Utajená temnota 13

Jasmine uprostred noci otvorila oči. Prebudil ju zvláštny pocit. Pozrela na pokojne spiaceho Willa a usmiala sa. Jej Viking teda má výdrž. Len čo sa trochu zotavila, pustil sa do druhého kola. A to trvalo celé mučivé hodiny, kým si povedal, že Jasmine má konečne nárok na orgazmus alebo tri.

Nasledovala svoj inštinkt a pozrela na dvere na balkón. Takmer vykríkla. Casey! Jej podarená dcéra stála na balkóne s metlou v ruke a kývala rukou.

Rýchlo našla Willovo tričko, prehodila ho cez seba a čo najtichšie vyšla von. Vyslovila tiché kúzlo, ktoré zabráni zvuku šíriť sa k spiacemu upírovi.

„Casey,“ vydýchla si s úľavou a objala mladú bosorku.

„Mami.“ Casey smrkla. „Chýbala si mi.“

„Aj ty mne, miláčik. Aj ty mne. Ale čo tu robíš?“ pozrela jej do bledej tváre. Obvykle rovné čierne vlasy mala strapaté z letu.

„Musela som ťa vidieť. Vedela som, že v Lausanne by sme sa nestretli. Ale prečo si tu?“

Jasmine sa oprela o zábradlie a všetko jej porozprávala. Ku koncu už znela zúfalo. „Musíme im pomôcť, Casey. Upíri sú dobrí. Mala si vidieť tie ich pohľady... tú ich snahu ochrániť nás. Mňa.“

Mladšia bosorka tomu verila len s ťažkosťami. Potom nazrela cez sklenené dvere do izby. Uškrnula sa. „A tamto bude môj nový ocko? Pekné bicepsy.“

Jasmine očervenela a postrčila dcéru, aby nevidela priamo na Willa. „Sústreď sa, Casey. Tety zostali v Lausanne?“

„Áno. Prileteli za nimi aj Ella s Laurou. Báli sa o teba.“

„Pochopiteľne,“ vzdychla. „Casey, Will o tebe nevie.“

Mladá bosorka nadvihla obočie. „Nie?“

„Nie. Ja som... to nedokázala. Vieš, vysvetliť mu... všetky okolnosti.“

Casey svoju matku s láskou objala. „To bude v poriadku. Nemusíš mu to predsa vravieť a obe vieme, že nebudeš klamať. Proste ma predstav len ako Casey.“

Tá predstava sa jej nepáčila. „Nie. Si moja dcéra. Len... vieš, je to komplikované.“ Prehrabla si vlasy. „Na tom teraz nezáleží. Zaujíma ma ten Brian. Chápeš jeho správanie?“

„Či mi dáva zmysel? Nie. Ale celkom ma desí, že sa dostal až do Valhally.“

„Mňa tiež.“

Casey sa posadila na zábradlie. „Ale prečo tú dýku použil? Teda práve teraz a na teba? Ak som dobre porozumela, chce sa zbaviť upírov okolo tamtoho... Salvatora.“

„Vie o spojenectve,“ vyhlásila Jasmine presvedčene. „Ale mám pocit... akoby som nebola jeho prioritou. Teda áno, určite by sa mu zišla moc bosoriek, ale zaútočil ešte skôr, než o mne vedel. A mňa zaujíma prečo. Upíri majú plné hlavy bosoriek, ale čo behá po rozume jemu?“

Casey mykla plecami. „Vravíš, že to začalo už pred rokmi. Keď chcel... čo to chcel?“

„Knihu mágie,“ mávla Jasmine rukou. „Patrila Conorovi, ale Isobel ju radšej zničila, než by mala padnúť do jeho rúk.“

Mladšia bosorka sa napla. „Zopakuj to!“

„Isobel zničila tú magickú...“ zasekla sa. Potom zaklonila hlavu. „Magickú knihu,“ šepla do vetra. „Bolo v nej napísané, že kniha zničí iba sama seba.“

Casey si poklepala po čele. „Základy mágie. Ako si na to nemohla prísť už skôr?“

Jasmine mala chuť dať si facku. Brian nikdy nechcel ju ani Willa. Tú dýku použil na odlákanie pozornosti. Určite si ju ukrýval na lepšiu príležitosť. „Po celý čas šiel po Conorovi a Isobel.“

Casey prikyvovala. „Magické knihy sú nezničiteľné. Ak bola viazaná na Conora cez jeho predkov, zničiť sa mohla, ale mágia v nej ju obnovila. A priviedla priamo k jej právoplatnému majiteľovi.“

