Utajená temnota 10

Jasmine sa nepokojne prechádzala po Willovej izbe a mala zajačie úmysly. Carysine slová ju vydesili.

Salvator príliš riskuje, keď ju chce chrániť. Zvládali to doteraz a bez pomoci. Ibaže nikdy nemali nepriateľa ako Brian. Teraz stojí práve ona uprostred vojny, ktorá sa jej netýka.

Zúfalo si prehrabla vlasy. Nejde tu len o bosorky. A ak je Brian starý minimálne ako Salvator a má informácie, vie to. On nechce len ich. Za bosorkami stojí oveľa väčšia moc. Prastará. Silná.

A ak má Salvator v kráľovstve špeha, ten mu povie, kde sa nachádza a ak Brian bude mať čo i len jednu bosorku ako páku... nechcela ani pomyslieť na dôsledky.

Udrela päsťou do vankúša. Keby sa jej matka aspoň raz ozvala! Ale nie, ona trucuje zavretá kdesi v inej realite a nevie, v akej šlamastike sa Jasmine ocitla.

Možno by mala povedať upírom celú pravdu. No to by chceli, aby sa k nim pridala. Prečo by mala ísť do vojny? Prežila si toho už dosť.

Je to jasné, musím zdrhnúť, zhodnotila. Nájde tety a Casey a nechá upírov, nech si riešia svoje problémy. Ale Will... ten muž si nejako našiel cestu k jej srdcu. A iným telesným partiám.

Mám mu povedať pravdu? Nie, hneď tú možnosť zavrhla. Salvator si myslí, že ochráni skupinku úbohých bosoriek, ale kto ochráni jeho pred rodom jej adoptívnej matky?

Už len pri pomyslení na Juniper sa striasla. Koľko je to rokov? Sedemdesiat? Sto?

Ak sa dostane do Lausanne a stretne sa s tetami a Casey, spoločne sa ukryjú alebo ju požiadajú o pomoc. S upírmi by o túto možnosť prišla.

Takže útek. Nič zložité. Potrebuje len metlu a dostatočnú tmu, aby ju nikto nevidel. A Will... možno sa ešte niekedy vo svojich dlhých životoch uvidia. Aj tak nemajú budúcnosť.

To pomyslenie ju zabolelo. Veľmi. Napriek tomu nemala na výber. Stále jej však v hlave vŕtali Brianove úmysly. Naozaj je magický svet na pokraji vojny?

V tú noc ju prebudila ruka, ktorá jej zapchala ústa, aby nevykríkla. Okamžite sa chcela brániť, no zacítila Willovu vôňu a upokojila sa. Ruku ihneď odtiahol.

„Čo to robíš?“ prskla.

„Musíme odísť,“ šepol a hodil jej čisté oblečenie. „Mesto je zase plné Brianových poskokov.“

Srdce sa jej rozbúchalo a v tme sa začala prezliekať. „Čo ostatní?“

„Salvator kvôli špehovi vydáva rozkazy jednotlivo, takže nikto nevie nič navyše,“ vysvetlil jej. Keď sa obliekla, podal jej paličku, zbrane a batoh.

„Ako sa dostaneme... kam vôbec ideme?“ Preklínala sa, že neušla skôr. Večer si povedala, že sa naposledy pokojne vyspí, potom ukradne nejaký slušný mop od služobníctva a nasledujúcu noc odletí.

Will ju v tme vzal za ruku a rýchlo pobozkal. „Priprav sa na trochu behu.“ Viedol ju chodbami až k zadnému východu, cez malý dvor až k lesu za Salvatorovým sídlom.

„Will, snáď nechceš...“ ani nedokončila a vtiahol ju do hustého, tmavého lesa. Jasmine sa potkýnala za ním.

„Dom sledujú. Musíme sa dostať na druhú stranu, tam na nás čaká auto.“ Pustil ju, aby mala stabilnejšiu rovnováhu.

Jasmine klusala vedľa neho a neustále sa obzerala. Bola pripravená okamžite bojovať o prežitie.

Will spomalil, aby s ním udržala krok. Uprostred tmavého lesa vyzerala krásne divoko a nespútane. Keby ešte na sebe mala historické šaty s pekným živôtikom a roztrhanými sukňami ako pravá bosorka, na mieste by ich z nej strhol.

Jeho myšlienky však prerušilo šuchotanie v korunách stromov nad nimi. Vzhliadol a ustrnul. „Jasmine pozor!“ vykríkol a odstrčil ju.

Zo stromov pozoskakovali upíri a obkľúčili ich. Posledný dopadol ladne Brian a oni sa k nemu otočili. Jasmine sa pritisla k Willovi.

Tmavovlasý upír priam žiaril vo svojom bledom oblečení, ktoré neustále nosil. Vyzeral mlado, niekedy priam mladšie než Salvator, hoci bol jeho predchodcom na tróne Británie, keď ešte ani neexistovala.

