Stratená temnota 24

Lena si hrýzla peru a ďalekohľadom pozorovala okolie paláca, stojac na najvyššej veži. Toľká presila... Ako prežijú dnešný deň?

Nemajú na výber. Rashmi musí niekoho premeniť na Helia a všetci budú dúfať, že kým Julius príde na podvod, budú už mať viac posíl.

Odrazu sa v diaľke čosi zablyslo a na poli neďaleko sa zjavili ďalšie postavy. Lene zovrelo žalúdok. Ďalšia pomoc pre Juliusa? Môže sa ich situácia ešte zhoršiť?

Drobné postavy sa zhŕkli do formácií a niektoré... sa premenili na zvieratá?

Prižmúrila oči.

Drahí bohovia!

To sú vlkolaci! S džinmi!

Rozbehla sa späť do trónnej siene, kde sa zhŕkli všetci schopní bojovníci. Tí na ňu okamžite pozreli ako na svojho verného vodcu a čakali na rozkazy. Oni ju skutočne prijali medzi seba?

Pomedzi dav sa predral Drew a pristúpil k nej. „Stalo sa niečo?“

Nervózne sa nadýchla. „Niekto informoval môj dvor. Na západe sa práve objavili vojská vlkolakov s džinmi,“ povedala na jeden dych.

Medzi upírmi to zašumelo. Obvykle keď v ich blízkosti zazneli slová vojská vlkolakov, znamenalo to pre nich krvavú bitku.

„Dokázali by poraziť Juliusa?“ opýtala sa Kathrine.

„S obrovskými stratami na oboch stranách. To nesmieme dovoliť.“ Do očí jej vyhŕkli slzy. „Musíme skúsiť plán s Rashmi.“

„Mami.“ Spomedzi ochranného kruhu služobníctva k nej pribehlo vystrašené dievčatko a objalo ju. „Čo sa s nami stane?“

„My si poradíme, miláčik,“ uistila ju a pohladila malú po vlasoch. „Tak ako vždy.“

„A čo ak môj trik odhalí?“ obávala sa.

Na to odpoveď nemala. Odhodlane zovrela Rashminu ruku a pozrela na Drewa. „Nemôžem dovoliť môjmu druhu ísť do boja. Musíme to aspoň skúsiť.“

„Hodina už takmer ubehla,“ upozornila ich Mina nepokojne. „Ak to urobíme, kto sa obetuje? Koho premeníme na Helia?“

Okamžite sa prihlásili desiatky dobrovoľníkov, vrátane samotných veľkráľov. Lena s Drewom si vymenili skrúšené pohľady. Ako môžu niekoho len tak odsúdiť na smrť?

Julius prikázal svojim démonom ustúpiť pred vlkolakmi. Nepotrebuje boj, obzvlášť ak budú jeho podmienky splnené. Obklopil sa démonmi a stretol sa s armádou vlkov a džinov kúsok od hlavnej brány. Viedol ich samotný Nikolai v plnej zbroji a výnimočne v ľudskej forme. Jeho kráľovná Lana sa hrdo niesla vedľa neho ako verná spoločníčka.

Čosi v jeho dávno mŕtvom srdci zabolelo. Pri ňom nestál nikto.

Nikdy.

Carys je síce príjemným rozptýlením, ale ani ona nie je oddaná jeho cieľu. Vo chvíľach ako sú tieto sa do jeho mysle predierali myšlienky, či aj on mal kedysi súdenú spriaznenú dušu. Kedysi, keď ešte dokázal... cítiť.

Zavrhol tú smiešnu myšlienku a sústredil sa na vzniknutý problém. Jeho nepriatelia ešte stále nepochopili v čom tkvie jeho najväčšia výhoda. Nie sú to počty nasledovateľov. Dokonca ani tie kvantá moci, ktorú za stáročia pozbieral.

Nie.

Julius už spoznal ako svet funguje.

Kým sa nesmrteľní bili o to, kto je lepší, on sa zdokonaľoval v politike, vyjednávaní a rétorike. Jeho démoni ho nasledujú len vďaka jeho presvedčovacím schopnostiam. Uzavrel spojenectvá cez chladnú logiku a pohotové reakcie. Naučil sa rozoznávať reč tela, vnímať nenápadné zmeny v pohľadoch a postojoch iných.

Preč sú časy, keď sa o moc a slávu bil len silou a vyhlasoval o sebe, že je vládca sveta. Posledné, o čo má záujem sú siahodlhé boje o malicherné územia a ešte aj udržovanie atmosféry teroru, aby sa mu nikto nestaval na odpor.