Jasmine si trela oči. „Chce len tú knihu. Nič, len jednu prekliatu knihu!“

„Ale prečo to Conor svojmu kráľovi nepovedal?“ položila zaujímavú otázku Casey. „Musel to vedieť. On jediný to musel vedieť ešte predtým, než si sa do hry vložila ty.“

Pretože ich chcel chrániť, domyslela si Jasmine. Ale nevyšlo mu to. „Musíme získať späť dýku. Zastaviť Juniper vo vojne.“

„Ale za akú cenu, mami? Čo by Brianovi zabránilo rozpútať inú roztržku, alebo ísť rovno po nás?“

To je pravda. Všetky esá má on. A chce posledné. Knihu. Will jej povedal, aká moc sa v magických knihách skrýva a prečo ich Brian potrebuje. Rozkúskované kúzlo môže použiť, len keď budú všetky spolu.

Trhane sa nadýchla. Z tohto vedie len jedna cesta. Zastavia vojnu, ale cena bude... „Dáme mu knihu,“ rozhodla.

„Čo?“ Casey vyvalila oči.

Jasmine pozrela na spiaceho Willa. Nie sú si súdení. „Zradím ho. Mám prístup k upírom. A o tebe nevedia.“

„Mami, spamätaj sa! Nedáme mu knihu! Tetu Juniper zastavíme inak.“ Casey sa popred ňu začala prechádzať.

Jasmine z očí vytiekli slzy, ale aspoň mala plán. Zastavia vojnu. Brian prestane útočiť na Britániu. Ona len bude mať zlomené srdce. Ale inej možnosti niet. „Počúvaj ma, Casey. Celý život sme utekali. Chránili nás spojenci. Je načase konať vo vlastnom mene.“

Jej dcéra krútila hlavou. „Daj mi jediný dôvod, prečo by som do toho mala ísť.“

Jasmine sa na ňu láskyplne usmiala. „Zachránime tisícky životov.“

Casey zovrela pery. Potom zvesila plecia. „Tak hovor.“

Jasmine si vydýchla. Bez nej by to nedokázala. „V prvom rade musíš Conorovi ukradnúť tú knihu...“

Jasmine sa vrátila do postele až nad ránom, keď si s Casey asi miliónkrát zopakovala ich plán. Majú naň len pár dní. Naučila dcéru kúzlo ako vystopovať dvojicu upírov. Predpokladala, že Brian im je na stope a nebude ťažké ho nájsť.

Bude jej Will dôverovať natoľko, aby jej uveril, že to robí aj pre jeho dobro?

V spánku pozorovala jeho tvár. Ešte aj teraz bol ten mrzút zamračený, nepochybne  pripravený do sekundy vstať a pobiť sa s celou armádou nepriateľov. Koľko spoločného času im zostáva? Ak jej plán vyjde, bude to len pár dní. Všetko závisí od Casey a jej presviedčacích schopností.

Potlačila slzy. Práve keď si dovolila dúfať, že im nič nestojí v ceste... Pobozkala ho na hruď. Na krk. Na mierne zarastenú tvár.

Will pootvoril oči a usmial sa na ňu. „Nemôžeš spať?“ zašepkal a pohladil ju pozdĺž chrbtice.

„Nechcem spať.“

Okamžite sa prebral. „V tom prípade viem o rovnako príjemnej činnosti.“ Objal ju a prehupol na seba.

Jasmine sa diabolsky zasmiala.

Willa prebudil nepríjemný pocit, že sa naňho niekto pozerá a nebol to vášňou naplnený pohľad jeho malej bosorky.

Strhol sa a otvoril oči.

Pri nohách postele stál vysoký plavovlasý muž s modrými očami a pobaveným úsmevom. Mal hranatú, akoby vetrom ošľahanú tvár, niekoľkodňové strnisko, príliš vytrénované telo a sebaistý postoj.

Mal na sebe jednoduché čierne oblečenie, na hrudi drôtenú košeľu a ľahký pancier chrániaci rebrá. Výnimočne sa vzdal dlhého plášťa.

„Môj pane,“ oslovil ho Will prekvapene.

Ódin sa ešte viac usmial a upriamil pozornosť na spiacu bosorku. „Dopočul som sa, že sa chceš so mnou stretnúť,“ povedal potichu.

Will sa posadil a pretrel si oči. „Áno, ja... no...“ Bol príliš rozospatý, aby sformuloval vetu.