„Krásna noc na prechádzku,“ poznamenal s očami upretými na Jasmine.

„Drž sa od nej ďalej, Brian!“ sykol Will.

Brian sa zasmial. „To hovoríš ty mne?“

Will zavrčal a vyceril zuby. Bol pripravený zabíjať a mierumilovná Jasmine to nemienila dovoliť. Vystúpila vpred.

„Čo chceš, pijavica?“

Brian si ju prezeral od hlavy po päty. V očiach sa mu mihlo poznanie. Ó áno, vedel aká moc za ňou stojí. A čo sa stane, ak ju prebudí. „Pôvodne som mal v pláne presvedčiť ťa, aby si sa ku mne pridala.“

„Vrahom nepomáham,“ povedala sebaisto.

Brian sebou trhol, ale nerozoberal to. „Zamysli sa, bosorka. Myslíš, že s upírmi budeš v bezpečí? Že mocný Salvator ťa ochráni aj pred tebou samou? To ty ich privedieš do záhuby.“

Pootvorila pery, ale nemohla sa hádať. Vie to. „Upíri mi zachránili život. Na tvoju hlavu je vypísaná odmena. Nemám dôvod im ubližovať.“ Ale jej príbuzné...

Brian sa zasmial. „Ty nie. Ja však áno.“ Než ktokoľvek stihol vôbec žmurknúť, sa Brian rozbehol, odstrčil Willa a zhodil ju na zem. S istotou jej prerezal nohavice na lýtku a zarezal dýkou až do kože. Nocou sa niesla vôňa jej mocnej krvi.

Will sa pozviechal a chcel sa naňho vrhnúť, ale Brian odskočil. „Čo si jej urobil ty bastard?!“ okríkol ho a sklonil sa k nej.

Jasmine si odhrnula pevnú látku džínsov a skontrolovala ranu. Nebola veľká ani hlboká, ale na veľmi, veľmi zlom mieste. Vyvalila oči na Briana.

Upír si z dýky zotrel krv. „Prajem veľa šťastia v snahe prežiť,“ povedal s drzým úsmevom a pokynul svojim kumpánom, aby sa stiahli.

Nepriateľskí upíri zmizli v korunách stromov.

Jasmine sykla a postavila sa na zranenú nohu. Na koži pod ranou sa začal tvoriť neznámy znak. Tvorilo ho prepletené znaky meča, pierka a hviezdy.

„Musíme ísť!“ prikázala. Pozrela na hodinky.

„Počkaj, si zranená.“

Pokrútila hlavou. „Nezranil ma, ver mi.“ Otočila sa k nemu. „Will, je veľa vecí, ktoré som ti ešte nepovedala, ale musíš mi veriť. Brian na nás privolal katastrofu.“

„Ako?“ nechápal.

To mu nemohla vysvetliť. „Proste... to je jedno.“ Rýchlo si predstavila mapu. S tetami a mamou mali dohodnuté kontrolné body v prípade, že sa niečo stane. Je to niečo ako tichý poplach. Jasminino zranenie ho aktivovalo a má dvadsaťštyri hodín na to, aby sa k bodu dostala a dokázala tak, že je v bezpečí a nie je nutný zásah. Inak sa na upírov vyvalia... striasla sa. Nie, na to ani nemôže pomyslieť.

Will ju podoprel, lebo vyzerala, že o chvíľu odpadne. „Povedz mi, čo sa deje,“ prosil ju. Jej triaška ho desila. Privinul ju k sebe, aby sa upokojila.

Jasmine nasala jeho vôňu a nechala sa zahriať jeho telom. Nechcela, aby ju pustil. „Musíme ísť do Francúzska,“ povedala slabučko.

Prikývol a na nič sa nepýtal. Pomaly ju odviedol k čakajúcemu autu, kde ich čakali Conor s Isobel. Conor bol už poriadne nervózny. „Čo vás toľko zdržalo?“

Will pomohol Jasmine nasadnúť dozadu k Isobel a nastúpil vedľa šoféra. Conor naštartoval a vyrazili. Will im porozprával o stretnutí s Brianom a Conor takmer vytrhol volant z palubnej dosky. Isobel zatiaľ pomohla Jasmine zotrieť krv z pokožky.

