Stratená temnota 23

„Si si istá, že to zaberie?“ mrmlal Alec nervózne, keď sa blížili k magickej bariére, za ktorou čakal Julius s Chanderom. „Náš otec tu ani nie je.“

„To ale oni vedieť nemusia,“ odvetila potichu. „A horšie to už byť nemôže.“

„Myslíš? Ten démon prednedávnom takmer vyvraždil všetkých vodcov nesmrteľných. Je to beštia.“

„Nie. Je to zatrpknutý terorista, ktorý chce mať svet podľa seba, ale nemá k tomu dosť síl a preto sa uchyľuje k takýmto taktikám,“ poučila ho.

Prišli až k pomyslenej hranici a nepriateľsky zazreli na oboch až príliš sebavedomých mužov. Chander trochu zneistel, keď uvidel svojho veľkráľa. On totiž stavil do hry všetko. Ak prehrá, príde o trón, moc aj slobodu.

„Takže?“ ozval sa Julius znudene.

Alec sa narovnal. „Vaše podmienky sú neprijateľné. Obom vám nemôžeme vyhovieť,“ povedal vážne, ale uvoľnene. Akoby to robil každý deň.

Julius nadvihol kútik pier. „Nie si práve v pozícii, aby si vyjednával, upír.“

„Ale áno, som,“ opravil jeho mylnú domnienku Alec. „Vec sa má tak, že za touto hranicou je to, po čom túžiš – môj otec a jeho vedomosť o ceste na Hyperboreu. A potom je tu Rashmi, ktorá má cenu len pre tuto Chandera,“ znechutene kývol hlavou k Indovi.

„Správne. A ak mi ich nevydáte, zostanete v pasci. Určite ste si už spočítali zásoby. Ako dlho by ste vydržali? Týždeň? Desať dní?“ podpichol ho démon.

„Päť dní, ďakujem za starosť,“ odsekol Alec vyrovnane. „Problém je, Julius, že som to stále ja, kto má niečo cenné. Povedz, stojí ti celá táto námaha za to? A čo keby som zabil Helia? Budeš nás obliehať aj naďalej, keď vieš, že jeho informácie sú naveky stratené?“ zamyslel sa škodoradostne.

Juliusovi trhlo svalom na čeľusti. „Nezabil by si vlastného otca,“ vyhlásil sebaisto.

„Určite?“ Alec si prekrížil ruky na hrudi. „Nezabil by som otca, aby som zabránil absolútnemu magorovi ovládnuť svet? Jedna smrť ako vykúpenie za milióny? Ja nemám čo stratiť, nevšimol si si?“

Lena sa v duchu usmievala. Julius je síce násilník, ale chytrý násilník. Drew ho odhadol správne, keď jej o ňom rozprával. On nie je zabijak a maniak. Je to politik s priveľkou mocou na svojej strane. Ale tá moc nie je neobmedzená. Musí myslieť ekonomicky – investovať len toľko, aby náklady nepresiahli výnosy. A Alec mu práve oznámil, že jeho výnos je veľmi krehká záležitosť.

Chander mal slabšie nervy než jeho pochybný spojenec a priskočil k bariére. „Daj nám dieťa a Helia a možno prežiješ, hlupák! Tvoje hlúpe hry na nás neplatia!“

Alec zagúľal očami. „A tohto si si pribral do partie? Vážne?“ vysmieval sa Juliusovi.

„Nemal na výber,“ povedala Lena. „Potreboval ho len kvôli informáciám o vašej bezpečnosti. Inak by ho už míny premenili na jedlo pre psy.“ Uštipačne sa usmiala. „Ale ty nemáš záujem o malú Rashmi, však Julius? Trvalo by priveľa rokov, aby si ju vytrénoval k svojmu vkusu. Potrebovala by priveľa pozornosti. V skutočnosti ti je ukradnutá.“

Mykol plecami. Nemalo zmysel jej tvrdenie popierať.

Chander konečne nemal čo povedať, pretože cítil zmenu v rozložení moci. Prosebne pozrel na Juliusa, akoby to bol boh.

