Stratená temnota 4

Lena sa nasledujúce ráno zobudila s pokojom, aký necítila osem rokov. Rashmi ešte mierumilovne odfukovala na matraci, preto sa potichu obliekla a vyšla pred chatrč, kde sedel upír a vyzeral zničene.

„Si v poriadku?“ posadila sa k nemu na potrhanú deku a uchmatla si misku s ryžou.

„Mal som sen,“ povedal s očami upretými do neznáma. „O svojom živote.“

Nadšene prehltla odporné raňajky. „To je skvelé! Čo si zistil?“

On to tak pozitívne nevidel. „Bol som otrok. Tvoje slová zo včerajška museli uvoľniť pár bariér.“

Klesla jej sánka. Tento mocný muž a otrok? „Určite?“

Pritiahol si kolená k telu v obrannej póze. „Spomínam si na gladiátorské zápasy. Často som víťazil, ale o to viac ma bili a týrali.“

Lena sa zamračila. „V tom prípade musíš mať okolo dvetisíc rokov. Málo žijúcich upírov to môže povedať. Väčšina umrela počas inkvizície.“ Pamätala si, že viacerí starí upíri žijú vo Veľkej Británii, pod vládou Salvatora Anglického. Teda ak je ešte nažive po toľkých rokoch, čo je mágiou spútaný s bývalou lovkyňou, ktorú nešťastne uhryzol ako pannu.

Odložil sáčok s krvou a utrel si pery. „Neviem, ako som sa stal upírom. A ako je možné, že mám také rozsiahle vzdelanie.“

Mykla plecami. „Upíri sú všeobecne vzdelaní.“

„Ale prečo by sa niekto namáhal s premenou otroka? A ešte aj jeho vzdelávaním?“ Pozrel na ňu a v očiach mal bolesť. „Kto si mohol ceniť môj život?“

Tú otázku by si nikto nemal klásť. Povzbudivo mu stisla dlaň. „Niekto si ťa cenil, to je podstatné. A nie ako otroka, pretože si vzdelaný a máš vyberané správanie a vyjadrovanie. Myslím, že niekto po tebe pátra. Niekomu chýbaš.“

Pochyboval o tom. „A čo ak nie? Čo ak som bol len zbytočné bremeno?“

Lene sa lámalo srdce. Čo ho núti tak veľmi pochybovať? Prisunula sa bližšie k nemu. „V tom prípade som to ja, komu na tebe záleží. A nie si bremeno.“ Sladko sa usmiala.

Okamžite si vybavil krehké dievčatko, ktoré sa ukrýva pod maskou jednoduchej indickej ženy. Ako asi vyzerá, keď sa usmeje ona? Žiaria jej oči? Urobia sa jej na lícach rozkošné jamky?

„Keď toto strašné miesto opustíme, urobím všetko pre to, aby ste už nikdy nemuseli hladovať,“ sľúbil jej vážne.

Odvrátila pohľad. Kiež by vedel, že ona je na tom horšie než si myslí. Že ani jedlo jej už nepomôže. Jej telo vzdalo boj. Toto tajomstvo si však nechala pre seba. Preplietla im prsty a v tichu pozorovala prebúdzajúcich sa susedov. „Si dobrá a spravodlivá bytosť,“ zašepkala. „Viem to.“

„Už sú to celé mesiace a po tom špinavom zradcovi sa zľahla zem!“ rozčuľoval sa Alec, veľkráľ upírov a nevlastný brat strateného Drewa, celým menom Jeho Veličenstva Andreasa. Ten si prednedávnom zmyslel, že bude náramne vtipné zmiznúť pred korunováciou novej veľkráľovnej a vyparil sa. Zostal po ňom len tajomný odkaz, že po celé miléniá čo pomáhal bratom zjednotiť upírov a nastoliť mier medzi nesmrteľnými, bol vlastne manipulovaný a platený neznámou treťou stranou, ktorá o všetkom rozhodovala.

Až vtedy si všetci štyria veľkráli uvedomili, nakoľko boli ich životy od Drewa závislé. Pred tisíckami rokov strávil dekády cestami po kontinente aby ich priviedol na tróny a prinútil ich prevziať vládu, ktorú im prenechali ich rodičia. V tých dobách sa bratia sotva rozprávali. Každý si šiel po svojom. Drew ich nejakým zázrakom spojil. Staral sa o nich ako pestúnka, riešil ich maléry a udržiaval zdanie, že tróny sa neotriasajú v základoch, pretože veľkráli si ani nevedia prísť na meno. Ako akt vďaky z neho urobili piateho veľkráľa.

