Temný vzdor 6

O hodinu zastali v meste Valgatara, len pár kilometrov od Verony. Justin sa neodvážil ísť do hotela, preto ju odviedol do svojho bytu, ktorý si tajne kúpil len pred pár rokmi. Občas sa sem vytratil, keď mal svojich bratov plné zuby.

Otvoril dvere a privítal ich pach zatuchliny a Mina hneď kýchla. „Sakra, kedy si tu naposledy vetral?“

Zavrčal, otvoril okná a stiahol plachty z nábytku. Byt tvorili len dve izby – jedáleň, kuchyňa a obývačka v jednom, a spálňa s posteľou pre jedného. Nábytku tu bolo minimum. Okrem spomenutej postele mal jeden gauč, starý televízor, stôl a dve stoličky. Žiadne koberce alebo obrazy na stenách. Zatiahol závesy a zapol svetlá. Mina prižmúrila oči. Vzal jej všetko – mobil, kabelku aj kópie. „Posaď sa,“ ukázal na stôl. Hodil pred ňu papiere pokreslené červenou fixkou a prikázal: „Lúšti.“

Vrhla naňho pohľad, ktorého by sa určite zľakla aj nahnevaná levica, a prekrížila si ruky na hrudi. „Musím ísť na záchod. Teda ak v tejto diere nejaký je.“

Zagúľal očami. „Máš päť minút.“ Ukázal prstom na ďalšie dvere. „A žiadne triky.“

Nazúrene za sebou zabuchla dvere a s úľavou zistila, že záchod je čistý a moderný. A ako zázrak – na kúpeľni bolo okno. Hodila za hlavu jeho vyhrážku, spláchla, aby nepočul otváranie, a bez problémov ho dokorán otvorila. Boli na druhom poschodí starej budovy a keď vyzrela von, našla pod oknom uzučkú rímsu. Vlastne to bola len nezrovnalosť v tehlách, ale čo už. Darovanému koňovi na zuby nehľaď.

Vyzula si lodičky, natrha sukňu ešte viac a vystúpila na okenným rám. Dokážeš to, Mina. Nie je to tak ďaleko. Opatrne stúpila na rímsu. Držala pevne. Jednou rukou sa pridržiavala budovy, v druhej mala topánky. Prisahala si, že odteraz bude nosiť tepláky a tenisky. Teda ak tu neumrie. Zostávali jej dve minúty, než sa po nej začne Justin zháňať, a dovtedy musí byť na zemi.

Obišla roh a uvidela bleskozvod. Ďakovala nebesiam. Bol trochu hrdzavý, ale pevný. Zhodila lodičky, zapierala sa nohami a rukami zošplhala dole. Minúta.

Vzala topánky a zorientovala sa. Napravo aj naľavo bola ulica. Sotva si vybrala smer, čosi za ňou tvrdo dopadlo na zem. Vzápätí bola drsne pritisnutá k pevnému, tvrdému telu. On reálne vyskočil za ňou z okna? Vykríkla a Justin jej zapchal ústa. „Zlé dievča, Mina,“ zašepkal jej do ucha. „Toto si nemala robiť.“ Ťahal ju späť do budovy.

Mina sa vzdala. Cítila jeho hnev a vedela, že ho nesmie viac dráždiť. Dúfala len, že ju považuje za príliš dôležitú, aby jej ublížil.

Justin ju drsne vhodil späť do bytu, zamkol a kľúč si vložil do vrecka. Prepaľoval ju zúrivým pohľadom. V hlave však obdivoval jej ducha. Mina je ako búrka – nepredvídateľná. Divoká. Chcel ochutnať jej divokosť. Jej krv. „Ešte raz to urobíš a nadrogujem ťa, aby si bola mimo,“ povedal pokojne, ale o to hrozivejšie. „Teraz mi prelož tú tabuľku.“

Narovnala sa a čelila mu. „A keď odmietnem? Zabiješ ma?“

Pre všetkých bohov, to nie! K tomu by sa nikdy neznížil. Avšak musel ju nejako vystrašiť. Priblížil sa k nej a prinútil ju cúvnuť až k stene. Pootvorila pery a konečne z nej vycítil strach.

Mina čakala, čo urobí. Položil svoje svalnaté ruky po oboch stranách jej tela a uväznil ju. Cítila horúčavu jeho tela a uvedomila si, že aj jej horí pokožka. Plytko dýchala. „Potrebujem aspoň vysvetlenie, Justin,“ presviedčala ho.

