Stratená temnota 3

O tri mesiace neskôr...

Jaya sa vykradla z chatrče uprostred noci. Nechcela, aby Rashmi alebo upír vedeli, že odišla. Malú nechcela zaťažovať a pijavici ešte neverila natoľko, aby ho zasvätila do hrôzy vlastných existenčných problémov.

Bohovia, pred niekoľkými rokmi by si nepomyslela, že bude žiť pod jednou strechou s upírom. Stále tomu nemohla uveriť.

Keď sa konečne rozhodla, že spoločne dosiahnu viac než každý sám, nastali v jej živote veľké zmeny. V prvom rade musela každý týždeň vykrádať nemocnice, aby mu priniesla dostatok krvi. Tiež ho nemohla pustiť medzi ľudí s jeho blond vlasmi a belasou pokožkou. Bola teda nútená zohnať hennu a silný samoopaľovací krém. Oboje z neho urobili tuctového Inda, teda ak si odmyslí jeho až príliš vypracované telo.

Len čo sa trochu spamätal a ona mu vysvetlila, ako to v slumoch chodí, začal byť produktívny. Zo začiatku sa nechal najímať na tie najťažšie práce na stavbách a pri výkopových prácach. Neskôr, keď si zvykol na nové prostredie, našiel nový spôsob získavania peňazí. Nechával sa obkľúčiť v slepých uličkách rôznymi kriminálnikmi, a vďaka svojej nadľudskej sile im dal príučku a ponechal si všetko, čo mali pri sebe.

Zvýšený príjem im už teraz zlepšoval život. Rashmi mala pravidelnú stravu a už sa nesťažovala na hlad. Kúpili jej nové oblečenie a aj nevyhnutné handry pre upíra.

Aby nevyzerali podozrivo, Jaya predstierala, že sú manželia, ktorí sa práve vzali.

A ako tak trávili chvíle spolu, zistila o ňom mnoho pozoruhodných vecí. Plynule hovoril hindsky aj anglicky, ale postupne sa mu vynárali desiatky ďalších jazykov. V jeden večer jej dokonca prezradil, že zrejme vyštudoval právo, pretože mu napadali poučky a zákony, z ktorých mnohé sa týkali Indie a ochrany ľudských práv.

Zvláštností však len pribúdalo. Vyjadroval sa príliš odborne. Musela mu zakázať hovoriť dlhšie vety, aby nevzbudzoval prílišnú pozornosť. Pomáhal jej vzdelávať Rashmi a vtedy prišiel na to, že sa vyzná v kvantovej fyzike, programovaní a pokročilej chémii.

Jaya pomaly prijímala fakt, že tento upír nie je obyčajný. Musí byť v prvom rade veľmi starý, možno aj nad tisíc rokov, a nech už patrí ku ktorémukoľvek dvoru na svete, určite nie je radovým pešiakom. Bola presvedčená, že zastával významnejšiu rolu.

Zároveň sa však obávala, že vykonal niečo veľmi zlé, keď má nepriateľov schopných dohnať ho až sem.

Nevedela, čo si o ňom má myslieť. Niekoľkokrát jej naznačil, že by sa rád dozvedel viac o jej situácii, ale nedokázala sa prinútiť povedať mu celú pravdu. Navyše sú veci, ktoré o nej ani Rashmi nevie. Nevedela, ako by na ne zareagoval on.

Preto ho celé tri mesiace odbíjala, nútila sa pracovať, alebo sa vyhovorila na únavu. Doteraz si nikdy nevšimol, že sa občas v noci vytráca.

Žili v zvláštnom napätí. Ignorovali fakt, že sa nepoznajú a každý ich považuje za manželov. Nedelili sa o osobné informácie, nepokúšali sa spoznať.

Jednoducho... existovali.

Rashmi však cítila napätie, ktoré medzi nimi tromi zavládlo. Často sa Jayi pýtala čo urobia a či s nimi upír zostane.

Kiež by jej dokázala odpovedať.

Kiež by zvládla pochopiť, čo sa okolo nej deje.

Vzdychla a náhlila sa nocou k centru mesta. Brucho ju bolelo hladom a hlava sa jej krútila od nedostatku potravy, ale to bol posledné roky permanentný stav.