Bol to jeho nápad delegovať vládnutie na kráľov podľa súčasných hraníc krajín. Vytvorili tak stabilný systém, v ktorom nemuseli dohliadať nad celým svetom zároveň. Riadili len kráľov a tí sa starali o poddaných. Takisto to bol Drew, ktorý nahromadil majetok a dal postaviť paláce pre kráľovskú rodinu. Zostavoval zákony podľa meniacich sa podmienok a nejakým zázrakom uzavrel mierové zmluvy s rasami, s ktorými kedysi viedli vojny.

Kedy to, do pekla, stíhal? Mal vôbec nejaký osobný život? Alec si odmietal priznať, že ho preťažili a urobili si z neho bábku pre všetko.

„Neviem ktorý z vás,“ prstom ukázal na rad nastúpených bytostí pred sebou, „má viac informácií než ja, ale ak mi okamžite nevyklopíte čo viete, pošlem na vás valkýry aj s ich vypočúvacími metódami!“ vyhrážal sa.

Pred ním so sklopenými očami v rade ako školáčikovia stáli najpodozrivejší v tomto prípade – Erin Anglická, kráľovná upírov v Británii, dedička prastarého rodu prvých upírov a teda ich mitochondriálna Pramatka, schopná vycítiť a ovládnuť ktoréhokoľvek upíra aj na diaľku. Ďalej Drake, anjel z najvyšších oddelení neba zameraných na nesmrteľné bytosti, poslaný na Zem po tom, čo nastali priveľké zmeny a anjeli potrebovali jeho priamy dohľad v teréne. Ninja – neznáma bytosť, neustále zahalený v čiernom oblečení a to vrátane tváre, ktorý sa až príliš angažuje v problémoch nesmrteľných a ešte viac toho vie, a nakoniec Lucifer, padlý, mierne vyšinutý anjel schopný infiltrovať hoci aj Vatikán a vydolovať informácie, o ktorých sa nesmrteľným ani nesnívalo.

Všetci spomenutí porušovali pravidlá a dohody ako sa im zachcelo a prezrádzali len to, čo im bolo pohodlné. Prvé týždne to bola sranda, ale veľkráľom už došla trpezlivosť. Chcú svojho brata späť, aby z neho mohli vytrieskať pravdu!

Erin si odkašľala. „Prisahám, že netuším kde je. Nikto z mojej rodiny.“ Narážala na jej všemocných súrodencov. „Pokúšali sme sa o zameranie jeho osoby celé dni, ale niečo akoby blokovalo jeho energiu. Musí byť v prítomnosti mocnej mágie alebo bytosti schopnej narušiť aj naše vnímanie.“

Alec k nej podišiel a nahnevane jej pozrel do očí. „A ďalej?“ Za osem tisíc rokov sa už naučil rozoznať, kedy mu niekto hovorí len polovičnú pravdu.

Pramatka preglgla. „N-no... vedeli sme o jeho minulosti. Jeho myseľ pred nami ukrytá nebola. Len sme to nespomínali, pretože... však vieš, tajil to. Nechceli sme ťahať na svetlo...“

„Čo?“ Alecovi na čele navrela žila. Stál v trónnej sieni vo Verone, kam sa vrátil po mesiaci neúspešného pátrania po nevlastnom bratovi. Zúfalo potreboval chvíľu ticha a pokoja, ale to mu tak skoro nehrozí. Aspoň kým nenájde toho nepodareného zradcu!

Erin naprázdno preglgla. „Drew bol otrokom,“ šepla. „Gladiátorom. Často bol mučený a...“ nedokázala dokončiť, ale ani nemusela. Alec si dokázal predstaviť, čo všetko bolo na gladiátoroch napáchané. „Narodil sa do chudobnej rodiny a ako malý osirel.“

Upír škrípal zubami. Im povedal iný príbeh. Údajne patril k šľachte, ktorá mala s upírmi dobré vzťahy. Odmenou za jeho oddanosť bola jeho premena v upíra a výchova v najvyšších kruhoch. A keďže sa chcel svetu nesmrteľných zavďačiť, rozhodol sa zjednotiť veľkráľov. „Ešte niečo?“ vrčal.

Erin krútila hlavou.

