Prekliata temnota 20

Ekrem vyzliekol Rose nepriestrelnú vestu.

Zasyčala bolesťou, ale poslušne zostala sedieť v barovej stoličke pri kuchynskom pulte. Levent s Ginou ich premiestnili naspäť do Karibiku a vrátili sa do Londýna, aby zhodnotili katastrofu.

Koža pod miestom, kde skončila guľka, už začínala fialovieť. Čo najjemnejšie ju natrel krémom a rozmasíroval jej stuhnuté svaly. „Už na tebe nechcem vidieť viac modrín,“ povedal vážne.

Rose do seba kopla pohárik rumu. „O tom sa hádať nebudem. Krucinál, ten Kamal je debil!“

„O tom sa nebudem hádať zase ja.“ Rozopol jej podprsenku a pomohol jej obliecť si jeho košeľu. Potom ju otočil k sebe. „Inak si v poriadku?“

Prikývla. Batoh ležal nepovšimnute kúsok od nich, pretože Ekrem sa zaujímal len o jej zranenia. „Definitívne môžem povedať, že moja rodina sa ma nadobro vzdala.“

Sklonil sa k nej a pobozkal ju. „Ich strata.“ Rozpustil jej jemné vlasy a užíval si pocit, že je konečne s ním. „Prečo máš ten previnilý pohľad? Stalo sa ešte niečo?“

Zvesila plecia. „Keď ma prezerali, našli mi na stehnách... stopy po našej rozlúčke na pláži,“ začala skleslo. „Musela som im povedať, že si ma... znásilnil.“

Nadvihol jej bradu. „No a? Myslím, že je to najmenší zločin, z ktorého ma môžu obviniť.“ Usmial sa.

„Nevadí ti to?“

„Isteže nie.“ Vzal jej tvár do dlaní. „My dvaja vieme ako to bolo a na tom záleží.“

Vďačne ho objala. „Chýbal si mi.“

„Ty mne viac.“

„Nie, ty mne viac.“

„Nie, ty mne.“

Zasmiali sa nad detinskou výmenou a napätie povolilo. Ekrem jemne masíroval Rose stuhnutý krk. Užíval si jej tichučké stony.

„Miláčik?“ zašepkal jej do ucha.

„Hmm?“

„Vieš, že ťa ľúbim, však? Viac, než čokoľvek na svete.“

Usmiala sa a bez toho, aby naňho musela pozrieť, prikývla. „Áno, viem.“ Tak nejako sa o tom uistila, keď uprednostnil ju pred tabuľkou. Alebo pred Lei. A keď ju nenechal na pospas Kamalovi a Line. Ale aj tak ju tie slová zahriali na hrudi.

„To je dobre. Lebo keď sa zotavíš, mám v pláne s tebou robiť veľmi, veľmi skazené veci.“

Okamžite si jej pozornosť plne získal. Pozrela do jeho lesknúcich sa očí a bolesť sa rýchlo premenila na ničivú vášeň. „Naozaj?“ Nevinne zamrkala. „Aké?“

„Dozvieš sa v pravý čas. Teraz potrebuješ spánok.“ Zdvihol ju do náručia a odnášal do svojej spálne.

Zaprotestovala. „A čo takto trochu sexu na dobrú noc?“ Pokúšala sa ho zviesť ľahkými bozkami na krk.

Jeho penis ochotne súhlasil, ale Ekrem videl vyčerpanie v jej tvári. A nielen fyzické. To však neznamenalo, že si nepredstavoval, ako ju doháňa k šialenstvu bozkami, pohladeniami a správnymi pohybmi. Diabolská ženská!

„Buď dobrá a bude sex namiesto rannej rozcvičky. Pokiaľ viem, stále mi ho dlhuješ.“ Uložil ju medzi vankúše vo svojej orientálne zariadenej spálni.

Našpúlila pery. „Môžeme mať oboje.“ Vábivo si rozopla horné dva gombíky a odhalila vrchnú časť belasého poprsia.

Ekremovi sa zbiehali slinky. „Nepokúšaj ma, dračica. Inak dostaneš na zadok,“ vyhrážal sa jej.