„Z môjho pohľadu ti je Chander celkom na nič,“ pokračoval Alec stále pokojne a diplomaticky. „Svoj účel splnil. Tak prečo ho pri sebe ešte držíš? Priznajme si to – nie je práve chytrý a ani cenný.“

„To nie je pravda!“ vykríkol upír. „Stále mám v paláci svojich špehov! Jeden príkaz a všetkých vás –“

„Tvoji úbohí špehovia sú dávno odhalení a uväznení. Neboli to práve profesionáli,“ skočil mu do reči Alec. „Takže znovu, Julius. Načo si tohto idiota ešte držíš?“ obrátil sa na démona.

Julius podišiel k bariére s planúcim pohľadom. Pochopil túto hru. Chander, nanešťastie nie. A to sa mu čoskoro stane osudným. „Aký máš návrh, upír?“

Alec sa nadýchol, akoby sa len teraz konečne dostali k tej zaujímavej časti. „Odober Rashmi z rovnice. Vydaj nám Chandera a my ti dáme Helia,“ predostrel mu návrh.

„Ani omylom!“ vykríkol Ind zhrozene.

„Pýtal sa ťa niekto na názor?“ zahriakol ho Alec.

Julius tvrdo premýšľal nad svojimi možnosťami. Pôvodne chcel aj tak len Helia. Chander bol len nástrojom ako dostať veľkráľov do šachu.

Krátko prikývol. „Ak mi dáte Helia, dostanete Chandera a môžete si nechať dieťa.“

Chander sa v tom momente dal do behu, ale Juliusovi démoni ho okamžite zastavili a spútali.

„Mám veriť, že mi len tak vydáš vlastného otca?“ opýtal sa Julius pochybovačne a premeriaval si Aleca.

Upírovi sa podarilo udržať očný kontakt a ani nemrknúť. „Môj otec predstieral smrť, klamal a podvádzal. Momentálne nie je na mojom zozname obľúbených osôb. A nezabúdaj – aj keď ti dá informáciu o Hyperborey, stále to nie je výhra. Môžeme ťa predbehnúť.“ Tajomne sa usmial.

Julius sa rozkročil a prekrížil si ruky na hrudi. „Uvidíme.“ Fľochol pohľadom po Lene. „Máte hodinu. Ak dovtedy Helia nedostanem, budem požadovať aj dieťa.“

Lenu striaslo. Rozohrali nebezpečnú partiu.

Alec len stoicky prikývol, zvrtol sa a naznačil jej, aby ho nasledovala. Bez slova tak urobila, vyžívajúc sa v Chanderových nadávkach zmiešaných s prosbami. Už sa nevedela dočkať, až ho dostane do rúk!

S Alecom sa vrátili k palácu, kde už netrpezlivo čakal Drew. Lena sa k nemu okamžite rozbehla a on ju zovrel v drvivom objatí. „Čo ti to napadlo, šteniatko?“ hrešil ju ustráchane.

Uvelebila sa v jeho náručí a konečne dovolila strachu preniknúť na povrch. Roztriasla sa a privrela oči. „Nedovolím, aby mi ju vzali, Drew,“ fňukla. „Ale urobili sme niečo strašné?“ Zotrela si slzy a odtiahla sa. „Sľúbili sme mu na výmenu vášho otca a ten tu ani nie je!“

Upírov pohľad potemnel. „Prečo by chcel Helia?“ Stále mu nedokázal povedať otec. Zrejme to ani nikdy neurobí.

„Hyperborea,“ odvetil Alec zadumane. „Je posadnutý túžbou dostať sa na ňu.“

Ako inak. „Ale čo teraz? Nemôžeme mu dať niečo, čo nemáme.“

Lena bezradne krútila hlavou. „Neviem. Ale máme hodinu na to, aby sme niečo vymysleli.“

Lucifer sa premiestnil do Ninjovho luxusného bytu v Dubaji, kde ho našiel výnimočne nezahaleného v tonách látky. Uvoľnene ležal na pohovke, ktorá musela stáť viac než potraviny na mesiac pre Somálsku dedinu.

Padlým anjelom trhlo vždy, keď uvidel jeho tvár. A dnes mal to šťastie zazrieť ho aj bez trička. Ninjovo telo pokrývali desiatky jaziev. Tiahli sa pod líniu nohavíc a jedna mu hyzdila kedysi dokonalú, príťažlivú tvár. Lucifer uvažoval, koľko z nich mu urobila tá, ktorá ho vykúpila z večnej temnoty. Za cenu jej vlastného života.

