Stratená temnota 20

V Nerovej pracovni nastalo ticho ako po konci sveta. Drew neveriacky civel na Helia, muža ktorý ho premenil a platil za držanie kráľov pohromade, a ktorý tu tvrdí, že je jeho otcom.

Otcom!

„Ty si už vážne senilný, Helio,“ vysmial ho. „Narodil som sa ako človek. Ty si ma len premenil a aj to proti mojej vôli!“

 Štyria bratia pre zmenu prepálili šokovanými pohľadmi jeho. Premenil a platil ho ich vlastný otec?

Helio ani brvou nemihol. „Narodil si sa ľudskej žene ako výsledok jej spojenia s upírom. Takéto deti sú navonok úplne ľudské, len viac odolné. To je tvoj prípad,“ vysvetlil mu.

„Človek s upírom neotehotnie,“ bránila Drewov zdravý rozum Lena.

„Nie za bežných okolností. Sú však výnimky. Pokiaľ dôjde k styku počas splnu, žena je panna a v plodnom období, pričom sú prítomné štyri základné živly, je tu nepatrná šanca počatia. Tak si bol počatý, Andreas. Si môj syn.“

Toľko absurdností pokope v živote nepočul. „Ty nie si môj otec,“ zavrčal. „Nenávidím ťa!“

Za toľké roky si Helio vypočul aj horšie veci. Tentoraz však neustúpi strachu. „Skutočne? Už si sa napil mojej krvi?“

Yelenina ruka vyletela k prívesku, ktorý v sebe ukrýval malú ampulku s niekoľkými kvapkami jeho krvi. Vydesene pozrela na blednúceho Drewa. Je možné, že Helio neklame?

„Zamaskoval som pach tvojej krvi, aby nikto nespoznal tvoje spojenie so mnou. Napi sa a sám uvidíš.“

„Prečo by si niečo také robil?“ opýtala sa Yelena znechutene.

Helio sa pomaly nadýchol. „Pretože ako už bolo povedané, Andreas ma nenávidí. Nenávidel ma od prvého momentu, čo ma stretol.“

„Dobre, moment, moment, moment.“ Nerovi došli nervy a postavil sa medzi hádajúcu rodinu. Nahnevane čelil otcovi. „Ty si podviedol našu mamu?!“

„Vašu matku som úprimne miloval a ona mňa tiež,“ vyhlásil bez zaváhania Helio. „Ale boli sme spolu neuveriteľne dlho. Prišli obdobia, keď sme potrebovali spoločnosť niekoho iného a navzájom sme si to tolerovali. Andreasova matka bola konkubínou v našom paláci. Neplánoval som s ňou dieťa, ale zhoda náhod spôsobila, že sme splnili podmienky pre rituál počatia.“ Pohľadom prešiel po štvorici starších synov, ktorí sa tvárili, že by mu najradšej odťali hlavu.

Drew odstrčil Nera, v očiach túžba vraždiť. „Narodil som sa ako otrok. Odmalička ma bili, ponižovali a páchali na mne tie najhoršie zločiny.“

Chyba, ktorú si Helio bude vyčítať po zvyšok života. „Nevedel som o tebe, Andreas.“ Hlas mu znežnel. „Tvoja matka zmizla z paláca pár dní po tom, čo sme spolu spali. Ubehlo takmer tridsať rokov a ja som bol nútený zúčastniť sa gladiátorských hier, na ktoré ma pozval politický rival z radov ľudí. Tam ťa zranili a ja som zacítil tvoju krv. Okamžite som vedel, že si môj syn. Ešte v ten deň som šiel za tebou a uvidel, že v srdci máš len vzdor a nenávisť voči privilegovaným. Ak by som ti povedal kto si, obrátil by si sa voči svojmu dedičstvu chrbtom. Dokonca aj keď som ti navrhol premenu na upíra, poslal si ma do ohňov pekelných.“

„Pretože som ťa videl, ako sa bavíš na tribúne, zatiaľ čo ja som bol štvaný ako divá zver!“ okríkol ho.

„Sledoval som každý tvoj pohyb a prosil bohov, aby si prežil a prijal moju ponuku. Ale ty si sa nechal zabiť, sakra! Nemohol som ťa nechať umrieť! Si môj syn! Premenil som ťa a nikdy, nikdy to neoľutujem!“

„Urobil si zo mňa pestúnku pre svoje nepodarené deti! Platil si mi, aby som ich udržal na trónoch!“

Z toľkého kričania všetkým zvonilo v ušiach, ale nikto sa neodvážil ani pípnuť. Yelena po celý čas držala Drewa za ruku a dodávala mu silu nezrútiť sa pod tiahou nových informácií.

Helio sa o jeden krok priblížil k rozzúrenému Andreasovi. „Prinútil som ťa k tomu v nádeji, že ťa prijmú medzi seba a ty dostaneš, čo ti právom patrí – miesto na tróne. Nechcel som nič iné, len aby si zaujal svoje právoplatné miesto, hoci aj keby si nikdy nezistil pravdu o svojom pôvode.“

„A namiesto toho som bol bábkou na hranie ako pre teba, tak pre tvojich synov! To si chcel? Aby som skákal ako ty pískaš a ešte robil poskoka im? Blahoželám, podarilo sa ti to!“ rozhodil rukami.