Severský boh sa len uškrnul a kývol hlavou k Jasmine. „Prekrásne stvorenie. Myslel som si, že vyhynuli.“

„To my tiež.“

Jasmine sa pomrvila a otvorila oči. Len čo uvidela neznámeho chlapa, zvrieskla a pritisla si prikrývku k telu.

„Pokojne,“ tíšil ju Will, keď sa jej zježili vlasy a zaostrili zuby. „Jasmine, toto je Ódin,“ predstavil ich. „Môj pane, Jasmine.“

„Ospravedlňujem sa za to vyrušenie,“ povedal boh. „Netušil som, že Will... nie je sám.“

Jasmine si uhladila vlasy. Severský boh stojí pred ňou, pri posteli na ktorej skoro celú noc vyvádzali s Willom. Proste deň ako každý iný. „Rada vás spoznávam.“ Mierne sklonila hlavu.

„Podobne, Jasmine. Si pre mňa malý zázrak. Povedz, ako je možné, že si nažive?“

Will s Jasmine na seba pozreli a vyklopili mu celý príbeh o ťažkostiach v Británii a hrozbe vojny od valkýr.

Ódin trpezlivo počúval, potom sa usadil na kraj postele a vzdychol. „Môj syn Thór založil Valhallu a dal moc valkýram. Tá dýka mala byť v ich rukách z jediného dôvodu – aby ju žiadny bojovník nezneužil.“

„Ale varkýry sú predsa –“

„Bojovníčky, ja viem, Jasmine. Ale za tisícky rokov ju ani raz nepoužili. Thór im ju dal, lebo sú ženy.“

„Akú to má súvislosť?“ nechápal Will.

Ódin sa zasmial. „Čo aké sú mocné a bojovné, bojujú len keď musia, hlavne v obrane seba a iných. Nepotrebujú zabíjať z rozmaru. Nie sú ako mocichtiví muži.“ Žmurkol na Jasmine. „Ja o tom viem svoje.“

„On im ju dal, aby ju ochránili?“ snažil sa to pochopiť Will.

„Nielen preto. Chcel, aby ju mali v prípade, že ak sa niekto opováži zaútočiť na Valhallu, na sídlo žien ktoré do boja nikdy prvé nepôjdu, môžu ho počas obrany zabiť. Nič iné si dotyčný nezaslúži.“ Pohľad mu stvrdol.

„Prečo?“ vyzvedala Jasmine.

Ódin mykol plecami. „Valhalla nie je bojová pevnosť. Mýty ju zobrazujú ako domov žien s pracovnou náplňou mužov, ale pôvodne bola založená ako... azyl. Pre silné ženy, na ktoré spoločnosť nebola pripravená.“

„A založil ju boh vojny?“ podotkla ironicky.

Ódin sa zazubil. „Thór mal svoje obdobia. Celý náš panteón je dosť patriarchálny, ktorý nie, ale na našej úrovni sa rozdiely medzi mužmi a ženami nerobili. Aj keď sme vždy boli za to, aby boli ochraňované. A z tejto myšlienky vzišlo pravidlo, že ste slabé, neschopné sa brániť a to viedlo k utláčaniu. Avšak vinníkov nehľadaj medzi nami, bohmi, Jasmine, ale medzi ľuďmi.“

Zovrela pery. Ľudia. Iste. Rovnosť medzi nadprirodzenými bytosťami platila už dávno pred inkvizíciou. Len nie tak, ako sa očakáva dnes.

„Odbočili sme od témy,“ pokrútil hlavou Ódin. „Tá dýka – Brian ju nesmie použiť. V rukách jedného je príliš nebezpečná. Zabíja ako bohov, tak upírov, démonov, kohokoľvek. Nikto nie je imúnny.“

„Je možné imunitu voči jej účinkom nejako nadobudnúť?“ napadlo Willa.

„Obávam sa, že nie. Tvorí ju mágia stará ako tento svet. Je jednou z Mýtických zbraní.“

Obaja zalapali po dychu. Mýtické zbrane sú jedinečné. Podľa legendy ich používali prví zástupcovia nadprirodzených rás ešte v dobách, keď ľudstvo prechádzalo evolúciou. Ale nikto nikdy nepoznal pôvod týchto bytostí. Jediné, čo po nich zostalo boli nezničiteľné, magické zbrane. A nikto ešte neodhalil, ba ani neovládol mágiu v nich. Hovorilo sa, že ak sa to raz niekomu podarí, podriadi si celý svet a pravekú mágiu, tú mágiu ktorá dovolila nesmrteľným prežiť dinosaury, príchod človeka, ľadové doby aj potopy.