Áno, chce dobyť svet a nechať všetkých trpieť – ale prečo by mal pre to mrhať vlastnými zdrojmi? Preto nemá najmenší záujem o roztržku so psami a džinmi – len čo dostane Helia, nikomu neskriví ani vlas na hlave a Ich Veličenstvá môžu mať vysnívané dojemné stretnutie s dcérou.

„Kráľ Nikolai, tvoja prítomnosť nie je vôbec nutná,“ povedal démon vyrovnane a ani sa nenamáhal siahnuť po zbrani, hoci sa pred ním promenádovali oddiely nahnevaných bojovníkov. „Veľkráli pristúpili na moje podmienky a čoskoro budú všetci slobodní, vrátane džinovského dieťaťa.“

Vlkolak nadvihol obočie, ale nedal najavo žiadnu úľavu, ani nestratil ostražitosť. „Prečo mám pocit, že je v tom nejaký háčik? Démon ako ty nechá najmocnejších upírov na pokoji?“

Julius mykol plecami. Prečo by sa s nimi mal namáhať, keď si všetkých aj tak podriadi vďaka moci na Hyperborey? Chce to len čas a toho má ako nesmrteľný viac než dosť. „Nerád si špiním ruky. To platí aj o tvojej malej armáde.“

Lana vedľa neho zavrčala, ale zdržala sa nadávky.

„A čo za požiadavky si to predložil upírom, démon?“ vyzvedal Nikolai.

„Nič mimoriadne. Upír menom Helio výmenou za ich slobodu. Dokonca prihodím aj Chandera, aby ste ho mohli súdiť podľa vašich predstáv,“ dodal veľkodušne. „Ja som sa aspoň neznížil k zneužívaniu detí,“ odfrkol si.

„Zatiaľ,“ odvrkla Lana.

Nikolai na ňu nenápadne pozrel a v očiach sa mu zračila hrôza. Helio predsa z paláca odišiel už včera. Ich dcéra nemá koho vymeniť za svoju slobodu. Uvedomuje si to Julius?

Ešte chvíľu v trápnom tichu obe strany čakali, než sa po príjazdovej ceste začala blížiť malá skupinka upírov na čele s ich odhodlane sa tváriacou dcérou.

Králi s manželkami a ich najužšia ochranka zastali niekoľko metrov pred bariérou a medzi sebou držali zmietajúceho sa Helia, zviazaného a s prelepenými ústami.

Julius sa vrátil na svoje pôvodné stanovište a dal priviesť rovnako zviazaného Chandera.

Lena vystúpila vpred. „Ako ti máme veriť, že v mieri odídeš keď ti dáme Helia?“

Démon zase len nedbanlivo mykol plecami. „Prečo by som sa namáhal s dobýjaním vášho paláca? Nepredstavujete pre mňa hrozbu. Nie takú, aby som sa kvôli tomu bil.“

Veľkráli za Lenou mali chuť sa naňho vrhnúť a ukázať mu, že reálnu hrozbu teda predstavujú, ale Angelica ich spražila pohľadom, aby sa nevyjadrovali. Ešte im ten malý podraz neprešiel.

Julius zdvihol dlaň a magická bariéra sa rozplynula. Už ich nedelilo nič, len vzduch a niekoľko metrov. Lene sa rozbúchalo srdce.

Prosím, nech to vyjde...

Nero a Justinom pritiahli zmietajúceho sa Helia k Juliusovi. Démon zdrapol Chandera a bez záujmu ho zviazaného hodil na trávnik, nech si ho vyzdvihne ktokoľvek, kto oňho bude mať záujem.

Falošný Helio vydával nesúhlasné zvuky a pokúšal sa svojim väzniteľom vykrútiť. Julius si ho prevzal a pozorne skúmal jeho tvár. Trvalo mu presne tri sekundy preniknúť cez Rashminu mágiu. Heliova tvár sa stratila a odhalila jedného z brániacich sa Chanderových špehov.

Julius sklamane pokrútil hlavou. Tak veľmi sa chcel vyhnúť masakru. Prečo mu to upíri robia? Bol k nim tak zhovievavý...

„Zrovnajte to tu so zemou,“ prikázal svojim démonom.

Nikolai s Lanou sa okamžite premenili na vlkov a ich armáda zaujala bojové pozície. Upíri tasili zbrane. Démoni urobili niekoľko rýchlych krokov vpred.

„Prestaňte!“ Okolím sa rozniesol hlboký výkrik, pri ktorom veľkráľom stuhla krv v žilách.

