Temná zrada 12

Zoe sa zastavila pred historickou budovou a posvätne si ju prezerala. Už je to dvesto rokov, ale stále si spomína, za ktorým oknom boli jej komnaty, sála kde s Brianom trénovala chôdzu, alebo jedáleň, v ktorej ju učil základom stolovania.

Dnes je z jeho domu obrazová galéria. Predal ho v deň, keď sa rozhodla odísť do Británie. Kto by si vtedy pomyslel, že túto dvojitú hru potiahne až do dnešných čias?

Prekonala protichodné pocity, zaplatila vstupné a vošla. Stratená v spomienkach blúdila z jednej miestnosti do druhej, vybavujúc si náročné desaťročie zotavovania. Očakávala, že sa jej pri tom vráti aj nenávisť, ale nestalo sa. Už viac nedokázala viniť Olivera za svoje utrpenie, hoci je zaň plne zodpovedný. Čas zrejme skutočne vylieči všetky rany.

Vyzrela z okna a tvárou jej preletel letmý úsmev. Prečo Olivera nemohla stretnúť skôr? Ešte predtým, než boli jej duša a telo navždy poznačené?

Za tie tri dni, čo boli v Dieppe, spolu chodili na prechádzky a večere. Keď neprekladal zložité texty, venoval sa jej. Celé hodiny ležali v posteli a rozprávali sa o hlúpostiach, alebo pokúšali hranice jej výdrže. Zoe si už začínala myslieť, že pri sexe s Oliverom nedostane panický záchvat, hoci ju často prepadali spomienky na bolesť a poníženie. Avšak namiesto toho, aby ich zhoršil, ich akosi vždy zahnal. Stal sa jej svetlom v temnote hrôz, na ktoré nemohla zabudnúť.

Škoda, že spolu nikdy nemôžu byť. Len čo by ju uvidel nahú, pochopil by že ho celý čas vodila za nos. To si nemôžu dovoliť. Nikdy by jej neuveril, že hoci pracuje pre Briana, aj ona chce získať oheň a odovzdať ho niekomu, kto nezneužije jeho zničujúcu silu.

A potom so zveseným chvostom pôjde k Salvatorovi a prijme trest. Nič iné jej neostáva.

Zovrelo jej srdce a po líci jej stiekla slza. Niekomu jednoducho nie sú súdené šťastné konce.

„Netušil som, že si na umenie,“ ozvalo sa pri jej uchu a Zoe nadskočila.

„Oliver!“

Až príliš príťažlivý upír sa usmial. „Tak trochu som očakával, že budeš v posilňovni.“ Dal jej rýchly bozk na špičku nosa a obzrel sa. „Čo to tu máme?“

„Ako si ma našiel?“ Keď odchádzala z hotela, Oliver bol ponorený do prekladu, a keďže mu nemala ako pomôcť, poslal ju na prechádzku, aby sa nenudila.

„Podľa pachu, prirodzene. V takomto malom meste je ľahké ťa vystopovať. Dokončil som preklady, tak som si myslel že by sme mohli skočiť na obed, ktorý nepozostáva z hamburgera a hranolčekov.“ Objal ju okolo pása a pritiahol k sebe, akoby to robil každý deň.

Prišla ďalšia vlna viny. Čo keby mu povedala pravdu? Pochopil by ju? Uveril by aspoň na chvíľku, že mu skutočne pomáha?

„Poďme,“ povedala nakoniec a ťahala ho von z galérie.

„Hej, nechceš dokončiť prehliadku?“

„Nie. Toto miesto sa mi aj tak nepáči.“

„Tak čo si preložil?“ opýtala sa Zoe len čo si objednali jedlo v tichej reštaurácii na pobreží.

Pokrútil hlavou. „Tu nie.“ Roky skúseností ho naučili nepreberať neprirodzené veci medzi ľuďmi.

Netrpezlivo klepkala nohou o podlahu. Sú už blízko? Podarí sa im nájsť oheň? „Takže tam nie je napísané niečo o jeho umiestnení?“ odhadla, pretože v takom prípade by už boli na ceste.

