Utajená temnota 20

Jasmine si spomínala na hlasy... veľa hlasov. A bolesť.

Slabosť.

Škrekot tých príšer.

Slová.

Prosby.

Opatrné dotyky.

Sladké bezvedomie.

Preberala sa na pár sekúnd a zase odpadávala. Zaznamenala, že je na ošetrovni u upírov. Že ju zachránili.

Aislin do nej pumpovala krv a živiny.

Tety sa nad ňou dohadovali ako staré babky na trhu.

Mama Juniper frflala nad nadšením valkýr, že opustili Valhallu.

Casey ju každý deň prosila, aby sa prebrala.

Dokonca mala pocit, že niekoľkokrát začula Salvatora, Conora a dokonca aj Zoe.

Čo sa to deje? Prečo už nie je u toho... Juliusa?

Dni a noci sa striedali prirýchlo. Začala vnímať. Najprv prístroje. Potom hadičky okolo tváre. Nežné vpichnutia. Menej príjemné hadičky v miestach, kde ich rozhodne mať nechcela.

Hlad. Pre všetko na svete, zjedla by aj slona a ešte by si dala dezert!

Po nekonečnom čase sa jej konečne podarilo rozlepiť ťažké viečka. Všetko videla zahmlene, ale ešte zvládla pochopiť, že je noc.

Cez okno prúdilo svetlo umelého vonkajšieho osvetlenia a dva monitory ožarovali miestnosť.

Zaostrila. Bola prikrytá ľahkou dekou a pod ňou nahá. Toľko k dôstojnosti. S námahou zdvihla jednu ruku a zhrozila sa.

Bola len kosť a koža. Modriny už bledli. Ale vyzerala ako dokonalý model kostry pre študentov medicíny.

Nadýchla sa. Bolesť prestala. Zostal len hlad a slabosť.

Celkom si nespomínala, ako sa sem dostala, ale marilo sa jej, že ju niekto prišiel zachrániť. Hoci záchrana pred jedným zlosynom, aby sa dostala späť k tým, ktorí z nej urobili utečenca, tiež nie je veľká výhra.

„Casey,“ podarilo sa jej zamrmlať cez popraskané pery.

Ktosi sa vedľa nej pohol. Nedokázala pootočiť hlavou.

Do jej výhľadu vošiel Will. Okamžite sa zamračila. „Debil.“

Prikývol. „To som si zaslúžil.“

Keby mohla, urve mu niečo. A postará sa, aby to nedorástlo.

„Ako ti je?“

Ako jej je?! Ako asi? „Sprostejšia otázka ťa nenapadla?“ Aj keď hovorenie bolelo, potrebovala sa aspoň slovne vyzúriť.

Zovrel pery. „Tak ma to mrzí, Jasmine. Kiež by som to mohol zmeniť. Casey nám všetko povedala. Je tu. Spolu s tvojimi tetami. Všetky ste v bezpečí.“

Odvrátila od neho pohľad. „Chcem Casey.“

Zvesil plecia. Nemohol jej to odoprieť. Prešiel k intercomu. „Casey. Casey, vstávaj.“

Chvíľu bolo ticho. „Do pekla, pijavica, si na drogách, že budíš bosorku?“ štekla rozospato.

„Jasmine sa prebrala. A dlhuješ mi libru. Debil bolo až druhé.“

Cmukla. „Škoda. Letím.“

Neprešla ani minúta a na ošetrovňu vletela Casey v ružovom župančeku a papučkách so zajačikmi. „Mami!“ Skočila k nej na posteľ a pevne ju objala. „Tak si mi chýbala,“ smrkla.

Jasmine si konečne vydýchla. Casey je pri nej. Všetko bude dobré. Slabučko ju objala tiež. Oči sa jej zaplnili slzami. „Čo sa stalo?“

Mladšia bosorka jej povedala, o čo počas úteku prišla, a doplnila chvíle, čo bola v bezvedomí. „Aislin tvrdí, že ťa zachránila naša nesmrteľnosť. Vraj len čo začneš jesť, tvoje telo sa vráti do normálu,“ dodala. „Nebudeš mať žiadnu fyzickú pripomienku.“ Ľahla si k matke.