Julius sa trochu prekvapene otočil a jeho démoni pre príchodiaceho vytvorili koridor až k svojmu pánovi.

Skutočný Helio odhodlane kráčal k démonovi. Vedľa neho sa vznášala ustaraná Opal, ktorú však, zdá sa, nikto iný nevidel.

Upír prišiel až k Juliusovi a nebojácne mu pozrel do očí. „Chceš mňa. Nechaj moje deti na pokoji. Chcel si po nich niečo, čo nemali.“

„Otec,“ zašepkal neveriacky Alec a krútil hlavou. Toto nechceli. Nikdy by ho neobetovali, čo ako ich zradil.

Helio sa smutne usmial na synov. „Urobil som veľa chýb. Dnes ich napravím.“ Znovu zazrel na stále vyrovnaného démona. „Pôjdem s tebou dobrovoľne. Viem, čo chceš. Mám informáciu o Hyperborey.“

Julius uznanlivo prikývol. Konečne niekto rozumný!

„Ale,“ dodal Helio hlasnejšie, „mám podmienku.“

„Podmienku? Máš pocit, že si v pozícii na vyjednávanie?“

Upír zdvihol bradu. „Som starší než samotná civilizácia. Čo-to som sa naučil, démon.“ Znechutene si ho premeral. „Ešte mám dosť mágie na to, aby som sa zabil skôr, než sa ma vôbec dotkneš.“

Julius si prekrížil ruky na hrudi a čakal.

„Odprisahaj vlastnou krvou že nikdy nenapadneš územie najvyššieho dvora a ja sa vzdám svojej mágie,“ predostrel mu svoj návrh bývalý kráľ upírov.

Aká hlúpa požiadavka. A to ho považoval za inteligentného. Takmer mu to prišlo ľúto. „Prijímam.“

„Otec, nie!“ vykríkol Dario. „Je to maniak!“

„To je v poriadku, synu,“ uistil ho Helio pokojne, zmierený s vlastným osudom. „Prosím, dohliadnite na svojho malého brata.“ Nešťastne pozrel na bledého Drewa. „On nemal nikoho, kto by sa zaňho postavil.“

Andreasove oči sa naplnili slzami bezmocnosti. Takto to predsa nemôže skončiť! „Nerob to,“ šepol takmer nečujne.

Helio už bol rozhodnutý. V očakávaní pristúpil k Juliusovi a sledoval, ako démon vytiahol dýku, pichol si do prsta a dovolil jedinej kvapke dopadnúť na zelenú trávu. Vyslovil niekoľko slov a celý pozemok na chvíľu zažiaril nezdravou červenou farbou.

„Vaše územie je predo mnou a mojimi démonmi chránené,“ oznámil upírom, potom podal dýku Heliovi. Ten si tiež pichol do prsta, ale cenná kvapka krvi dopadla do Juliusovej nastavenej dlane, ktorá z neho okamžite vysala väčšinu mágie.

Upír sa zapotácal, ale ustál to. Cítil, ako jed začína pôsobiť. Svoj cieľ však dosiahol – Julius nikdy nenapadne jeho rodinu. A nedostane ani informáciu, po ktorej tak túži. Odhadoval, že mu zostáva nanajvýš desať minút, než nadobro stratí vedomie.

„Ako som povedal. Boj nie je nutný.“ Julius luskol prstami a jeho démoni Helia spútali. Naposledy sa postavil pred zhromaždených upírov a ich partnerky, ktorí naňho hľadeli s nechuťou, akú majú ľudia vyhradenú pre šváby. „Ešte sa uvidíme,“ sľúbil im temne.

„To si píš, ty monštrum,“ sľubovala mu Angelica rovnako nebezpečne.

Uškrnul sa a jediným mávnutím ruky odmiestnil seba, Helia, aj celú armádu.

Sekundu na to sa na jeho mieste zjavil Ninja. „Už je preč?“ uistil sa.

„Toto je koniec,“ vzdychla Lena nešťastne. „Má Helia. Má cestu na Hyperboreu. Teraz zničí svet!“

„Nezničí,“ prekvapil ju Ninja.

„A ty si?“ zamračila sa.

