Stratená temnota 16

Drew, na rozdiel od Leny, otvoril oči a v momente bol pri plnom vedomí a sile. Posadil sa a vytrhol si z hrdla hadičku s krvou.

Moment.

Chytil sa za hlavu.

Andreas. Volá sa Andreas!

Stratené spomienky sa vrátili na miesto a zaplnili frustrujúcu prázdnotu.

Je veľkráľ. Teda bol.

Helio po ňom chcel, aby zjednotil bratstvo a držal ich pohromade.

„Lena!“ bola jeho prvá starosť. „Rashmi!“ Vyskočil z lôžka a v panike pozrel na ošetrovateľa, ktorý prinášal ďalšie balíky krvi.

„Môj pane,“ povedal prekvapene.

„Vlčica. Dieťa. Kde sú?“

„P-práve obedujú. Pane, počkajte-“ pokúsil sa ho zastaviť, keď len v tenkých nohaviciach odetý Drew prefrčal okolo neho a zamieril do jedálne paláca, do ktorého sa nikdy nechcel vrátiť.

Lene trvalo štyri dni zvyknúť si na podivné prostredie. Stále jej nešlo do hlavy, ako môže byť všetko tak... príjemné. Veľkráľovský dvor si predstavovala ako zlú paródiu na Sisi, kde musí každý dodržiavať prísnu etiketu, hovorí sa len o politike a panovníci neprejavujú ani kúsok citu.

Namiesto toho sa ocitla medzi rodinou upírov, ktorí sa podpichovali, žartovali so služobníctvom a priam uctievali svoje kráľovné. Kathrine sa bez mrknutia oka dokázala hádať so svojím desivým manželom a prinútiť ho urobiť, čo chce ona. Mina mala Justina takisto pod papučou a Angelice nikto nedokázal povedať nie.

Lena si pripadala takmer ako... doma. Tieto bytosti by dokázala mať rada. Dokonca jej na nich začalo záležať. Ani jediný raz jej nedali najavo, že je len prašivý pes. Dali jej nádhernú hosťovskú izbu vedľa Rashmi a Neely a ukázali jej celý palác aj so záhradami. Obe dievčatká rozmaznávali ako vlastné, kŕmili ich sladkosťami a všetkým, čo si za posledné roky nemohli dopriať. Samir udržal Lenine tajomstvá a sľúbil jej pomoc pri usvedčení jeho brata.

Počas spoločného obeda im Alec rozprával o posledných udalostiach v ich svete. „A Jordana nakoniec zostala s Georgeom. Oficiálne je Nikolaiovou poradkyňou a zostal jej titul kráľovnej rasy tigrov.“

Lena ohromene počúvala. Toľko nových rás – tigre, bosorky, džinovia, valkýry, harpye,... A samotní Praotcovia a Pramatky upírov. Nechcelo sa jej veriť, že Erin Anglická ňou bola po celý čas.

„A Brian? Čo bude s ním?“ Keď zmizla, stále ho mala za mŕtveho. Desilo ju, že bývalý kráľ britských upírov zmenil strany a je z neho hľadaný zločinec.

Dario mykol plecami. „Brian je chytrý. Objaví sa, len keď chce. Zatiaľ ale nepredstavuje veľkú hrozbu.“

Mala asi milión ďalších otázok, ale všetky jej zamrzli na jazyku, keď do majestátnej jedálne so stolom dosť veľkým pre obyvateľstvo menšieho štátu, pribehol polonahý Andreas, bledý a otrasený. Pohľadom okamžite našiel ju aj Rashmi a vydýchol si.

Miestnosť sa ponorila do ťaživého ticha. Lena sa už dozvedela celý príbeh o jeho takzvanej zrade a úteku. Poznala však aj detaily, ktoré kráľom unikli – že Drewa najal ich vlastný otec, pretože sa im neráčilo zasadnúť na tróny a udržať upírov jednotných.