Bola len v polovici cesty, keď sa spustil tichý dážď a zmáčal jej šaty aj vlasy. Kráčalo sa jej o to ťažšie, ale nevzdala sa. Prišla až k zadným dverám malej reštaurácie v slušnejšej štvrti, prikrčila sa za smetiakmi a čakala. Pol hodiny na to sa dvere otvorili. Čašník s taškou v ruke sa rozhliadal, až ju uvidel. Kývol jej podal jej neveľký sáčok.

Jaya si ho opatrne vzala a trielila preč. Kedysi bola nútená pátrať po obsahu sáčku v smetiaku, ale neskôr si ju jeden zamestnanec všimol a odvtedy na ňu vždy počkal. Nikdy spolu nehovorili, Jaya len zhrabla čo potrebovala a pratala sa kade ľahšie.

V daždi kráčala ulicami, až našla malú striešku za obchodom s ovocím a učupila sa pod ňou. Nadšene nazrela do sáčku a do nosa jej udrela vôňa steakov a kuraťa. S úsmevom siahla dnu a rýchlo prežúvala darované zvyšky. Bolo jej jedno o aké podradné kúsky sa jedná. Rashmi by ich nikdy nenaservírovala, ale ona prichádzala o sily príliš závratným tempom. Potrebuje proteíny.

Bola asi v polovici, keď jej skrútilo žalúdok a brucho sa jej zovrelo v kŕči.

„Nie, nie, nie,“ zastonala. Tackavo vstala, ale nedokázala zabrániť nevyhnutnému. Naplo ju a cenné živiny opäť vyvracala.

Od slabosti klesla na kolená.

„Jaya,“ začula za sebou zhrozený šepot a hneď na to ju zozadu podopreli teplé ruky. Odhrnuli jej vlasy z tváre, kým ju napínalo.

Porazene si utrela pery kusom handry a otočila sa k zmoknutému upírovi. Nechápavo na ňu hľadel a neprestával ju držať, aby sa nepotácala.

„Toto si nemal vidieť.“ Do očí sa jej hrnuli slzy. Je to horšie, než si myslela. Organizmus jej zlyháva.

Odtiahol ju pod striešku. „Čo to má znamenať?“ Takmer odpadol strachom, keď ju uvidel sklonenú, neschopnú stráviť ani upravené mäso. Doteraz sa držal mimo, snažil sa na ňu netlačiť, ale dnes mu došla trpezlivosť. Potajme ju sledoval, keď sa snažila nenápadne vytratiť, a zabolelo ho srdce, keď pochopil, čo musí jesť, aby sa udržala pri sile.

Jaya krútila hlavou a snažila sa mu vytrhnúť. Nepustil ju. „Jaya, ako dlho to už trvá?“ naliehal.

„Toto je prvý raz,“ pripustila a zhlboka dýchala. Teraz cítila ešte väčší hlad ako predtým.

„Poď.“ Ťahal ju cez ulicu do rozpadávajúcej sa budovy. Rozkopol kedysi masívne dvere a zaviedol ju do vandalmi zničenej haly. Bolo tam relatívne teplo a hlavne sucho. Pomohol jej posadiť sa na zem, kde ju pritiahol k sebe a takto schúlení sa pomaly upokojovali.

Jaya si rýchlo zotrela slzy. „Prečo si ma sledoval?“

„Chcel som vedieť, čo také nevyhnutné musíš zariadiť uprostred noci,“ vysvetlil jej svoju logiku.

Oprela sa o jeho stále mohutnú hruď. „Prosím, nepovedz to Rashmi. Nezniesla by pomyslenie, že sa kŕmim zvyškami.“

Upír ju pohladil po mokrých vlasoch. „Prečo si zvracala? Bolo to pokazené?“

Neveselo sa zasmiala. „Nie. Je to... komplikovanejšie.“ Omnoho, omnoho komplikovanejšie.

„Prosím, vysvetli mi to.“

Navlhčila si suché pery. „V skratke, moje telo je natoľko slabé, že už nezvládne ani nevyhnutný prídel potravy. Tušila som, že k tomu môže dôjsť. Svoje zdravie som dlho zanedbávala.“

„Aby si zabezpečila Rashmi,“ doplnil.