„A plán sa zmenil,“ dodal Will. „Jasmine musí ísť do Francúzska.“

Conor na ňu zažmúril v spätnom zrkadle. „Načo?“

Rukou si prešla po tvári, žalúdok jej zvierala nervozita. „Brian mi prerezal magickú značku na nohe. Mám ich niekoľko, slúžia ako varovný signál.“

„Signál?“

„Ja a moja rodina sme prepojené. Ak sa jednej niečo stane a značka bude poškodená, ostatné to budú brať ako útok a vyrazia po mojich stopách. Zabijú každého, s kým som bola v kontakte, čo momentálne zahŕňa...“

„Väčšinu kráľovstva,“ dokončila Isobel. „Nemôžeš im zavolať, že je to planý poplach?“

Pokrútila hlavou. „Nie všetky sú v tejto realite. Jedine kontrolné body po celej Európe nám pomôžu. Máme deň na to, aby sme sa dostali do Le Mans, aby som dala najavo, že som v bezpečí.“

„Ale ako Brian vedel, že ťa má zraniť priamo tam?“ nechápal Conor.

Mykla plecami. „Musel vycítiť mágiu. Šiel priamo po lýtku, pretože je najľahšie dostupný.“ Viac ju desil fakt, že vycítil takú komplikovanú mágiu.

Conor na ňu podozrievavo pozrel v spätnom zrkadle. Uhla pohľadom. Ak praskne celá tá vec s tajnou alianciou, Brian bude rád, ak mu niekto dovolí umrieť pomalou a bolestivou smrťou.

Lietadlom ísť nemohli. Brian mal pod kontrolou letiská. Chtiac-nechtiac museli zamieriť do Folkestone, aby sa preplavili do Calais. To už mala Jasmine nervy na prasknutie. Nesmie ich do toho viac zapliesť. Ak uvidia kontrolný bod, budú sa pýtať.

Vrátila sa k svojmu plánu úteku. Aj tak by s Willom nemohla zostať. Sú príliš odlišní.

„Počúvajte,“ ozvala sa po dlhej chvíli ticha. „Kam by sme vôbec išli, nebyť Brianovho zásahu?“

Conor si vzdychol. „Do Verony. Na najvyšší dvor. Tam by si bola v bezpečí.“

Vyvalila oči. Keby to len Juniper vedela... „Preskočilo vám?“

„Je to najbezpečnejšie miesto,“ vysvetlil jej Will. „Majú armádu aj strážcov. Ani Brian sa k nim neodváži.“

On možno nie ale jej matka áno. Nie, už je dosť zlé, že je medzi upírmi. „Aha,“ povedala zamyslene a radšej nič nedodala.

Nad ránom sa im podarilo dostať do Francúzska. Jasmine už mala svoj plán vymyslený. Zastanú na benzínke, odskočí si na toaletu, zablúdi do priestorov pre personál, ukradne prvý mop, na ktorý narazí a odletí.

Poprosila Conora, aby jej zastavil, pretože jediná z nich mala biologické potreby. Hoci jej to trhalo srdce, vyskočila z auta a ani sa neobzrela.

Zadýchaná od búšiaceho srdca sa zavrela na toaletách a opláchla si tvár. Vyzerala rovnako hrozne ako sa cítila.

Ako ma môže Will chcieť?

Unavene sa zohla, aby si pri poriadnom svetle prezrela zranenie od Briana. Na jej veľké prekvapenie sa koža nezahojila a znak tiež nezmizol ako mal.

Vyvalila oči. Len to nie! Než pochopila skutočný Brianov záver, ubehla cenná minúta. Zo začiatku si myslela, že ich chcel len vydesiť, aby utekali po svete, ibaže jeho plán bol oveľa horší. Poslal upírov, ktorí ju chránia, na smrť!

Len čo pochopila hrôzu jeho činov, vybehla von a rozhliadla sa. Bolo neskoro.

Will a Conor bojovali s poltuctom maskovaných postáv v čiernych kuklách. Isobel práve jedna zložila a upírka upadla do bezvedomia. Conor sa ju pokúšal chrániť, ale neuspel. Útočníci v prevahe chlapom nasadili kazajky a prehodili ich cez mohutné pegasy stojace v tieni lesa.

„Nie!“ vykríkla. Rozbehla sa k postavám, pripravujúc sa na boj. Vlasy sa jej cestou zježili. „Pustite ich, nič nespravili!“

Postavy ju očividne nespoznali, čo bolo ešte horšie. To znamená, že Juniper s nimi nie je. Jasmine si nezložila hrubú čelenku skrývajúcu jej vlasy. Nevedela, či im môže veriť.

Dobehla k zomknutej skupinke. „Okamžite ich pustite!“ prikázala.

Nepadlo ani slovo. Jedna na šiestich sa do seba pustili. Jasmine sa nesnažila premôcť ich, len sa dostať ku pegasom. Nevidela ich celé storočia. Mohutné zvieratá boli dvakrát veľké ako bežné kone a rozpätím krídel prekonali aj šesťmetrové krídla anjelov.

Jasmine sa prebojovala k prvému pegasovi a prerezala Conorovu kazajku. V momente zoskočil a kým ho ona bránila, zobral do náručia stále bezvedomú Isobel.

