Stratená temnota 8

Pre Lenu nastalo ťažké obdobie. Samir sa vrátil s batohom plným veterinárneho vybavenia a začal jej liečbu. Kvôli intenzívnej snahe dostať ju do poriadku sa nemohla zmeniť na človeka a celé dni trávila len v zvieracej forme a pozorovala dianie okolo seba.

Najskôr dostávala infúzie, počas ktorých mohla len nečinne ležať. Samir jej ošetroval citlivú pokožku a čistil zuby. Do očí dostala kvapky a v jeden večer jej bolestivo vyčistil uši.

Rashmi s Neelou jej často robili spoločnosť, ale bol to Amar, ktorý sa od nej nepohol. Sedával v rohu pri nej a často si ju pritiahol do lona, aby odpočívala na ňom. Čítal jej knihy alebo len tak mrmlal a niekedy ju držal za labku, ako keby vôbec nebola pes ale človek. Musela si priznať, že ju to dojímalo a čoraz častejšie sa pristihla že uvažuje o tom, či v jeho živote figuruje manželka alebo priateľka. Už teraz na ňu žiarlila.

Po týždni sa jej konečne podarilo zjesť trochu mletého mäsa a Samir prechádzal z infúzií na pevnú stravu. Srsť jej dorastala pomaly. Amar bol prekvapený, že namiesto škvrnitého orieška, ktorého očakával, je Lena huňatý biely vlkolak podobný prerastenému samojedovi. Deň odo dňa vyzerala viac ako mäkká plyšová hračka. Nesmierne ho bavilo hladkať ju, škrabkať za uškami a česať.

„Mami, si taká krásna,“ povedala jej Rashmi v jeden večer, keď sa Lene podarilo vstať a prebehnúť sa okolo domu. Len čo sa vrátila, dostala slušnú porciu mäsa a Amar jej čistil labky od blata.

S úsmevom na ňu vyplazila ružový jazyk a oblizla jej ruku, ktorou ju hladkala. Dievčatko sa zasmialo a dalo jej kúsok sušienky. Lena spokojne zavrtela chvostíkom.

Neela so Samirom sa vrátili z nákupov a upír začal pripravovať večeru. Neela skutočne nevyzerala ako týrané dievča, zničené z manželstva keď je ešte len dieťaťom. V očiach mala stále kúsok nevinnosti a detskej hravosti. Samir sa jej ani jediný raz nedotkol inak než priateľsky. Ani na Rashmi nehľadel inak. Lena však videla ten zbožňujúci pohľad, ktorý naňho mladá manželka vrhala, keď sa nepozeral. Teraz v ňom možno vidí svojho ochrancu, pevný bod v živote, ale čoskoro príde puberta a ona prestane byť dieťaťom. Pochopí vlastné city? Alebo bude navždy v postavení akejsi adoptívnej dcéry?

„Jaya, ušila som ti šaty!“ vyhlásila Neela nadšene a priniesla záplavu handier zo svojej izbičky, o ktorú sa delila s Rashmi. „Sú trochu väčšie, aby na tebe nepraskli keď sa ti vráti stratená váha.“

„Ďakujeme, Neela,“ povedal úprimne Amar a rozstrapatil jej husté vlasy.

Prikývla, sklonila sa a tiež ju pohladkala. Prečo majú všetci potrebu hladiť desivého, krvilačného vlkolaka? Mohla by si ich všetkých dať na večeru a ešte by to zaklincovala balením zmrzliny.

Keď Samir dovaril večeru, odniesol taniere k stolu a Lene položil misku na zem. „Rozdrvil som ti do jedla poslednú dávku liekov proti parazitom,“ povedal jej. „Myslím, že sa už môžeš vrátiť do ľudskej podoby. Si zdravá a aj tvoja váha korešponduje s vekom.“

Vďačne žmurkla a zaútočila na jedlo. O päť minút už spokojne sedela pri nohách stola, stále neistá ohľadom premeny, a počúvala rozhovor.