Prikývla. „Musím ju odtiaľto dostať. Urobím pre to všetko. Netušíš, čo jej urobia, ak ju znovu nájdu.“

„Kto?“

Neodpovedala.

„Jaya.“ Prinútil ju pozrieť mu do tváre. „Chcem ti pomôcť. Ale musím poznať pravdu. Prosím, vysvetli mi, čo sa okolo teba deje.“

Sklopila pohľad. „A-ak ti to poviem... sľúbiš mi, že do mesiaca nájdeme spôsob, ako vypadnúť z tohto pekla?“ Pretože viac času jej telo asi nedopraje.

Stisol jej dlaň. „Máš moje slovo.“

S povzdychom sa uvelebila v jeho objatí. Je to tak dlho, čo ju niekto objal... tak dlho, čo nemusela byť ona tá silná.

„Vieš o tom, aký systém moci majú upíri?“ začala otázkou.

Zamyslel sa. „Spomínala si, že každá krajina má svojho upírskeho kráľa. A nad nimi je... ešte niekto.“

„Veľkráli,“ doplnila. „Piati.“

Štyria, ozvalo sa mu v mysli, ale nemal čas ten poznatok analyzovať.

„Ako si si mohol všimnúť, Rashmi nie je moja biologická dcéra.“

„Pocítil som to,“ prikývol.

„Bola som veľmi bezstarostné dieťa. Dostala som výnimočné vzdelanie a moja rodina by pre mňa urobila čokoľvek,“ spomínala na tie chvíle šťastia, ktoré kedysi brala za samozrejmosť. „Keď som oslávila osemnásť, trvala som na tom, že chcem vidieť svet. Mama s otcom ma odhovárali, ale presadila som si svoje. Navštívila som Rusko, Kazachstan, Emiráty a Katar. Potom som zamierila do Indie. Plánovala som vidieť pár chrámov a prírodu, ale môj príchod si všimol miestny kráľ upírov. Pozval ma k sebe a ja som nebola v pozícii, aby som odmietla. Ubytoval ma u seba v paláci a ukázal mi krásy krajiny. Vychádzali sme výborne.

Raz v noci som nemohla spať a pokúšala sa nájsť kuchyňu. Omylom som zablúdila do nesprávneho krídla, kde som počula detský plač. Keď neprestával, pokúšala som sa ho lokalizovať.“ Odmlčala sa, aby si utriedila myšlienky, pretože jej napadali samé nadávky.

„Dostala som sa k celám v podzemí. Nesedelo mi, že by niekto držal očividne len batoľa na takom mieste. Ani netušíš, aký šok som zažila. V malej kobke som našla približne ročné bábätko s obojkom okolo krku, pripútané reťazou k stene. Bolo zavinuté v špinavej plachte, vydesené a na tvrdej zemi ako pes. Bolo také vychudnuté, že som mu videla rebrá.“

Upírovi klesla sánka. „Rashmi,“ šepol.

„Rashmi,“ prikývla. „To meno som jej dala ja, ale neskôr. V tú noc som spať nešla. Utíšila som ju a odchytila si slúžku, ktorá prišla nad ránom s fľašou podradného mlieka. Prinútila som ju vyklopiť, čo to má znamenať. Po pár ranách mi povedala, že kráľ našiel dieťa pred mesiacom po tom, čo sa mu do rúk dostali artefakty z archeologických vykopávok.“

„Tomu nerozumiem,“ prerušil ju.

