Temný vzdor 5

Alec klial ako pohan, keď k nemu pribehla Abby a podávala mu mobil. „Ako sa Justin dostal k tej tabuľke?“ uvažovala nahlas.

„To keby som vedel.“ Vytrhol jej mobil a vytočil Nera. „Nero? Máme problém,“ zahlásil bez okolkov, zatiaľ čo si v kancelárii balil zbrane a počítač. „Je mi jedno, čo ste s Kathrine robili, alebo nerobili,“ odsekol. „Justin sa dostal k tabuľke.“ Otvoril sejf. „Ja neviem, ale má skeny. Zavolal si odborníčku, ktorá mu to má rozlúštiť.“ Zobral kreditky a niekoľko zväzkov bankoviek. „Asi nie, pretože prišla po pomoc ku mne. Ale asi už vie, že som jeho brat a poznám riešenie. Musíme sa dostať k Justinovi skôr ako ona.“

Abby ticho sledovala svojho brata. Keď dotelefonoval, podal jej mobil. „Požiadal som, aby po teba poslali auto. Odvezú ťa do paláca, my musíme za Justinom.“

„Pokúsim sa vypátrať ten inštitút,“ ponúkla mu pomoc. Aj ona si uvedomovala dôležitosť tabuľky.

„Ďakujem.“ Pobozkal ju na čelo a náhlil sa preč. Ak sa Justin dostane k riešeniu tabuľky, všetci majú problém.

Mina sa do pracovne vrátila rovnako, ako z nej odišla. Nemala veľa času.

„Kde je Justin?“ opýtala sa Francesca, keď doletela k jeho pultu.

Chlapec si prezrel jej vydesený výraz. „Mal nejakú prácu, odišiel. Stalo sa niečo?“

Chvíľu mlčala a rozhodla sa viac tajomstvo nešíriť. Aj tak je v maléri až po uši. „Nie. Nič sa nestalo.“

Vrátila sa do pracovne. Čo som to len urobila? Musí varovať Justina. Ale čo s tým majú spoločné jeho súrodenci? A, sakra, prečo sa všetko točí okolo tej prekliatej tabuľky?

Vytlačila si ďalšie kópie. Prekryla polovicu každého znaku, ako to videla u Aleca a oči sa jej rozšírili prekvapením. Nie, nemôže to byť také ľahké!

Prekryla aj zvyšné znaky a fixkou si značila šifru. Pracovala čo najrýchlejšie, no aj tak jej to zabralo celé popoludnie. Neustále pri tom musela hľadieť z okna, aby sa presvedčila, že ju Alec nenašiel.

Nakoniec prišiel, ako očakávala. Na parkovisko prifrčalo auto, z ktorého sa vyhrnuli štyria statní chlapi. Vbehli do budovy.

Mina zbalila papiere, vymazala hard disk a jedinú kópiu si vzala na kľúči so sebou. Zamkla dvere. Počula kroky.

Vyliezla z okna a v panike sa posúvala po rímse. V jednej ruke mala lodičky a na ramene sa jej húpala kabelka. Buchot na jej dvere bol dostatočne motivujúci na zvýšenie snahy.

Po rebríku zliezala celá roztrasená. Bola v polovici, keď sa z jej okna vyklonil neznámy chlap. Ich pohľady sa stretli. Mal modré oči ako Alec a čierne vlasy po plecia. Hľadel na ňu s údivom, no aj s hnevom.

Zišla posledné priečky. Bosá prebehla k autu, keď jej čosi napadlo. Otočila sa. Auto narušiteľov bolo kúsok od nej. Rozbehla sa k nemu. Kľúče nechali v zapaľovaní. Vzala ich.

„Chyťte ju niekto!“ zaznel nahnevaný hlas. Pozrela do okna. Teraz na ňu čumeli už dvaja. Odvážne zovrela kľúče.

Nasadla do vlastného auta a dupla na plyn, až zaškrípali pneumatiky. Vyrazila z parkoviska skôr, než sa Alec s kumpánmi dostali k svojmu nepoužiteľnému autu. Uháňala po ceste a nevedela, čo ďalej. Hodinky ukazovali trištvrte na šesť. Večera! Justin na ňu bude čakať v reštaurácii!

Zaradila sa do pruhu. Povie mu to. A potom mu nakope zadok!