Upír fascinovane hľadel do jej očí. Šedomodrá farba ho pohlcovala. Čo je na tejto žene také výnimočné, že ho priťahuje? Pritisol sa k jej telu a chcelo sa mu potešením vzdychnúť. Sedela k nemu dokonale. Bol pri nej tvrdý ako skala. Nemohla si to nevšimnúť, pretože jeho erekcia ju tlačila na brušku. Oči sa jej rozšírili a na chvíľu prestala dýchať. Namiesto strachu ju zaliala vlna pálčivého vzrušenia. Žalúdok sa jej zovrel a zvlhla medzi stehnami. Nadýchol sa. Cítil to. Cítil ju. A videl, ako jej poklesli viečka a oči jej zahalila túžba.

Vzal jej hebkú tvár do dlaní a pozornejšie ju skúmal. Nič. Nebolo na nej nič neobyčajné, ale aj tak ho vábila ako siréna. Prečo? Sústredil sa na jej pery a teplý dych. Nebesia, ako ju len chcel ochutnať! Priam od tej túžby umieral. Pamätaj na hrozbu, Justin, pripomenul mu vnútorný hlas. Vzdychol a mierne sa od nej odtiahol. „Nechcem s tebou bojovať, Mina,“ povedal mierne. „Ale čím viac budeš vedieť, tým budeš vo väčšom nebezpečenstve.“ Vzal ju za ruku a prezeral si jej elegantné prsty, teraz trochu oškreté od toho večného lozenia po budovách. „Moji bratia niekedy nepoznajú hranice a ak niekto má na túto situáciu doplatiť, nech som to len ja.“

Jeho tón ju aspoň trochu upokojil. „Ak si si to nevšimol, je už trochu neskoro. Škoda bola napáchaná.“

Pokrútil hlavou. „Ešte nie. Mina, prisahám, že ak mi preložíš tabuľku, nechám ťa ísť a nikdy viac ma neuvidíš.“ Tento sľub ho bolel.

„A čo tvoji bratia? Nepôjdu po mne?“

„O teba im nejde. Oni len nechcú, aby si tabuľku preložila. Ak to urobíš, bude po všetkom. Nezabijú ťa, také veci nerobia. A naštvaní budú len na mňa.“

Na čele sa jej objavila vráska. „A čo ty? Čo urobia tebe?“

Uhol pohľadom. „To neviem. V každom prípade ma nemôžu zabiť.“ Tým by definitívne padla ich vláda a to nechcú. Upadli by do nemilosti. A svet by bol v chaose.

Mina sa uvoľnila. „Dobre, preložím ti to.“

Vydýchol si. „Ďakujem, Mina.“ Od samej radosti sa neudržal a pobozkal ju.

Obaja naraz zastonali. Mina bola omámená jeho tajomnou príchuťou a dovolila jeho jazyku vkĺznuť dnu. Skúmal, hladil a objavoval. Vyzýval ju k boju. Jeho ruky zatiaľ pomaly hladili jej telo. Svaly sa jej ihneď uvoľnili. Maznal sa s jej perami, občas zahryzol, aby ju vydráždil, a pritlačil ju k stene. Spokojne zavzdychala. Roztrasené dlane spojila za jeho krkom a hrala sa s vlasmi, ktoré tam našla. Potom zaborila prsty do hustej hrivy a jemne ho za ňu potiahla, čo len vybičovalo jeho túžbu. Pritlačil jej boky k svojim. Krv jej prúdila žilami a vlhkosť sa stupňovala. Zaklonila hlavu. Justin sa usmial, odtrhol sa od jej napuchnutých pier a prešiel na krk. Perami pohladil miesto, kde jej divoko pulzovala žila. Bohovia, ako ju len túžil ochutnať. Ako smädný muž vodu na púšti.

Pomrvila sa proti nemu, aj ona chcela jazykom prekĺznuť pomedzi jeho drsné pery, ale nedovolil jej to. Mohla by pocítiť jeho tesáky a to nechcel. Namiesto toho ju rozptýlil slabým zahryznutím do krku a Mine sa podlomili kolená. Zachytil ju a pozrel jej do očí. Obaja dýchali zrýchlene.

Oprel sa čelom o to jej. „Prelož tabuľku, Mina,“ prosil ju. „Ja zatiaľ prinesiem nejaké jedlo.“

Prikývla. V tomto stave by mu odsúhlasila aj nemožné. Nechala ho, aby ju zase postavil na nohy a potom sa odtiahol. Nohavice mal napnuté na prasknutie. Neveselo sa usmial. „Asi si hm... odskočím.“ A zavrel sa na toalete.