Jaya si zotrela slzy. „Vieš niečo o džinoch?“

Lovil v nedokonalej pamäti, ale nič ho nenapadlo. „Asi nie.“

Nevyčítala mu to. „Rasa džinov vyhynula pred miléniami. Boli využívaní ako otroci. Vtedajší vládcovia na nich páchali ohavné zločiny, aby ich prinútili splniť im želania. Ženy boli znásilňované, aby rodili ďalších a ďalších džinov. Zotročený džin je povinný splniť svojmu pánovi akékoľvek želanie. Jeho zotročenie je dané tým, že je uväznený v lampe, fľaši alebo inej nádobe. To je Rashmin prípad. Ten šialenec získal fľašu a vypustil ju. Myslím, že pred tisíckami rokov ju jej matka tajne ukryla do nádoby a tú zakopala, aby ju ochránila pred tým, čo ju čakalo. Džinovia v lampách sú mimo času. Ten pre nich plynie len vonku. A pre Rashmi začal opäť plynúť, keď ju vypustil. Pochopil, aký poklad sa mu dostal do rúk. Okamžite ju oddelil od sveta s úmyslom, že ju vychová v otroctve, aby nič iné nepoznala a nikdy tak nemala dôvod nesplniť mu želanie. Preto ju držal spútanú a o hlade. Keďže nesmrteľní sú odolnejší než ľudia, nemohla umrieť ako bežné deti. Len trpela.“

Upír zovrel Jayine ramená a otočil ju k sebe. „Povedz mi, že žartuješ. Nikto nemôže byť taký krutý!“

Rada by mu to povedala, ale spomienky zo svojej hlavy nevymaže. „Je to horšie. Malá nikdy nevidela doktora. V jej veku už mala liezť a učiť sa stáť, ale ona ani nebola zvyknutá na pevnú stravu. V tú noc som zničila fľašu a ušla s ňou z paláca. Ibaže on za mnou okamžite poslal svoje podplatené stráže. Netušíš, čoho je schopný, len aby ju dostal späť.“

Z očí sa mu vykotúľali slzy. Chcel toho šialenca zabiť. A ak ho niekedy stretne, urobí to!

Hrôza Jayinho života ale pokračovala. „Vybrala som všetky peniaze zo svojho účtu, ktoré som mohla, aby ma nedokázal vystopovať cez elektronické transakcie. Zaplatila som doktorom, aby ju zaočkovali a predpísali mi stravovací plán. Za zvyšné peniaze som kúpila všetky potreby pre dieťa a kvalitnú stravu. Financie mi vydržali asi rok, počas ktorého som ju naučila chodiť a pomaly aj rozprávať. Ukryla som sa v slumoch v Dillí, kde by im nenapadlo hľadať nás. Poznám však technológie. Ak nejaká kamera priamo zachytí moju tvár, systém ho upozorní. Tiež ma dal hľadať políciou. Ibaže ako mi došli peniaze, musela som začať pracovať. Na začiatku som sa natierala samoopaľovacím krémom a vlasy si farbila Hennou ako ty. Neskôr sa prejavili Rashmine schopnosti a odvtedy na mne udržuje túto podobu. V skutočnosti mám európsky vzhľad ako ty,“ prekvapila ho. „Nemôžem ju dať do školy, preto ju vzdelávam sama. Problém je, že sa nemám ako dostať z krajiny. Hranice aj letiská sú pod jeho kontrolou a už ani nemám peniaze. Je to cez sedem rokov, čo sa to odohralo a presne tak dlho som nemala vhodnú stravu. Dlho to už nevydržím. Ale ak by ma to aj malo stáť život, Rashmi zachránim a odvediem čo najďalej!“

Tentoraz sa pre zmenu chcelo vracať upírovi. Zotročiť dieťa? Vyhladovať batoľa? Za tých pár mesiacov videl mnoho zločinov, ale tento prekročil všetky hranice jeho tolerancie. „Čo tvoja rodina? Pokúsila si sa ich kontaktovať?“

Pokrútila hlavou. „Nekontaktovala som nikoho, pretože neviem, kto je na jeho strane. Ak by som aj skúsila osloviť upírske autority, kde mám záruku, že ich nezláka možnosť mať džinovského otroka? To nerisknem. Moja rodina by mi síce podala pomocnú ruku, ale zároveň by zo všetkého môjho utrpenia obvinila upírov a pustila sa do vojny. To nemôžem dovoliť. Mier medzi nesmrteľnými je veľmi krehký. A Rashmi, ako posledná svojho druhu, je príliš cenná. Nezatiahnem ju do žiadnych politických hádok.“

Rozbolela ho hlava. Džinovia... niečo by mal vedieť. Skutočne by ju mal na niečo upozorniť, ale nedokázal prísť na to, čo mu nesedí. Je Rashmi skutočne posledná? Trel si spánky, ale spomienky neprišli.