„Nemáš kalendár?“ vyrušil ho znudene, až sa Ninja strhol.

„Do pekla, Lucifer, počul si už o dverách?“ prskol a vyskočil na nohy.

„A ty o mobile? Pomohlo by nastaviť si upozornenia na dôležité udalosti. Napríklad na fakt, že sa Julius pokúša dobyť palác vo Verone. Už ti zapína?“

Ninja nadvihol obočie. „Prosím?“

„Julius. Vieš, ten chlapík kvôli ktorému mi tu znepríjemňuješ život. Oblieha palác. Plánuješ s tým niečo robiť?“ zopakoval Lucifer o niečo naliehavejšie.

Polonahý muž sa rozbehol k bielej tabuli na náprotivnej stene a strhol z nej čierne plátno. Pod ním odhalil zložitú krivku s dátumami a podstatnými udalosťami. „Sakra! Na túto alternatívu som nepomyslel!“ S nadávkami sa začal obliekať. „Aká je situácia?“ opýtal sa, kým hľadal svoje zbrane.

„Prečo sa pýtaš mňa? Nie je to moja chorá myseľ, ktorá prišla s takýmto debilným plánom. Napadnúť Veronu? Úplne sa zbláznil?“ Padlý anjel rozhodil rukami.

„Aj tak sa to dá nazvať. Potrebuje Helia.“

„Ale toho mu, prirodzene, nedáme. Však?“

Ninja sa zastavil uprostred pohybu a nešťastne sklopil pohľad. „Asi budeme musieť.“

„Už aj tebe nadobro preskočilo?!“ okríkol ho Lucifer. „To bude náš koniec!“

„Nie nevyhnutne. Mám plán.“ Z trezoru vybral malý flakónik s čiernou tekutinou. Nahlas preglgol a ukázal ho Luciferovi. „Ak správne odhadujem, Lena sa pokúsi oklamať Juliusa tým, že poprosí Rashmi aby na niekom vytvorila ilúziu Heliovej tváre. Ten plán im nevyjde. On rozozná džinovskú mágiu. Preto musíme priviesť skutočného Helia.“

Bývalý anjel ohromene civel na flakónik. „A týmto chceš všetko vyriešiť?“

„Dočasne. Potrebujem ale tvoju pomoc. Zájdi na dvor vlkolakov a informuj ich o situácii. Dúfajme, že ohrozenie princeznej pre nich bude dostatočná motivácia k boju.“

„Nikdy sa do Verony nedostanú včas,“ krútil hlavou Lucifer.

„S džinmi áno. Tí budú chcieť ochrániť Rashmi.“ Ninja aktivoval poplašný systém pri dverách, naposledy skontroloval svoju masku a odmiestnil sa. Lucifer s povzdychom tiež.

Lana s Nikolaiom už tušili, že sa niečo zomlelo. Nervózne stáli v trónnej sieni s Leventom a diskutovali možné scenáre. Príchod padlého anjela ich vôbec nevydesil.

„Zdravím, som Lucifer a na predstavovanie nemáme čas. Verona je pod útokom,“ dostal zo seba na jeden dych. „Yelena aj Rashmi sú stále vnútri.“

„Kto na nich útočí?!“ vykríkla Lana.

„Julius a Chander. Upíri potrebujú pomoc. Sú odrezaní od akejkoľvek formy komunikácie.“

Nikolai vyceril zuby. „Daj nám pol hodiny. Vlkolaci idú do vojny!“

Levent sa slušne uklonil. „Ak dovolíte, zájdem po ostatných džinov. Aj my máme isté nevybavené účty s tými mužmi.“

Lana prikývla a zamierila do zbrojnice. Cestou ešte vytiahla mobil a zavolala svojmu najstaršiemu. „Zožeň bratov. Vaša sestra potrebuje pomoc.“

Ninja nemal ťažkosti s nájdením Helia. Ten upír sa stále zdržiaval vo Verone a z diaľky pozoroval dianie okolo paláca. Opal bola stále po jeho boku a sama vyzerala nervózne.

