Stratená temnota 19

Lana s Nikolaiom sa vrátili do paláca krátko po raňajkách.

„Kde je Yelena?“ prekvapila sa Lana. Jej dcéra by nikdy nevynechala raňajky.

Kathrine pomáhala služobníctvu odnášať zo stola. „Nevidela som ju.“ Zložila si zásteru. „Asi ešte spí. Zavediem vás k nej.“

Vyšli po schodoch. „Videl niekto Yelenu?“ zahlásila upírka do Intecomu, ale prišli len záporné odpovede. Kým sa dostala k hosťovským izbám, pridali sa k nim všetci králi okrem Drewa aj s manželkami.

„Jej pach vedie nadol,“ povedal Nero.

„Och, v noci bola hladná a zablúdila,“ spomenula si Angelica. „Asi je zase stratená.“

Zvedavá skupinka teda nasledovala jej pachovú stopu...

Lenu prebudilo jasné slnko, ktoré ju pošteklilo na tvári. S úsmevom otvorila oči a našla sa pritúlená k svojmu upírovi.

„Hm, niekto nám tu už vstal,“ zašepkala a všetečnými prstami zablúdila k jeho rannej erekcii.

Drew ospalo otvoril oči práve vo chvíli, keď jeho penis začal miznúť v Leniných horúcich ústach. Zastonal. „Takéto zobudenie sa mi páči.“

Skazene sa usmiala a pohla jazykom. Dopriala si niekoľko mučivých minút, než ho s mľasknutím pustila a obkročmo sa naňho posadila. „Dobré ránko, Vaše Veličenstvo.“

Rukami jej prešiel po tele a zastavil sa až na jej pružnom poprsí. Pod dlaňami okamžite pocítil stvrdnuté bradavky. „Dobré ránko aj vám, princezná.“ Vyceril na ňu zuby.

Lena si oblizla pery. Spomenula si na všetky miesta, kde tie zuby v noci boli, a zalial ju rumenec.

V tej chvíli sa bez varovania otvorili dvere, do ktorých sa nahrnul snáď každý, koho vidieť nechceli.

„Hej Drew, nevidel si princeznú? Jej stopa vedie sem a...“ Nerovi zamrzli slová na perách, keď uvidel scénu na posteli. On, zvyšok kráľovskej rodiny, a prirodzene, v tejto katastrofe nesmela chýbať ani Lana s Nikolaiom.

Yelena zvrieskla a spadla z postele na tvrdú zem. Okamžite sa zamotala do prikrývky. Drew nahlas zanadával a pritisol si vankúš na najzraniteľnejšie partie. „Do horúcich pekiel, čo sme sa učili na rodinnom teambuildingu?!“ okríkol bratov. „Na dvere sa klope!“ Neochotne vstal a rýchlo si obliekol nohavice.

Nikolai mal pred očami červené bodky. „Ty... ty! Čo si to urobil môjmu dieťatku?!“ Chcel sa k nemu rozbehnúť, ale veľkráli ho zastavili. „Ako si mohol?!“ vrieskal. „Je to ešte len dieťa!“

„Yelena!“ zastonala Lana. „Miláčik, čo si to urobila?“

Lena si pretrela tvár. „Mami, oci, upokojte sa!“

„Ako sa máme upokojiť?!“ kričal ďalej Nikolai. „Si v jeho izbe, nahá a... ako si sa ním mohla nechať zviesť?!“

Kým sa vlkolak ventiloval, Mina s úškrnom nastavila dlaň a Kathrine s Angelicou jej neochotne podali štyri stovky.

„Amatérky,“ šepla upírka a pobavene čakala, čo bude ďalej.

„Nikto tu nikoho nezviedol,“ pokúšala sa Yelena upokojiť otca. „A kto ti kázal niekam vojsť bez klopania?“

„Och, neobracaj to proti mne, mladá dáma!“ ukázal na ňu prstom. „Na čo si myslela, keď si skočila do postele k upírovi?!“

Princezná rozhodila rukami a takmer z nej spadla tenká plachta. „Asi na to, koľko budem mať orgazmov!“ skríkla. „Prestaň ma tu obviňovať ako nejakú tínedžerku!“

Lana urobila krok vpred. „Andreas, čo si to urobil? Zneuctil si nám dcéru! Nemáš v sebe kúska svedomia?“

Upír v duchu počítal do desať, aby sa upokojil. „Máš pocit, že som ju k niečomu prinútil? Sakra, to ona sedela na mne, než ste nás tak hrubo vyrušili!“

Nikolaia opäť museli bratia zadržať.