Heliovi sa do očí drali slzy, ale potlačil ich. Voči Andreasovi sa previnil mnohokrát. Má plné právo odsudzovať ho. „Nebyť teba, kráľovstvo sa dávno rozpadne. Oni možno mali koruny, ale ty si bol skutočným kráľom. Ty si udržal celé upírske impérium.“

Na toto nemal argument. Pevne zvieral Leninu dlaň a prosil všetky božstvá o trpezlivosť. „Ja nie som tvoj syn,“ zopakoval ľadovým tónom. Strhol manželke prívesok, otvoril ho a vytiahol na svetlo ampulku. „A hneď ti to dokážem.“ Kvapol si na jazyk červenú tekutinu a prehltol.

Chvíľu na to sa okolo neho zvlnila mágia a pomaly vyprchala z jeho tela.

Justin, Alec, Nero a Dario sa ako jeden nadýchli a výrazy v ich tvárach nadobro zničili jeho nádeje, že toto je len úbohý výmysel.

„Ty si skutočne náš brat,“ povedal Dario posvätne. Prešiel k nemu a vyčítavo zazrel na otca. „Prečo? Prečo tá hra s predstieranou smrťou? Nechal si matku veriť, že si preč a ona sa znovu vydala a mala Abby a...“ Drahé nebesia, ako to vysvetlia ich malej sestričke?

„Pokúšal som sa vám dohovoriť celé miléniá, Dareios,“ vysvetlil mu Helio. „Prosil som vás, aby ste sa spojili, pracovali ako rodina, našli si k sebe cestu a vládli upírom spoločne. Ale mňa ste nepočúvali. Andreasa ste aspoň vnímali. Bol som z vás sklamaný, taká je pravda. Nafingoval som svoju smrť, aby vás to konečne spojilo, ale vy ste sa stále tvárili, akoby pre vás rodina bola neželaná nepríjemnosť.“

„A matka? Ako si to mohol urobiť jej?“ vytkol mu Alec.

„Ona vedela, že prišiel čas. Potrebovali sme byť chvíľu od seba. Sama odsúhlasila môj plán. Úprimne som jej prial novú lásku a tešil som sa s ňou, keď porodila malú Abigail. Vzťah taký dlhý ako náš nepochopíte. Po desiatich tisícoch rokov sa o tom môžeme porozprávať. Ale nemyslite si, že ma nezlomili správy o jej smrti. Bolo to akoby som prišiel o polovicu srdca. Naveky na ňu budem spomínať.“

Drew zatínal päste. Celá rodina s ním hrala šachovú partiu ako s nepotrebnou figúrkou a teraz má byť jej súčasťou? Len pre to, že Helio si zrejme v mori vrzol s jeho matkou pri mesiačiku v romantickom svetle fakieľ? „Nemal si právo manipulovať mojím životom! Nenávidel som to tu!“ Ukázal okolo seba. „Nenávidel som, že sa musím zodpovedať tebe aj im, obiehať celý svet s problémami, ktoré mali riešiť oni! Vieš aké to je sedieť na tróne, ktorý mi bol daný ako nejaký dar vďaky? Trvalo mi stáročia získať si dosť rešpektu u poddaných, aby sa mi prestali smiať a začali ma brať vážne! To je život, ktorý si pre mňa chcel? Večný boj o existenciu, ktorú som nechcel? V čom sa to líši od života gladiátora? Och, už viem. Nemôžem sa nechať zabiť!“

Helio sa s ním chcel hádať, ale nenachádzal slov. Andreas okolo neho prefičal a vybehol na chodbu, Lena za ním. Cítil, ako naňho padá ťarcha vlastného života a on sa nedokázal nadýchnuť. Vyrútil sa na nádvorie a až studený vzduch ho prinútil spamätať sa. Celé vnútro sa mu zvieralo protichodnými emóciami.

Zhlboka dýchal, kým sa mu nezačalo zahmlievať pred očami. Až teplá ruka na líci ho vytiahla z mizérie. Lena sa k nemu privinula a pevne ho objala.

Zničene ju zovrel v náručí a nos zaboril do jej hebkých vlasov. Stala sa jediným svetlým bodom jeho celej existencie. Vnímal život pulzujúci v jej žilách a nechal sa upokojovať vôňou jej krvi. „Ešte stále ma ľúbiš?“ zašepkal po chvíli.

Zasmiala sa. „Bohužiaľ, ešte stále. Chce to viac, aby ste ma odstrašili.“ Pobozkala ho na krk. Srdce ju bolelo, keď si vypočula celú verziu neprávostí, ktoré na ňom boli napáchané. Znenávidela Helia ešte viac.