„Helio,“ ozval sa hlas za ním a obaja naraz sa otočili.

Ninja sa prudko nadýchol, keď jeho oči pristáli na priesvitnej žene, a na chvíľu zabudol na svoju misiu. „O-Opal?“ zakoktal sa.

Mladá žena sa netvárila nadšene, že ho vidí. „Ahoj J –“ zarazila sa. „Pod akým menom vystupuješ tentoraz?“

V mysli mu vybuchol ohňostroj a rozozvučali sa varovné sirény. Čo tu robí? Ako sa sem dostala a prečo je, pre všetkých bohov, priesvitná? „To nie je možné.“ Neveriacky k nej podišiel. Naposledy ju videl mŕtvu. Bezducho ležala v kaluži vlastnej krvi, oči plné zúfalstva. Nikto ju v jej posledných chvíľach neutešil. Najväčšie tajomstvo svojho života si so sebou odniesla do hrobu a nikdy sa nezvítala so svojou rodinou.

Opal skrivila tvár. „Ale je. Len som... na inom mieste.“

Helio sa nechápavo postavil medzi nich. „O čo tu ide?“ dožadoval sa odpovede.

„Ty vieš kto som?“ šepol Ninja smerom k Opal, stále zarazený jej prítomnosťou.

„Nuž, áno. Len som si nemyslela... že sa stretneme.“ Premerala si Ninju od hlavy po päty.

„To sme dvaja! Videl som ťa mŕtvu!“

Pohľad jej potemnel. Potom pomaly zmäkol, akoby sa zmierila s jeho vyhlásením. „Takže to sa mi stalo.“

Ninja nechápavo vyvaľoval oči. Čo je toto za šialené stretnutie? „Ničomu nerozumiem,“ priznal.

„Pochopiteľne. Ale nemáme čas na dlhé vysvetľovanie tvojej aj mojej existencie popierajúcej druhú termodynamickú vetu a fyziku obecne.“ Narovnala sa. „Čo mieniš robiť?“ ukázala smerom k obkľúčenému palácu.

Okamžite sa spamätal. „Správne. Julius.“ Otočil sa k zamračenému Heliovi. „Vieš prečo sem prišiel?“

Pokrútil hlavou.

„Chce teba. A ak ťa nedostane, zničí palác a zabije každého vnútri. Potrebuje ťa, aby sa dostal na Hyperboreu.“

 Upír sa zamračil ešte viac. „To nedovolím! Ešte by náhodou vypustil smrteľné sily spiace na nej.“

„Také drobnosti si nenechá vysvetliť,“ uistil ho Ninja. „Je šialený. Ale ak ťa nedostane, tvoji synovia a ich ženy zaplatia životom. Len ty to môžeš zastaviť.“

„Ako?“

Maskovaný muž z vrecka vytiahol flakónik. „Takto.“

„Nie!“ vykríkla Opal. „To nemôžeš!“

Helio váhavo pozrel do Ninjových hnedých očí. Nikdy by to nahlas nepriznal, ale pre synov urobí čokoľvek. Hlavne pre Andreasa, ktorý si zaslúži pokoj a nie večné boje o prežitie a rešpekt. A teraz, keď konečne našiel ženu schopnú uľaviť zmätku v jeho duši...

„Helio, je to nebezpečné!“ dohovárala mu Opal. „Nikde nemáš záruku, že to zaberie. Alebo že ťa niekto príde zachrániť! Prosím, neurob unáhlené rozhodnutie!“

Ninja ho neprehováral. Len tam stál a dúfal v upírovu obetavosť. Jeho život za život synov a ich kráľovien. Za šancu vybojovať mier pre všetky nesmrteľné bytosti.

Helio zvesil plecia. „Koľko času mi zostane?“ opýtal sa potichu.

Opal len bezradne krútila hlavou.

„Po vypití asi hodina.“

Prikývol, vzal si flakónik a bez ceremónií ho vypil, ignorujúc Opaline slzy bezmocnosti. Znechutene zaškrípal zubami. „Mohol si to aspoň ochutiť. Kto vôbec si?“

„To je na veľmi dlhé rozprávanie,“ povedal Ninja, v hlase vďačnosť. Svet opäť dostal trochu času na záchranu.