Pretláčali
sa pohľadmi.
Kráľ
a zradca.
Krutosťou
zocelená žena a tisícky rokov starý upír.
Salvator
tomu stále nemohol uveriť.
Zoe.
Sladká,
malá, poslušná Zoe, odhodlaná ísť preňho hoci aj na kraj sveta. Agentka, ktorej
veril najviac.
Tá zrada
bolela.
„Tak
prezraď, čím si ťa ten bastard získal?“ opýtal sa nezaujato a prekrížil si
ruky na hrudi. „Čo ťa stiahlo na jeho stranu?“
Odfrkla
si. „Získal? V prvom rade, ja som nikdy nebola na tvojej strane,“ vyviedla kráľa z omylu. „Poslal ma sem pred
dvesto rokmi a potom znovu keď sa objavila Annie.“
Annie,
reinkarnácia Brianovej komplicky zo stredoveku. Žena, ktorá pred pár rokmi
priniesla dôkaz o jeho zločinoch a vďaka jej svedectvu mohol byť
trestne stíhaný. „Prečo si ju nezabila?“ prekvapil sa.
Mykla
plecami. „Nie som asasín. Mala som dohliadnuť, aby ste ju poslali preč,
prípadne aby ušla. Ale nepodarilo sa.“ Znovu si odpila z rumu. „Preto som
tu musela zostať.“
„Aby si
ukradla ďalšiu knihu,“ uvedomil si. „Keď sa objavili bosorky... Brian vedel, že
Conorova kniha nebola zničená. Vedel to vďaka tebe!“
Skromne
sa usmiala. „Vytrénoval ma dobre, nemyslíš?“
Salvatorovi
na čele navrela žila.
„Ale
nezdržujme sa spomienkami, mám nejakú prácu,“ zmenila tému a oprela sa
v jeho kresle. „Viem, že nemáš dôvod veriť mi, ale ani ja nemám záujem
ublížiť tvojmu kráľovstvu.“
„Máš
pravdu, neverím ti,“ potvrdil zadumane a centimeter po centimetri cúval
k jednému z dvadsiatich poplašných tlačítok, ktoré mal po celej
pracovni. Musí privolať posily!
Zoe
mykla plecami. „Odvolala som z terénu všetky Brianove jednotky. Zatiaľ ma
poslúchli, ale keď to zistí on, nebude šťastný. Je nutné, aby bol uväznený.
Momentálne je nebezpečný sám pre seba.“
Salvator
sa zamračil, ako to vie len kráľ. „Ako prosím?“
„Prednedávnom
ho navštívil Julius. Navrhol mu spoluprácu. Ak to Brian urobí, Julius mu dá
niečo, za čím sa ženie stáročia. Niečo, čo by ho prinútilo zabudnúť na slobodný
svet. A ani jeden z nás nechce, aby sa tí dvaja spojili.“
„O čo sa
tu pokúšaš, Zoe?“ oboril sa na ňu. „Odrazu si proti Brianovi?“
Vstala
a na stôl hodila jeden zo svojich mobilov. „Je tam video z kamery
v jeho dome. V súboroch nájdeš adresy jeho domov a bytov, plus
miesta, ktoré navštevuje. Tiež heslá ku kamerám, o ktorých nevie. Nemal by
si mať problém ho vystopovať do dvoch dní. Urob, čo uznáš za vhodné.“
Salvator
aktivoval tichý poplach a pracoval na tom, aby ju čo najdlhšie zdržal.
„Prečo to robíš?“
Ponaťahovala
si svaly, akoby sa nič nedialo. „Julius nesmie zvíťaziť. Práve teraz hľadá
Grécky oheň a s Oliverom sa ho pokúšame predbehnúť. Mimochodom, nemám
problém použiť Olivera ako živý štít, takže by som ti neradila poslať za nami
svojich agentov. Len čo ho nájdeme, vzdám sa dobrovoľne.“ Pretože aj tak nemá
kam ísť.
Nedostatok
šoku na kráľovej tvári jej prezradil, že o ohni musel vedieť. Odkiaľ, to
je otázne.
„A prečo
by som mal veriť čomukoľvek, čo si mi povedala? Čo ak je to nejaký ďalší
Brianov plán ako sa sem dostať a ukradnúť knihy?“
Zoe
vytiahla dýku, porezala si dlaň a ukázala mu ju. „Prisahám na vlastnú krv
a život, že všetko čo som ti povedala o Brianovi je pravda a je
mojím úmyslom vydať vám ho. Takisto prisahám, že ak nájdem oheň, nepokúsim sa
ho ukradnúť pre seba a ani nikoho iného.“
Na tri
sekundy zavládlo ticho. Keby klamala, jej krv sčernie a pomaly ju zabije.