„Dnes som bol na polícii,“ oznámil im Samir. „Občas tam zájdem aby som zistil, či kráľ nevyužíva oficiálne štátne zložky, aby ma našiel. Prezrel som si databázu hľadaných.“

Amar ustrnul. „A čo si našiel?“

„Seba nie. Teba. Si hľadaný Interpolom.“

„Čím?“

„Medzinárodná polícia. To je jedno. Niekto ťa dostal do ich databázy.“

„Nerozumiem.“

Lena znepokojene nakrčila ňufáčik.

„Nesmrteľní majú viacero metód, ako pátrať po iných osobách. Keď zlyhajú tradičné spôsoby, hacknú medzinárodné organizácie, vložia tam informácie o hľadanom a ľudia urobia prácu za nich. Nájdu dotyčného, zatknú ho a keď podajú hlásenie do systému, upíri to zaznamenajú a prídu si ho vyzdvihnúť. To, že ťa medzi nich zaradili znamená, že ťa niekto veľmi chce nájsť a pred stratou pamäte si musel excelovať v unikaní.“

Amar rozpačito položil príbor. „Nepáči sa mi to. Musel som byť zločinec.“ Trel si spánky. „Keby som si tak mohol spomenúť...“

Neela mu nežne zovrela rameno. „Osud niekedy zasiahne, aby sme sami v sebe našli naše skutočné ja,“ povedala múdro. „Stratil si pamäť, ale nebyť teba, Jaya by umrela. Je jedno, kým si bol. Teraz si tu, s nami. Ty rozhodneš o smere svojho života. Nikto iný to za teba neurobí.“

Pootvoril pery, aby niečo odvetil, ale pred očami sa mu mihla krátka spomienka. Zabolela ho hlava a kúsok minulosti sa mu vyjasnil...

„Nie sú schopní dohodnúť sa na spolupráci. Vlastne si myslím, že jeden druhému ani neprídu na meno,“ sťažoval sa Helio mesiac po tom, čo ho premenil na upíra. „Jeden si bojuje kdesi na severe, ďalší zdrhol na východ, tretí a štvrtý zmizli počas bojom proti Rimanom. Akoby ľudské šarvátky boli ich problémom!“

„A odo mňa očakávaš zázrak? Prečo neurobíš špinavú prácu sám?“ opýtal sa znudene bývalý gladiátor oblečený v smiešne honosnom oblečení.

„Na moje slová nebudú dbať. Sú príliš hrdí. Ale teba... novú tvár, odhodlaného bojovníka... teba si vypočujú.“

„Iste, pretože bývalí otroci sú tak zaujímaví...“

„Dal som ti život, bastard! Neskús sa mi priečiť!“ okríkol ho, ale ani to ním nehlo. Jeden upír? To určite! Čelil horším, oveľa horším situáciám. „Ak ich privedieš späť a udržíš pohromade, dostaneš vlastnú váhu v zlate každým rokom.“

To už znelo zaujímavejšie. Nemusí sa predsa zdržať dlho. Len aby mal dosť zlata na pokojný život. Nepotrebuje veľa – malý domček, možno trochu jedla a pravidelný prísun krvi. Bude to len pár rokov.

„To je všetko? Dostanem štyroch chlapčekov domov a ty mi dáš zlato?“

Helio sa k nemu otočil od stĺporadia s výhľadom na mesto, blond vlasy zaviali vo vetre. Jeho palác bol majestátny a predčil všetko, čo ľudia kedy vytvorili. „Samozrejme, povedieš ich k rozhodnutiam, ktoré sám uznám za vhodné.“

Iste. Nič nie je také ľahké. Nie v jeho živote. „Takže si ma jednoducho najímaš na ich zmanipulovanie. Aby si im riadil životy podľa seba.“

Mykol plecami. „Sú príliš tvrdohlaví, aby svoje povinnosti zvládli sami. Ty budeš mojím prostredníkom.“

Odfrkol si, ale nehádal sa. Nemá na výber. Aspoň teraz nie. Potrebuje čas a prostriedky. Len čo ich bude mať, zmizne a konečne začne žiť ako slobodný muž. Pri tom pomyslení sa mi žilami rozliala nádej. Táto pekelná existencia skončí. Čoskoro.