Mina očervenela. Posadila sa za stôl a chcela prekladať tabuľku, ale myseľ jej vždy odbiehala k Justinovi. Domyslela si, čo robí na onej miestnosti, bol predsa tvrdý ako skala. Myslí na ňu? Pokarhala sa a hneď tú myšlienku zahnala. Dlho si nemala sex, Mina. Sústreď sa na preklad!

Preklad.

Páni, je tam už dosť dlho, to má takú výdrž?

Preklad, Mina, preklad!

Aj keď sa snažila, neprešla ani cez prvý riadok. Rozčuľovalo ju, že je sama.

Keď sa po pol hodine konečne otvorili dvere, radšej jeho smerom ani nepozrela. Nevinne sa tvárila, že niečo robí, aj keď myslela na všetky možné veci, len nie na slová pred sebou.

„Idem von, Mina, ale verím ti, že neurobíš hlúposť,“ povedal nezúčastnene. „O chvíľu sa vrátim. Môžem sa na teba spoľahnúť?“

„Neujdem, Justin. Sľúbila som ti pomoc a svoje slovo dodržím.“ Keď to hovorila, ani naňho nepozrela. Nemohla. Bola vzrušená a chýbalo len málo, aby sa naňho vrhla. Takmer z nej vyhŕklo, aby jej cestou kúpil nejaký vibrátor.

Vydýchla si, až keď sa za ním zavreli dvere. Vzala do ruky pero a prepísala vzniknutý text na nový papier. Starostlivo po sebe všetko kontrolovala a keď sa Justin vrátil, len mu mávla rukou a pokračovala v práci. Položil pred ňu tanier s jedlom a pohár vody. Bez toho, aby stratila koncentráciu, všetko zjedla a vypila.

Nevedela, kam šiel Justin, ale okolo seba ho nepočula. Asi zaspal. Našťastie jej dovolil použiť počítač na preklady. Pracovala neúnavne až do rána.

Keď mala pred očami výsledný text, nevedela čo urobiť. Dlhé minúty naň civela a premýšľala, ako si všetko vysvetliť. Aspoň po miliónty raz si prečítala tajomnú správu:

Môj drahý Iustus, ak tieto riadky čítaš, ubehlo neskutočne veľa vody. Si starší a múdrejší, než keď sme sa naposledy videli. A predsa nie dostatočne. Postavil si sa proti svojim bratom. Viem, čo urobili. Videl som to. Videl som tvoju budúcnosť. Ale ak máš konečne moju správu pred sebou, nastal čas.

Čaká ťa náročná cesta. Musíš po nej ísť, aby si našiel proroctvo. Len ak sa ho dozvieš, bude možné jeho naplnenie. Nebráň sa mu, Iustus. Prichádza nová éra. Jeho vyslovením začne. Čaká vás boj a ťažké rozhodovanie.

Na svojej ceste nebudeš sám. Ona je pri tebe. Je ako búrka, nemyslíš? Už ti raz pomohla a ty jej pomoc budeš potrebovať. A nielen pomoc.

Takže, zahráme si hru. Hľadaj moje odkazy, Iustus. Ten prvý je na mieste, kde sme sa stretli počas vojny. Ktorej? Nemusím ti hovoriť. Ale ponáhľaj sa. Tvoji najbližší ťa chcú predbehnúť...

Nie, stále jej to nedávalo zmysel. Bolo tu príliš veľa náhod a príliš veľa... nezrovnalostí. Odhadovala, že tabuľka bola napísaná v dobe pred pyramídami, teda podľa jej skromného odhadu na základe snímok.

Opatrne vošla do druhej miestnosti. Justin ležal na posteli, oči zavreté, strnulý ako v kŕči.

„Iustus?“ opýtala sa šeptom.

Justin sa hneď vystrel. „Áno?“ povedal.

