Stratená temnota 18

Lena v tú noc nemohla zaspať. Toľko vecí zostalo nevyriešených... Upíri sa možno s vlkolakmi dohodli na spolupráci, tak ako na tom, že o návrate princeznej aj Drewa pred verejnosťou pomlčia. Áno, hrozba vojny opadla. Džinovia sa postavili na stranu oboch dvorov a Levent prisľúbil pomoc pri vzdelávaní Rashmi. Dokonca jej bol ochotný získať legálne adopčné papiere!

Ibaže Rashmi nemá len matku. Má otca. Otca, ktorý stojí na tenkom ľade.

Frustrovane zo seba zhodila prikrývku a vstala. Nie! Už sa schovávala dosť! Tentoraz začne problémy riešiť osobne a bez strachu! Drew jej musí vysvetliť, na čom sú!

Len v nočnej košieľke vyšla z izby a po špičkách sa zakrádala domom. Jej rodičia sa museli vrátiť do Dánska, ale hneď ráno budú späť. Vďaka bohom za to! Určite by požadovali komnaty hneď vedľa nej a pri prvom podozrivom zvuku by ju začali vypočúvať.

Nenápadne zišla o poschodie nižšie, na chodbu vyhradenú kráľom a kráľovnám. V tme sa čuchom pokúšala nájsť Drewovu izbu. Asi v polovici cesty sa ale zrazila s nevinne sa tváriacou Angelicou. V rukách niesla šľahačku a tekutú čokoládu.

„Och, Lena,“ zalapal anjel po dychu. „Stalo sa niečo?“

Vlčica ironicky pozrela na jej zásoby. „Nechaj ma hádať, robíš si ovocný pohár?“ šepla ironicky.

Angelica očervenela. „I-iste. Môžeme to tak nazvať. Ovocný pohár.“

Lena len nadvihla kútik pier.

„É, potrebuješ niečo?“ zmenil anjel tému. „Je hlboká noc. Nie si unavená?“

Tentoraz nahodila nevinný výraz Lena. „Ja... dostala som hlad. Ktorým smerom je kuchyňa?“

Angelica ju nasmerovala a zmizla v Dariových komnatách, kde si rozhodne nemienila urobiť žiadny ovocný pohár.

Lena konečne našla Drewovu izbu a potichu vošla. Ocitla sa v otvorenom priestranstve, kde bola spojená spálňa s obývačkou. Na nadrozmernú posteľ by sa vošlo dvadsať indických detí a o rozmeroch televízora ani nechcela premýšľať. Všetko bolo zariadené luxusným krémovým a béžovým nábytkom.

Upír však na posteli nespal. Práve vyšiel z kúpeľne, okolo bokov uterák, hruď stále vlhká. Lena začala slintať.

Veľkráľ prekvapene pozrel na neistú princeznú. Takmer na mieste vyvrcholil, keď uvidel jej rumenec na lícach. Dokonca aj sklopila pohľad. Prišlo mu to nadmieru roztomilé.

Lene sa rozbúchalo srdce. Muž pred ňou je tak odlišný od Amara, neznámeho otroka odnikiaľ. Zmenilo sa na ňom úplne všetko – držanie tela, reč, výraz... Všetko kričalo dominanciou a vladárstvom. Toto je jeden z najmocnejších kráľov medzi nesmrteľnými. Má cez dve tisícky rokov.

Ona je druhoradá princezná donedávna znepriatelenej rasy, bez vzdelania a ešte k tomu mladšia. Oveľa mladšia.

„Lena,“ pozdravil ju zamatovým hlasom zvodcu. „Konečne sami.“

Prudko sa nadýchla. Prečo to znelo tak... vzrušujúco? Obyčajné slová? Váhavo k nemu zdvihla pohľad. Nevedela, ako sa zachovať. Nevedela, čo si počať s veľkráľom.

Drew si prekrížil ruky na hrudi. Skutočne sa ho toto malé zlatíčko bojí? Sebavedome k nej prešiel a ako cúvala, skončila nalepená na stene a on sa týčil nad ňou. „Chýbal som ti?“

Vyschlo jej v krku. Trvalo jej tri mesiace skončiť s ním v posteli keď prišiel o pamäť. Teraz? Do hodiny sa videla s roztiahnutými nohami. „J-ja som... odkedy si sa prebral...“

„Odkedy som opäť kráľom,“ doplnil nápomocne.

