Stratená temnota 26

Drew zazeral na svojich bratov a odmietal prelomiť dlhé ticho, ktoré medzi nimi zavládlo. On o tento “rozhovor“ nestál. Jediné, po čom túžil, bolo zbaliť si veci, zobrať Lenu a Rashmi a naveky vypadnúť z tohto cirkusu.

Kráľovné však mali iné plány. Pod rôznymi zámienkami zavreli všetkých piatich kráľov do malej konferenčnej miestnosti, z ktorej vypratali všetok ukrytý alkohol, potvory! Zamkli za nimi dvere a odkázali im, že ich vypustia, len čo sa porozprávajú a udobria. Do malej chladničky im naskladali balíky krvi pre prípad, že by sa veľkí zlí panovníci rozhodli trucovať niekoľko dní.

Zatiaľ to natiahli na 24 hodín tvrdých pohľadov a mlčania.

„Dobre, preberme si to,“ ozval sa nakoniec Alec. „Helio je debil. Ale zachránil nás všetkých. Nakoniec urobil správnu vec.“

Drew zaškrípal zubami. Áno, nakoniec. Ale čo všetky ostatné prehrešky? Jeho zruinovaný život? „Ja ho súdiť nebudem,“ povedal s povzdychom. „Urobil vlastné rozhodnutia.“

„Chcel, aby si zasadol na trón, Drew. Vedel, že budeš dobrým panovníkom v časoch, keď si sa bil o holý život v aréne. A mal pravdu,“ naliehal Nero. „Stále si náš brat, či už pokrvný alebo nie.“

„Nehovor. Takže keby mi v žilách nekolovala Heliova krv, tiež by sme tu sedeli a diskutovali? Neposlali by ste ma do väzenia za zradu?“ odfrkol si posmešne.

Alec naňho vážne pozrel. „My sme ťa nehľadali za zradu, Drew. Chceli sme späť nášho brata a spolukráľa. Nanajvýš by sme ti za trest vypli teplú sprchu v komnatách. Skutočne máš o nás takú hroznú mienku? Ani trochu si sa medzi nami necítil... ako doma?“

Ironicky na nich pozrel. „Cítil som sa ako doma vďaka Kathrine a Mine. Ony videli, ako to tu nenávidím. Dostal som náš svet tam, kde je. Chcem dovolenku! Áno, rád som využíval svoju moc. Pomáhal som menej šťastným. Zakladal som sirotince a nemocnice pre chudobných. To ma napĺňalo. Ale kedy ste sa vy zaujímali o moju túžbu o dobročinnosť? Ani ste si len nevšimli, že som prestal... cítiť. Čokoľvek.“

„Je nám to ľúto, Andreas,“ zašepkal Dario smutne. „Naše kráľovstvo... nefungovalo tak, ako by malo. Ale to sa môže stále zmeniť. Upíri k nám vďaka tebe stále vzhliadajú.“

„A čo s tým mienite robiť?“ Drew si zvedavo prekrížil ruky na hrudi.

„Poviesť ich,“ odpovedal jednoducho Justin. „Proti Juliusovi. A možno jedného dňa aj do boja o náš skutočný domov. Ale naše tróny bez teba nebudú nikdy kompletné. A ani bez tej mierne šialenej vlčice, ktorú si si vzal.“

Pichlo ho pri srdci. Možno sa ako ich brat necítil, ale boli to oni, kým bol dve miléniá obklopený. Dokázali spojiť sily pri boji s inkvizíciou, pri hľadaní Kathrine a neskôr aj Justina. Práve tieto momenty ho vždy utešovali a on si nahováral, že nie je všetko stratené. Sklopil pohľad. Možno ich skutočne považuje za rodinu. „Tiež musíme vyslobodiť Helia,“ dodal nesmelo.

Králi prekvapene zalapali po dychu. „Čo?“

Rozhodne vstal, opäť ako kráľ a vládca. „Helio. Možno je debil, ale Juliusove mučenie si nezaslúži.“

Štyria starší bratia si vymenili nadšené úsmevy.

„Znamená to, že zostávaš?“ opýtal sa s nádejou Nero.

„Zatiaľ.“ Spražil ich prísnym pohľadom. „Ak mi dokážete, že ste vládcami, za akých vás všetci majú. Inak nemá zmysel udržiavať toto kráľovstvo pohromade.“

„Sľubujeme.“ Justin vstal a ako prvý objal, svojho staronového brata. „Vitaj späť, malý braček.“

Lena bola opäť vo svojej nepravej koži jednoduchej indickej ženy, tentoraz naposledy. S Drewom sedeli v malej reštaurácii v Dillí a Rashmi im robila spoločnosť. Dievčatko malo na sebe krásne pohodlné šaty a veselo sa obzeralo. Už sa nemusí báť. Nikto sa jej ani nedotkne, nie s vlčicou pri plnej sile a krvou nacucanom upírovi.