Zložila si ruky na hrudi a on si uvedomil, že reagoval na nesprávne meno. „Máš mi čo vysvetľovať.“ Zvrtla sa a zamierila k stolu. Počkala, kým sa posadí oproti nej, a odmietla mu ukázať preklad. „Takže, môj osobný názor je, že tabuľka je prvotriedny podvod.“

„Prečo?“

Nadýchla sa. „Pozrime sa na to. Bola napísaná pred naším letopočtom, to je jasné. Šifru nikto nepozná, ale keď som ju odhalila, hádaj, akým písmom je popísaná – azbukou! Modernou azbukou, používanou v Rusku! A reč, tá je najdivnejšia. Je to domorodý jazyk amerických indiánov. Ako mohol niekto tisícky rokov pred objavením Ameriky napísať odkaz azbukou? A prečo, preboha, si reagoval na meno Iustus?“

Justin sa až do jej poslednej otázky usmieval. Potom mu úškrn z tváre zmizol a nahradil ho previnilý výraz. „Je v tom texte... to meno?“

Zovrela pery, čo bola dostatočne jasná odpoveď. Vzdychol a pretrel si oči. „Naozaj chceš vedieť, o čo ide?“

„Už si ma do toho zatiahol. Celú noc som nespala, Justin. Som vydesená. Prosím, vysvetli mi to.“

„A môžem si najprv prečítať proroctvo?“ požiadal ju.

Znechutene mu podala papier. „Nie je to proroctvo,“ sklamala ho. „Mrzí ma to.“

Justin rýchlo očami preletel riadky a z tváre mu zmizla farba. Akoby pochopil, čo ona nie. Pozrel na ňu. „On vedel aj o tebe,“ zvolal prekvapene. „Vedel, že budeš pri mne.“ Vedel, že ju prirovnal k búrke. Bol ohromený.

„Kto? Justin, hádam si nemyslíš...“ Snažila sa uvažovať racionálne.

„Mina, na chvíľu ma počúvaj,“ prerušil ju. Vážne jej pozrel do očí. „Ak... ak ti poviem, ako sa veci skutočne majú...“ Vzal do rúk jej studené dlane. „Pomôžeš mi dotiahnuť veci do konca?“

„Aké veci?“

„Čítala si správu. Mina, prosím. Musím vedieť, o čo ide. Hra začala. Ja musím vyhrať.“

Zháčila sa. Už si s ním užila dosť a to ešte nevie, ako sa veci vlastne majú. „Nie som na to vhodná...“

„Ale si,“ naliehal. Pevnejšie zovrel jej ruky a naklonil sa cez stôl. „Mala si dosť odvahy loziť po stenách, porušiť pravidlá a ujsť pred niekým, kto je považovaný za najnebezpečnejšiu bytosť na okolí. Ušla si aj mne. Si múdra, vynaliezavá a stojíš si za svojím. Pridaj sa ku mne.“

Hrýzla si peru. Cítila sa ako kráľovná, keď vymenovával jej vlastnosti. On jej verí. Potrebuje ju. Ale zvládne to? „Justin, ja...“

„Ochránim ťa,“ opäť ju prerušil. „Nič sa ti so mnou nestane, prisahám.“

Bolo ťažké odolať mu. Navyše bola zvedavá. Veľmi zvedavá. „Tak dobre,“ súhlasila nakoniec. „Urobím to.“

Vydýchol si ako nikdy. Tešil sa, že ju bude mať pri sebe. Tešil sa viac, než by bol ochotný priznať. „Budem ti naveky vďačný, Mina.“ Pohladil ju po tvári a ona slastne zavrela oči. Chvíľu tak zotrval, potom sa odtiahol. „Mala by si sa vyspať.“

Pokrútila hlavou. „Tvoji bratia nás hľadajú a mali by sme byť v pohybe,“ povedala ako prvotriedny stratég. „Čo keby sme si zohnali auto a ja sa vyspím tam?“

„Tu nás nenájdu,“ uistil ju. „Očakávajú, že som sa vydal autom na sever.“

„Ako si môžeš byť taký istý?“

„Presne to by som urobil, keby som mal preklad.“

Nebola si jeho slovami istá, ale nezostávalo jej nič iné, než mu veriť. „Nezabúdaj, čo si mi sľúbil.“

Strnulo sa usmial. „Hneď, ako sa vyspíš, odpoviem na akúkoľvek otázku.“ Vstal a pomohol jej na nohy. „Ľahni si do postele.“

Zaliala ju horúčava, len čo pomyslela, že bude spať v posteli nasiaknutej jeho vôňou, na prikrývkach, ktoré sa dotýkali jeho tela. Justin za ňou zastal a nadýchol sa, potom za ňou zavrel dvere. „Prinesiem ďalšie jedlo a nové šaty,“ zakričal spoza dverí. „Pokojne spi. Tu ti nič nehrozí.“

Mina sa spokojne hodila na pohodlnú posteľ a hneď aj zaspala. Snívalo sa jej o tajomnom mužovi, ktorý ju unáša do krajiny zmyselnosti...