„Ale viac než tento fakt by ma trápil hnev valkýr,“ prerušil tok ich myšlienok Ódin veselo. „Odhadujem to na maximálne týždeň než povolajú spojencov a vyjdú do sveta. A to nikto nechce, tie ženské sú trochu na hlavu.“

„Spojencov?“ šepol Will. „Spojencov?“

Jasmine zbledla a chcela sa prepadnúť pod zem.

„Áno. Nepočul si o ich malom triumviráte? Vznikol pred storočiami.“

Will prižmúrenými očami pozrel na Jasmine. „Prečo mám odrazu nutkavú potrebu uškrtiť ťa?“

Nevinne sa usmiala. „Chcela som ti to povedať.“

„Kedy?“

Zahryzla si do pery. „Tak... keď by na nás zaútočili.“

Will škrípal zubami. „Hovor!“ vyštekol.

Preglgla. „Valkýry uzavreli spojenectvo s bosorkami a... harpyami.“

Chýbalo málo a vážne by ju uškrtil. „Zabijem ťa. Pomaly a bolestivo.“ Otočil sa späť k Ódinovi. „Čo môžeme urobiť?“

„Vrátiť im dýku a zabrániť vojne,“ odpovedal jednoducho. „Im je jedno, kto ju ukradol, zaútočia.“

Jasmine sa nepokojne pomrvila. Snáď to Casey zvládla... Nemôže Willovi dovoliť bojovať s Brianom. „Nemôžete valkýry nejako odhovoriť? Ste ich bohom.“

Ódin sa schuti zasmial. „Moja zlatá, tie pojašené ma možno rešpektujú, ale nepočúvajú. Obávam sa, že je to na vás.“

Prečo len musí byť jej adoptívna mama tak zaťatá?

Will si pretrel tvár. „Aby sme vyrazili. Ďakujeme za pomoc, môj pane.“

Ódin vstal. „Vôbec nie je zač. Vlastne by som ti rád niečo povedal. Ohľadom Salvatorovho kráľovstva.“

Will spozornel. Británia má problémov viac než dosť – ultimátum z najvyššieho dvora, Salvatorovu závislosť od Erin, Brianovho špeha a teraz aj ten útok. „O čo ide, môj pane?“

„O špióna, ktorého k vám nasadil Brian. Trochu som pátral. Neviem, kto to je, ale Brian ho k vám poslal zo strachu.“

„Zo strachu?“

Boh prikývol. „Zo strachu z neho, z toho špeha. Vraj má... násilnícke sklony. Akási trauma z minulosti.“

„Takže ja mám pod nosom násilníckeho psychopata?“

„Tiež som si to myslel, ale zamysli sa. Musí byť u vás roky. Dal Brianovi presné informácie o Annienej a Damianovej svadbe. Ale nezabil Annie. Potom musel byť aktívny aj počas boja s Ekremom. Mohol odstrániť Kamala aj Carolinu. A predsa to neurobil.“

„A to znamená...“

Ódin pozrel von z okna. „Neviem. Len ti hovorím, že ten špeh, nech je to ktokoľvek, má svoju minulosť. A očividne nie je taký psychopat, ako si myslíme. To je všetko.“

Will nevedel, ako s touto informáciou naložiť. Musí to prebrať so Salvatorom. Po tom, čo nájde Briana, vezme mu dýku, odvráti útok aliancie valkýr, zaškrtí Jasmine a prežije.

Casey nemala veľký problém vystopovať Conora a Isobel. Dostali sa až do Verony, kde sa ubytovali v obrovskom paláci. Došlo jej, že ide o najvyšší dvor upírov.

Dostať sa cez ich bezpečnosť nebolo vôbec ľahké. Musela vypiť elixír, ktorý ju ochránil pred kamerami, a priletieť na metle až na strechu. Odtiaľ sa komínom spustila do najbližšieho krbu.

Dopadla s tvrdým zadunením. Rozkašľala sa. „Ešte červený kostým a batoh s hračkami,“ mrmlala sarkasticky.

Izba, v ktorej sa ocitla, bola prázdna, pravdepodobne nejaký salónik vylepšený o televízor o veľkosti okna, hracie konzoly a tú najväčšiu stereo súpravu, akú kedy videla. Obdivne pískla. „A my sme museli žiť medzi žobrákmi.“

Otriasla sa a oprášila a pootvorila dvere. Opatrne sa zakrádala chodbou. Snažila sa lokalizovať magické vyžarovanie knihy, ibaže tento palác bol mágiou nasiaknutý a to miatlo jej zmysly.