K Willovi sa však nedostala. Dvaja útočníci ju chytili za ruky, vykrútili jej nôž a hodili ju na zem tak tvrdo, že jej zadunela lebka.

Nechali Conora tak, nasadli na pegasov a s metajúcim Willom odleteli k výšinám.

„Kto to do pekla bol?!“ skríkol Conor.

Jasmine sa preklínala, že si nevzala mop, keď mohla. Teraz ich už nedoženie. Musela sa rozhodnúť behom milisekúnd. A nebolo to ľahké rozhodovanie. Otočila sa ku Conorovi. „Zober Isobel a choďte na dvor, ako ste plánovali,“ povedala mu temne. „Obklopte sa ochrankou.“ Vzala zo zeme svoj nôž.

„A ty?“

„Ja si idem po Willa,“ vyhlásila sebavedome, hnev jej dodával odvahu.

„Ale kam?“

Kam? Tam kam obvykle mužov nenosia živých. Len dúfala, že Willa budú považovať za dosť mŕtveho, než aby mu vrazili kôl – alebo čokoľvek iné – do srdca. „To nechceš vedieť.“

„Jasmine, nepustím ťa samu.“ Zdvihol Isobel do náručia. Pomaly sa preberala.

„Conor, ty nevieš, čo Brian práve urobil!“ Ukázala k oblohe. „On vás nechcel zastrašiť, práve rozhneval alianciu, ktorá bola ticho celé storočia! A idú po vás!“ Keď to vyslovila, tiaha situácie doľahla aj na ňu. Vojna. To sa stane, ak včas nezasiahne a nevysvetlí všetky fakty... svojej matke.

„Kto? A prečo?“

„Pretože ste boli so mnou.“ Vytiahla si z auta svetrík, ignorujúc jeho prvú otázku. „Pozri, Conor. Veľa vecí som vám nepovedala. O sebe. O mojej rodine.“ Ozbrojila sa všetkým, čo našla v kufri. „Ale len ty a Isobel môžete zabrániť najhoršiemu. Zmobilizujte spojencov. Ukážte, že máte silu a velenie.“

„Komu?“

Stále neodpovedala. „Proste to urob. Čakajte útok, ale pre všetko na svete – nebojujte!“

Upír bol zmätený, ale jej tón a slová ho vydesili dosť natoľko, aby prikývol. „A kam pôjdeš ty?“

Skrivila tvár. „Na sever. Do Švédska.“

Len čo Conor odišiel, Jasmine ukradla mop z benzínky, zoslala na seba nebezpečné kúzlo, ktoré ju aspoň trochu zamaskovalo pred ľuďmi, a vzlietla.

Stočila mop mierne na sever a vďaka bosoráckemu zmyslu pre orientáciu sa nestratila.

Ach, Will, vydrž, už idem. Mala tušenie, že za toto ju bude nenávidieť. Ani by sa mu nečudovala.

Po mnohých kilometroch monotónneho letu sa ochladilo a slnko zakryli ťažké mraky. Jasmine bola zima, ale nespomalila. Preletela cez Dánsko a približne uprostred Švédska začala klesať. Držala sa mimo ciest a nad stromami, kým nepocítila vlnu mágie.

Zostúpila na nenápadnej čistinke, ktorú mágia chránila pred ľudským okom a zosadla z nepohodlného mopu. Jej veľmi osobné partie dali najavo svoju nespokojnosť s vybraným spôsobom cestovania.

Odhodila nepotrebný nástroj a podišla ku kamennému oltáru uprostred. Položila naň dlaň a uvoľnila trochu svojej mágie.

Svet sa s ňou zatočil a premiestnila sa do alternatívnej reality.

Preglgla.

Obklopoval ju tmavý, hustý les, cez ktorý sa vinula cesta k tomu najväčšiemu opevnenému hradu, aký kedy videla. Mal viac poschodí ako Empire State Building a rozlohu menšieho štátu. Obloha bola ako vždy zastretá a všade číhali zradné močiare. Idylické miesto.

Jasmine tu nebola mnoho rokov. Opatrne našľapovala po cestičke, kým neprišla k bránam hradu. Vrátil sa jej pôvodný hnev.

„V mene bosoriek z aliancie, otvorte!“ zrevala.

Mohutné vráta sa so škrípaním otvorili a vpustili ju na rozľahlé nádvorie plné žien v bojovej zbroji.

„Kde ho máte?!“ okríkla ich.

Vyvalili na ňu oči.

Strhla si šatku. „Okamžite mi povedzte, kde je. A upozornite Juniper.“

Vydesené ženy ukázali smerom k mučiarni. Jasmine na nič nečakala a rozbehla sa. Zletela po schodoch a podzemnými chodbami si to mierila priamo k svojmu upírovi.