„Amar!“ vykríkla Rashmi potešene a rozbehla sa k nemu. Bez zaváhania ho objala. Upír sa k nej s úsmevom sklonil a pobozkal ju na čelo. „Teda... Andreas,“ opravila sa, keď sa spamätala.

„Drew postačí,“ povedal jej s predstieranou ľahkosťou.

Lenu pichlo pri srdci.

Spomenul si.

Z Amara sa stál veľkráľ Andreas.

Drew vzal Rashmi za ruku a spoločne prešli k Lene. Tá v rozpakoch vstala. Všetky oči sa upierali na nich. Keby boli sami, objala by ho rovnako srdečne ako Rashmi.

Drew s citom pozrel na svoju rozkošnú manželku. Konečne mala na sebe vhodné oblečenie, jednoduché modré šaty luxusnej značky. Blond vlasy sa jej leskli, len oči mala akési smutné.

Pokorne pozrela na svoje topánky a uklonila sa podľa protokolu. „Vaše Veličenstvo.“

V momente ju chytil za plecia a narovnal. Jeho vlastná manželka sa mu predsa nebude klaňať! „Ty nie. Nikdy,“ povedal vážne.

Opatrne k nemu zdvihla pohľad, v ktorom si prečítal, že ich manželstvo je stále tajomstvom. A že je sama šokovaná z jeho identity. Vydesená.

„Si v poriadku? Uzdravili ťa?“

Prikývla. „Ako nová. A... ty? Všetko opäť na mieste?“ Ukázala na jeho hlavu.

Nie práve nadšene odpovedal: „Áno.“ Nenápadne jej stisol dlaň a potom sa otočil k zvyšku obecenstva, aby čelil rodine, ktorú zradil.

Rodine, ktorá ani nie je jeho.

Štyria bratia okolo stola nasadili kamenné výrazy, pery zovreté. Kráľovné len nešťastne skákali pohľadmi z Drewa na ostatných kráľov.

„No? Nejaké slová na úvod?“ prehovoril nakoniec Nero až príliš pokojne.

Drew sa netváril ani trochu previnilo. Nie teraz, keď opäť poznal všetky súvislosti. Helio si z neho urobil bábku, pretože sám nebol schopný dať dohromady vlastných synov. Od začiatku mu dal najavo, že ho bude platiť len ak do bodky poslúchne jeho príkazy a to vrátane riadenia kráľovstva a spisovania zákonov. Len preto, že rozmaznaní synáčikovia si ani nevedeli prísť na meno.

„Áno. Indický kráľ je zločinec. Som si istý, že Lena vám vysvetlila situáciu. Rád by som ho dostal za mreže.“

Justin si odfrkol. „Aby si mal s kým kecať počas dlhých zimných večerov?“

Lene stiahlo hrdlo pri pomyslení, že by Drewa uväznili. Upíra však nezastrašil. „Buď si istý, že sa neplánujem zdržať. Len dohliadnem, aby sa Lena mohla vrátiť k rodine. Bez hrozby vojny.“

Oči sa jej zaplnili slzami. On je jej rodina. Spolu s Rashmi. Alebo ju už nadobro odpísal zo svojho života?

„O princezninu záležitosť sa postaráme,“ uistil ho Alec pokojne a popíjal silné víno. „Jej strasti nám nie sú ľahostajné.“

„Výborne. Počkám si.“

„Mimochodom, poddaní jednohlasne odmietli tvoju abdikáciu,“ oznámil mu Nero. „Stále si veľkráľom. Takže ako to urobíme, Drew? Ľahkou cestou? Povieš nám čo za hru si to hral? Alebo si zájdeme do mučiarne, oprášime pár hračiek a vytiahneme z teba pravdu inými metódami?“

Rashmi zhíkla a Nero zasyčal. Úplne zabudol, že v miestnosti je dieťa. Preto si ani nevšimol Lenin nazúrený výraz a obranné postavenie pred Drewom. Mučiť ho budú len cez jej mŕtvolu!

„Mučiť? Mami, však ho nebudú mučiť?“ Zavesila sa na matku, v očiach slzy. „Povedala si, že to už nerobia!“ smrkla.