„Naozaj si potratil rozum, Drew?“ karhal ho Alec. „Zviesť princeznú vlkolakov?“

Yelena zatla päste. „Nikto tu nikoho nezviedol, pre všetko na svete! Prišla som sem z vlastnej vôle. A mali sme plné právo na sex! Sme manželia!“

V tichu, ktoré nastalo, by bolo počuť aj pavúka v strachu utekať do rohu. Yelena si blahoželala. Konečne sa jej podarilo umlčať rodičov.

Drew by prisahal, že sa ho Nikolai pokúša zabiť pohľadom. Kráľ naňho zazeral odkedy sa posadil na pohovku v Nerovej pracovni. Lana vedľa neho škrípala zubami.

Yelena len zdvihla bradu a vzala Drewa za ruku. Stáli pred svojimi šokovanými príbuznými, ktorí nevedeli čo povedať. Nero sedel za svojím stolom, Kathrine sa opierala o operadlo po jeho boku. Zvyšní bratia sa rozostavili pozdĺž stien aj so svojimi pobavenými kráľovnami.

Dvojica v nemilosti prešľapovala z nohy na nohu uprostred miestnosti.

Alec si trel spánky. „Môžete mi povedať, ako ste sa mohli vziať, keď ste nemali ani doklady?“ pokúšal sa pochopiť situáciu.

Lena preglgla. „Pohanský obrad.“

„A tebe vôbec nebolo nepríjemné, že si berieš ženu zo šľachtickej rodiny?“ zavrčal Nikolai na Drewa.

„Povedala mi to až počas našej novomanželskej noci,“ bránil sa upír.

Lana zastonala, akoby ju pomyslenie na manželskú noc svojej najmladšej fyzicky bolelo. „A prečo ste nám to nepovedali hneď na začiatku?“

„Pretože som zistila, že som sa vydala za veľkráľa, mami. Sama som bola v šoku,“ povedala Yelena po pravde.

„A vydať sa za upíra... za niekoho o kom si nič nevedela... to ti prišlo v poriadku?“

„Áno,“ odvetila bez zaváhania. „Drewa ľúbim. Z celého srdca. Je mi jedno, či je upír alebo človek. Kráľ alebo otrok.“ Láskyplne naňho pozrela. „Dostala som šancu vydať sa z lásky. To si predsa vždy chcela, nie? Aby som neskončila ako politický nástroj.“

Kráľovná znovu potláčala slzy. „Len teraz som si ťa našla. A už patríš niekomu inému.“

„Ja ti ju predsa nechcem zobrať, Lana,“ prerušil ich Drew citlivo. „Ale Yelenu ľúbim. To z nej však neprestáva robiť tvoju dcéru.“

„Je tak mladá,“ hľadala kráľovná vhodné dôvody.

„Som matka, mami,“ pripomenula jej vlčica. „Prekročila som hranicu dospelosti. S Drewom sme si prešli peklom a ani jediný raz sme neopustili toho druhého. A ja to neurobím ani teraz.“

Upír jej vďačne stisol dlaň. Nikto pri ňom tak oddane nestál. Nikdy.

Kathrine to nevydržala a nahlas za rozosmiala. Všetka pozornosť sa uprela na ňu. „Prepáčte že sa do toho pletiem,“ prešla k rozpačitej dvojici a zotierala si slzy veselosti. „Nie som vzdelaná ako vy ostatní, ale jedna vec mi pripadá nadmieru vtipná.“ Opäť sa rozosmiala. „Keďže sme odmietli Andreasovu abdikáciu a on je tým pádom stále veľkráľ... ženatý veľkráľ, podotýkam, nerobí to z Yeleny štvrtú veľkráľovnú?“ A ďalší výbuch smiechu. „Tým myslím... vlkolačiu veľkráľovnú?“

„Isteže nie,“ povedala Yelena okamžite, absolútne neprijímajúc túto možnosť. Ibaže mĺkve pohľady zúčastnených ju rýchlo vyviedli z omylu. V šoku sa obrátila k zblednutému Drewovi. „Však nie?“

Pootvoril pery, ale váhal nad slovami. „Podľa zákonov...“

„Podľa zákonov je každá manželka veľkráľa automaticky veľkráľovnou,“ dodala Kathrine. „A nezabúdajte na proroctvo.“

Yelena sa zamračila. „Aké proroctvo?“

Mina si odkašľala.