Fyzickú nie. Ale spomienky jej zostanú naveky. Otriasla sa. „Tak veľmi to bolelo.“

Casey sa o ňu obtrela ako mačiatko. „Ja viem. Ale je po všetkom, mami. Si pod ochranou.“

„Koho?“ Je v sídle upírov a jej dcéra tiež. Považovala sa skôr za väzňa.

„Salvatora, prirodzene. Navrhol bosorkám aj valkýram útočisko. Už nemusíme utekať, mami,“ usmiala sa. „Babka Juniper sa sem tiež sťahuje. Upíri sú nadšení, že tu konečne budú nejaké ženy.“

Jasmine ustrnula. „Čo?!“

„Nie je to skvelé?“

„Hovoríme o tých istých upíroch, ktorí ťa posadili na garrottu?“ Od takej dlhej vety sa rozkašľala a Casey jej podala pohár so slamkou, aby sa jej uľavilo.

„Nikdy by to neurobili. Keby si nezasiahla, Salvator by prestal. Ten upír neublíži ani muche,“ uisťovala ju.

„Ja im už neverím,“ zachripela.

Casey smutne pozrela na Willa. Toto je jeho boj. „Prosím. Len odpočívaj. Aislin sa o všetko postará.“

„Chcem odísť, Casey,“ povedala Jasmine s plačom. Po líci jej stiekla slza.

Willovi sa lámali posledné zvyšky srdca. Nedokázal zo seba vydať ani hláska.

„Ešte nie. Si slabá,“ prehovárala ju Casey. „Prosím, mami. Vydrž. Aislin  má z tvojho stavu nočné mory. Nechaj ju vyliečiť ťa.“

Jasmine apaticky odvrátila pohľad. Nedokázala nič cítiť. Len prázdnotu. Ničivú, pohlcujúcu. Klipkali jej viečka. „Som unavená.“

Casey vstala a prikryla ju. „Ráno sa na teba Aislin pozrie. Bude nadšená.“ Pobozkala ju na čelo. „Spi, mami.“

Jasmine pozorovala dcéru, ako odchádza, a privrela oči. Casey si už kvôli nej vytrpela dosť. Teraz mala v tvári farbu a očividne jej nikto neubližoval.

Pred očami mala znovu Willa. Vyzeral zničene. Nie dosť zničene na jej vkus. „Odíď.“

Pokrútil hlavou. „Nikdy. Nedokážem slovami vyjadriť, ako ma mrzí, čo som urobil. Ale už to bude v poriadku. Mám ťa. Si moja.“

Odfrkla si, pery jej popraskali. „Bola som tvoja, keď si ma naháňal cez mesto, až som skočila z mosta? Asi nie.“ Nemotorne sa otočila, ale on prebehol popri lôžku.

„Jasmine, prosím.“ Vzal jej tvár do dlaní a desilo ho, že cíti jej lebečné kosti. Mal to byť on. „Odpusť mi. Som idiot, že som ti neveril. Ale ničí ma vidieť ťa takto. Chcem ťa zobrať k sebe do izieb a uložiť ťa do mojej – našej postele. Kde ťa budem môcť chrániť. Vo dne v noci.“

Jeho slová ju úplne minuli. Cítila len chlad. „Nechránil si ma, keď ma vyciciavali tie príšery. Vtedy som ťa potrebovala. Keď som bola hladná a prespávala pod holým nebom. Keď som musela prosiť iných, aby som mala aspoň na nejaké jedlo. Keď som sa triasla zimou. Strč si svoju posteľ tam kam slnko nesvieti a vypadni mi zo života!“ Po jej monológu prišiel ďalší záchvat kašľa a odmietla podávanú vodu. To sa radšej zadrhne!