„Ale ak ma sklameš,“ pokračoval Helio oveľa mrazivejším tónom a začal sa k nemu približovať, „ak ma neposlúchneš, alebo im prezradíš pravdu... nájdem si ťa. A zabijem. Ešte mám dosť moci, aby som všetku vinu zvalil na teba. Urobil z teba blázna. Nikto neuverí tvojim slovám. Nikto neodhalí prepojenie medzi nami dvomi. Je ti to jasné?“

V tej chvíli o jeho slovách nepochyboval. Nahlas preglgol a prikývol. Aj tak nájde spôsob, ako sa oslobodiť...

„Helio,“ povedal Amar, keď bolesť odznela. „Tak sa volá. To on ma premenil. Prinútil ma pracovať preňho, zmanipulovať... niekoho. Povedal, že ak ho sklamem, zabije ma. Je mocný. Veľmi mocný.“ Odsunul sa od stola. V očiach mal strach hraničiaci s panikou.

Lena k nemu pricupitala a položila mu hlavu do lona. Okamžite zaboril ruku do jej huňatej srsti a trochu sa upokojil.

Samir sa zamyslel. „Helio. To meno mi nič nehovorí. Myslíš, že on ťa dal na zoznam?“

„Kto iný?“ zamračil sa Amar.

„Čo ak ťa odhalili tí, na ktorých ťa najal?“ prišla s vlastnou verziou Rashmi a Neela len prikývla.

„Dávalo by to zmysel,“ pokračovalo ľudské dievča. „Možno ťa odhalili, alebo si sa prezradil. Podarilo sa ti uniknúť a teraz ťa chcú obe strany.“

Nervózne sa obzrel, akoby mal niekto vyskočiť z tieňov. „Som hrozba. Vedel som to. Nemal by som byť s vami. Ešte vás obvinia zo spoluviny.“

Lena zagúľala očami, Samir pobavene nadvihol kútik pier a Rashmi sa nad jeho slovami ani len nepozastavila.

„Buď si istý, že jeden zločin navyše u mňa nebude badateľný. A ten tvoj pes-“

Lena zavrčala.

„Pardón, slečna vlčica má tiež slušný zoznam hriechov. Vlastne celkom zapadáš.“

Netváril sa presvedčene. „Aj tak mám pocit, že som urobil niečo strašné.“ Alebo len niečo zamlčal?

Kto, do pekla, je ten Helio?

Nero vystúpil na letisku v Dillí a zapotácal sa nad náhlou zmenou teploty. Nepomýlil si let? „Lucifer? Nie sme niekde okolo pekla?“

Padlý anjel sa uškrnul a nasadil si okuliare. Opäť bol oblečený ako kňaz. Túto kariéru si budoval posledné desaťročie a stále využíval výhody z nej plynúce. Napríklad veľmi ochotný prístup takmer každého, koho stretol. „Ver mi – v pekle tak teplo nie je.“

Len Kathrine, Nerova drobná manželka, vedľa nich veselo poskakovala s malým batôžkom na chrbte. „Nesťažujte sa toľko! Poďme, Alec nám poslal súradnice!“ Privolala Uber a o chvíľu sa už viezli preplnenými ulicami Dillí.

Keďže nemali presnú stopu po Drewovi, museli sa rozdeliť. Alec odletel do Ruska, kde spojil sily s Vasilym Ruským, technickým géniom a kráľom tamojších upírov. Justin s manželkou Minou pribrali do tímu Lydiu, agentku a špiónku pracujúcu pre dvor, a šli preveriť jeho tajne zakúpené pozemky po celej Európe, o ktorých doteraz nikto nevedel. Dario s Angelicou zostali vo Verone pre prípad, že by sa vrátil a takisto aby dohliadli na princeznú Abigail, sestru veľkráľov. Jej stav sa už roky zhoršuje po traumatickej udalosti, na ktorú nedokáže zabudnúť. Nikdy ju nenechávali samu.

Poslednú skupinku tvorili Carys, Ninja a Drake. Tí totiž okrem Drewa zháňajú aj jeho tajomného zamestnávateľa a začali na jeho poslednej známej adrese – ktorú nikomu neprezradili. Ako inak.