Rana sa však zacelila a nič sa nestalo.
Salvator
nechápavo nadvihol obočie. „Prečo si mu verná, Zoe?“ opýtal sa otcovsky
a sklamane.
Potichu
prešla k oknu a oči sa jej zaleskli slzami. „Urobil pre mňa niečo,
k čomu by nikto nemal odvahu. Dal mi nádej.“
„Je to
zločinec! Snáď to nevidíš?!“
Smutne
sa zasmiala. „Zločinec? Nikoho nevinného nezabil. Dal život Isobel, Carmen aj
veľkráľovnej Mine. Zachránil teba aj Erin pred Juliusom.“ Odmlčala sa. „Ako som
povedala, nie všetko je čierno-biele.“ Otvorila okno a ovial ju studený
vzduch. Obloha na východe začala blednúť. „Mala som na tvojom dvore krásny
život,“ povedala mu na rozlúčku. „Ver tomu alebo nie, bola som tu šťastná.“
Prehupla sa na rímsu za oknom.
„Zoe!“
„Ten
tichý alarm som ti inštalovala ja,“ pripomenula mu horkosladko. „Nebol si práve
nenápadný pri jeho stláčaní. Ešte ti nemôžem dovoliť chytiť ma.“ A skočila
na trávnik tri poschodia pod ňou práve vo chvíli, keď sa do pracovne nahrnulo
pol tucta agentov vrátane ochranky.
„Za
ňou!“ vykríkol. „To ona je Brianov špeh!“
Zoe sa
zasmiala ich smiešnym pokusom. Skutočne ju podceňujú...
Otriasla
sa po náročnom páde a rozbehla sa cez trávnik a záhony kvetov
k miestu, kde je portál. Za ňou sa pustila záloha strážiaca prízemie. Zoe
zašepkala tiché zaklínadlo a rozpažila ruky. Betón za ňou popukal
a zmenil sa na zradný štrk. Agenti sa začali potkýnať a padať.
S tlčúcim
srdcom dobehla k portálu a postavila sa doprostred kruhu. Agenti ju
obkľúčili a mierili na ňu zbraňami. Pomedzi nich sa predral vytočený
Salvator.
Prvý raz
po rokoch sa vyžívala v návale adrenalínu. Toto je zábava! Zazubila sa,
odriekla verše v aramejčine so zamávaním zmizla.
Olivera
zobudil dotyk pier na hrudi. Ospalo sa usmial a otvoril oči. Zoe sa nad
ním skláňala, nanešťastie už oblečená. Svetlé vlasy akoby mala rozviate vetrom
a v lícach mala zdravú ružovú farbu. „Dobré ránko, Šípová Ruženka,“
podpichla ho.
„Hmm...“
Pretočil sa na bok a stiahol ju k sebe. „Chystáme sa niekam?“
zamrmlal.
Na
chvíľu si dovolila uvoľniť sa v jeho objatí. „Musíme zmeniť hotel,“
oznámila mu. „Našla som v ich rezervačnom systéme vírus. Je možné, že nás
niekto odhalil.“
V momente
bol na nohách. „Brian? Myslíš, že sú to jeho poskokovia?“ Rýchlo na seba súkal
oblečenie.
Skôr tí Salvatorovi, pomyslela si smutne.
Ani na sekundu nepochybovala, že napriek jej hrozbe britský kráľ upírov
nezburcoval celý kontinent. Určite svojím citlivým čuchom zaznamenal, že sa
posledné dni pohybovala v blízkosti mora a len čo pochopí, že už nie
sú na ostrovoch, domyslí si že šli do Calais, čo je ich jediný záchytný bod pri
hľadaní ohňa. Nanešťastie, svet je v súčasnosti tak paranoidný
v sledovaní pohybu osôb, že jeho hackeri do pol hodiny vystopujú Zoe alebo
Olivera cez ich falošné doklady a systém rozpoznávania tvárí.
Len
dúfala, že pošle aspoň jeden oddiel svojich agentov za Brianom. Nateraz bude
najlepšie, ak ho dolapia a udržia mimo Juliusov dosah. Pre jeho vlastné
dobro.
Ak
správne pochopila súvislosti, Brian kedysi dávno prišiel o milenku
z radov vlkolakov. Zrejme spolu plánovali útek, keďže ona bola vydatá
a on kráľom a ich rasy sa nenávideli, ale niečo sa stalo a ona
umrela. Vtedy mu preskočilo a on sa rozhodol pomstiť svetu za to, že
v ňom nenašiel pokoj. Ten plán mu vydržal dlho, kým sa na scéne neobjavil
Julius a aj samotný zlý chlapec Brian pochopil, že existujú určité hranice
a otvorene proti nemu začal bojovať.