„Mier nastane, keď na päť trónov upírskych

zasadne päť kráľovien rodov odlišných.

Povstane bratské puto zo svojho popola,

inak naveky padne kráľov koruna,“ odrecitovala verše, kvôli ktorým obetovala život. „Už máme upírku, človeka, anjela a... teba. Nie je to super?“

Yelena sa zapotácala. „Čo to má znamenať?“

„Že každá z kráľovien musí byť z iného rodu. Aspoň pokiaľ si chceme udržať moc,“ precedil pomedzi zuby Alec.

„A-ale ja nemôžem vládnuť.“ V panike sa obzrela. „No vážne! Ani ako princezná som neexcelovala. Drew...“ Vzala manžela za ruku.

Upír si prehrabol vlasy a premýšľal nad vzniknutou situáciou. Drahí bohovia, môže to byť ešte komplikovanejšie? Pozrel Lene do očí a pritiahol si ju bližšie. „Kedysi si mi povedala, že nezáleží, či si berieš kráľa alebo otroka. Stále tomu veríš?“

Bez váhania prikývla.

Vydýchol si. Pobozkal ju na čelo. „To je dobre.“ Otočil sa k bratom. „Pretože ja korunu nechcem. Nemôžete ma prinútiť vrátiť sa na trón. Zostanem na ňom len do chvíle, než sa vyrieši súčasná situácia. Potom odchádzam. A je mi úprimne jedno, čo si o tom myslia poddaní alebo spojenci. Tento trón som nikdy nechcel a ani som sa nikdy ako kráľ necítil. To, že na mňa hodíte svoje povinnosti so zlatou obručou neznamená, že som panovník. Ani jediný raz som nemal možnosť rozhodovať sám. Všetko ste mi museli dovoliť vy. To nie je definícia kráľa, to je definícia preplateného komorníka,“ vyhlásil.

Yelena priam cítila, ako z neho pri tých slovách sála potláčaná zlosť. O to viac túžila uniknúť týmto politickým kruhom, nájsť si malý domček a v pokoji vychovať Rashmi. Či už s kráľom, alebo s otrokom.

„Lana, Nikolai.“ Drew sa poklonil jej rodičom. „Vašu dcéru úprimne ľúbim a obetoval by som za ňu život. Spolu s Rashmi sú tým najcennejším čo mám a urobím aj nemožné, aby sa pri mne mali dobre a nič im nechýbalo.“

Kráľovský pár nevedel, čo povedať. Pohľadmi hľadali pomoc u Yeleny, ale tá verne stála po manželovom boku. Nezaváhala ani keď vyhlásil, že odmieta všetky kráľovské privilégiá.

„Andreas, nemôžeš od nás len tak odísť,“ prosila ho Angelica. „Si naša rodina.“

Upír sa sucho zasmial. „A práve to nie som. Nespája ma s vami vôbec nič. Ani pôvod, ani meno, ani krv. A už rozhodne nie povinnosť robiť vám pestúnku.“

Angelica bezradne pozrela na ostatných bratov, ktorí nedokázali nájsť vhodný argument. Keď sa už definitívne zdalo, že Drew slovnú prestrelku vyhral, ťažké dvere vedúce do pracovne sa otvorili a nezvaný hosť rozpútal len pár slovami nové peklo.

„Vlastne sa mýliš, Andreas,“ povedal Helio odhodlane.

Nerovi, Justinovi, Alecovi a Dariovi ako jednému klesli sánky až kdesi k zemi pri pohľade na otca, ktorého pochovali pred storočiami.