Neprešla ani desať kilometrov a objavilo sa za ňou auto. To, ktorého kľúče mala stále pri sebe. Pridala. Oni tiež.

Adrenalín jej pulzoval žilami. Zrýchlila, že by aj jazdci NASCAR boli hrdí.

Presne o šiestej prudko zabrzdila pred reštauráciou a mala maximálne minútu, kým prídu prenasledovatelia.

Vyšla z auta, obula sa, a s kabelkou vbehla do reštaurácie. Justin sedel pri neďalekom stole. Nadýchla sa a zamierila priamo k nemu. Bola zadýchaná a roztrasená.

Justin pocítil adrenalín. Vzhliadol k nej. Fučala ako lokomotíva. „Čo za šialenú rodinu to máš?“ vyprskla.

Nadvihol obočie. Niečo nie je v poriadku. „Mina...“

Obzrela sa. Na parkovisku zasvišťali pneumatiky. „Dobrá správa – poznám šifru. Zlá správa,“ ukázala na jeho bratov a ako bonus aj Kathrine. Náhlili sa do reštaurácie.

Vstal. „Čo si urobila?“

„Oh, tak moment, hrdina!“ Prižmúrila oči. „Tá tabuľka spôsobuje len problémy a ty mi máš čo vysvetľovať.“

Nemajú čas. Vzal ju za ruku a ťahal ju ku kuchyni. Vo chvíli, keď jeho bratia vošli, oni zmizli. Justin ju nekompromisne ťahal k zadnému východu. Lomcoval ním hnev. Jeho bratia to zistili. Spravia čokoľvek, aby nezískal správu z tej tabuľky.

Rozrazil zadné dvere. Minine lodičky klopkali o povrch. „Kam ma to vedieš?“

„Svojim bratom už dlhšie neverím,“ precedil cez zuby. Zahli za roh. Pri aute zostal strážiť Dario s Kathrine. Brata by odstránil bez problémov, ale Kathrine by neublížil. Nikdy.

„To je novinka,“ zagúľala očami.

Pozrel na ňu. Ešte aj v tejto situácii dokázala nájsť suchý humor. „Ako sa o tebe dozvedeli?“

Uhla pohľadom.

„Mina, čo si urobila?“ zatriasol ňou

Prepálila ho nahnevaným pohľadom. „Tiež si mi mohol povedať, že tvoj brat je doktor Alec Stewart.“

„Kto?“ nechápal. A prečo si dal také smiešne meno?

Prižmúrila oči. „Do čoho si ma to dostal?“

Zovrel pery. „Musíme ísť.“ Obehol budovu. V odľahlom kúte prázdneho parkoviska naňho čakala motorka. Mina sa zastavila.

„Robíš si srandu?“

Vybral dve prilby a jednu jej podával. „Keď som sa naposledy pokúšal dostať k tabuľke, moji bratia ma na desať rokov vyložili na pustom ostrove,“ oznámil jej. „Chceš, aby nás na ňom vyložili oboch?“

Šokovane otvorila ústa. Určite to nemyslel doslovne.

„Mina, no tak!“ skríkol.

Paralyzovaná hrôzou si nasadila prilbu a potom, na jeho prekvapenie, si na boku roztrhla úzku sukňu. „No čo, ako podľa teba nasadnem na tú vec?“ vysvetlila mu, keď videla jeho nechápavý pohľad.

Justin naštartoval motorku. Mina sa usadila za ním, pevne sa ho chytila a pod plecom zvierala kabelku.

Opustili parkovisko a mierili na sever. Rútili sa šialenou rýchlosťou, bála sa obzrieť či ich prenasledujú. Kŕčovito zvierala svalnatý trup svojho šéfa. Bože, do čoho som sa to namočila? Preklínala svoju tvrdohlavosť. Mala mu skrátka povedať, že končí a hotovo. Ale ona nie, musela sa v tom vŕtať, a teraz uniká pred šialenými bratmi, ktorí sú zrejme schopní všetkého, len aby Justin nezistil, čo je na tej tabuľke.

Justin sa musel rozhodovať rýchlo. Do paláca sa vrátiť nemôže, bratia určite vydali rozkaz, aby ho zadržali, len čo to bude možné. A on ďalších desať rokov na ostrove nestrávi. Ani za nič. Ale ak Mina naozaj rozlúštila šifru... Potrebujú nejaké pokojné miesto, kde ich nenájdu.