Zahryzla si do pery. „Možno by mi to nevadilo.“

Priľahol ju svojím mocným telom a ona okamžite roztvorila stehná. „Keby si len vedela, koľko sily ma stojí ovládať sa.“

„Tak sa neovládaj,“ poradila mu.

Len cmukol a prehupol sa na druhú polovicu postele. Prehodil cez trucujúcu Rose prikrývku a lenivo ju pobozkal. „Sotva držíš oči otvorené.“ Pritiahol si ju na hruď.

Rose sa pohodlne pomrvila. „Ráno mi to... vynahradíš.“ Zívla. „Dvakrát.“

Pobozkal ju do vlasov. „Sľubujem.“

Spokojne sledoval, ako mierumilovne zaspala. Bol to najkrajší pohľad v jeho živote. Ani Lei s ním nespávala, aby nevyšlo najavo, že uprednostňuje len ju.

Dlhé hodiny pozoroval jej tvár vo svite mesiaca presvitajúceho cez okná. Sotva na sekundu zaznamenal, že je spln, než aj on zaspal s pocitom, že aspoň niečo v jeho živote je tak, ako má byť.

Po sľúbenej rannej rozcvičke, ktorá sa natiahla až do obedných hodín, konečne vyšli zo spálne a našli Ginu s Leventom sedieť v kuchyni.

Tabuľka ležala na pulte a obaja mali v tvárach trochu nechápavé výrazy.

„Dobré ránko,“ pozdravil ich Ekrem nadšene a začal v chladničke loviť jedlo.

„Ty si nepoužil tabuľku,“ vytkla mu Gina.

„Rose bola zase postrelená a v bolestiach.“ Zobral misu plnú zeleniny, čerstvé bagety, slaninu, uvarené vajíčka, maslo a džem a všetko položil na pult.

„Môžeš to predsa urobiť dnes, nie?“ Rose si naložila plný tanier. Bola hladná ako vlk.

„To sotva,“ odfrkol si Levent. „Tabuľka oslobodí jeho moc len za splnu a na území pôvodu jeho mágie. V Egypte.“

Prekvapene zabudla na jedlo a pozrela na polonahého Ekrema. „Ty si prepásol takú príležitosť?“

Nevyzeral, že ho to veľmi trápi. Zahryzol do bagety. „Viac ma trápil tvoj stav.“

Dojato sa chytila za srdce. „Och, Ekrem.“ Dobre vedela, čo preňho znamená jeho moc a on namiesto toho celú noc dozeral na jej spánok. Jej láska k nemu ešte viac zosilnela.

Rozpačito si prehrabol vlasy. „Splnov ešte bude veľa. Zabudnime na to.“

Rose však vedela, že na toto gesto nikdy nezabudne. Pohladila ho po ramene a žiarivo sa usmiala.

Už len pre ten úsmev mu odklad získania moci stál.

„Ako sme si to mohli nevšimnúť?!“ rozčuľoval sa Kamal a udrel do stola v Salvatorovej jedálni, kde sa upíri zišli na bojovú poradu.

Carolina naňho len nepriateľsky zazrela. Stále bola vrcholne vytočená a o jeho príbuzenstve s Ekremom pomlčali len preto, aby naňho mohla sama nakričať v súkromí.

„Jej zranenia boli dosť presvedčivé,“ bránila sa Aislin. „Nenapadlo ma, že by si ich mohla urobiť sama.“

„Je to vôbec možné?“ opýtal sa Salvator.

„Podtlakom áno.“

Prikryl si tvár dlaňou. „Dobehla nás ľudská zlodejka.“ Otočil sa ku Kamalovi. „To vy ste jej povedali o tom, kde je tabuľka? Ani ja som to nevedel, sakra!“

Nikias si vedľa neho zachoval chladný výraz. Nemusia vedieť, že to on si pustil jazyk na prechádzku. „Podľa Interpolu je celkom skúsená kriminálnička. A v dome bola celé dni. Je možné, že na to prišla sama.“

Za tie slová si od Annie, Damianovej manželky, vyslúžil pohľad plný ostrého nesúhlasu. Ona jediná mohla tušiť pravdu. Nepovedala však ani slovo.