„Podľa platných upírskych zákonov máš na trón plné právo ako môj najmladší pokrvný syn a dedič.“

Keď Abby začula z chodieb krik a rozčuľovanie, urýchlene vybehla z paláca, aby sa vyhla tomu zhonu. Príliš jej pripomínal chvíle, keď prišla o časť samej seba.

Útočisko našla ako obvykle v temniciach. Nenápadne sa vkradla dnu a posadila sa k mrežiam jedinej obývanej cely.

Jej nedobrovoľný obyvateľ k nej vzhliadol z druhého konca a zoslabnuto sa prisunul bližšie. Pod očami mal tmavé kruhy, pokožka mu ešte viac zbledla a hoci dostal základné potreby, neoholil sa už niekoľko dní. Už dávno prišiel o všetku svalovú hmotu a väzenské oblečenie na ňom ochabnuto viselo.

Abby si nedokázala pomôcť. Cítila k nemu ľútosť. Tento muž, Ray, nenávidí upírov a ublížil jej rodine. Vedela, že aj teraz by ich do jedného zabil, keby mal tú možnosť. Napriek tomu cítila potrebu pomáhať mu. Aspoň trochu. Jej bratia naňho neplytvajú jedlom, oblečením ani pohodlím. Je to správne? Pre nich možno áno. Pre jej citlivú dušu nie. Aj napriek tomu, že takí ako on jej pred očami utýrali a zabili matku, zatiaľ čo Abby brutálne znásilnili a takmer upálili.

„Priniesla som ti energetické tyčinky,“ zašepkala sprisahanecky a postrčila mu ich do cely. „Si hladný?“

Namiesto odpovede hneď jednu rozbalil a za pár sekúnd ju zjedol. Žalúdok mu spokojne zapriadol. Nebyť tohto dievčaťa, tohto anjela v tele nenávidenej bytosti, už by sa od vyčerpania ani nepostavil. Jeho denný prídel sotva pokryl potreby dospelého človeka a všetko chutilo ako pomletý papier.

„Ešte ťa neodhalili?“ opýtal sa s plnými ústami. Stratil pojem o čase, ale domyslel si, že sú to roky, čo ho navštevuje a tajne mu prináša zásoby.

Sklopila pohľad. Aj keby ju odhalili, bratia jej nepovedia jediné škaredé slovo. Ani by ju len nepokarhali. Boja sa pri nej čo i len zvýšiť hlas. Rayovi však nikdy neprezradila, že je princezná. Ani len nepozná jej meno. „Mňa nebudú podozrievať,“ uistila ho.

Zamyslene na ňu pozrel. Upírka oplývala neobvyklou éterickou krásou. Dlhé čierne vlasy jej padali na chrbát a v jej sivých očiach sa zračilo veľké množstvo bolesti. Prisahal si, že keď sa odtiaľto dostane, ju zabije najrýchlejšie a bezbolestne. Za to, že mu pomohla.

Unavene si prstami prehrabol neučesané vlasy a ako sa mu vyhrnul rukáv, odhalil kus látky omotaný okolo predlaktia, na ktorom sa črtala zaschnutá krv.

„Bohovia, čo sa ti stalo?“ preľakla sa vysokým hláskom.

Pozrel na svoju ruku, akoby aj zabudol, že bol zranený. „Poranil som sa britvou. Pokúšal som sa skrátiť si vlasy, ale... už nemám istotu v rukách.“

Pichlo ju pri srdci. „B-bolí to? Máš aspoň dezinfekciu?“

Pochmúrne pokrútil hlavou a zranenie opäť ukryl pod rukáv. „Rana sa zapálila,“ priznal. „Už dvakrát som ju musel otvoriť, aby sa krv aspoň trochu vyčistila.“

Abby každým slovom bledla. On si musí ubližovať, aby vôbec prežil! „Musíš to povedať strážam,“ prosila ho takmer nečujne.

„Tých to nezaujíma,“ odfrkol si opovržlivo.

Princezná nešťastne zastonala. Čo urobí? Ak bratom povie o zranení, zistia že ho tajne navštevuje. Ak mu nepomôže, otrava krvi ho bude pomaly a bolestivo zabíjať.

„Ja niečo vymyslím,“ sľúbila mu a pobrala sa na odchod.