Čoskoro začne Samirova korunovácia, ale Lena si potrebovala vybaviť poslednú drobnosť, než tejto krajine na dlhší čas povie zbohom.

K ich stolu konečne prišiel unavený čašník a vystrúhal slušný úsmev. „Dobrý deň, čo vám môžem-“ zarazil sa, keď uvidel Leninu tvár. Síce je o trochu menej vychudnutá, ale stále je to žena, ktorá sa ponevierala celé mesiace v zadnej uličke a on jej potajme nosil jedlo. Hlboko ho znepokojilo, keď sa posledné týždne neobjavila. A teraz tu sedí v luxusnom oblečení, usmiata a pokojná.

„Ahoj,“ pozdravila ho. „Spomínaš si na mňa?“

Nemo prikývol.

„To je dobre. Netušíš, koľko životov si svojím činom zachránil a zmenil. Len tým, že si sa zľutoval nad menej šťastnými. Som ti za to veľmi vďačná.“

„Ja... len som urobil správnu vec.“ Skromne sklopil pohľad.

Lena naňho chvíľu hľadela. Len čo sa situácia upokojila, dala si ho u upírov preveriť a opäť ho vyhľadala. „A preto dnes urobím správnu vec ja.“ Vstala a podala mu obálku. „Daj výpoveď. Všetky výdavky za liečbu tvojej chorej matky sú splatené a budú hradené treťou osobou až do jej smrti. Už kvôli tomu nemusíš pracovať. V obálke tiež nájdeš dostatok prostriedkov na to, aby si sa vrátil do školy a zaplatil vzdelanie aj svojej sestre. Plus som pridala vlastnícke právo k vhodnejšiemu bytu v lepšej štvrti.“ K obálke pridala zložený papier. „Tu je kontakt na muža, ktorý bude na všetko dohliadať. Jeho meno je Samir. Kontakt na mňa je hneď pod ním.“

Klesla mu sánka a pozrel na ňu ako na blázna. „A-ale to je veľa peňazí,“ koktal.

Lena posmutnela. Veľa peňazí preňho. Pre ňu je to niečo, čo jedna firma upírov alebo vlkolakov zarobí za deň. Zažila obe strany tejto nerovnej mince. „Je to primeraná suma za životy, ktoré vďaka tebe našli svoj mier. Nájdi ho aj ty.“ Veselo naňho žmurkla a naznačila Drewovi s Rashmi, že je čas ísť.

„Kto si?“ zakričal za ňou muž, keď bola vo dverách.

„Tam odkiaľ pochádzam som princezná,“ odvetila tajomne. „A tam kam idem budem kráľovná.“ Zamávala mu a zmizla na rušnej ulici, kde ich už čakal Levent, aby ich premiestnil späť do Samirovho paláca.

Slávnostná ceremónia sa konala ešte v ten večer. Samirova nevlastná matka bola bezpečne uväznená a čakal ju súd. Chander je zatiaľ v temniciach v Dánsku u vlkolakov, než sa rozhodnú, čo s ním urobia. Veľkráli urobili v Indii slušné čistky a niekoľko auditov, aby pochytali všetkých zločincov, ktorí sa zhromaždili okolo bývalého kráľa. Samir vyhodil všetkých Chanderových radcov a obklopil sa bývalými vyvrheľmi – vzdelanými politikmi a ekonómami, aby postavil kráľovstvo opäť na nohy. Jeho manželstvo s Neelou bolo, samozrejme, anulované. Dieťaťu titul manželky v žiadnom ohľade nepatrí. Keďže však nemala rodinu, ku ktorej by sa mohla bezpečne vrátiť, zostala na dvore medzi upírmi ako ich chránenkyňa. Konečne dostane patričné vzdelanie a pri troche šťastia pôjde na vysokú školu. A keď príde čas, sama sa rozhodne, komu povie svoje áno, tentoraz dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia. Lena však mala podozrenie, že ani potom sa od dvora a Samira veľmi nevzdiali. To dievča ho už teraz zbožňuje.

V preplnenej sále ho slávnostne korunoval Alec a na znak vďaky za pomoc jeho aj Leninej rodine dostal finančnú injekciu z oboch dvorov na nápravu podmienok, ktoré Chander nastolil. Prvé budú zbúrané temnice, v tom mal nový kráľ jasno.

Druhá, väčšia korunovácia sa konala o mesiac vo Verone a trónna sieň musela byť pomocou mágie prestavaná, aby sa do nej vošli aj pozvaní vlkolaci s džinmi.

Lene sa chvíľu nechcelo veriť, že bratia nakoniec presvedčili Drewa, aby zostal. Andreas všetkým vykričal, čo si o nich myslí a dopodrobna vymenoval úskalia, ktorými kvôli ním musel prejsť.