Avšak
zdá sa, že Julius odhalil jeho jedinú slabinu. Vyhľadal Briana, aby mu oznámil,
že ovláda vysokú úroveň nekromancie a môže oživiť jeho dávnu lásku. Stačí
len, ak sa mu prestane stavať na odpor a pomôže mu nájsť Grécky oheň.
Zoe by
nikdy nečakala, že Brian zaváha a nepošle ho do horúcich pekiel. Videl
predsa, ako umučil Carmen! Takmer vyvraždil vodcov všetkých rás! Ako vôbec
mohol pomyslieť na spoluprácu s takým monštrom? Je jasné, že aj po viac
ako tisícročí jeho láska nevyprchala a je ochotný urobiť čokoľvek, aby
bola znovu s ním. Aj keby mal spojiť sily s démonom, ktorý má
v pláne zničiť svet, ako ho dnes poznáme. Teórie o jeho úmysloch sú
rôzne – od zotročenia až po úplné vyhladenie ľudstva, podriadenie si
nesmrteľných a bohovia vedia čo ešte.
Nie,
niečo také nesmie dovoliť. Radšej nech je Brian bezpečne v cele
u Salvatora, než aby sa z emocionálnych dôvodov pridal
k Juliusovi. Len dúfala, že jedného dňa pochopí, akú obeť preňho
podstúpila.
„Je to
možné,“ zaklamala. „Nemali by sme sa dlho zdržovať na jednom mieste. Vlastne by
bolo najlepšie vypadnúť z Calais. Tu už aj tak viac nezistíme.“
Prikývol.
„Máš pravdu.“ Zhrabol falošné doklady, uistil sa že po nich v izbe nič
nezostane, a zozadu ju objal. Na krk jej dal ľahký bozk a nadýchol sa
jej vône. „Kam by si chcela ísť?“
Zamyslela
sa. Nemajú žiadnu cieľovú destináciu, kde by mohli pátrať, aspoň kým nepreložia
texty z archívu. Ako však pozná Salvatora, na všetky letiská poslal
správu, že Zoe je hľadaný terorista, aby nemohla nikam utiecť.
„Dieppe,“
povedala nakoniec. „Poďme do Dieppe.“ Na
miesto, kde som desať rokov prosila o smrť...
Brian sa
zobudil s dunivou bolesťou hlavy a nedokázal si spomenúť, že by šiel
spať. Čo sa mu stalo?
Zasyčal
a zažmúril do svetla. Prečo leží na tvrdej zemi? Obzrel sa a zalapal
po dychu. Je v cele! A nie v hocijakej – tieto cely sám staval!
Tri holé, biele steny dopĺňala jedna zamrežovaná. Okrem belasého matraca tu
nemal nič. Ešte aj jednoduchá žiarovka visiaca zo stropu bola na chodbe pred
celou.
„Dobré
ránko,“ pozdravil ho známy hlas.
Pretrel
si oči a pristúpil k mreži. Opretý o stenu pred celou stál
Salvator s Willom, šéfom svojej ochranky. Obaja svetlovlasí muži naňho
pokojne hľadeli, akoby pred sebou nemali roky hľadaného zločinca.
Brian si
nikdy nepomyslel, že skončí v celách paláca, z ktorého pred
stáročiami vládol ako kráľ britských upírov. A že to bude jeho bývalý prvý
muž, ktorý ho tam dostane. Bohovia, ako hlboko klesol!
A ako
ho, do pekla, našli? Posledné, na čo si spomínal, bol chutný balík krvi ktorý
si dal k večeri vo svojom byte v Macedónsku. Potom ho premohla
ospalosť a... „Vy ste mi do krvi dali uspávací odvar?“ oboril sa na upírov.
„Nemáš
práve dôveryhodných dodávateľov,“ povedal Salvator. „Ani sme ich nemuseli veľmi
podplácať.“
Zaškrípal
zubami. To stále nevysvetľuje, ako ho našli.
„Takže
vec sa má takto,“ vzdychol si nakoniec jeho nástupca. „Ak nám povieš kde je Zoe
s Oliverom, popremýšľam nad celou s lepším vybavením a dostaneš
pravidelný prídel krvi.“
Nadvihol
obočie. „Prečo by som mal vedieť, kde je tvoja ochranka? Keď sme pri tom, prečo
si myslíš, že mám potrebu luxusnejšej cely? Raz som ti už ušiel, ujdem zase.“
Salvator
sa usmial tak desivo, až Brianovi stuhla krv v žilách. Ten chlap si je až
príliš istý sám sebou. Podišiel k mrežiam a vyceril naňho zuby.
