Temná zrada 1

Súčasnosť, Londýn...

„Toto už prestáva byť sranda,“ zafučala Zoe, keď vyzrela spoza rohu na opustenej ulici. Boli štyri hodiny ráno a ona mala plný batoh nakradnutej technológie.

Blížili sa k nej dvaja upíri. Damian a Kamal.

„Sakra.“ Rozbehla sa opačným smerom.

O dva bloky ďalej spomalila, aby chytila dych. Nesmú ju dostať. Brian tie veci potrebuje.

Pred týždňom ju kontaktoval, aby mu zohnala nové senzory, ktoré vyvinul Vasily Ruský pre upírov. Jednalo sa o prvé zariadenie, ktoré rozlíši prítomnosť človeka od nesmrteľného. Bohužiaľ, svoje hračky predával len spojencom a medzi tých Brian nepatrí.

Avšak teraz, keď na seba upútal pozornosť nebezpečného démona, začínal mať strach. Preto by mu senzory citlivé na nepriateľa pomohli. Teda ak ich Zoe doručí, čo vôbec nebolo isté.

Keď ukradla všetkých dvadsať zariadení z kancelárií upírov, spustila poplach a celé kráľovstvo upírov sa vyhrnulo do ulíc.

V poslednom čase sú vážne na nervy. Neuveriteľne ich sralo, že majú medzi sebou Brianovho špióna a nevedia, kto to je.

Nepomohol jej ani fakt, že Erin, britská kráľovná upírov, jej tajomstvo odhalila. Bohovia, tá bude zase zvedavá...

Kedysi jej povedala, že ju bude pozorovať a neprezradí ju, kým neuvidí ako ohrozuje kráľovstvo. Počíta sa dnešok ako ohrozenie?

Dobehla na križovatku. Za chrbtom mala Kamala s Damianom a pred sebou uvidela Olivera a Conora.

Spozorovali ju. Ustrnula. Mala na sebe čierne oblečenie, ktoré ukrývalo jej krivky, a na hlave kuklu. Všetko napustila špeciálnou látkou, ktorá maskovala jej pach. Je však len otázkou času, kedy si spoja jej pohyby, výšku a oči s ich drahou Zoe, miláčikom kráľovstva.

Vkĺzla medzi ďalšie budovy a hľadala cestu preč. Potrebuje maximálne minútu na ukrytie batohu a prezlečenie. Potom tajomný špión zmizne a ona sa objaví.

Prepletala nohami na mačacích hlavách. Už je to pol hodiny, čo je na úteku. Aj keď upíri majú takmer nekonečnú výdrž, nie sú všemocní. A ona si dnes nedala ani  jeden balík krvi.

Prudko zabočila a ukryla sa za rad smetiakov. Tam sa zmenila na sochu, aby ju nepočuli. Dokonca si vôľou zastavila tlkot srdca. Nič príjemné, ale pre upíra ani smrteľné. Ovládajú všetky svoje biologické procesy.

Krv jej stuhla a telo chladlo.

Počula kroky. Prešli okolo jej stanovišťa a pokračovali na opačný koniec bloku.

Vydýchla si a povolila srdcu zase pracovať. Vstala a chcela sa vrátiť po vlastných stopách, ale odrazu pred ňu zo strechy budovy zoskočila vysoká postava.

Oliver.

Jej kolega v Salvatorovej ochranke. Tak trochu jej šéf. Je málo osôb, z ktorých mala úprimný strach, a Oliver je jedným z nich.

Vysoký, takmer dvojmetrový upír s večne strapatými blond vlasmi a zelenými očami bol stavaný ako zabijak. Mal štíhle telo, ale plné svalov. A rozhodne vedel, ako ho používať.

O krok uskočila, čo jej asi zachránilo život, pretože sa po nej zahnal dýkou.

Vytiahla dva krátke meče, pripravená sa brániť. Vrhla sa naňho s úmyslom zraniť ho dostatočne na to, aby dostala šancu na útek.

Netušila však, kto proti nej stojí. Olivera trénovalo niekoľko majstrov viacerých krajín. Väčšinu svojho výcviku zatajil.

Siahol po meči katana, ktorý mal pod kabátom na chrbte, a s ľahkosťou útoky odrážal.

Zoe si nespomínala, že by takú zbraň ovládal. Vlastne väčšinou bojoval päsťami alebo dýkami. Sklonila sa pred smrtiacou zbraňou.

„Vzdaj sa!“ prikázal jej Oliver pomedzi údery, keď ju zatláčal dozadu.

Neodpovedala, ale ani sa nevzdala. Dostala sa až k smetiakom a na jeden ľahko vyskočila. Urobila salto vzad a postrčila smetiak na Olivera, ktorý ho ľahko odkopol k stene.

V duchu zanadávala. Precvičila si zápästia s mečmi. Čepele zasvišťali vzduchom.

Oliver urobil podobný pohyb s katanou.

Začalo druhé kolo. Meče o seba narážali a obaja bojovníci sa okolo seba krútili. Zoe sa naozaj snažila smrteľne mu neublížiť, hoci len po tom túžila.