Zastonala. Pery mal pri jej krku a ten bastard dobre vie, aká je tam citlivá! „Ako si mohol zabudnúť, že si len tak mimochodom kráľom všetkých upírov?“ prskla obviňujúco.

„Technicky nie som. Nemám pokrvné právo na korunu a nikto na nemôže prinútiť zasadnúť na trón.“

Spražila ho pohľadom. „Drew, ak sa niekto dozvie že si sa zaplietol s vlčicou...“

Pritisol jej prst na pery. „Si moja manželka, Lena. Je mi ukradnuté čo si kto myslí.“

Jedna, dve, tri... šesť tehličiek. Pokrútila hlavou. Ako sa môže sústrediť? „Nikto o našom manželstve nevie. Ako by aj mohlo fungovať?“ Potlačila slzy. „Keby si vedel kto si...“

Drew ju pobozkal. Stále chutila ako stelesnená nevinnosť. Odkedy sa prebral, myslel len na ňu. Ako je stratená na dvore upírov, šokovaná z jeho identity a zmätená z budúcnosti. Priam videl jej trápenie. Chránila ich tajomstvo, posledný kúsok radosti v ich životoch. Nedopustí, aby ho opustila.

Lena privrela oči, v srdci bolesť. Odísť od tohto upíra ju zabije. Keď sa odtiahol, objala ho. „Stále... ku mne niečo cítiš? Aj po... po tom všetkom? Po tom, čo si zistil kto si?“

Upír ju zdvihol do náručia. Prekvapene zvýskla. „Ľúbim ťa, Lena. Ľúbil som obyčajnú ženu aj princeznú. Dokážeš ty ľúbiť kráľa?“

Utrápene sa k nemu privinula. „Povedal si predsa, že nechceš trón.“

Pomaly ju odniesol k posteli, kde ju nežne uložil medzi vankúše. Podopretý na lakti jej pohládzal tvár. „Nechcem. Ale kým nedostanem za mreže Chandera Indického, znesiem to utrpenie.“ Pohľad mu stvrdol. Nikdy sa sem nechcel vrátiť. Úprimne dúfal, že Veronu viac neuvidí.

Lena im preplietla prsty. „Prečo? Nie si rád kráľom?“

Odfrkol si a ľahol si na bok k nej. Hľadieť na jej tvár tíšilo jeho nepokojnú dušu. „Len preto, že ma nechali sedieť na predraženej stoličke, neznamená, že som skutočným kráľom. Nero, Justin, Dario a Alec si zo mňa len urobili lepšie plateného poskoka. Na začiatku mi povedali čo môžem a nemôžem. Nikdy som nič neurobil bez ich dovolenia. Dali mi právomoc jednať v ich mene, len aby nemuseli robiť špinavú prácu. V skutočnosti som neurobil jedinú vec, ktorú by mi neschválili. A aj tak to všetko riadil Helio.“

Takmer zabudla na šedú eminenciu dvora. „Prečo ťa vôbec najal? Ako?“

Drew si vzdychol a pritiahol si ju k hrudi. „Helio ich nedokázal prinútiť k spolupráci. Dal im tróny v nádeji, že budú pokračovať v jeho práci, ale oni sa rozutekali a ani spolu nehovorili. Ja som bol skutočne gladiátorom. Niekoľkokrát sa ma pokúšal presvedčiť, aby som sa stal upírom v jeho službách, ale odmietol som. Nakoniec ma premenil bez môjho súhlasu a keďže som nemal nič, musel som mu pomôcť. Zjednotil som bratov, dotiahol ich na tróny a celé miléniá zakrýval fakt, že sú to len rozhádané deti s priveľkým majetkom. Helio v skutočnosti navrhol väčšinu zákonov. Viedol politické jednania, až do svojej domnelej smrti, kedy dúfal, že to už bratia zvládnu sami. Bol unavený životom. Jeho sen sa však nesplnil a tak som musel naďalej robiť jeho poskoka. Asi zo zotrvačnosti. A priznávam, na upíroch mi záleží. Aj na mieri. Len už nechcem byť bábka.“ Pohľad uprel do stropu. „Dáva to zmysel?“

Lenu zabolelo pri srdci. Drew nikdy nenašiel pokoj. Niet divu, že utiekol. Ani ona by to nevydržala. „Dáva. Je mi ľúto, že si trpel.“ Zľahka ho pobozkala na vypracovanú hruď.