„Dlhý príbeh. Prišiel som vám povedať, že pre Helia je ešte nádej. Pred príchodom vypil toto,“ podal jej prázdny flakónik. „Julius z neho nedostane nič, ani len mučením.“

Nechápavo pozrela na zahaleného muža, potom na flakónik. „Nerozumiem.“

Drew jej ho vytrhol z ruky a privoňal. Obrátil sa mu žalúdok. „Ty si dal môjmu otcovi jed?!“

Leninej pozornosti neušlo, že Helia po prvý raz nazval otcom. O to viac ju zabolelo pri srdci, že nedostali čas porozprávať sa.

„Áno. Ale nezabije ho, len ho na veľmi dlhý čas pošle do hlbokej kómy. A kým bude mimo, neexistuje spôsob, ktorým by ho Julius mohol vypočuť. A keďže vlastnou krvou ochránil vaše pozemky, nemôže sa ani vrátiť pre pomstu,“ vysvetlil Ninja rýchlo. „Helio vás zachránil. Vás aj svet. Hyperborea je stále nedostupná.“

„Ale za akú cenu,“ šepla smutne Kathrine. „Jeho kóma asi nebude trvať naveky, nemám pravdu?“

Ninja pokrútil hlavou. „Nie. Ale získal nám mesiace, možno roky, aby sme ho našli a bezpečne vyslobodili. Iné víťazstvo si dnes nemôžeme dovoliť.“

Kým sa oni dohadovali, Chander sa nenápadne pokúsil odplaziť, ale cestu mu zastal rozzúrený Nikolai a za golier ho vytiahol na nohy. „Takže ty si tá špina, ktorá ma na osem rokov pripravila o dcéru?“ prehovoril hrozivo.

Angelica zronene zaklonila hlavu k oblohe, ale tentoraz im anjeli na pomoc neprišli. Víťazstvo nad Juliusom, čo aké je trpké, im musí postačiť. Aspoň majú Chandera a môžu ukončiť jeho hrôzovládu. Zovrela Leninu chladnú dlaň a povzbudivo sa usmiala. „Zabránili sme krvipreliatiu. Viac si priať nemôžeme. Vyjednala si nám život, Lena.“

Život. Aká to krehká vec. S obavami sa otočila k Drewovi. Ten sa len nadýchol a prikývol. „Má pravdu. Neprišli sme o nádej. Dostali sme šancu vyhrať v ďalšom boji.“ Nebadane sa usmial. „A spojili dva najsilnejšie dvory. Julius by sa už teraz mal začať báť o svoj zadok,“ ukázal na nastúpených vlkov doplnených niekoľkými tigrami.

Uslzene prebehla pohľadom po armáde ochotnej biť sa za ňu a jej manžela. Prikývla. Dnes sa odohralo veľa dobrých vecí. Uzavrela sa nekonečne dlhá kapitola plná utrpenia. Objala svojho upíra a smrkla. „Nájdeme Helia,“ sľúbila mu šeptom. „Hoci len aby ste sa mohli znovu pohádať.“

Isteže ho nájdu. A potom ho za trest dajú na terapiu k Erin Anglickej. Už len tá myšlienka ho rozveselila. Odtiahol sa od Leny a postrčil ju k čakajúcim vlkom, spomedzi ktorých sa vynorili tri známe, napäté tváre.

„Mikhail, Ivan, Dmitry!“ vykríkla šťastne a rozbehla sa v ústrety milovaným bratom. Kdesi na polceste sa, tak ako oni, premenila na vlka a všetci štyria sa zrazili, začali po sebe skákať, štekať, oblizovať si tváre a dotýkať sa ňufákmi. Nadšene vrteli chvostami.

V tvárach upírov sa zračilo pobavenie, len Drew sa doširoka usmial. „Tak to je tá najroztomilejšia vec, akú som kedy videl!“ vyhlásil.

Lana s Nikolaiom zostali prekvapení, že upíri neodsúdili tento psí cirkus. Obvykle je ich druh terčom posmeškov pre to, že sú napoly zvieratá. V Andreasovom pohľade však bolo všetko, len nie znechutenie. Keď k nemu Lena pribehla, aby ho odtiahla k bratom, láskyplne ju hladil a nechal si oblízať ruku. Po opätovnej premene pred jej bratmi slušne sklonil hlavu a podal im ruky.

„Nuž, Vaše Veličenstvo,“ Nero ľahostajne prehodil ruku cez Nikolaiove plecia. „Asi je načase zakopať vojnovú sekeru a začať premýšľať nad spojenectvom. Aby sa naša nová kráľovná necítila osamelo.“ Znudene pozrel na zmietajúceho sa Chandera, stále v Nikolaiovom zovretí. „Och, a tamtoho si môžete nechať. Počul som, že vaše väznice sú pôsobivejšie než naše.“