Oliver ju zatlačil k stene, kopol ju do kolena, a keď sa prehla, zasiahol ju do boku.

Bolesťou zvrieskla. Bolo to akoby ju polial kyselinou a k jej hrôze sa rana hneď nezacelila, ako je pre upírov bežné. Krvácala. A bolela.

„Krásne, však?“ posmieval sa jej Oliver. „Mýtické zbrane majú svoje čaro.“

Pod kuklou jej klesla sánka. Mýtické zbrane. Donedávna stratená komodita. Jediné zbrane na svete schopné zabiť nesmrteľného tým, že rana po nich sa správa ako u ľudí. Jednu majú valkýry. A zopár desiatok Erin, pramatka upírov, ku ktorej ich mágiou pripútal Julius z Pergamonu v nádeji, že jedného dňa bude stáť na jeho strane.

Ibaže to nevyšlo a všetky zbrane teraz patria upírom. Myslela si však, že ich Erin nikomu nezverila. Zrejme sa mýlila.

Pritlačila si ruku na ranu. Toto je problém.

Pustila oba meče a zovrela päsť. Brian ju kedysi naučil základom mágie. Nebola práve pilná študentka.

Zamrmlala pár magických formuliek a sformovala ohnivú guľu. Tú hodila Oliverovým smerom.

Upír pri náraze spadol na zem a oblečenie mu začalo horieť. Nič smrteľné pre upíra, ale pre Zoe jediná šanca na útek.

Prinútila sa neklesnúť na zem ako prasa po porážke a napriek silnej bolesti kráčala čo najďalej.

Vykopla schátrané dvere na polorozpadnutom sklade vedľa zavretej reštaurácie a vkročila do tmy. Až tam spustila stony a nadávky.

Stiahla si kuklu a prudko dýchala. Mýtická zbraň. Mizerná Mýtická zbraň! Čo by Brian dal za jednu z nich! Len s nimi môže mať akú-takú šancu zabiť Juliusa a ukončiť jeho rastúcu hrôzovládu.

Rozrezala si čierne tričko a zhodnotila ranu pod rebrami.

Bolo to horšie, než si myslela.

Stiahla si z pliec batoh a vytiahla z neho balík krvi, ktorý hneď vypila. Nanešťastie, ani zvýšený prísun potravy ranu po takejto zbrani nezahojí. Potrebuje doktora. Uf, a stehy. Veľa stehov.

Vyhrabala injekčnú striekačku so zmesou, ktorú potiahla z ošetrovne. Dopriala si tri sekundy váhania, než si celý jej obsah pichla kúsok od rany.

Bolesť okamžite zmizla. Lokálne anestetikum jej umŕtvilo všetko od pľúc až po bedrá. Vôbec však nepomohlo faktu, že jej unikalo obrovské množstvo krvi.

Utrela si ranu, stiahla ju náplasťami, pritlačila na ňu svoje zničené tričko a celý trup si previazala kusmi natrhanej látky, ktorú našla v sklade.

Ukryla batoh, aby ju s ním neprichytili, a obliekla si čisté tričko a koženú bundu. Čierne nohavice vymenila za trochu svetlejšie a ťažké topánky za tenisky.

Každou minútou strácala viac a viac síl. Musí to však dnes zahrať na sto percent.

Vyšla zo skladu, skontrolovala okolie a snažila sa nájsť štýl chôdze, ktorý neprezradí, že ju Oliver takmer rozsekol napoly, a zároveň jej nespôsobí bolestivé mdloby.

Z opačného smeru sa vrátila do uličky, kde už nad Oliverom stáli Conor s Willom, zatiaľ čo Damian a Kamal vysielačkami podávali správu.

„Čo do pekla je tak dôležité, že som nemohla mať svoj dva týždne vopred ohlásený deň voľna?“ rozčuľovala sa.

Muži sa k nej otočili. Oliver v dvoch sáčkoch na dôkazy držal jej meče. Našťastie mala rukavice, keď bojovala. Nezostanú po nej odtlačky.

„Brianov špeh nám ukradol Vasilyho senzory,“ vysvetlil jej rýchlo. „Takmer sme ho mali. Zranil som ho. Nemôže byť ďaleko.“

Nahodila profesionálny výraz a vzala si jeden sáčok. „Ako zranil?“

„Mal som Mýtickú zbraň. Katanu. Porezal som ho na boku.“

Zdvihla pohľad od meča a túžila mu vyškriabať oči. „Erin ti ju len tak dala?“

„Možno som sa nepýtal,“ pripustil.

„Možno? Šiel si poza chrbát našej kráľovnej?“

Rozhodil rukami. „Ten špeh je chytrý a dovoľuje si čoraz viac.“

„Oliver, tie zbrane nemáme pod zámkom len tak!“ okríkla ho a urobila krok vpred. „Napadlo ti, čo by sa stalo, keby ti katanu vzal? A dal ju Brianovi?“

„Meč ešte ochránim.“

„Bolo to nezodpovedné a hlúpe!“

„Pokiaľ viem, som tvoj nadriadený a tento tón nestrpím!“ podráždene zvýšil hlas.