„Nanešťastie nie. Len ďalšie nejasné indície.“

Frustrovane zovrela päste. Ako dlho to ešte potrvá? Salvator už za nimi určite poslal polovicu kráľovstva.

Oliver jej nežne zovrel dlaň. „Hej, to bude v poriadku,“ uistil ju. „Oheň je stratený storočia. Brian sa k nemu určite nedostane prvý.“

Nie je to Brian, kto po ňom pátra! kričalo jej vnútro. A Julius už pred nimi má slušný náskok. Stále sa pokúšala pochopiť, načo sú mu tie zoznamy.

Neprítomne poďakovala čašníčke, keď im priniesla jedlo. S myšlienkami na míle ďaleko ani nevnímala chuť špagiet.

Oliver ju po celý čas pozoroval a musel by byť slepý, aby nevidel jej nervozitu. Čosi ju musí ťažiť na svedomí, cítil to. Odkedy pred troma dňami prišli, vzďaľovala sa mu. Niečo sa deje a on nedokázal pochopiť čo.

„Zoe?“ vytrhol ju zo zamyslenia.

„Hm?“ Uprela naňho svoje krásne zelené oči a nevinne nadvihla kútiky pier.

Vopred vedel, že ju rozruší, ale už viac nedokázal krotiť svoju zvedavosť. Jej minulosť je stále nejasná a on nedokázal pochopiť, čo presne sa v nej odohralo. „Kto ťa premenil?“

Celá stuhla a zbledla.

Nenávidel sa za to, že sa rýpe v niečom, čo je pre ňu očividne bolestivé. Musí to však vedieť. Jej záznamy hovoria, že Zoe sa narodila ako človek, ale upíri majú už celé veky prísne pravidlá ohľadom premieňania. Musia udržiavať svoje počty na prijateľnej úrovni kvôli ich... neobvyklej strave. Kedysi boli presne takí predátori, ako ich ľudia vykresľujú. Pili od nich krv ako sa im zachcelo. Príroda však ľudí ochránila. Ak upír niekomu vezme krv násilím, je preňho odporná a len minimálne výživná. Presne s takým prípadom sa roky potýkal ich kráľ Salvator, keď bol nútený piť iba Erininu nedobrovoľne danú krv.

Ako však prešli na balenú krv, ich stravovacie návyky sa ustálili a podarilo sa im vkĺznuť do anonymity medzi ľuďmi, ktorí na nich už len spomínajú v mýtoch a legendách.

Ktokoľvek Zoe premenil, musel mať veľmi dobrý dôvod, aby ho obhájil pred svojím kráľom a on ju prijal do svojho kráľovstva a nenariadil... zabitie. Na premenených sa kedysi nehľadelo práve pozitívne. Tak ako ľudia, aj upíri dlho verili v nadradenosť čistej rasy, teda detí narodených upírskym rodičom. Posledných sto rokov sa tieto archaické myšlienky našťastie stratili a premenení majú rovnaké postavenie ako čistokrvní, dokonca sedia aj na trónoch.

Zoe sa zrýchlil dych a musela si odpiť z vína, aby upokojila rozbúrené myšlienky. „P-prečo sa pýtaš?“

„Povedala si mi, že ťa inkvizítori dostali aj po premene.“ V očiach sa mu blysla ľútosť. „Čo za nezodpovedného bastarda by ťa nevzal pod ochranu po tom, čo z teba urobil nesmrteľnú?“

Trpko sa zasmiala a sklopila pohľad. „Je to... komplikované.“

„Čo je komplikované na starostlivosti? Noví upíri sú extrémne nestáli a hladní.“

Ó áno, o hlade by mu mohla rozprávať eposy. „Bola som na to sama, Oliver. On... sa po mňa nikdy nevrátil,“ priznala nakoniec previnilo. Akoby za to, čo sa jej stalo, mohla ona už len tým, že existovala. Bohovia, asi naozaj potrebuje cvokára!