„Situácia je taká, že sa musím vyhnúť celému svetu nesmrteľných,“ zhrnula Jaya. „Aspoň kým Rashmi nepodrastie a nenaučím ju brániť sa. Ale tu v Indii... nie je to bezpečné. Chcela by som sa vrátiť do Európy.“

Upír si prisahal, že presne tam sa dostanú. Čoskoro. A potom si podá toho maniaka. Nie len za Rashmi, ale aj za Jayu.

„Obetovala si všetko... pre cudzie dieťa.“ Jeho úcta k nej nepoznala hraníc.

Skromne sa usmiala. „Moji rodičia ma vychovali správne. Nikdy vo svojom živote by som nenechala trpieť dieťa.“

Ale seba áno. Pritiahol ju k sebe a dlho ju objímal. „Utečieme,“ sľúbil jej. „Rashmi bude mať ten najkrajší život, aký môže. A aj teba dáme do poriadku.“

Opäť jej po lícach stiekli slzy. Nechápala, prečo verí práve tomuto upírovi, ale tá úľava, že nie je viac sama, sa nedala opísať. Tiež ho objala a potichu vzlykala. „Prisahám, nenechám ťa v štichu, upír. Aj keby si si nikdy nemal spomenúť.“

Jej odhodlanie ho dojímalo. Hladil ju pozdĺž chrbtice. Prečo má pocit, že objatia neboli bežnou súčasťou jeho života? Srdce mu prudko búšilo, posilnené emóciami, ktoré nechápal. Je to súcit? Ľútosť?

„Ak teda nie si Indka,“ zmenil tému, „Jaya nie je tvoje skutočné meno?“

Zasmiala sa a odtiahla sa natoľko, aby v tme videl jej tvár. „Nie. A toto nie je moja skutočná tvár.“

Niet divu, že sa mu nezdala. Jej výzor mu od začiatku pripadal umelý. „A... ako sa teda voláš?“

Zahryzla si do pery. „Moji kamaráti mi hovorili Lena.“

„Ale to nie je celé tvoje meno.“

„Nie, nie je. To si... ešte nechám pre seba.“ Nemohla riskovať, že ho použije. Je príliš špecifické a nevhodné pre Indiu.

Netlačil na ňu. Jedného dňa sa o nej dozvie viac, oveľa viac. Chcel ju poznať zo všetkých strán. Čo má a nemá rada. Odkiaľ pochádza. Aké je jej obľúbené jedlo. Zistí to. Čoskoro.

„A ako vyzeráš?“

Strhla sa. Ako asi zareaguje, keď uvidí jej skutočnú tvár? Je veľmi odlišná od ženy, ktorou je navonok.

Pochopil jej neistotu. Nežne stisol obe jej dlane. „Prosím,“ šepol do tmy. „Chcem poznať tvár ženy, ktorá ma zachránila, aj keď je sama na hranici existencie. Chcem poznať tvár láskavosti.“

Lena by to nepriznala, ale urobila by čokoľvek, len aby mohla zotrvať v jeho objatí. Za osem dlhých rokov jej len on poskytol útechu. Oporu. Rameno, na ktorom sa mohla vyplakať.

Možno kedysi býval zločincom. Podvodníkom. Klamárom. Avšak v ťažkých chvíľach sa od nej neodvrátil a preto vedela, že vo svojom vnútri je stále dobrý. A to dobro sa len tak nestratí.

Jednou drobnou dlaňou mu zablúdila pod tričko a priložila ju nad miesto, kde mu bilo srdce. Uvoľnila pôsobenie Rashminho kúzla a dovolila jeho očiam vidieť ženu pod ilúziou.

Upír prekvapene zamrkal. Podoba Indky zmizla ako hmla a odhalila dokonale opačný obraz. Hľadeli naňho jasné modré oči zasadené v belasej tvári s plnými perami a drobným, dohora vytočeným nosíkom. Vlasy mala žiarivé, takmer biele, a vo vlnkách jej padali až k lopatkám.

Lena vyzerala neuveriteľne mlado. Nikdy by jej netipol dvadsaťšesť rokov.

Telo však mala vychudnuté, kosti príliš výrazné.

Napadlo mu mnoho slov, ale pri pohľade do tých unavených modrých očí sa zmohol len na jednu vetu: „Si nádherná.“