„Och, buď si istý, že od Erin si toho vypočuješ viac.“ Pohľadom sa vrátila k meču, ktorým len pred pár minútami bojovala. „Naostrená čepeľ. Precízne vyvážené. Rukoväť lesklá. Tieto zbrane boli použité prvý raz.“

„Pôvod?“ štekol, keď sa k nim pridali aj ostatní.

Privrela oči nad bolesťou. „Moderné spracovanie. Povedala by som, že sériová výroba. Slepá ulička.“

Dorazili autá, aby ich vzali späť do Salvatorovho zrekonštruovaného paláca za Londýnom. Zoe sa zahmlievalo pred očami.

Sotva vystúpili, čakal ich vytočený Salvator s ešte vytočenejšou Erin.

Upírska kráľovná škrípala zubami. „Ktorý z vás kreténov vzal katanu?!“ boli jej slová na privítanie.

Než sa stala kráľovnou, mala Erin všetky zbrane pod pokožkou v podobe tetovaní. Avšak keď nastúpila na trón, ako znamenie dobrej vôle ich materializovala a uložila do sejfu v zbrojnici. Pre prípad núdze. A Salvator ich zakázal vyniesť zo sídla.

Zoe nadšene ukázala na Olivera. Ten sa ani len netváril previnilo.

„Čo ti to napadlo, kretén?!“ pustila sa doňho Erin.

„Potrebujeme výhodu. Tie zbrane ju predstavujú.“

„Predstavujú hrozbu, ak sa dostanú do nesprávnych rúk! Si na hlavu?“ jačala.

Oliver jej bez mrknutia oka čelil. „Prehrávame, Erin. A vďaka tej zbrani som toho bastarda aspoň zranil.“ Do ruky jej strčil rukoväť krvavej zbrane. „Sme vo vojne. Je načase prehodnotiť priority.“ Prešiel okolo nej do paláca a zmizol v spleti chodieb.

Erin okamžite pozrela na Zoe, hľadajúc zranenie. Splnila však svoj sľub a nezradila ju. Namiesto toho sa otočila k Salvatorovi. „Odnes to do zbrojnice.“ Podala mu katanu. „A zmeň heslo.“

Prikývol. „Ostatní sa dajte do poriadku! Ráno všetko preberieme.“

Zoe sa podarilo dostať do svojho malého bytíku v sídle bez toho, aby skolabovala.

Zložila sa totiž hneď za dverami. Anestetikum strácalo svoj účinok a krv už presakovala cez látku. Len čo ju odstránila, prúd krvi zašpinil svetlozelený koberec.

O pár minút sa dvere rozleteli a v nich sa objavila ustaraná Erin. „Pre všetkých bohov, Zoe!“ Kľakla si k nej a hodnotila ranu. „Potrebuješ lekára.“

Zoe ju varovne chytila za zápästie. „Nie. Nikto iný sa nesmie dozvedieť... bohovia!... veď vieš.“ Skrútila sa v bolestiach.

Erin mala v tvári vpísanú dilemu. „Tak dúfaj že moji súrodenci mali v jednej veci pravdu.“ Vyhrnula si rukáv a uhryzla sa do žíl na zápästí.

„Čo to robíš?“ fučala Zoe.

Kráľovná a mitochondriálna pramatka všetkých upírov ju pohľadom umlčala a nastavila kvapkajúcu krv nad Zoeinu ranu. „Podľa legiend sme životy upírom dávali aj brali. Teda než proti nám povstali a takmer nás vyvraždili. Moja krv by mala mať liečivé účinky. Teoreticky.“

Zoe sa nedokázala pozerať. Premohla ju triaška. Takto blízko smrti nebola už dávno.

Necítila zmenu, keď jej Erin oznámila: „Hotovo. Zostala ti ale jazva.“

Vysilene si prehmatala bok. Prekvapene zhodnotila, že rana sa skutočne zahojila. Nestihla sa však radovať, pretože hneď mala na krku dýku. Erin sa na ňu mračila. „A teraz mi povieš, čo si robila a prečo by som ťa mala naďalej kryť!“

Preglgla. Žiadne rozmaznávanie v posteli. Žiadne lieky a infúzie. Len tvrdá realita zradcu. „Senzory nesmrteľných. Idú po Brianovi,“ povedala unavene. Doslova sa nedokázala pohnúť. „Stiahol na seba pozornosť Juliusa.“

Kráľovná dýku stiahla. K Zoe súcit necítila. Len si spočítala dva a dva a pochopila, že je lepšie mať nepriateľa čo najbližšie. Inak by už voňala fialky odspodu.

„Nabudúce odo mňa žiadnu láskavosť nečakaj. Julius nám všetkým urobí službu, ak Briana znesie zo sveta.“ Vyšla z izby a zabuchla za sebou dvere.

Zoe bezmocne ležala na zemi v kaluži krvi.

Sama.

Slabá.

Zradkyňa.

Áno, tak nejako vyzeral jej život. Bol naprd.