Presunul sa k Ninjovi. Ešte nikdy nevidel jeho tvár, len hlboké hnedé oči plné niečoho, čo pripomínalo bolesť. Objavil sa z ničoho nič, keď bol jeho brat Dario v úzkych a pomohol v boji proti démonovi Juliusovi, nepriateľovi číslo jedna všetkých nesmrteľných. „A ty? Čo vieš ty?“

Ninja uvažoval, koľko toho prezradiť. „Muž, ktorý Drewa platil, ho aj premenil. Prinútil ho k tomu, nedal mu na výber,“ dostal zo seba. Meno si nechal pre seba. „Zo začiatku ho Drew poslúchal, pretože nemal nič a bol od neho závislý. Neskôr sa bál o kráľovstvo a teraz... myslím, že odišiel presvedčený o tom, že keď väčšina z vás už má svoje kráľovné, nemusí viac držať tróny pohromade.“

Tak nemusí! On mu ešte ukáže ako nemusí! Len čo ho dostane do rúk, prilepí ho k tej zlatej stoličke lepidlom! „Čo za muža ho platil?“

Ninja uhol pohľadom. Na túto pravdu rozhodne nie sú pripravení.

Alec zazrel na Lucifera. Blonďavý padlý anjel, príležitostne pracujúci ako kňaz (dlhý príbeh), sa uškrnul. „Kto ho platil, to ti musí povedať sám. Alebo skús pátrať,“ navrhol mu. „Nie je to zase až také nepravdepodobné. Inak ani ja netuším, kde by mohol byť,“ mykol plecami. „Držal som sa mimo vášho sveta,“ klamal bez mihnutia oka.

Upír teda obrátil pozornosť na Drakea, ktorý si Lucifera nedôverčivo premeriaval. Anjeli k ich bývalému kolegovi prechovávajú rozporuplné pocity. Na jednej strane ho obdivujú za obeť, ktorú podstúpil pre ľudí (ďalší dlhý príbeh), na druhej ho zatracujú za nedodržane pravidiel, čím si vyslúžil stratu krídel a skopnutie z neba.

Donedávna sa okrídlení o dianie medzi nesmrteľnými vôbec nezaujímali. Iba tí radovo najnižší pomáhali ľuďom, neviditeľní a nepoznaní. Ako však prichádzali závratné zmeny, anjeli začali aktívne strkať nos do všetkého. Ich domov – Nebo, obrovská nadpozemská korporácia, sa delí na tisícky oddelení, každé zodpovedné za niečo iné. A čím vyššie oddelenia, tým mocnejší a informovanejší anjeli. Najvyššie známe oddelenie má len štyroch anjelov a Drake je jedným z nich.

„Mám zakázané podať vám všetky informácie,“ vzdychol. „Andreas má svoj osud, ktorý nejde odvrátiť. Môžem ťa však uistiť, že ak má v srdci dostatok viery vo vás, ešte sa uvidíte. Má totiž len dve možnosti – naveky utekať, alebo čeliť problému, ktorý sa naňho a na vás valí.“

Alec by ho za tie hádanky najradšej uškrtil. „A?“

„A muž, ktorý za všetkým stojí, ho stále hľadá. Aj on má určenú tŕnistú cestu. Môžem ti ale povedať jednu vec – keby s vami mal zlé úmysly, nenúti Drewa k udržiavaniu trónov a mieru. On je len... trochu svojský.“ Odkašľal si. „Mentálne narušený.“ Ďalší hlasný kašeľ.

Veľkráľ poodstúpil a stále na nich nevraživo zazeral. Chystal sa k ďalšiemu kolu vypočúvania, ale v sieni sa zvírila mágia a premiestnil sa k nim ďalší otravný anjel s potrebou miešať sa všetkým do životov. Carys. Len čo uvidela, že nie je sama, zmenila svoju podobu na jednoduché blonďaté dievča s nevýraznými očami. Málokto poznal jej skutočnú formu.

„Zdravím,“ povedala veselo, ale Ninja vedel, že akúkoľvek pozitívnu emóciu len predstiera.

„Carys, výborne!“ Alec sa škodoradostne usmial. „Presne teba potrebujem.“

Vysoká žena len cmukla a prešla k nastúpeným vinníkom. „Neviem, kde je Drew,“ povedala jednoducho. „Má ho na starosti tuto kolega,“ ukázala na Drakea, ktorý mal šarlátové oči veľké ako loptičky.

„Kto, do pekla, si?“ prskol.

Mávla rukou. „Anjel ako ty.“

„Nepoznám ťa.“ Čo je horšie, než vyznelo. Ako anjel toho najvyššieho riadiaceho oddelenia v nebi pozná každú jednu existujúcu bytosť na Zemi a priľahlom vesmíre. Tak prečo ju vidí prvý raz? Prečo necíti jej osud a jej pôvod?