Drew v duchu ďakoval mocnostiam, že stretol Lenu. Bola jediným svetlým bodom v jeho živote. Bez nej by sa asi zabil. „Zostaneš mojou manželkou?“ opýtal sa neisto.

Vlčici zažiarili očká a lákavo vypla hruď. „To závisí od teba, upír.“ Našpúlila pery. „Či si budeš plniť manželské povinnosti.“

Pod uterákom mu okamžite narástol stan. Drew sa potešene prehupol nad svoju drahú manželku, ktorú posledné dni zanedbával. „Máš pravdu. Aké hrubé odo mňa.“ Roztrhol jej košieľku. Nenávistne zazrel na jazvy po niekoľkých zraneniach. Nežne po nich prešiel perami.

Lena sa prehla ako luk. „Ale vieš že Rashmi je moja, však? Ak chceš mňa, máš aj ju.“

Opatrne jej zahryzol do bradavky. „Uhm. S tým počítam.“ Zaškeril sa na ňu. „Ale myslím, že by jej prospeli súrodenci.“ Prenikol do nej prstom. „Roztomilí, modrookí súrodenci.“

Vzrušene sa nadýchla. Drew sa skutočne zmenil. Už to nebol ten neistý milenec, objavujúci vlastné možnosti. Toto bol zvodca najvyššej úrovne, schopný dostať ju k orgazmu za pár minút. Ani si neuvedomila ako, ale odrazu sa pristihla, ako ho prosí o milosť – niekedy v ranných hodinách. Unavil ju takmer až k bezvedomiu. A jeho reakcia? Pobavený smiech a sľub, že musia zapracovať na jej výdrži!

Lena ho z posledných síl za trest uhryzla do hrude a potom spokojne zaspala v jeho náručí. Drew ju nežne prikryl.

Kým bude Lena pri ňom, znesie čokoľvek. Hoci aj hnev bratov.

Zatiaľ čo Yelena mala svoj prvý sexuálny maratón, Lana s krompáčom vyšla na dvor pred palác a zaútočila na náhrobný kameň. Kopala, udierala a drvila ho na márne kúsky.

„Už... nikdy... viac!“ Buch. Buch. Buch. „Mizerný... kus... skaly!“

„Mami! Mami, prestaň!“ Jej najstarší syn Mikhail vybehol z paláca a odtiahol svoju pološialenú matku. „Nerob to!“

Lana naňho zavrčala. Už ju videl v horšom stave. Po Yeleninej domnelej smrti bola na pokraji šialenstva. „Pusti ma!“

„Nie!“ Smutne ju postavil na zem. „Mami, Yelena je preč. Nenič jej pamiatku. Aj nás to bolí.“

Krútila hlavou. Zatriasla o hlavu vyšším synom ako handrovou bábikou. „Nie je žiadna pamiatka. Ten hrob musí preč!“

„Čo sa tu deje?“ Ivan a Dmitry, najmladší a prostredný princ, ich uvideli z okna a prišli bratovi na pomoc.

„Mama má zase záchvat.“

„Nemám!“ Lana sa mu vytrhla a rozkopla niekoľko kusov náhrobku. Všetci traja ju znovu odtiahli.

Do toho chaosu sa primiešal aj Nikolai, ktorý dorazil s druhým krompáčom prehodeným cez plece. „Hej, prečo si začala bezo mňa?“ obvinil manželku.

„Otec?“ Ivan sa obranne postavil pred pozostatky hrobu milovanej sestry.