Upír sa mračil. Ak niekedy toho bastarda dostane do rúk... potečie veľké množstvo krvi! „Vieš vôbec kto to bol?“

Po líci jej stiekla slza. „Prosím, nepýtaj sa ma na to.“

Pochopil, že na dnes už na ňu tlačil dosť. Vzdychol a zovrel jej chladnú dlaň, ktorá sa po jeho dotyku ihneď rozohriala. „Už nie si sama, maličká,“ povedal povzbudivo. „Čokoľvek sa stane, budeme tu pre teba. Ja, Salvator, aj celé kráľovstvo.“

Och, keby len vedel...

„Dve tretiny textu sú len fanatické bláboly,“ povedal Oliver v ten večer, keď spoločne sedeli na pohodlnej pohovke a preberali nové informácie. „Myslím, že ani len cirkev samotná by sa nezastala takýchto extrémistov. Konali z vlastného uváženia a očividne im preskočilo, keď sa dozvedeli že nesmrteľní skutočne existujú a majú oveľa väčšiu moc než oni. Konali len z čírej nenávisti a paranoje. Oheň sa pre nich stal akýmsi spasením, ktorým chceli niečo dokázať. Ibaže ho nevedeli ovládať.“

Zoe sa striasla. Vďaka bohom za to. Pritisla si k telu vankúš a prebehla pohľadom po prekladoch, v ktorých Oliver listoval. „Čo teda urobili?“

„Ako som povedal, boli to fanatici a tak aj vyzerajú ich zápisy. Sú chaotické, nepresné a nedokonalé. Jediné, čo som pochopil, je fakt že oheň skutočne mali vo fyzickej podobe. Horel neustále a oni ho museli izolovať, čo na tú dobu bola vcelku náročná práca. Plamene mali v akejsi uzavretej peci, ale ani tá dlho nevydržala. Neutíchajúca páľava tavila železo aj kamene. Rýchlo prišli na to, že sa ho musia zbaviť.“

„Zbaviť? Ako?“ spozornela a naklonila sa k nemu.

Ukázal na jeden z papierov. „Skúšali ho uhasiť vodou, zasypať zemou, udusiť bez kyslíka, dokonca mu dali, ehm, živé obety v nádeji, že sa upokojí. Nestalo sa. Je tu popísaných asi dvadsať nie práve chytrých spôsobov jeho uhasenia. Posledný záznam hovorí o akejsi obrátenej psychológii, čosi typu klin sa klinom vybíja. Bol to ich posledný plán, po tom už žiadne zápisy nie sú.“

„Klin sa klinom vybíja? Takže chceli oheň... zničiť ohňom?“

Mykol plecami. „Zrejme. Čo nás privádza späť do slepej uličky.“

Zanadávala. So Salvatorovou armádou v pätách nemajú práve večnosť na rozlúštenie tejto hádanky.

„Je tu ešte jedna možnosť,“ nadhodil Oliver opatrne.

Zoe vopred vedela, že ten nápad sa jej páčiť nebude. „Aká?“

„Casey.“

Nadvihla obočie. Čo s tým má spoločné bosorka, nevlastná dcéra manželky ich šéfa Willa? Je stará približne ako Zoe, ale v Calais v tej dobe nebola. Plus je trochu šialená a Brian má v pláne uškrtiť ju za to, že mu ukradla jednu z magických kníh a bodla ho do hrude.

Dlhý príbeh.

„Casey?“ zopakovala.

„Casey dokáže vidieť minulosť a robieva to často. Mohli by sme ju poprosiť, aby nazrela do Calais v období, keď tu mali oheň. Možno uvidí, čo sa s ním stalo.“

To je príšerný nápad hneď z niekoľkých dôvodov! Za prvé, Casey už určite vie že Zoe je nepriateľ a okamžite by to vyzvonila Oliverovi, aj keby sa im podarilo kontaktovať ju mimo Salvatorov dohľad, a za druhé, Oliver by uvidel hrôzy toho osudného dňa, ktorý ich oboch poznačil. A ona nechce, aby to vedel. Nechce, aby videl jej najhoršie momenty a už ani nechce, aby cítil vinu za niečo, čo urobil v stave hladu a zúrivosti. Aj tak už má dosť výčitiek.