„Isteže nie. Vyhýbam sa ti pekných pár rokov.“ Vzdychla. „Naše poslania sú odlišné. Miešaš sa do záležitostí ktoré po tebe naprávam. Ale to je jedno.“

Neveriacky rozhodil rukami. Kto je táto šialená? Prečo mu o nej kolegovia nepovedali? Cítil, že disponuje rovnakou právomocou a silami ako on. Skutočne je z jeho oddelenia. Ako je to možné?

„Prečo si mi teda prišla otravovať život, Carys?“ Alec si trel spánky.  

„Výnimočne som neprišla otravovať teba.“ Otočila sa k Drakeovi. „Ide o Juliusa. Zmyslel si, že si chce pohovoriť s Drewovým, ehm, zamestnávateľom.“

„Odkiaľ to môžeš vedieť?“ zalapal po dychu.

Carys skutočne nemala čas na dlhé telenovely. „Tak skrátene, svalovec – som z budúcnosti, konkrétne konca sveta, ktorý zničil môj drahý otecko. Prišla som sem, aby som ho zabila, ale nateraz má milosť. Spávam s Juliusom, ktorý bol jeho komplicom, aby som ho zastavila. Ani ja však nie som schopná zniesť ho zo sveta. Preto sa pokúšam usmerniť tucty životov, aby som stabilizovala situáciu medzi nesmrteľnými. Comprende? Dobre, sústreď sa. Ak Julius dostane dotyčného zamestnávateľa, je možné že z neho vymláti odpovede, ktoré všetci hľadáte. O Hyperborey. A nechceme, aby Julius vedel viac než je potrebné, všakže?“ dostala zo seba na jeden dych.

Drake mal sánku kdesi na zemi. Ako mohol zmeškať niečo takéto veľké? Prečo ho kolegovia anjeli neupozornili? Bol síce mimo diania dlhšiu dobu, ale taká drobnosť o konci sveta skutočne stála aspoň za zmienku.

„Hyperborea?“ zopakoval priškrtene. „Čo tým myslíš?“

Carys zagúľala očami. „Je možné, že pozná spôsob, ako sa na ňu dostať. Čo za záznamy si to v nebi vediete? Ešte stále fungujete na Linuxe?“

Hyperborea. Dôvod, pre ktorý takmer nastala vojna medzi anjelmi a nesmrteľnými. Kedysi dávno ich anjeli totiž vyhnali z ich pôvodného domova, kde sa nemuseli skrývať. Výsledkom boli katastrofálne straty na životoch a až donedávna nikto o Hyperborey nevedel. Tak ako Atlantída sa stala mýtom. Kým sa neobjavil Lucifer a nevykecal celý príbeh upírom. Tí sa dohodli so všetkými rasami na spolupráci a nepriamo tak prinútili anjelov napraviť ich chybu tým, že im pomôžu pri hľadaní strateného domova. Problém je v tom, že ani oni nevedia, ako sa dostať späť na Hyperboreu. Je zapečatená mágiou a pokiaľ ju niekto neotvorí zvnútra, je možné že bude nedostupná naveky.

„Áno, Hyperborea,“ zopakovala ako papagáj. „Musí o nej vedieť niečo dôležité. Ak nás Julius predbehne, nevzíde z toho nič dobré.“

Isteže nie. Hyperborea nie je len akýsi zabudnutý, magický kus zeme. Technológie a jedinečné zdroje na nej by v nesprávnych rukách mohli ukončiť existenciu celého ľudstva a zotročiť rasy nesmrteľných. Ale skutočne o tom Helio niečo vie?

„Stratil som ho z radaru,“ priznal konečne. „Vie, že anjeli oňho majú záujem. Je dosť mocný na to, aby ukryl svoju energetickú stopu.“

„Prepáčte, ale mňa zaujíma môj brat,“ vložil sa do ich konverzácie Alec. „Svoje záležitosti si riešte sami!“

Carys sa k nemu nahnevane otočila. „A kde si myslíš, že tí dvaja budú? Drew zdrhol. To znamená, že už preňho viac nepracuje. Čo z toho vyplýva?“

Nechápavo si prehrabol vlasy.

„Že sa pokúsi Drewa umlčať,“ došlo Ninjovi. „Aby kráľovskému dvoru neprezradil jeho identitu. Preto bude hľadať vášho brata.“

Carys mu zatlieskala. „Výborne. Zdá sa, že anjeli majú opäť rovnaký cieľ ako pijavice. Nájdite mi jedného a nájdete aj druhého. Ja musím ísť.“ A zmizla.

Drake stále nechápal polovicu toho, čo sa pred ním odohralo. „K čomu sme práve dospeli?“

Alec potlačil úsmev. Konečne nie je najsprostejší v miestnosti. „Je čas na lov, operenec.“