Vládcovia súhlasili, že je načase prevziať zodpovednosť aj na seba a prerozdelili si funkcie a právomoci. Drew im už viac nebude robiť poskoka.

Nakoniec sa predsa len rozhodol zostať na tróne, a to z dvoch dôvodov. Za prvé, aj naďalej chce pomáhať iným a budovať mier medzi nesmrteľnými. Za druhé, aj keď si na to ťažko zvykal, odrazu má rodinu. Bratov, ktorí s ním šli do boja a prijali medzi seba jeho manželku. Bratov ochotných stáť za ním a jeho rozhodnutiami. Ani jediný raz neznevážili jeho manželstvo s vlčicou a ponechali mu voľnú ruku nad všetkými jednaniami s dvorom vlkolakov. Nikolai s Lanou totiž stále spracovávali, že ich malá princezná je vydatá za veľkého, zlého upíra.

Heliova strata ho trápila, ale vedel že príde čas, keď sa opäť stretnú. Ten upír sa nenechá len tak zlomiť a už určite nie Juliusom. Potrebujú len čas a nový plán. Dovtedy však musí byť kráľom a udržať svoj ľud v mieri.

V trónnej sieni zazneli fanfáry a Lena sa stojac na chodbe pred masívnymi dverami nervózne zachvela. Je to tu. Skutočne bude kráľovnou upírov! Pred polrokom mala sotva jedno jedlo denne a teraz je oblečená v slávnostnej róbe, vedľa nej stojí jej manžel a čoskoro ich hlavy budú zdobiť zlaté koruny.

Drew ju upokojujúco pohladil po líci. „Kedysi si mi povedala, že budeš po mojom boku či už som otrok alebo kráľ,“ pripomenul jej časy, ktoré sa zdali stáročia vzdialené.

Zasmiala sa. Kto by to bol vtedy povedal? „Kedysi si sa rozčuľoval, že si princezná vzala niekoho podradného ako ty,“ dodala a pozrela mu do očí.

Sklonil sa k nej a dotkli sa čelami. „Bola to dlhá cesta.“ Pobozkal ju do dlane.

Dvojkrídlové dvere sa otvorili a odhalili preplnenú sálu rozdelenú červeným kobercom, na ktorého konci čakali tróny na svojich vládcov.

Neochotne sa od seba odtrhli a dôstojne prešli pomedzi zvedavú šľachtu oboch druhov až k schodom, kde sa zhromaždili Drewovi bratia aj s manželkami, všetci s ťažkými korunami na hlavách a v slávnostných odevoch.

Abigail mala svoje čestné miesto o niekoľko schodov nižšie a k jej pohodlnému kreslu pribudlo nové, určené princeznej Rashmi, teraz už oficiálne prvej dcére budúceho kráľovského páru. Dievčatko v rukách nadšene držalo vankúš s korunou pre Lenu, zatiaľ čo Abby mala ďalšiu pripravenú pre Drewa.

„Dnes máme tú česť predstaviť vám viac než novú veľkráľovnú upírov,“ začal Nero a celá sála pri jeho hromovom hlase stíchla. „Dnes sa na trón posadí náš najmladší brat Andreas, ktorému nevôľa osudu na dlhé miléniá vzala rodinu. Vždy stál sám proti svetu, ktorý mu ukazoval len tú najhoršiu stránku. Ten údel končí.“ Prešiel k Abby a vzal si od nej novú korunu vyrobenú špeciálne pre nového kráľa, navlas rovnakú akú mali ostatní bratia.

Lena sa spokojne usmiala a spolu s Drewom pokľakli na schody. Nero odrecitoval obvyklé formulky a opatrne položil zlatý predmet na hlavu svojho najmladšieho brata.

Andreasove plecia v tej chvíli nepoklesli pod jej ťarchou, naopak. Zhlboka sa nadýchol a zdvihol bradu.

Kráľ každou bunkou.

Druhá, o niečo menšia koruna, o minútu neskôr dosadla na Leninu hlavu.

„Vstaňte, veľkráľ Andreas a veľkráľovná Yelena. Vaše spojenie priviedlo konečný mier rodu upírov a vlkolakov. Nech žijú Ich Veličenstvá!“

Drew pomohol Lene na nohy a spoločne sa otočili k jasajúcemu davu. Vlkolaci aj upíri im zvolali na slávu a miestnosť zaplnili ligotavé konfety.

Lena sa šťastne usmiala na svojich rodičov a bratov, ktorí mali v očiach slzy a tlieskali. Potom sa spolu s ostatnými prvý raz poklonili novým vládcom.