„Casey je stále otrasená zo svojej poslednej cesty do minulosti,“ pripomenula mu rýchlo. „Nezabúdaj, že takmer upadla do panického stavu.“

Casey totiž pátrala po démonickom náhrdelníku rasy tigrov a očividne videla niečo strašné, pretože do nej týždeň museli pumpovať sedatíva, než sa spamätala. Odvtedy sa akosi zmenila. Čosi sa v nej zlomilo. Nikto jej to nepovedal priamo, ale už z nej nie je tá pojašená bosorka, ktorá bola hrdá na to, že je vo väčšine štátov hľadaný zločinec.

„Na to som nepomyslel. Pohľad na mučenie by jej asi nepomohol,“ pripustil a Zoe si nenápadne vydýchla.

Kríza zažehnaná.

„Dnes si urobil dosť.“ Prisunula sa k nemu a odložila papiere na stôl. „Zajtra niečo vymyslíme.“ Zvodne mu dlaňou prešla po hrudi, až vkĺzla pod tričko.

Oliverovi sa okamžite odkrvil mozog a zvalil ju na pohovku pod seba. So smiechom ho objala. „Hráš nebezpečnú hru, maličká,“ varoval ju s perami na Zoeinom citlivom krku.

„Kedy som ja utiekla pred nebezpečenstvom?“ Zaborila mu dlaň do hustých vlasov.

Zovrel jej stehno a pritlačil sa k jej rozhorúčenému stredu. Zoe ako obvykle luskla prstami a zahalila ich tma.

Uprostred noci, keď sa jej veľmi zábavnými metódami podarilo uspať Olivera, sa vytratila na chodbu a napila sa od jedného z hostí. Keď sa uistila, že sa dostatočne pohrala s jeho mysľou, aby si nič nepamätal, zavolala Treyovi.

„Zistili ste niečo?“ šepkala, ukrytá za stromom v črepníku na medziposchodí.

„Okrem faktu, že Lucifer je na hlavu?“ prskol démon. „Ten chlapík niečo vie, ale odmieta nám to povedať. Vraj by tým ohrozil prirodzený vývoj udalostí.“

Zdá sa, že praktiky anjelov ho neopustili ani po strate krídel. Frustrovane si trela koreň nosa. „Čo teda vieme?“

„Že oheň skutočne existuje a cirkev od neho chcela dať ruky preč. Ale je tu jedna zaujímavá vec. Reaguje na emócie.“

Zamrkala. „Prosím?“

„Za normálnych podmienok je to neškodný plamienok. Akonáhle ho niekto získa, alebo sa ocitne v prítomnosti iných bytostí, reaguje na ich hnev, nenávisť, strach... doslova sa správa ako metafora. Hnev ho rozšíri. Pri strachu je nekontrolovateľný. Čokoľvek lyrické ti napadne, oheň sa podľa toho správa.“

„A to vám povedal Lucifer?“

„Áno. Netuším prečo a ani netuším, ako nám to môže pomôcť. Tiež som nepochopil, ako môže byť prenosný.“

V tom nie je sám. Zahryzla si do pery a premýšľala. „Uvedomuje si, že Julius je kúsok od jeho získania?“

„Áno, veľmi detailne sme mu to popísali, keď ho Carmen mala pripútaného o stoličku s trhačom nechtov v ruke. Aj tak odmietol hovoriť. Má však stopercentnú istotu, že ho Julius nezíska. Nepodarilo sa nám z neho však vypáčiť, ako k tomu záveru prišiel. Myslím, že je tak trochu masochista.“

Prečo aspoň raz v jej živote nemôže niečo prísť ľahko? Čím sa previnila voči anjelom? „Urobili ste, čo ste mohli,“ vzdychla nakoniec. „Zmiznite odtiaľ a na chvíľu sa ukryte. Začne tu byť trochu dusno.“

„Nechceš nám povedať, o čo ide?“

„Nemá to zmysel. Stiahnite sa a doprajte si voľno. Je možné, že sa dlhšie neozvem. A Brian tiež nie. Pokúste sa udržať pokope ostatných a chráňte strážcov kníh, dobre? Vojna ešte neskončila.“