„Obávam sa, že naša drahá Zoe ti už pri úteku nepomôže. To ona nám dala echo
kde ťa nájsť.“
Klesla
mu sánka a urobil krok vzad.
Nie!
Zoe by
mu to neurobila!
Ani len
nemohla vedieť, kde sa zdržiava!
Will sa
pridal k Salvatorovi. „Zoznam tvojich zločinov je dlhý, Brian. Zatiaľ sa
však týka len tohto kráľovstva, kde budeš podľa zákona súdený. Ak však pridáme
ďalší... napríklad spoluprácu s Juliusom... najvyšší dvor bude požadovať
tvoje vydanie. A my nemôžeme odmietnuť.“
Nechápavo
naklonil hlavu. Spolupráca s Juliusom? Po tom, čo proti nemu toľké roky
bojuje? Najvyšší dvor, králi stojaci nad kráľmi krajín, sa s Juliusom len
nedávno pustili do otvorenej vojny po tom, čo uniesol ich otca Helia. Tí sa
s ním rozhodne maznať nebudú...
„Odkiaľ
máte takú sprostosť? Aspoň ma obviňte z niečoho, čo som urobil, pre
všetkých bohov!“ rozhodil rukami.
„Takže
popieraš, že ťa ten démon navštívil a ty si mu nepovedal nie na jeho
ponuku spolupráce?“ vypočúval ho Will.
Zovrel
pery. Nepovedal mu vyslovene Nie, ale ani nesúhlasil. Poslal ho preč
s tým, že si všetko musí premyslieť.
Čo iné
mal robiť?
Julius
mu ponúkol, že privedie späť k životu Cateline, jedinú bytosť pre ktorú by
obetoval všetko. Jeho drahú Cateline, ktorá mu umrela pred očami s
jeho dieťatkom pod srdcom! Ako mohol nezaváhať? Ubehlo takmer tisíc rokov
a jeho v snoch stále mátajú jej výkriky a prosby o život.
Vzdal by sa čohokoľvek, aby bola znovu v jeho náručí!
Salvator
mu doprial minútu na rozjímanie. „Kde je Zoe?“ zopakoval. „To ty si jej
prikázal uniesť Olivera?“
Skutočne
odhalila svoje krytie? Tú ženskú nikdy nepochopí. Čo tým sleduje? Ako si teraz
poradí s Juliusom, ktorý po ohni tiež pátra?
„Nie,
bol to jej nápad,“ priznal nakoniec porazene. Nemá zmysel hrať sa na
nevedomého. Vysvetlil im čo vedel o Zoeinej misii.
Salvator
sa stále viac a viac mračil. Nebol si istý, či mu veriť. Ale ak je to čo
hovorí pravda, majú vážny problém. „Prečo sa Zoe rozhodla pátrať na vlastnú
päsť a nevyužiť našu pomoc? Musí predsa vedieť, že väčšiu šancu máme so
spojencami, než len ona s Oliverom.“
„Salvator,
je to Zoe. Má dovolenkovú vilu v Severnej Kórey. Tá sa dostane kamkoľvek,
získa čokoľvek.“ Očividne aj informácie o každom jeho pohybe. Vážne naňho
nasadila kamery?
„Čo
urobí s ohňom, ak ho nájde?“
„Nenechá
si ho, ak sa toho bojíš. Zoe je možno na mojej strane, ale nie je hlúpa. Nikto
by nemal mať takú moc. Odovzdá ho niekomu zodpovednému.“ Odvrátil pohľad.
Will mal
dosť skúseností s klamármi, aby vycítil problém. „Ale? Čo pred nami tajíš,
Brian? Čo ešte Zoe urobí?“
Naprázdno
preglgol. Keď ju priviedol k životu, sľúbil jej jednu vec – pomstu. Tá ju
držala ako-tak pri zmysloch, keď ju ničili spomienky na utrpenie, ktorým si
prešla. Dostala však viac než dosť príležitostí vybaviť si to s Oliverom
a ani jednu nevyužila.
„Brian!“
okríkol ho Will a prerušil jeho myšlienky. „Čo má Zoe v pláne?“
„Pravdepodobne
zabije Olivera,“ vyšlo z neho, než sa stihol zastaviť.
Upíri
pred celou na seba zhrozene pozreli. „Idem zburcovať všetkých agentov,“ povedal
Will na polceste von z temníc.
Moc děkuji za kapitolu ☺
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatĎakujem☺
OdpovědětVymazatMoc děkuji :-)
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu úžasnú kapitolu
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazat🌻
OdpovědětVymazatĎakujem.Zuzana
OdpovědětVymazatděkuji
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatMoc děkuji 😀
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazat