Temná zrada 10

Bol to bozk, ktorý by vohnal oheň do žíl aj mŕtvemu. Oliver zastonal a keď sa k nemu Zoe ešte viac privinula, zdvihol jej mušiu váhu a posadil ju na stôl, z ktorého popadalo niekoľko papierov a pier.

Zahryzla mu do pery a zavrčala ako predátor. „Odkedy som sa vrátila mám chuť ťa nakopať za to, ako mi hľadíš na zadok keď si myslíš, že sa nepozerám,“ priznala medzi bozkami.

Oliver sa uškrnul a zovrel spomínané partie v dlaniach. Jej ston rozhodne nenaznačoval žiadny protest. „Odkedy si sa vrátila, nepredstavujem si nič iné než ako ťa dostať z tých nechutne obtiahnutých nohavíc, v ktorých sa neustále premávaš,“ odvetil hlbokým hlasom.

Zamračila sa a jediným trhnutím ho zbavila trička. Oči jej zažiarili. „A prečo si myslíš, že som si ich kúpila desať?“

„Drzé, malé dievčatko,“ pokarhal ju nadriadený a plynulým pohybom ju hodil na posteľ, až niekoľkokrát nadskočila. Miestnosťou zaznel jej zvonivý smiech. Potom luskla prstami a opäť sa ocitli v absolútnej tme.

„Tak čo upír? Nájdeš svoje drzé dievčatko?“ podpichla ho.

Našiel by ju hoci aj na konci sveta. Nahmatal jej teplú pokožku a čoskoro bola pod ním nahá. Prekvapilo ho, že ani jediný raz neustrnula a nepreľakla sa. Naozaj mu až tak dôveruje?

Spoločne aj jeho zbavili prebytočného oblečenia a Zoe sa obkročmo posadila na jeho nadrozmernú formu, čo jeho penis rozhodne schvaľoval.

„Priznaj si to, ani ty si nemala práve nevinné myšlienky, keď si ma videla trénovať polonahého,“ zašepkal jej na pery, zatiaľ čo dlaňami masíroval jej svaly na chrbte.

V tme našťastie nevidel, ako očervenela. „Ani omylom, pokojne by si mohol trénovať aj nahý,“ ohradila sa, ale z hlasu jej sálalo klamstvo.

Oliver jej za trest zahryzol do krku. Zubami zachytil pokožku, ale neprenikol do nej zubami. Stačilo to však na to, aby sa zachvela. „Videl som tvoje pohľady, maličká. Nie si jediná, kto má oči všade.“

Zoe nezvládala myslieť, keď jeho pery zamierili nižšie a uväznili jej bradavku. Odkedy je na týchto miestach tak... citlivá? „Hm... nemysli si... o sebe... drahé nebesia!“ zastonala, keď prstami prenikol do jej vlhkého vnútra. To sa okolo neho zovrelo a Zoe celá ochabla od podivného, pálčivého pocitu ktorý nedokázala pochopiť, ale ktorý zahrieval celé jej vnútro. Je to vôbec prirodzené?

„Áno? Chcela si niečo povedať?“ Oliver nadobudol nezúčastnený tón, len aby ju vytočil. Dobre vedela, že to čo cíti na stehne, nie je jeho zbraň v pravom uhle!

„Ne-nenávidím ťa, upír!“ vyhabkala, s tvárou ukrytou na jeho pleci.

„Uhm.“ Oliver pohol prstami a voľnou rukou ju hladil po vlasoch. Mal pocit, že ani jeden z týchto dotykov ešte nezažila a on potreboval, aby zostala uvoľnená. Aby v ňom nevidela agresora. Obaja dobre vedeli, že keby veľmi chcel, v tejto situácii ju premôže. Nie pre to, že je žena a omnoho menšia, ale pre to, že je upírkou len dve storočia, zatiaľ čo on už prekročil milénium.

Zoe sa nad ním chvela a vychádzala v ústrety pohybom jeho ruky. Jej drobné zúbky ho škrabkali na pokožke krku. Vedel, že ho chce vyprovokovať k akcii, ale odhalil jej hru a predlžoval chvíle napätia, ktoré jej telo zažívalo. To malé chúďatko totiž nikdy neexperimentovalo. Ona netuší, ako sa dopracovať k orgazmu svojpomocne. Z nejakého šovinistického dôvodu ho to tešilo.

Áno, skončí v pekle.

„Rob niečo, sakra!“ zavrčala Zoe po niekoľkých minútach zúfalého stonania.

Za trest ju plesol po zadku.

Zoe sa podoprela a zazrela naňho. „Vážne chceš, aby som ti dnes ublížila?“ vyhrážala sa mu.

„Zlatíčko, v tomto stave nie si schopná ani len zaostriť, takže sa veľmi nebojím,“ odvetil nanajvýš pokojne. „Ale ak budeš dobrá a poprosíš, možno ti povolím jeden malý orgazmus.“

„Tak povolíš,“ odfrkla si a nahmatala jeho... vec. Vec, ktorá by jej mala naháňať hrôzu. „Jeden nesprávny pohyb a budeš spievať sopránom. Ešte nejaké silácke reči?“

Oliver na chvíľu premýšľal, či by toho reálne bola schopná. Aby ju rozptýlil, drsne ju pobozkal a obnovil cielený pohyb rukou na jej najcitlivejšom mieste. Opäť sa začala zvíjať a tentoraz jej doprial, čo potrebovala. Zaútočil na všetky citlivé miesta naraz a prehltol jej vášnivý výkrik.

Zoe sa s privretými očami schúlila na jeho horúcom tele, stále šokovaná z podivného tepla rozlievajúceho sa jej žilami.

Chcela viac.

Nechcela teplo, chcela páľavu! Len čo sa jej ustálil dych, s výzvou pozrela na Olivera a obtrela sa o jeho stále vzpriamenú mužnosť.

Zovrel jej boky a zastavil ju, v očiach opatrnosť. „Zoe, nemusíš,“ zašepkal chrapľavo.

Do očí sa jej nahrnuli slzy. Ešte nikdy jej nikto nedal na výber. A ten, ktorý ju čoskoro bude nenávidieť, to urobil bez zaváhania. Zovrelo jej srdce. Prečo ho nedokáže nenávidieť?

Nežne ho pobozkala. „Ty mi neublížiš,“ zamrmlala sotva počuteľne.

Aj napriek pochybnostiam ju Oliver nepustil z pevného zovretia. „Bolo to pre teba mnoho rokov strachu.“ Tie len tak nezmiznú. Nie za jeden večer.

„A je načase aby skončili.“ Nech má aspoň jednu krásnu spomienku, keď bude za mrežami.

Oliver ju opatrne pustil, nespúšťajúc pohľad z jej očí. Keď sa však nehýbala, bol pripravený všetko ukončiť. Toto nie je situácia, v ktorej mu Zoe musí čokoľvek dokazovať.

„Potrebujem aby si to urobil ty,“ priznala nakoniec potichučky s rumencom na tvári.

Nadvihol obočie.

Zoe naprázdno preglgla. „Nedokážem to sama. Potrebujem cítiť bezmocnosť. E-Erin povedala, že sa to niekedy obetiam stáva. Teda medzi upírmi.“

Oliver ju pohladil po horúcom líci. „Takto to nemôže byť navždy, Zoe.“

„Ja viem. Ale dnes... dnes nechcem premýšľať. Chcem len cítiť... to, čo cítiť mám.“

Opatrne ich na posteli prevalil a okamžite sa podoprel, aby ju svojou váhou neohrozoval. „Príde deň, keď budeš mať všetko v rukách ty, maličká. Nemôžeš sa cítiť vinná za rozkoš.“

Smrkla a po lícach jej stiekli dve slané slzy. Len ona vedela, že ten deň nepríde. Že má len túto noc, než bude musieť obetovať svoje krytie. Pretože Brian je debil.

Oliver jej opatrne oddelil stehná od seba a ona okamžite omotala nohy okolo jeho pása. Bola vlhká a pripravená, ale napriek tomu postupoval pomaly. Zoeino horúce vnútro ho privítalo pravidelnými záchvevmi a zdalo sa, že jej telo si chce vykompenzovať dve storočia nečinnosti. Sotva sa do nej dostal celou dĺžkou, bez varovania sa prehla a vyvrcholila. Lapala po dychu a poškriabala mu celý chrbát.

Škodoradostne sa usmial. „Och, moje malé, malé neviniatko,“ poľutoval ju. Keď naňho takto reaguje už len pri prvom dotyku, do rána omdlie od slasti.

Začal sa pohybovať.

Zoe nedokázala myslieť. Nebol to len pocit plnosti, ktorý ju oberal o vôľu, ale aj myšlienka, že je to Oliver, muž, ktorého tak dlho nenávidela a chcela zabiť, a ktorý si privlastnil jej telo.

Zlý, zlý upír. Zviedol ťa a teraz si v jeho moci. K čomu ťa asi prinúti? Koľko budeš mať orgazmov, než sa unaví?

Prišiel ďalší vrchol. Nezvládala ich kontrolovať. Oliver mal svoje skúsenosti a všetky dnes zúročil. Presne vedel pod akým uhlom prirážať, kedy spomaliť, kedy zrýchliť, a kedy prstami pohladiť jej citlivý klitoris.

Toto nemôže prežiť!

Ubehla večnosť naplnená takmer bolestivými sťahmi jej vnútra, horúcimi bozkami a ešte horúcejšími dotykmi, než pocítila ako spomalil, naposledy prirazil a s výkrikom vyvrcholil.

Pozreli si do očí a dotkli sa čelami. Zoeino srdce zabolelo a zlomilo sa.

Nemôže Olivera nenávidieť.

Bol to iný cit, ktorý ju naplnil, a ona sa prinútila zaspať, než aby ho musela pomenovať.

Zoe sa potichu vytratila z postele, rýchlo sa obliekla a zmizla z izby. Po zuby ozbrojená sa vyškrabala na rovnú strechu hotela a nadýchla sa chladného vzduchu.

Už jej nebola zima. Dve storočia chladu sa vytrácali a ona sa opäť cítila ako niekto, komu v žilách prúdi červená, horúca krv. Odrazu bola rada, že ju vtedy inkvizítori nezabili. A že jej Oliver nevedomky dal šancu na život. Aj keď sa dnes definitívne odsúdi na doživotie.

V tme spamäti kriedou nakreslila na drsný povrch strechy kruh. Potom ho obkolesila magickými symbolmi a nakoniec vyslovila krátke zaklínadlo v aramejčine. Brian nie je jediný, kto sa priučil nebezpečnej mágii z kníh, ktoré mu nepatria.

S povzdychom sa postavila do kruhu a ten sa rozžiaril belasým svetlom. Povedala ďalšiu vetu a prúd mágie ju preniesol priamo do Salvatorovho paláca.

Ocitla sa na novej príjazdovej ceste, ktorú museli prednedávnom opraviť po malom výbuchu, ktorý rozhodil celé krídlo paláca. Zoe pod vrstvu betónu tajne nakreslila kruh so symbolmi pre portál, aby sa v krajnom prípade mohla premiestniť do sídla. Nikdy si nepomyslela, že k tomu dôjde za týchto okolností. Horšie je, že ako sem prišla, tak bude musieť aj odísť. Portál nie je práve prenosný a pochybovala, že bude mať čas kdekoľvek nakresliť nový.

Očarene pozrela na osvetlenú stavbu starú niekoľko storočí a opakovane renovovanú. Ak niekedy mala nejaký domov, Salvatorov palác k nemu bol najbližšie. Tu sa smiala, hrala s upírmi karty, opíjala sa s nimi, trénovala agentov, učila snajperov, zažívala spoločné večere s ostatnými a hlavne... hlavne sa naučila užívať si vlastný život.

„Možno ti šťastie nikdy nebolo súdené,“ pokúšala sa presvedčiť samu seba, keď kráčala k vchodovým dverám. Naťukala bezpečnostný kód, nechala si oskenovať oko a nehlučne sa votrela dnu.

Palác bol v túto hodinu tichý. Ochranka stráži len hranice pozemku, služobníctvo spí a upíri žijúci na dvore sa tiež na noc zatvárajú do svojich komnát. Zoe sa bez problémov podarilo dostať do Salvatorovej pracovne. V šere sa usmiala. Úmyselne stúpila na pohybové čidlo. Je čas byť konečne sama sebou.

Salvator, kráľ anglických upírov a asi najmocnejší nesmrteľný na svete, Brianov nástupca a muž, ktorý zjednotil nezjednotiteľné rasy, sa unavene posadil na posteli, keď mu pohybové senzory cez mobil zahlásili, že má v pracovni návštevníka.

Prehrabol si dlhé svetlé vlasy a pozrel na svoju mierumilovne spiacu kráľovnú. Nežne ju pohladil po hebkom líci a čo najtichšie vyšiel z ich komnát. Po ceste na seba hodil nohavice a čierne tričko a bosý nakráčal do pracovne, ktorú len pred pár hodinami opustil.

Prekvapene zažmurkal, keď vo svojom luxusnom kresle našiel rozvalenú Zoe s nohami na stole a fľašou jeho obľúbeného rumu v ruke. Sníva sa mu?

„Vždy som si to chcela vyskúšať,“ povedala s úsmevom, ktorý ho vydesil až do špiku kostí. Nikto z jeho poddaných ešte nemal odvahu sedieť na jeho mieste a piť jeho drahý alkohol.

„Z-Zoe?“ zamrmlal prispato, pretože mu nič inteligentnejšie nenapadlo.

Odpila si z rumu a zamávala fľašou vo vzduchu. „Máš príšerný vkus na alkohol.“ Bez záujmu ju odložila na stôl. „Och, a tie pohybové senzory sa dajú obísť. Úprimne, bola som tu častejšie než na záchode. V počítači más odo mňa niekoľko, ehm, vírusov. Spyware.“

Posadol ju snáď nejaký zlý duch? Nechápavo na ňu namieril prstom, ale nevedel kde začať. „Ako si... prečo... čo tu robíš?“

„Sorry za to Lambo,“ ospravedlnila sa. „Musela som. Inak by nikto neuveril teórii o únose.“

„Únose?“ Salvator začínal mať nepríjemnú predtuchu a celé jeho telo sa naplo. Toto nie je jeho poslušná Zoe.

Zložila si nohy zo stola a veliteľsky sa oň oprela. „Brian nechce magické knihy pre seba,“ prezradila mu bez prípravy. „Kradne ich, aby ich ochránil. Pred Juliusom. Každý z nich má polovicu.“

„Prosím?!“

Magické knihy napísané mocnými čarodejníkmi pred dávnymi vekmi celú túto katastrofu začali. Brian sa pokúsil ukradnúť Conorovu a odvtedy to šlo dolu vodou. Desať kníh má desať strážcov a tí začali jeden po druhom miznúť. Podľa legendy je v knihách rozkúskované kúzlo na ovládnutie mysle a tým pádom stratu slobodnej vôle.

Brianove snahy o získanie kníh sú hlavným dôvodom, prečo je vážnym nepriateľom a je naňho vypísaná odmena.

„On strážcov nikdy nezabil,“ pokračovala. „Uprosil ich, aby sa k nemu pridali v boji proti Juliusovi. Sú s ním z vlastnej vôle. Knihy im nevzal, oni mu ich dali. Carmen, jednu zo strážkyň, zachránil z Juliusovho väzenia a premenil ju na upírku, inak by umrela.“

Salvator na ňu prižmúril oči. „Čo to táraš za nezmysly?!“ oboril sa na ňu.

Zákerne sa usmiala. „Nie všetko je čierno-biele, Salvator. Brian mal svoje nekalé plány, ale vzdal sa ich, aby zabránil Juliusovi získať moc. A aby ju pomohol tebe získať.“

Poznanie, ktoré dlhé chvíle odmietal, ho zasiahlo ako ľadová sprcha. Dúfal, že Zoe je len opitá, možno pod vplyvom drog, ale jej jasný pohľad ho vyviedol z omylu.

Pred ním nesedí nik iný, než Brianov dlhoročný špeh.