Alecovi sa podarilo zistiť, že niekto vzdialene pripomínajúci ich brata sa chvíľu pohyboval v Dillí. Počítačový program zachytil jeho špecifické črty tváre, keď bol odfotený umelcom v slumoch, ibaže tvár bola nejasná a z profilu. Program vypísal len päťdesiatpercentnú pravdepodobnosť, že je to on. Alec tú pravdepodobnosť znížil o ďalších desať percent – však čo by ich kráľovský brat robil na takom hroznom mieste?

Kathrine napriek tomu trvala na tom, aby situáciu preverili.

Taxikár nebol nadšený, že musel ísť až k slumom, ale peniaze ho presvedčili. Vykopol trojicu na okraji najchudobnejšej oblasti a zmizol.

„Neexistuje šanca, že by sa môj brat zdržiaval v tejto králikárni,“ frflal Nero, keď sa predierali pomedzi ľudí.

„Nie dobrovoľne,“ opravila ho manželka, vytiahla z batohu všetko jedlo a podala ho malému chlapčekovi sediacemu pri ceste. Nero automaticky pridal fľašu vody.

„Ako by sa kŕmil? Pokiaľ nie je úplné zviera, nikdy by sa nenapil od týchto ľudí. Sotva žijú. Potrebujú viac krvi, nie menej.“

Lucifer sa obzrel. „Toľko hriechov... keby sa každý premenil na jedlo, boli by sme v raji.“ Zhlboka sa nadýchol. „Ľudia ma nikdy neprestanú udivovať.“

Zastavovali náhodných okoloidúcich a ukazovali im Drewovu fotku. Nikto ho však nepoznal. Použili teda tú od Aleca a niekoľko ľudí ich nasmerovalo k polorozpadnutej chatrči neďaleko rieky.

Na prvý pohľad bolo jasné, že vnútri nikto nebýva. Nera desilo, že by tam niekto vôbec mohol bývať. Vytiahol dýku a pomaly pootvoril dvere.

V tej chvíli Kathrine naplo a musela sa odvrátiť. On sám mal problém nevyvrátiť raňajky. Len Lucifer bol imúnny voči odpornému zápachu.

„Chlór,“ zasmial sa padlý anjel. „Chytré. Prekryje všetky pachy.“

Upíri zadržali dych, zastavili si tlkot sŕdc a až vtedy vošli. Chatrč však zívala prázdnotou. Ak tu aj nejaký nábytok bol, pobrali ho susedia.

„Niekto tu bol pred nami,“ uvedomil si Lucifer, keď na viacerých miestach našiel ploštice.

Kathrine s Nerom si vymenili ostražité pohľady. Zatiaľ neprehovorili ani slovo, preto ktokoľvek počúva, vie len o ňom. A keďže svoju návštevu neohlásili miestnemu kráľovi, nebolo by najvhodnejšie, keby niekto zistil, že prišli inkognito a odignorovali ho.

Kým premýšľali, čo s novým poznatkom, k chatrči sa začali približovať štyria upíri upozornení na ich prítomnosť.

Kathrine konala rýchlo. Využila severskú mágiu, ktorú sa ako mladá tajne naučila, a zamaskovala im tváre. Zuby zmizli a ich upírsky pach bol potlačený. Takisto sa postarala, aby vyzerali mladšie. Rukou naznačila, že túto ilúziu neudrží dlhšie ako päť minút.

Dovnútra vtrhli štyria upíri v rovnošatách palácových stráží. Kathrine rozhodila rukami. „Strašné podmienky. Musím o tom napísať na svoj blog,“ nahodila americký prízvuk. „Och, a urobíme si selfie. Aby všetci videli, ako to tu vyzerá.“ Vytiahla mobil a pritisla sa k Nerovi.

„Kto ste?!“ štekol jeden z upírov.

Veľkráľovná sa nedala zastrašiť. „Och, áno! Ste miestni, však? Môžem si vás odfotiť? Pokúšam sa zachytiť obraz života v Indii.“

„Tu nemáte čo robiť. Von!“

„Dobre, dobre,“ zamrmlala. „To je teda prístup. Buďte si istí, že aj o tom napíšem! Môj blog čítajú stovky ľudí!“

Podráždene odišli a stratili sa v dave, kde ilúzia vyprchala.

„Zdá sa mi to, alebo sa miestny kráľ zúfalo pokúša niečo zatajiť?“ dovtípil sa Nero.