Objímal ju dlhé minúty, vďačný akýmkoľvek silám, ktoré mu ju poslali do cesty. Nakoniec to nevydržal, a potichu sa rozplakal. Slané slzy mu zmáčali tvár a Lena mu ich len mĺkvo zotrela a pokračovala v objímaní, kým opäť nenašiel dosť síl čeliť svetu.

Nero s Nikolaiom pozorovali tých dvoch bláznov z okna. Kráľ vlkolakov stále nemohol uveriť, že srdce jeho dcéry si získal kráľ rasy, s ktorou boli miléniá vo vojne. Ich objatie však hovorilo za tisíc slov.

Nero privrel oči, ale nepodarilo sa mu nájsť pokoj. Preto sa otočil a vrazil otcovi jednu pod oko. Pokoj sa vrátil.

Helio sa zapotácal, s rukou na tvári. „Dobre, to som si zaslúžil,“ pripustil.

„Och, zaslúžiš si oveľa viac,“ povedal Nero rozzúrene. „Ako si nám to mohol urobiť?! A Drewovi?!“

„Ja?“ Helio sa zasmial. „Ja som si z neho neurobil “preplateného komorníka“. Správali ste sa k nemu odporne!“

„Dali sme mu korunu a trón! Nevedeli sme, že je náš brat! Mysleli sme, že mu robíme láskavosť!“

„Aj keby nebol, tak čo? Je snáď menejcenný, pretože nemá vašu krv?!“ šplechol mu do tváre Helio. „Nie, drahý synček, to vy ste mu museli neustále dokazovať, že nie je plnohodnotný člen rodiny. Ako keby ste vy mali urodzený pôvod,“ odfrkol si.

„Sme snáď tvoji synovia!“ pridal sa do hádky Alec.

„A nikdy ste sa nezamysleli, čí syn je váš otec? Zjednotil som upírov vlastným dôvtipom, ničím iným. Chcel som im dopriať stabilitu po tom, čo nás anjeli vyhnali z nášho domova.“

Dario zbledol a urobil krok k otcovi. „Takže je to pravda. Bol si na Hyperborey.“

„Bol. Ako malý,“ priznal Helio. „Narodil som sa obyčajnému záhradníkovi, sluhovi. S vašou matkou sme sa spoznali v komnatách paláca upírov. Bola to sirota po komornej. Takže prehodnoťte vlastnú pýchu, hlupáci! Na svet ste prišli keď sme s vašou matkou sotva mali čo jesť. To my sme vám vybojovali moc a kráľovstvo! Všetko vám padlo k nohám a vy ste to odhodili, kým neprišiel Andreas. Nebyť jeho, dnes tu nestojíte!“

Opäť len ťaživé ticho.

Angelica to nevydržala a odstrčila bratov, aby sama čelila Heliovi. „Ak si bol na Hyperborey, musíš vedieť ako sa na ňu vrátime,“ naliehala. „Ani len anjeli nepoznajú cestu.“

Upír pokrútil hlavou. „To miesto nehľadajte. Je prekliate.“ Z hlasu mu sálala nechuť. „Sú na nej krvilačné sily, ktoré nikdy nemajú pokoj.“

„A-ale má byť predsa prázdna,“ argumentovala.

„Je prázdna. Ale nie bez života. V tomto mi musíte veriť. Ak tí dvaja zabijaci opäť ožijú...“ striaslo ho.

Anjel nechápavo nadvihol obočie. Akí dvaja zabijaci?

„Povedal som, čo bolo potrebné.“ Helio sa narovnal, akoby sa práve zbavil všetkej ťarchy na pleciach. „Tu už nemám čo robiť.“ Zvrtol sa na odchod.

„Počkaj!“ zakričal za ním Justin. „Len tak si odídeš?“

„Správne. Už si nič nedlhujeme. Zbohom.“ A drzo odkráčal.

Bratia za ním neveriacky hľadeli, ústa dokorán. Čo sa to práve odohralo?

„Skutočne sme boli takí hrozní?“ ozval sa po niekoľkých minútach Justin váhavo.

„Nuž, prinútili sme ho desať rokov behať po svete, aby sme sa vrátili na tróny,“ povedal Nero zahanbene.

„A hodili sme naňho administratívu,“ pridal sa Dario.

„Tiež nám riadil firmy a udržiaval naše záujmy mimo pozornosti ľudí,“ spomenul si Alec.

„Chodil na mierové jednania, robil mediátora pri sporoch a organizoval všetky súdne procesy, vrátanie zradenia väzenských objektov. Dal zrekonštruovať vaše zničené sídla, ochránil ich pred Nacistami a neskôr pred Sovietmi, strojnásobil vaše príjmy a počas všetkých ekonomických krachov udržal upírov nad vodou,“ vymenovávala Kathrine.

Nero sa vrátil k oknu. Drew s Lenou boli stále v objatí, čelá spojené, a niečo si šepkali. Upír nikdy nevidel taký pokoj na bratovej tvári, ako keď mal v náručí tú malú vlčicu. Bol niekedy skutočne šťastný? „Otec mal v jednom pravdu,“ vzdychol. „My sme sa narodili sluhovi.“ Otočil sa k rodine. „On sa narodil kráľovi.“