„Je jedno, ako na to prišla,“ prerušila ich Cari. „Moja sestra je v moci masového vraha! Chcem ju späť!“

„Ale ona s ním šla dobrovoľne,“ dovolila si upozorniť ju Jasmine, bosorka a manželka Salvatorovho šéfa bezpečnosti, Willa.

„Pretože jej vymyl mozog!“ nenechala sa odradiť. „Je to mág, čo ste zabudli? A Rose je len slabý človiečik. Prosím, musíme ju od neho dostať.“

„Urobíme pre to všetko,“ sľúbil jej Conor.

„Vieme vôbec, kde začať?“ ozvala sa Zoe, tiež zaťažená svojou časťou viny, keďže bola Brianovou špiónkou a to ona zredukovala skrýše na Kamalov dom. Na druhej strane, jediná vedela že Ekrem na nich nezaútočí. Pre svoje krytie však musí hrať rolu starostlivej agentky.

Odpoveďou jej bolo ticho.

„Asi by bolo dobré si najskôr zistiť, aký život Rose viedla,“ navrhol Will. „Aby sme vedeli, s kým máme vôbec dočinenia.“

„Stalo sa.“ Cari mu posunula po naleštenom stole tučnú zložku. „Rose má, teda mala luxusný byt v centre. Už ho dala do predaja. Tiež je na ňu napísané Porsche, ale nenašli sme kde parkuje.“ Ťažko sa jej hovorilo veci, ktoré mala  o Rose vedieť sama už dávno. „Tiež pred nami ukryla všetky svoje účty s tučnými sumami. Niektoré sú vo Švajčiarskej banke, ale nedostaneme sa k nim. Iné zrejme odišli do zámoria.“

Will takmer obdivne študoval zložku. „Rozhodne vie čo robí. A má nie jeden, ale dva tituly! Dievča sa nenudilo.“

„Rodičia sú na prášky,“ priznala Cari. „Vinia sa z toho, že ju odplašili svojou snahou manipulovať našimi životmi.“

„No priznajme si, že to nebol najlepší nápad,“ dodal Salvator.

„Ale nemusela sa stať zlodejkou!“

Will prelistoval papiere. „Ak som to správne pochopil, nekradla veci pre seba, ale všetko dala múzeám a inštitúciám. V podstate robila správnu vec nesprávnymi metódami.“ Podal zložku Zoe.

„Ale prečo by sa pridala práve k Ekremovi? Sama priznala, že vie o jeho vyčíňaní, milenke aj dieťati. Proste mi to nedáva zmysel!“

„Niektoré veci zmysel proste nedávajú,“ vzdychol si Conor. „Všetci spojenci a upíri dostali ich popis a varovanie. Máme podchytenú takmer každú krajinu. Skôr či neskôr ich lokalizujeme.“

„A potom ich definitívne rozdelíme,“ dokončila Carolina potichu.

Rose sa konečne vyhrievala na lehátku pod horúcim slnkom a chytala bronz. Modriny jej mizli a až na občasný cucflek konečne nevyzerala ako fackovací panák.

Slintajúc sledovala Ekrema plávať vo vlnách. Svaly sa mu napínali a hruď sa leskla vždy, keď zastal aby si odhrnul mokré vlasy z tváre.

Bola na pokraji orgazmu už len z toho pohľadu. Niet teda divu, že jeho ruky, jazyk a iné časti tela z nej robili uzlík rozkoše, nervov a vášne.

Pred pár dňami ho dokonca uvidela  študovať. Sedel v obývačke, obklopený knihami a robil si poznámky. A čo dostane ženu do kolien viac než mocný, neukojiteľný bojovník, ktorý je navyše aj chytrý?

V ten večer sa zahrali na prísneho profesora a neposlušnú študentku.

Ekrem akoby vycítil jej myšlienky, prestal plávať a uprene na ňu pozrel. Vyšiel z vody ako boh, ktorým bol, a ľahol si vedľa nej. „Prečo mám pocit, že ťa zase pokúša hriech?“

Usmiala sa. „Som veľmi zlá hriešnica. Mala by som ísť na spoveď?“ Otočila k nemu hlavu a prstom mu prešla po klzkej hrudi.