Zišiel z cesty a zastavil uprostred ničoho tesne za Veronou.

Mina zliezla z motorky a bolo jej úplne jedno, že vystavila na obdiv svoje rozkošné červené nohavičky. Zložila si prilbu a sršala hnevom. „Čo to malo znamenať?!“ ukázala smerom k Verone.

Uvažoval, koľko jej povedať. „Dlhý príbeh. Potrebujem riešenie tej tabuľky.“

„Och, naozaj? A ja vysvetlenie! Prečo nás naháňajú tvoji bratia, čo s tým má spoločné tisícky rokov stará tabuľka a ako sa z tejto šlamastiky dostanem?“

Prižmúril na ňu oči. „Mina, ak mi dáš riešenie tej tabuľky, bratia pôjdu len po mne a teba nechajú tak.“

Odvážne s nemu podišla. „Ja to riešenie nemám!“

„Ale veď si vravela...“ prešlo ním sklamanie.

„Povedala som, že poznám šifru, nie že som ju vylúštila. Nestihla som.“

Sakra! Teraz ju bude musieť ťahať so sebou. Prehrabol si vlasy. Musí jej niečo povedať. Obaja zašli priďaleko. „Na tej tabuľke je určité proroctvo,“ priznal farbu.

Neveriacky nadvihla obočie. Takže ona riskuje život kvôli nejakému smiešnemu proroctvu, ktoré napísal akýsi domnelý veštec v čase, keď jej ľud chodil v kožušinách a lovil divú zver?! „Porazí ma!“

„Nie, Mina, je to pravda. Proroctvo je určené mne a údajne sa splní len keď sa dozviem jeho znenie. Preto ho predo mnou bratia ukrývali. Ale ja ho musím poznať!“

Pošúchala si unavené oči. „Vy ste blázni!“ Oprela sa o motorku. „Tak ja lozím po rímsach, skáčem z rebríkov a nechám sa odviezť bohvie kam nejakým šialencom len preto, lebo piati bratia sa hrajú na prorokov?“

Justin by jej rád vysvetlil celú pravdu, ale nemali čas. Hra začala, či sa mu to páči alebo nie. „Prepáč, Mina. Teba sa moje problémy nemali nejako dotknúť.“ Svoje ospravedlnenie myslel úprimne. Je to jeho boj a on pešiakov nepoužíva.

„No, neskoro.“

„Ja viem.“ Vybral z vrecka mobil. „Ochránim ťa.“ Vytočil Alecovo číslo. Brat mu hneď zdvihol.

„Justin, buď rozumný, daj nám kópie a aj tú ženu. Nikomu nechceme ublížiť.“

Mina počula každé slovo, pretože Justin zapol hlasný odposluch.

„To určite,“ odfrkol si. „Volám ti, aby som ti oznámil, že s vami končím, Alec,“ povedal mu Justin. „Dajte mi pokoj.“

„Počúvaj, braček, budeme ťa hľadať a nedáme si pokoj, kým ťa nenájdeme. A buď si istý, že najbližšie na ostrove nestráviš desať ale sto rokov,“ vyhrážal sa mu Alec temne.

„Prajem veľa šťastia. Tentokrát sa nevzdám, s tým rátaj.“

Alec zavrčal. „Pošlem po tebe celé vojsko, Justin. Budú ťa hľadať vo všetkých krajinách, všetci spojenci aj nepriatelia.“

Mine zovrelo hrdlo. Je to zlé, veľmi zlé.

„Do toho!“ vyzval ho Justin.

Mina perami naznačila: Zbláznil si sa?!

„Nevyhráš. A daj nám doktorku Engberg, je nevinná. Nemôže za tvoje činy.“

To ju prekvapilo. Oni jej chcú pomôcť? Prečo? Žeby bol Justin naozaj zlý chlapec?

„Doktorka bude v bezpečí a rozhodne vám ju nedám,“ vyhlásil ľadovým tónom. „Nechávam si ju. Addio, Alec.“ Zložil.

Mina cúvla. Čakala, čo bude ďalej. Nemá kam ujsť a už určite nie na lodičkách.

„Daj mi mobil, Mina.“ Natiahol k nej ruku.

„Nie!“ Neodovzdá mu svoju jedinú nádej na záchranu. Svoj jediný kontakt s blízkymi.