„Isteže nie,“ okamžite povedala Mina a spražila kráľov pohľadom. Sladko sa na dieťa usmiala. „To je len ich čierny humor. Mučenie totiž sami zakázali pred storočiami, však páni?“ Prižmúrila oči, sľubujúc ťažké chvíle ak jej budú odporovať.

„Prirodzene,“ precedil cez zuby Alec.

Rashmi sa pritisla k Andreasovi a stala sa tak spojivkom medzi ním a Lenou. Tá mala len kúsok od premeny na vlka. „On vám nechcel ublížiť,“ rozhovorila sa malá. „Ani sa len nechcel vrátiť. V Thajsku sme mali mať konečne pokojný život.“

Všetkých zabolelo srdce pri jej slovách. Rashmi poznala celý život len strach, hlad a neistotu. Po prvý raz stretne upírov a opäť vidí len hrozbu násilia.

„Žiadne mučenie ani vypočúvanie nebude,“ zahlásila Abby od dverí. Málokedy trávila čas s rodinou, ale len čo sa dopočula o Drewovom prebudení, náhlila sa k nemu. „Nie sme barbari,“ pokračovala. „Drew nie je zločinec. Je to náš brat. Rodina si pomáha, nie mučí. Už ste zabudli, že ste vyložili Justina na sto rokov na opustený ostrov a on vám odpustil?“

„Kto tvrdí, že som odpustil?“ zavrčal veľkráľ. „Tušíte čo to je, kŕmiť sa zvieracou krvou?“

Abby ho pohľadom zahriakla. „Podstatné je, že Drew nikomu z nás neublížil.“ Podišla k nevlastnému bratovi. „A ani si to nikdy nechcel, však?“

Drew pokrútil hlavou.

„Tak prečo si to urobil?“ naliehala princezná. „Kto mal tú moc zlákať ťa do svojich služieb?“

Odpoveďou jej bolo ticho. Lena pohľadom prosila Andreasa, aby sa konečne zbavil ťarchy tajomstva a povedal kráľom pravdu. Ale ten muž vyzeral unavene, priam uštvane. Akoby radšej plával s aligátormi než zase zasadol na trón, ktorý nikdy nechcel.

„Moje motívy vás nemusia trápiť,“ odpovedal chladne. Kde je ten odhodlaný, vášnivý muž, ktorého si vzala? Táto ľadová socha sotva pripomínala Amara. „Uväznite ma, ak chcete. Ale ako vaša pestúnka a komorník, ktorý za vás tisícky rokov robil všetku prácu vám poradím jedno.“ S nenávisťou v očiach sa oprel o stôl. „Kontaktujte dvor vlkolakov. Sľúbte Lane a Nikolaiovi aj modré z neba, aby sa neobrátili proti vám, keď zistia, že ich dcéra osem rokov trpela kvôli vašej – a mojej – ignorancii. A kým sa vy konečne budete topiť v politických problémoch, ja sa len s vyloženými nohami zasmejem, pokojne usadený vo svojej cele.“

Narovnal sa. Z pliec mu spadlo posledné bremeno. Pri odchode pozrel na Lenu a len vtedy sa do jeho očí vrátila iskra.

Stiahlo jej žalúdok. Veľmi dobre poznala ten pohľad. Obvykle keď jej ho venoval, čoskoro sa našla v posteli, spotená a vyčerpaná.

Drew vypochodoval z jedálne a vrátil sa na ošetrovňu, aby sa uistil, že sa nadobro zotavil.

Lena obviňujúco zavrčala na upírov. „Ten muž mi zachránil život. Mne aj Rashmi. Bol tam pre mňa, keď som nebola schopná ani jesť. Možno vás zradil, ale je v ňom viac dobra než vo vás všetkých dohromady. Tak sa zamyslite, či je skutočne vinný.“ A aj ona s dupotom odišla, Rashmi za ňou.