„A nechať nejakého úchyla počúvať o našich orgiách?“ odfrkol si. „Pekne povieš o svojich necudných predstavách mne a ja už nájdem spôsob, ako sa s tebou vysporiadať.“

„Hmm.“ Obkročmo sa naňho posadila. „Napríklad tým, že ich uskutočníš?“

Stvrdol pod ňou. „A poznáš lepší spôsob?“

Zazubila sa a pobozkala ho na slané pery. Erkem stále nemohol uveriť, že táto neobyčajná žena je jeho. Rose s prehľadom znášala jeho klaustrofóbiu, strach z tmy a nočné mory. V noci sa menila na jeho talizman, strážneho anjela a dobrú vílu. Podporovala ho v jeho túžbe vzdelávať sa. Dokonca ho začala učiť základy zlodejiny.

„Nespálila si sa?“ Ochraniteľsky jej skontroloval pokožku. Bola to jeho najväčšia starosť, keď je prirodzene tak bledá.

„Ekrem,“ pokarhala ho. „Nie som z porcelánu.“

Napriek tomu luskol prstami a rozprestrel nad nimi slnečník. Rose našpúlila pery, ale neprotestovala.

„Isteže nie. Pre mňa si zo zlata.“ Prstom jej prešiel po bradavke sotva ukrytej v miniatúrnych bikinách.

„Je to vzájomné,“ potvrdila mu a pohodlne sa na ňom uvelebila.

„Rose?“

„Hm?“

„Asi ti týmto náladu nezlepším, ale napadlo mi... čo keby sme sa vrátili späť do Európy? Inkognito, samozrejme.“

Zdvihla k nemu hlavu. „S tým som počítala. Ani jeden z nás nie je práve typ človeka, ktorý skysne v tomto raji na večnosť.“

Ach, jeho drahá Rose. Nikdy ho neprestane udivovať, s akou ľahkosťou prijíma šedú realitu. „Takže ti to nevadí?“

Pokrútila hlavou. „Študuješ predsa vysokú. Tvoji spojenci sú v Európe. A určite nečakáš, že ja skončím so svojou kariérou.“

Nie, to nečakal. „Nebude to ľahké. Kým si so mnou,“ zabolelo ho srdce, „máš na sebe obrovský terč.“ Ale bohovia mu pomôžte, nedokáže sa jej vzdať. S Lei to išlo ľahko, ale Rosein odchod by ho zničil.

Pokrčila plecami. „Ten som mala aj predtým.“ Preplietla im prsty. „Mňa neodstrašíš, Ekrem. Len ma, prosím, neodpíš ako vlastná rodina, keď nebudem presne podľa tvojich predstáv.“ V očiach sa jej blysla zraniteľnosť.

Pritiahol si ju k sebe. „Ja z teba nechcem mať bábku, Rose. Úprimne, mám radšej keď ma prekvapuješ.“ Rozopol jej vrchný diel plaviek. „Ale to neznamená, že si ťa občas nezviažem a nebudem s tebou robiť veľmi nezákonné veci.“ Pobozkal ju na krk.

Vzrušene sa striasla. „O nezákonných veciach by som ti ja mohla rozprávať...“

„Aj k tomu dôjde. Pretože odteraz ťa do žiadnej akcie nepustím samotnú. Pekne si ma cesty vezmeš so sebou.“

To neznelo zle.  Rose sa celkom páčila predstava ich dvoch ako neohrozene získavajú kradnuté artefakty. „Ako povieš, ty môj poloboh.“ Stiahla mu plavky a sladko mu dokázala svoju oddanosť.

O pár dní sa s pomocou džinov nasťahovali do prenajatého domu v Hamburgu. Neboli priamo pod nosom nemeckých upírov a mali to blízko takmer všade.

Rose dala vedieť starým kontaktom, že je opäť dostupná a Ekrem dohliadal na to, aby ju Interpol tak ľahko nenašiel.

Gina s Leventom k nim pravidelne chodili na návštevu. Upokojili ich, že Salvatorovi upíri sú v koncoch a nemajú žiadnu stopu.

Rose však mala pocit, že o nich ešte budú počuť.