„Vstaňte,“ poprosila ich Lena po chvíli a nechala sa odviesť Drewom hore k trónom. Kým jej pomáhal usadiť sa, nevšimol si ako mu Nero nenápadne vylial čosi priehľadné na sedaciu časť jeho kresla. Spokojne klesol na trón vedľa Leninho a preplietol im prsty na operadlách.

Niekoľko minút všetci len sedeli a dopriali svojim poddaným pohľad na celú rodinu. Z prvých radov pod trónmi im mával dojatý Samir s nadšenou Neelou, ktorá divoko mávala Rashmi. Nerozlučné dievčatá, hoci ich delili kontinenty, objavili kúzlo Skypu a Rashmi začala trénovať premiestňovanie, aby mohli byť spolu častejšie.

Ako rozruch pomaly ustával, Justin dal znamenie, aby začali oslavy. Služobníctvo odnieslo stoličky pre hostí a prinieslo stoly s kopou jedla, krvi, surového mäsa a alkoholu. Upíri s vlkolakmi sa premiešali a opatrne sa začali spoznávať. Džinovia predstúpili pred tróny a oficiálne poďakovali Lene aj Andreasovi za záchranu Rashmi.

Vlčica k nim pokojne zišla a s niekoľkými si podala ruky. Aj džinovia sa budú na ich dvore objavovať častejšie – musia malú naučiť využívať jej schopnosti. „Som rada, že ste prišli,“ povedala Leventovi úprimne. „Sľubujem, že o Rashmi bude vždy postarané.“

„O tom sme nikdy nepochybovali.“ Krátko ju objal. „Užite si chvíľu pokoja,“ zaželal jej a aj on sa vybral k stolom s jedlom.

Lena sa vrátila na trón, kam dobehla aj Rashmi a posadila sa Drewovi na kolená. „Páčila sa ti ceremónia?“ opýtala sa dievčatka.

„Veľmi. Bude ich viac, mami? Už sa neviem dočkať!“

Drew kútikom oka pozrel na Aleca, posledného nezadaného kráľa. Ktorá žena ho nakoniec dostane na kolená? „Som si istý, že čoskoro nejaká určite bude,“ predpovedal.

Malá nadšene vykríkla.

„Tak čo, drobec, pripravená prejesť sa na týždeň dopredu?“ Angelica k nim priskočila a vzala dievčatko za ruku. „Máme tu čokoládovú fontánu.“

Oči dieťaťa zažiarili. „Čokoládovú? Fontánu?“ A už ťahala svoju novú tetu do davu. Postupne svoje miesta opustili aj ostatní králi a kráľovné a zamiešali sa do davu. Nenápadne však neustále pozorovali Drewa, kedy mu dôjde, čo vyviedli.

„Hladná?“ opýtal sa nakoniec svojej kráľovnej.

„Ako vlk,“ odvetila s výdychom.

Zasmial sa a chcel vstať. Akosi to nešlo. Prekvapene napol svaly a skúsil to znovu, bezvýsledne.

Lena sa zamračila, keď zaškrípal zubami a čo najdôstojnejšie sa pomrvil, akoby sa nič nedialo. „Je všetko v poriadku?“

Drew vražedne zazrel na Nera, ktorý mu veselo mával z davu. „Ehm, som prilepený k trónu,“ povedal potichu, s falošným úsmevom.

Vyvalila oči. „Prosím?“

„Prilepili mi zadok k trónu,“ precedil cez zuby, plánujúc vraždu.

Ohromene pozrela na bratov, ktorí sa od smiechu chytali za bruchá. „Čo urobíme?“ vzdychla. Nemôže si predsa len tak vyzliecť nohavice pred najváženejšou šľachtou dvoch rás, a jeho trón je pribitý k zemi!

Zhlboka nasal vzduch. „Musím tu zostať, kým všetci neodídu. A potom budem potrebovať alibi!“ Pretože tých štyroch debilov zaškrtí!

Z Leny unikol smiech, nedokázala si pomôcť.

Urazene na ňu pozrel.

„Prepáč, miláčik. Je to skutočne... zlé a detinské z ich strany a určite si zaslúžia trest.“ A ďalší smiech.

Drewovi trhlo kútikmi pier. Oni ho vážne prilepili k trónu!

Lena vstala a dala mu rýchly bozk. „Nemusíš sa báť, kráľ môj. Nezostaneš o hlade. Tvoja verná manželka ťa obslúži. Čo by si si dal?“

„Vodku.“

„Pohárik? Dva?“

„Fľašu.“

„Ako si môj kráľ želá.“ Zvrtla sa, ale Drew ju stiahol späť k sebe. „Keď táto slávnosť skončí,“ sľúbil jej zastretým hlasom. „Strhnem z teba tie slušné šatičky a ukážem ti skutočné radosti manželského života.“

Zružovela a zrýchlil sa jej dych. „Už aby to bolo,“ zastonala vzrušene a radšej sa vydala pátrať po tej Vodke.