Willovi sa triasli ruky. Jej slová ho zasiahli ako meče a najhoršie bolo, že mala pravdu. Odvrhol ju. Vtedy, keď sa spoliehala na jeho dôveru. „Jasmine...“

Ťažkopádne sa pretočila na druhú stranu. „Odíď, Will. Som unavená. Chcem spať.“

„Nie. Spi, ale ja sa nepohnem. Získam si ťa znovu, Jasmine,“ povedal rozhodne. Vrátil sa na svoje miesto a odhodlane sa posadil. „Druhý raz sa ťa nevzdám.“

Neodpovedala, bol jej ukradnutý. Už nemala slzy, ktoré by preňho preliala.

Pohltil ju spánok a bola rada za to oslobodenie.

Ráno jej Aislin vzala krv, odpojila nepotrebné hadičky a pripravila jej nechutné raňajky pozostávajúce z ovsenej kaše a slabého čaju. Osobne by do nej najradšej napchala pizzu, big mac a naliala do nej liter koly. Ale to nemohla, aspoň nie hneď.

Will sa ani nepohol. Jemu hodila dva balíky krvi a pomohla Jasmine na toaletu. Potom jej upravila vankúše a postavila pred ňu misku s raňajkami.

„Je to odporné,“ skonštatovala Jasmine.

„Ja viem. Mrzí ma to.“

Napriek tomu všetko zjedla. Hlad ju prinútil. Pomaly vypila teplý čaj a cítila, ako sa jej vracia sila.

Hneď na to ju navštívili tety aj s Juniper, následne sa dostavil Salvator.

Aislin vyhnala všetkých okrem Willa z miestnosti, aby kráľa nik nerušil.

Salvator preglgol, keď uvidel jej kostnaté telo. „Ach, Jasmine. Toto sa nemalo stať.“ Posadil sa k jej nohám na lôžko. „Je mi to nesmierne ľúto.“

„Mne tiež,“ odvrkla.

„Prosím, pochop ma. Priznávam, že som ťa znenávidel. Ale čo by si robila na mojom mieste ty? Moje kráľovstvo je Brianov cieľ. Veľkráli už pripravujú moje zosadenie kvôli Erin. Mám tu špeha a nie som schopný ubrániť ani Londýn. Miesto, odkiaľ vládnem, kam sa uchyľujú rodiny s deťmi. Aby som ich ochránil. A predsa tu Aislin musela kriesiť malého upírika.“

Pohľad mala upretý na bielu prikrývku. Odmietala mu priznať aspoň jedno percento neviny. Ale jej mozog vedel svoje. Salvator je v ťažkej pozícii.

„Viem, že minulosť nenapravím. A asi už neveríš bezpečnosti môjho územia.“ Posunul sa bližšie. „Ale môj palác bude vždy otvorený pre tvoju rodinu aj valkýry. Moji muži a vlkolaci sa postavia na obranu ktorejkoľvek z vás. Som nesmierne hrdý na teba aj na tvoju výnimočnú dcéru za to, čo ste podstúpili.“

Zahryzla si do pery. „Vedel si o Juliusovi?“ opýtala sa tichučko.

„Poznám to meno, priznávam. Ale nikdy by ma nenapadlo, že je vôbec aktívny a niečo plánuje. Už ho nepodcením.“

Takže nemal ani v päte, že by po nej Julius šiel. Tú časť by možno dokázala odpustiť. „A Brian?“

„Odmlčal sa. Asi si líže rany. Casey ho musela slušne potupiť.“

Casey. Čo vôbec urobila, aby sa ku knihe dostala? Radšej na to nechcela myslieť. „Naozaj by si ju nemučil?“

Upír sa vľúdne usmial. „Každý jeden člen môjho kráľovstva ti potvrdí, že na tých veciach som vážne neublížil inej bytosti už niekoľko storočí.“

„Tak prečo máš mučiareň?!“

Salvator si rozpačito prehrabol vlasy. „No... pár tých srandičiek si nechávam z nostalgie, ale zvyšok...“

Jasmine čakala na odpoveď. „Zvyšok?“

„Povedzme že obe strany sa na tých strojoch zúčastňujú dobrovoľne. Pre vzájomné potešenie.“