Niekoľkokrát ju takmer prichytilo služobníctvo, ale darilo sa jej ukrývať v prázdnych miestnostiach. Mágia z tohto miesta prúdila ako z reaktora.

Dvakrát narazila na sklad artefaktov, raz ju to zase pritiahlo k akémusi namrzenému upírovi, ktorého zamestnankyňa oslovila Veličenstvo. Casey bola dosť vzdelaná, aby vedela, že tento upír v sebe ukrýva mágiu mimo hraníc upírskej moci.

Prekonala túžbu odhaliť jeho tajomstvo a nechala sa viesť inštinktom až k obytnej časti, kde konečne našla izbu Conora a Isobel.

Počkala, kým odídu do jedálne, a vkradla sa dnu. Za obrazom v stene objavila moderný trezor. Zasyčala. Toto bude nepríjemné.

Využila všetky svoje sily, aby prekonala mágiou chránenú technológiu. Ku koncu ju bolelo celé telo a plakala od vyčerpania.

Knihu nahradila úbohým falzifikátom, ktorý ich snáď na chvíľu spomalí. Opustila izbu a dopotácala sa do skladu služobníctva. Žiadna metla. Ani len mop. Ako tu, krucinál, upratujú?

Musela zísť až úplne na prízemie, kde na malom nádvorí našla schody do podzemia. Tam ležalo pár zaprášených metiel. Jednu si ukradla a už jej nebolo.

„Tak, Brian, je načase stretnúť sa,“ mrmlala s polovičným úsmevom.

Axel požičal Willovi a Jasmine svoje lietadlo, ktoré ich dopravilo do Paríža. Odtiaľ plánovali vystopovať Briana.

Will jej ešte stále neodpustil, že mu zamlčala to spojenectvo.

„Ale no tak, vieš o mne len pár dní, nemohla som všetko vysypať,“ prehovárala ho cestou do hotela v prenajatom aute. Vlasy mala opäť ukryté. Podarilo sa im kontaktovať Salvatora aj najvyšší dvor, aby sa o nich nestrachovali.

„Ja som ti o upíroch povedal všetko,“ odsekol.

Vzdychla. „Will, len ťa chcem chrániť. Všetko, čo som urobila, bolo pre tvoju ochranu.“

Prudko zastal na červenej. Pozrel na ňu. „A kto ochráni teba? Už nie si sama, Jasmine. Teraz sme dvaja.“ Vzal jej ruku do svojej a pobozkal ju na kĺby.

Rozbúchalo sa jej srdce. „Ja neviem byť v tíme, Will. Vždy sme boli každá za seba. Urobila som veľa odporných vecí, aby som prežila. Za mňa nikto nebojoval.“

A to ho bolelo. Už len predstava, že sa niekde prediera životom sama, hladná a slabá, ho desila k smrti. „Teraz máš za sebou celú magickú ríšu. Všetci by chceli vidieť návrat bosoriek.“

Uhla pohľadom. Čoskoro ich budú všetci chcieť mŕtve. „My sme iné,“ povedala opatrne. „Nikto nás nikdy nechápal.“

Naskočila zelená a auto sa pohlo. „To je jasné, ste ženské. Na vás ešte nebola vynájdená rovnica.“

Zasmiala sa. „Nechcem sa hádať. Prosím, odpusť mi, že som ti nepovedala o spojenectve.“

„Prosím, už mi nikdy nič tak dôležité nezatajuj.“

V tej chvíli sa nenávidela. Will jej nadovšetko veril. Možno by mu mohla priznať, že má Casey a k čomu ju prinútila. Potom si spomenula na špióna medzi upírmi. Už teraz sa medzi nimi šíri, že bosorky nevymreli.

„Sľubujem,“ zaklamala. Chcelo sa jej plakať.

Zaparkovali pred luxusným hotelom. Jasmine na taký luxus nebola zvyknutá. Ich izba vyzerala ako kráľovské komnaty.

Will oznámil ich prítomnosť miestnemu kráľovi a potom zavolal Salvatorovi, aby s ním prebral postup.

Jasmine sa zatiaľ mučila myšlienkami na Casey, opretá o zábradlie balkóna. Hnevala sa, že Conor zatajil existenciu knihy. Mohli predísť mnohým nepríjemnostiam. Teraz má Brian všetky esá a navyše... navyše bude mať aj Casey.

Nikto jej neuverí, že to robí pre dobro upírov a možno aj celého sveta. Zradí Willa, ale zachráni ho. Aj keby sa mala po zvyšok života ukrývať.