„Pustite ju,“ prikázal synom Nikolai. „Výnimočne sa nezbláznila. Ten hrob musí preč. Nechceme ho viac vidieť.“

Tentoraz všetci traja obkľúčili zničený kameň. „Je to naša sestra!“ okríkol ich Dmitry. „Nedovolíme vám zničiť jej hrob!“

Lana odhodila krompáč. „Nie je žiadny hrob! Vaša sestra žije! A môžete sa hanbiť, pretože je najmladšia a ako prvá zo mňa urobila starú mamu!“

Ivan sa plesol po čele. „Drahí bohovia, ešte je aj opitá!“

„Vaša matka hovorí pravdu,“ potvrdil Nikolai smrteľne vážne. „Yelena je skutočne nažive. Len to musíme utajiť pred verejnosťou. Práve sme to zistili.“

Tváre troch princov zbledli. Mikhail k nemu priskočil a zatriasol ním rovnako ako Lana pred chvíľou. „Čo to táraš?! Kde je Yelena?!“

Nikolai im šťastne porozprával o návšteve Verony. Zaprisahal ich k mlčanlivosti a sľúbil im stretnutie so sestričkou len čo sa situácia ukľudní.

Dojatí bratia si od rodičov vzali krompáče a rozdrvili náhrobný kameň na prach. S prvými slnečnými lúčmi nezostalo po Yeleninom hrobe nič.

Helio sedel na strome pred palácom vo Verone a absolútne sa mu nechcelo znovu doňho vrátiť. Predstierať vlastnú smrť možno nebolo najšťastnejšie riešenie, ale nikdy ho neoľutoval.

Je pristarý. Vládnutie ho už nebaví. Čo so životom, na to ešte neprišiel. Všetko ho deprimovalo. Túžil sa vrátiť späť na svoj pôvodný domov, na Hyperboreu, kde sa ako mladík stretol so svojou bývalou kráľovnou. Jej smrť ho hlboko zasiahla, ale v tomto veku už vedel, že je šťastnejšia kdekoľvek, kam sa reinkarnovala.

„Nehovor mi, že chceš vycúvať.“

Oprava. Deprimuje ho všetko okrem jednej veci. Tá ho len irituje k nepríčetnosti.

Nenávistne pozrel na priesvitnú ženu vznášajúcu sa vedľa neho. „Ešte stále si tu?“

„Nemysli si, že mám z toho radosť.“

„Prečo neodídeš?“

„Povedala som ti – mágia ma pri tebe drží z nejakého dôvodu. Keď pominie, snáď sa konečne dostanem k svojej rodine, kvôli ktorej som v tomto stave,“ ukázala na svoju priesvitnú postavu.

„Kto je tvoja rodina?“ opýtal sa, aby neboli v úplnom tichu. Ďalekohľadom pozoroval palác. Dario práve skrášľoval Angelicu šľahačkou a čokoládou, Nero mal Kathrine opretú o stenu, a Justin s Minou sa hrali na neposlušnú školáčku a prísneho profesora.

Jeho synovia sú vážne divní.

A Drew nie je výnimkou. Ako vôbec Lenu do tej polohy dostal?

Opal uhla pohľadom. „Neuveríš mi, aj keby som ti to povedala.“

„Skúsiť to môžeš.“

„Radšej nie. Sama som zo svojho genetického vybavenia traumatizovaná.“

„Až také zlé to byť nemôže.“ Odložil ďalekohľad.

„Och, ver mi. Luke Skywalker to mal oproti mne ľahké. Dala by som všetky svoje peniaze za obyčajného Vadera. Ale nie. Ja musím byť spríbuznená s chronickým klamárom, zatrpknutou ženskou zmanipulovanou ďalšou zatrpknutou fanatičkou a akoby to nestačilo, ešte musím zachrániť vzťah sadistu, ktorý zabil vlastnú...“ odmlčala sa a pokrútila hlavou.

Helio si ju zvedavo premeral. Frustrovalo ho, že z nej nič necíti. Ani krv, ani len život. „Si nesmrteľná?“

Prikývla. „Viac než to.“

Nadvihol obočie, ale viac mu neprezradila. Vrátil sa k pozorovaniu neprístojností, ktoré páchali jeho synovia na svojich viac než ochotných manželkách.