Klesla jej sánka. „Žartuješ, však?“

Pokrútil hlavou. „V Londýne je veľa upírov. Nesúdim ich.“

Keby mala dosť síl, plesne sa po čele. „Zabudni, že som sa pýtala.“

Salvator vzal dve jej drobné dlane do jednej svojej. „Je mi ľúto, čo sa stalo, Jasmine. Naozaj. Chcem, aby si vedela, že si u mňa v bezpečí. Dostaneme ťa do formy. Ty len odpočívaj a nechaj sa rozmaznávať. Zaslúžiš si to.“

Po ničom inom ani netúžila. „Chcem odísť,“ povedala napriek svojim túžbam.

Upír vstal. „Nemám právo ti v tom brániť. Ale prosím ťa, aby si sa najskôr dala do poriadku.“

Prikývla. „Vďaka.“

Kráľ pozrel na svojho zničeného poddaného a odišiel.

Will bol na pokraji šialenstva. Ako ju získa späť?

Dni plynuli. Aislin do Jasmine pumpovala infúzie a prechádzala na stravu. Nútila ju jesť minimálne päťkrát denne a bosorka sa pomaly dostávala do formy. Už jej nebolo vidieť kosti a telo sa jej zdravo zaobľovalo.

Julius ani Brian o sebe nedali vedieť, aj keď Salvator varoval celý upírsky svet.

Will sa od Jasmine ani nepohol. A ona nemrhala silami, aby mu nadávala a hádala sa s ním. Jednoducho ho ignorovala. Apatiu nahrádzal hnev.

Dva týždne po jej prebudení Salvator sedel v obývačke a hral s niekoľkými upírmi poker, keď zaznel zvonček. Nevenoval mu pozornosť a prihodil niekoľko libier na kôpku.

Sluha nenápadne prešiel popri nich a otvoril. Zbledol. „Ehm, môj pane... toto by ste mali vidieť.“

„Nemám záujem pripojiť sa k svedkom Jehovovým a nekúpim si žiadny vysavač ani super kozmetiku, po ktorej budem vyzerať o desať rokov mladší!“ zakričal mu.

Dvaja nezvaní hostia bez vyzvania vošli a zacmukali, keď uvideli hazard a alkohol.

„Už chápem, prečo ťa poddaní tak zbožňujú,“ povedal Justin.

Salvator ustrnul a vyskočil na nohy, karty zabudnuté. Pred ním stál jeho vládca, najvyšší kráľ Justin, aj so svojou novou manželkou Minou, obaja s pobavenými úsmevmi na tvárach.

„Môj pane,“ uklonil sa a ostatní upíri tiež.

„To nie je nutné,“ mávol rukou Justin.

„Nikto mi neoznámil váš príchod,“ zarazil sa Salvator.

„Neplánovali sme to. Ale znepokojuje nás tvoje tajnostkárstvo za posledné týždne, Salvator.“ Justin sa oprel o stenu. „Mal si tu poplach, útok a chcel si, aby sme ochránili niekoho, kto k nám ani nedorazil. A potom tá vec s knihou a Brianom. Zase. Nechceš nám to vysvetliť?“

Salvator preglgol. Ešte veľkráľom neoznámil jeho nové spojenectvo. Asi to už mal urobiť.

Mina sa obzrela. „Salvator, neber jeho slová vážne. Justin len má nutkavú potrebu všetko vedieť,“ uvoľnila situáciu jeho manželka. „Jeden by povedal, že to má niečo spoločné s jeho minulosťou,“ dodala.

Upíri sa zasmiali. Justinovi bratia mu celé stáročia tajili proroctvo a raz ho kvôli tomu vysadili na opustený ostrov. Vďaka Mine sa konečne dozvedel jeho znenie. Podľa pradávnych slov mier nastane, až keď na najvyššie tróny zasadnú kráľovné rôznych rodov.