Mina za ňou pobavene hľadela. Kým sa králi tvárili ako zbité psy a nevedeli, čo robiť, ona nečujne zamrmlala smerom k Angelice a Kathrine. „O stovku.“ A ukázala smerom, kde dvojica zmizla.

Kathrine sa zasmiala a Angelica len krútila hlavou.

„Nemožné,“ šepol anjel.

„Hlúposť,“ dodala Kathrine.

Mina na ne len mrkla. „Takže o dve stovky?“

Kráľovné jej sebavedome podali ruku. Túto stávku Mina nevyhrá. Drew by sa predsa nikdy nespustil s vlčicou...

Carys so znudeným výrazom hľadela na prebúranú stenu. Ninja vedľa nej len vzdychol. „Mali sme ho priviazať.“

„Súhlasím.“ Unavene sa posadila do kresla v dome, ktorý sa mal dočasne stať Heliovým väzením. Ako prišiel na ten trik so stenou je otázne. Horšie však je, že ho zase stratila z radarov. Ona aj Drake.

Ninja klesol na gauč. O chvíľu k nim prikvitol aj Drake a stiahol šarlátové krídla. „Stopu som stratil na hranici. Ten chlap je až príliš chytrý.“

Carys sklopila pohľad. „Nesmieme strácať čas. Ak sa pokúsi niečo urobiť Andreasovi...“

„Andreas je bezpečne vo Verone,“ upokojil ju Drake, ale keď sa chcel posadiť do kresla vedľa nej, vstala a prešla k Ninjovi. Drake zvedavo naklonil hlavu. „Vie niečo Julius?“

Pokrútila hlavou. „Práve odtiaľ idem. Aktívne ho hľadá, ale nemá stopu.“

Anjel si vydýchol.

Ninja si ponaťahoval svaly. „Idem skúsiť vlastné zdroje.“

„Aké?“ zamračila sa Carys.

„Také ktoré tvoju hlavičku trápiť nemusia.“ Rozstrapatil jej vlasy a odmiestnil sa.

„Lezie mi na vervy,“ frflala a tiež sa pobrala na odchod.

„Počkaj!“ zastavil ju Drake.

Neochotne sa zastavila uprostred pohybu. „Skutočne musím ísť. Pohovoríme si neskôr.“ A zdrhla, než stihol povedať ďalšie slovo.

Premiestnila sa na strechu vysokej budovy vo Wellingtone na Novom Zélande. Slnko práve zapadlo a mesto sa topilo v umelom svetle pouličných lámp.

Zhlboka sa nadýchla a roztiahla šarlátové krídla. Čeliť Drakeovi je ťažšie než si myslela. Mala zostať v úzadí.

„Vyhýbaš sa mi,“ zaznel za ňou jeho hlas.

V panike sa otočila, rýchlo zakrývajúc svoju skutočnú podobu. „Čo tu robíš?“

Jeho navlas rovnaké šarlátové krídla zaviali vo vetre. „Cítim tvoju energiu. Chcem vedieť, prečo predo mnou utekáš.“ Prekrížil si ruky na hrudi. „Som najpoverenejší z anjelov. Z najvyšších oddelení neba. Napriek tomu si ma nevyhľadala, keď si prišla z budúcnosti. Prečo?“

Zahryzla si do pery. „Nebuď smiešny. Ja mám svoje poslanie a ty svoje. Jednoducho operujeme rôznymi spôsobmi,“ zamietla jeho teóriu, ale srdce jej splašene bilo.

Pochybovačne nadvihol jedno obočie. „Mnohí pracujú so mnou a nemala si problém dať im najavo svoju existenciu. Čo je na mne iné, Carys? Urobil som ti v budúcnosti niečo?“

Tentoraz sa neudržala a ako sa pokúsila o smiech, oči sa jej zaplnili slzami. „Tebe to nedošlo, však?“ Zaklonila hlavu. Prečo sa neotvoria nebesia, keď to potrebuje?

„Nedošlo čo?“ Prešiel bližšie k nej. Nedokázal ju pochopiť. Ako anjel bez problémov prenikal do myslí ľudí aj nesmrteľných, ale táto žena... je iná.