„Počúvaj, môžu nás podľa neho vystopovať,“ vysvetľoval, zatiaľ čo rozoberal vlastný mobil. Batériu odhodil na jednu stranu, zariadenie na druhú. Nechal si len kartu.

„Tak ho vypnem.“

Zasmial sa. „Mina, vieme vystopovať akékoľvek zariadenie na svete. Máme štyri vlastné satelity. Dokonca občas odpočúvame tajné služby. Naozaj si myslíš, že vypnutý mobil bude veľký problém?“

Zalapala po dychu. „Sakra, čo ste zač? Mafia?“

Momentálne to bola lepšia verzia, ako priznať, že je upír, ale potreboval, aby mu verila. „Nie, žiadna mafia. Sme len... bohatá rodina.“

Nebola decko, aby mu uverila. „Justin, mám právo vedieť, o čo ide.“

Pozrel na ňu temným pohľadom a zavrčal. „Ty máš právo? Tak v prvom rade si nemala právo zatiahnuť do svojej práce iné osoby.“

Dobre, mal pravdu. „Tak prepáč, ale ako som mala vedieť, že je to tvoj brat? Nepoznám ani tvoje priezvisko a nikdy si nespomínal brata.“

Upír si stisol koreň nosa. „Čo sa vlastne stalo?“

Opísala mu svoje stretnutie sa Alecom. Justin vyzeral prekvapený, že jeho brat vedie múzeum za jeho chrbtom, ale potom si niečo uvedomil. „Odkiaľ si mala zvyšok tabuľky?“

Nadýchla sa a nevinne sa usmiala. Za toto ju zabije. Pomaly sa lúčila so životom. Toľko toho nestihla. Chcela cestovať. Chcela niekam patriť. Sakra, mala len jediného, mizerného milenca a chcela aspoň raz v živote zažiť poriadny orgazmus! A keď sa tak pozrela na Justina... Spamätaj sa! Zabije ju, ak prizná, čo urobila. „Ja... som... no...“

Priskočil k nej a uväznil ju medzi svojimi oceľovými ramenami. Sklonil hlavu a pozrel do jej vydesených očí. „Hovor!“

Zavrela oči. Som mŕtva. Zbohom, život. „Vlúpala som sa do tvojej pracovne,“ povedala šeptom.

„Prepáč, zle som počul. Čože si spomínala s mojou pracovňou?“

Chcela sa mu vykrútiť, ale držal pevne. Zanadávala. „Obišla som systémy, našla tajnú miestnosť, dostala sa cez ochranu počítača a stiahla si celú tabuľku.“

Justin si nebol istý, či nežartuje. Tvárila sa rozhodne dosť vážne. „Ako si to dokázala?“

Trochu sa upokojila. Aj keď bol stále nasratý, v očiach mal zvedavosť. Preglgla. „No... univerzita ťa naučí mnohému.“

Teraz sa zasmial a musel sa od nej odvrátiť, aby neuvidela zuby. „Výborné. Sám si za to môžem, čo mi to napadlo, zavolať ženskú s IQ 140?“

Znelo to ako urážka. Zase sa mu pokúsila vykrútiť a zase neúspešne.

Upír rýchlo prehodnotil svoje úmysly a ich situáciu. Potrebuje ju. Bratia mu budú za pätami a pokúsia sa ich oddeliť. „Vravíš, že poznáš šifru. Rozlúštiš tú tabuľku?“

Zrýchlene dýchala a odmietala si priznať, že ju jeho mužná vôňa vzrušuje. „A prečo by som to robila? Nič mi nechceš vysvetliť, uniesol si ma a chceš ma odrezať od sveta!“

„Nezahrávaj sa so mnou, Mina,“ varoval ju. „Nechcem ti ublížiť.“

Odfrkla si. „Budem sa brániť.“

Bojoval s úsmevom. „Asi som ti to nevysvetlil dostatočne jasne.“ Odniekiaľ vybral naostrenú dýku a priložil ju k jej krehkému krku. Zalapala po dychu. „Potrebujem znenie tej tabuľky, Mina. Už som obetoval mnohé. Pomôžeš mi po dobrom, alebo po zlom.“

Zúrila. Najradšej by mu vyškriabala oči. „Fajn,“ precedila cez zuby. „Mám to urobiť priamo tu, alebo dostanem izbu a chlieb s vodou?“

Justin sa bez slova otočil, podal jej prilbu a vyrazili.