To spôsobilo paniku na najvyššom dvore. Už mali upírku a človeka. A možností zostávalo veľa. Len bratom sa do vzťahov nechcelo. Odvtedy Alec spáva len s ľuďmi a upírkami, Dario sa stretáva len s mužmi a piaty kráľ Drew sa snaží udržať zdanie, že veľkráli sú stále duševne zdraví.

„Rád ťa znovu vidím, Mina,“ privítal ju Salvator úprimne a krátko ju objal. „Koruna ti pristane.“

Uškrnula sa. „A vieš komu by ešte pristála? Tej ryšavej potvore, ktorá ti znepríjemňuje život.“

Zaškrípal zubami. Vedel, že mu dochádza čas. Veľkráli odmietali nechať Erin na jeho dvore bez akéhokoľvek statusu. Buď sa stane jeho kráľovnou, alebo on o korunu príde. „Iba ak by som ju ňou mohol uškrtiť.“

Mina nesúhlasne krútila hlavou.

Vstupné dvere sa v tej chvíli rozleteli a dnu vbehli dve rozosmiate ženy. Casey mala v ruke nákupné tašky a Juniper niesla krabice s pizzami.

„Prečo som len nenavštívila Londýn skôr?“ rozjímala valkýra. „Toto mesto je dokonalé.“

„Jasné, že je. Keď si tu bola naposledy, bola to dedinka,“ doberala si ju Casey.

„Ešte jedna narážka na môj vek a máš domáce väzenie!“

Obe zmĺkli, keď zazreli neznáme osoby. Zvedavo zastali a odložili svoj lup.

Salvator si prehrabol vlasy. A situácia sa len zhoršila. Z opačnej strany k nim doľahli slová hádky Jasmine a Willa.

„Prisahám, pijavica, ak mi nedáš pokoj aspoň na hodinu denne, premením ti penis na dikobraza! Chcem jesť! A nie tie Aislinine gebuziny, jasné? Je mi z nich zle.“ Bledá Jasmine len v bielej košieľke vošla do obývačky a tiež sa zarazila. Na rozdiel od Casey, jej vlasy nechránila čelenka a farebné pramene boli jasne vidieť.

Justin sa vystrel. Will sa mu uklonil.

Salvator ľutoval, že tie ženské nezavrel pod zámok, keď mohol. „Justin, Mina, zoznámte sa s Jasmine, Willovou sekretárkou,“ ukázal na nabručanú bosorku. „Jej dcérou Casey.“ Kývol k oslovenej. „A Jasmininou matkou Juniper. Dámy, predstavujem vám nášho veľkráľa Justina a jeho manželku Minu. Dal by si niekto alkohol?“

Justin mal obočie až niekde na úrovni vlasov. „Prepáč, zopakuješ mi ich rodinnú príslušnosť?“

„Iste. Takže tuto vládkyňa valkýr Juniper vychovala Jasmine po tom, čo ju takmer zabila inkvizícia. Jasmine následne zachránila život Casey a tiež ju vychovala ako vlastnú. To vieš, bosorky držia pri sebe. Už by si si niečo tvrdé dal?“

„Absinth, prosím.“

Kráľ odbehol a Justin podišiel k Jasmine. Tá sebou trhla, ale neuhla. Odvážne k nemu zdvihla hlavu. Z toho muža šla autorita a hrôza, ale aj čosi, čo jej dodávalo istotu. Bol ako pevný múr chrániaci upírov. A jeho manželka vyzerala nesmierne milo.

„Bosorka?“ opýtal sa neveriacky. „Mysleli sme, že ste vymreli.“

„O to nám šlo. Zostalo nás šesť.“

Zotrel si slzu dojatia. „Je mi nesmiernou cťou.“

Zahrialo ju to pri srdci. „Rada vás spoznávam, pane.“

„Prosím, len Justin.“ Podal jej ruku a nepriateľsky zazrel na jej stále krehkú dlaň. „Preboha, prečo si taká slabá? Kto ti ublížil?“

Salvator mu podal fľašu alkoholu. „To bude na dlhšie. Posadíš sa?“

Kým Salvator vysvetľoval svojmu kráľovi, čo sa tu odohralo a prečo všetkých varoval pred Juliusom, Jasmine zjedla polovicu pizze a vypila liter Coly. Nikdy by si nemyslela, že priberať bude taká sranda. Napriek dnešným trendom bola odhodlaná vrátiť sa k výzoru, pri ktorom jej nebude vidieť rebrá.