Carys napočítala do desať a posadila sa na rímsu. Drake urobil to isté. Pod nohami im pulzovalo mesto. Ich krídla sa dotkli.

„Koľko bytostí má schopnosť cestovať časom?“ pokúsila sa mu pomôcť pochopiť.

„Štyri,“ odpovedal ihneď. „Ja a moji traja kolegovia z oddelenia.“

„A predsa som to ja, kto prišiel z budúcnosti. Ako je to možné?“

Mykol plecami. „Táto moc je prenosná. Prešla by na môjho náhradníka, ak by som sa rozhodol skončiť. Alebo by si ju niekto mohol vziať keď ma zabije a...“ Slová sa mu zasekli v hrdle. Zbledol. Šokovane otočil hlavu ku Carys.

Nepokojne si navlhčila pery.

Drake si konečne uvedomil farbu jej krídel. Šarlátová. Také majú len štyria anjeli. „Bol som to ja? Moja moc... ťa sem priviedla?“

Zarmútene privrela oči. „Tak ako aj teraz, bol si poslaný na Zem. Keď prišla vojna všetkých proti všetkým, robil si čo si mohol aby si ochránil nevinných. Ja tiež. Stretli sme sa a chvíľu sme si pomáhali. Potom prišla tá strašná bitka.“ Zotrela si slzu. „Juliusove jednotky posilnené nasledovníkmi môjho otca obkľúčili mesto. Ukrývali sme v ňom stovky osirelých detí.“ Preglgla. „Nemali sme šancu. Pomáhalo nám len pár upírov, vyhladovaných z nedostatku krvi. Démoni nás zahnali do opusteného skladu. Kým sme chránili deti, bol si vážne zranený. Odtiahla som ťa spod sutín, ale bolo otázkou času kedy nás dostanú. Okolo nás pomaly umierali všetky deti. Démoni s nimi nemali zľutovanie.“

Drake zaťal päste.

Carys smrkla. „Ukryli sme sa v malom výklenku. Celá budova sa rúcala. Vtedy si mi stisol ruku a prosil si ma, aby som to napravila. Aby som ťa zabila a vysala z teba tvoju moc, pretože tak či tak umrieš.“

Áno, to by asi urobil. Napriek tomu... tá situácia... deti... z akého pekla to Carys prišla?

„Odmietla som,“ šepla. „Nemohla som ťa zabiť. Ale ty si naliehal. Kričal. Prosil. Dal si mi do ruky dýku. Keď som sa obzrela, uvidela som hrôzou skrivené tváre mŕtvych detí a... musela som niečo urobiť, Drake.“ Pohľadom uňho hľadala súhlas s jej rozhodnutím. „Svet skončil. Čo viac sme mohli stratiť? Zabila som ťa.“ Pery sa jej chveli. „A prebrala tvoju moc.“ Ukázala na svoje krídla. „Tak som sa sem dostala.“

Drake nevedel, čo povedať. Prisunul sa bližšie a objal ju. Potichučky sa mu rozplakala na ramene. Neohrabane ju hladil po vlasoch. „Urobila si správnu vec,“ povedal jej úprimne. „Nemám ti to za zlé, Carys.“

O to viac sa rozplakala. Doteraz to ani raz neurobila. Nemala nikoho, kto by ju utešil. Vždy musela byť ona tá silná.

Drake si nenápadne zotrel slzy. „Som rád, že si prišla. Nemusíš sa mi preto vyhýbať.“ Nežne jej nadvihol tvár. „Teraz si anjel ako ja. Bytosť večného dobra. Spoločne napravíme budúcnosť, dobre?“

Uplakane prikývla.

Usmial sa a odhrnul jej z tváre prameň jemných vlasov. „Poď. Poznám jedno úžasné miesto v Paríži, kde robia najlepšiu horúcu čokoládu na svete. Tá napraví každý problém.“ Vzal ju za ruku a spoločne sa premiestnili.