Veľkráľovná sa natlačila k trom ženám a podala im ruku. „Ešte raz, ja som Mina. Veľmi rada vás spoznávam. Justin mi o vašich rasách veľa rozprával.“

Casey sa na ňu usmiala. „Aj my vás, Veličenstvo.“

„Ale prosím, tykajte mi. Mám plné zuby toho, keď ma tituluje hoci len naše služobníctvo. Aké ťažké môže byť vysloviť Mina namiesto Vaše Veličenstvo?“

Zasmiali sa. „Si veľmi mladá, Mina,“ povedala Juniper. „Ako to zvládaš s tými múmiami?“

Mina na ňu mrkla. „S Kathrine, Nerovou manželkou, ich pomaly zoznamujeme s moderným svetom. Aj keď priznávam, že začínať s Bieberom a Kardashianovými nebol najlepší nápad.“

Ženy vyprskli do smiechu a muži ich spražili pohľadmi. Ignorovali ich.

Justin nespokojne počúval, čo mal Salvator na srdci. On o Juliusovi vedel svoje a úprimne dúfal, že ten démon zalezie do svojej reality a dá pokoj. Asi sa mýlil. Brian možno nebude ich najväčším problémom.

„Len hlupák by unášal bosorku. Jeho jedinou výhodou bolo, že bola sama a slabá.“

„To sa viac nestane,“ sľúbil mu Will ľadovo.

„Nepochybne. Salvator, tvoje kráľovstvo sa mení na veľmi mocný blok. A teraz ho už nemôže napadnúť ani Brian.“

Kráľ sebou trhol. „Ten blok nebudujem do vojny ale ako útočisko.“

Justin sa usmial. „Ja viem. Nikdy si nebol na vojny. Teší ma, že tu máš toľko rozmanitých jednotlivcov. Bohovia vedia, že si prvý a jediný, kto dokázal udržať mier s toľkými rasami.“

To bola pravda. Ostatní upíri možno akceptovali vlkolakov, občas démonov a možno anjelov, ale na svojom území ich nechceli.

„Bosorky nás niekoľkokrát zachránili. Urobím všetko, aby som ich ochránil.“

„To všetci. Svet bude nadšený, že sú nažive.“

„Plánuješ to zverejniť?“

Justin pozrel na zničenú Jasmine. „Zatiaľ nie. Chcem, aby bola najprv v poriadku. Potom by som vás rád pozval na najvyšší dvor do Verony. Aby boli oficiálne predstavené.“

Salvator sa zaksichtil. Pobyt vo Verone preňho znamenal ďalšiu radu ultimát o Erin. Kedysi opakoval, že je primladá aby ju zaťažil bremenom kraľovania. Teraz jej ťahá na tridsiatku a slučka okolo jeho krku sa uťahovala. „Radi prídeme.“

Ešte aj Justin cítil tú nechuť v jeho hlase. „Nuž, s Minou máme za sebou dlhú cestu. Radi by sme u teba prespali a potom pôjdeme.“

„Conor, postaráš sa o to?“ poprosil ho kráľ.

„Iste.“ Jeho prvý muž vstal a viedol ho hore schodmi, zatiaľ čo Mina veselo trkotala so ženami.

Justin počkal, kým boli mimo dosluchu, potom z vrecka vytiahol niekoľko bankoviek. „Tristo libier na to, že sa spolu vyspia do roka.“

Conor vyvalil oči. „Čo?“

Veľkráľ sa uškrnul. „Ale no tak. Všetci vedia, že vedieš stávky. Celá Európa ich uzatvára.“

Že s tým začínal. Nenápadne si peniaze vzal. „Poznáš pravidlá. Žiadny nátlak mimo svojich možností.“

„Iste.“