Temná zrada 9

Ráno ležali vedľa seba a pokúšali sa pochopiť, čo ich len pred pár hodinami posadlo. V absolútnej tme sa premenili na šelmy. Zoe prehmatala snáď každý centimeter Oliverovho tela a áno, rozhodne si do mnohých partií aj zahryzla. Ten cucflek na krku mu ani s urýchleným upírskym hojením tak skoro nezmizne.

Ležiac na bruchu, aby zakryla zradnú jazvu, mu aspoň nemusela hneď čeliť. Nemali síce sex v pravom zmysle slova, ale tie veci, ktoré stvárali... Len dnes pochopila, že jeho jazyk je smrtiaca zbraň sám o sebe. Och, tie miesta kam tá vec zablúdila... Očervenela ako paprika.

Najviac ju prekvapilo, že sa ani jediný raz nepokúsil do nej preniknúť, ani keď pol hodinu prosila o orgazmus. Akoby inštinktívne pochopil, že na niečo také nie je pripravená. Rozhodne však nemala problém (z čisto vedeckých dôvodov) sa veľmi osobne zoznámiť s jeho penisom, ktorého veľkosť v tme odhadla na niečo veľmi blízke anakonde.

Striaslo ju. Tú vec do seba rozhodne nedostane...

Zlá, zlá Zoe, karhala sa v duchu. Okrem toho, že je to tvoj šéf, čoskoro ťa bude nútený zavrieť za mreže a akoby toho nebolo dosť, je jediným dôvodom, prečo ťa Brian presvedčil prísť do Británie.

Kým sa ona zmietala medzi lojalitou k dvom protichodným stranám, z ktorej každá pre ňu veľa znamenala, Oliver jej prstami prechádzal po drobných znamienkach na chrbte a kreslil podľa nich cikcakovité tvary. Na perách sa mu pohrával spokojný úsmev. Jeho malé dievčatko možno bolo zlomené, ale nevzdalo sa. Nádej v nej vyhrala nad zúfalstvom a on si prisahal, že ju naučí znovu žiť. Jej zmučené zelené oči ho zasiahli už v prvý deň, keď sa pred rokmi vrátila k Salvatorovi. Prišiel za ním, aby ich predstavil a zaradil ju pod jeho velenie, a odvtedy ho máta v snoch. Sprvu svojho kráľa vysmial, že chce do svojej ochranky zaradiť niečo také roztomilé ako ona, ale potom v nej uvidel to, čo si na svojich podriadených cení najviac – odvahu. Akokoľvek trpela, okrem očí ju nič neprezradilo. Bojovala, trpela, krvácala, ale ani jediný raz nepochybila. Rýchlo si získala jeho rešpekt. A pozornosť.

Čo len mohlo spôsobiť toľké trápenie? Stále na to nenašiel uspokojujúcu odpoveď. Mučenie, znásilnenie, to ju možno poznačilo, ale nezlomilo. Čo to teda mohlo byť? Aké horšie utrpenie si so sebou priniesla z minulosti? A bude vôbec schopný týchto démonov odohnať? On, ktorý sám nevie, aké hrôzy napáchal v ten osudný deň pred dvesto rokmi?

Z myšlienok ich vytrhlo zaklopanie na dvere. „Práčovňa,“ zahlásil poslíček spoza nich. „Vaše oblečenie je pripravené.“

Oliver neochotne vstal, zhrabol svoj uterák a šiel si prevziať čisté handry. Keď sa vrátil, Zoe už bola zabalená v prikrývke a pokúšala sa skrotiť strapatú hrivu.

Trochu placho sa naňho usmiala.

„Dobré ránko,“ pozdravil ju s úsmevom a dal jej rýchly bozk na pery.

„To určite je,“ zamrmlala spokojne, vzala si oblečenie a zmizla v kúpeľni.

„Tak aký je plán na dnes?“ vzdychla, keď si sadli k raňajkám. Po ceste na prízemie do reštaurácie odkrvili niekoľkých hostí a keďže to mali v cene, rozhodli sa užiť si aj trochu bežného jedla, ktoré upíri až tak veľmi nepotrebujú.

„Mali by sme zájsť do miestneho archívu,“ nadhodil Oliver s ústami plnými miešaných vajíčok. „Je možné, že cirkev nezachránila všetky záznamy a o niektoré sa postaralo miestne obyvateľstvo.“

Zoe sa zamyslela. „Myslíš, že mali prostriedky na uchovanie niečoho tak starého? Stalo sa to krátko po vojne,“ pripomenula mu. „Francúzsko bolo dosť rozbité.“

„Calais je jedinečné. Bolo spojivkom s Britániou. Len čo vojna skončila, boháči sa nahrnuli späť na kontinent a utrácali vo veľkom. A keďže každý musel prejsť Calais, je tu šanca že sa našiel nejaký obetavý historik a zachránil, čo sa dalo,“ vysvetlil jej svoju teóriu.

Až tak pozitívne to tu nevyzeralo, chcelo sa jej povedať, ale zahryzla si do jazyka. Nikto z upírov nevie, že pochádza z Calais. Vždy tvrdila, že je z Francúzska, ale nikdy nespresnila ani len svoj dátum narodenia.

„Dobre. Tak ideme do archívu. Aké krytie máme tentoraz?“

Žiadne krytie nebolo. Do najstarších sekcií archívu zamestnanci nikoho nepúšťali. Museli podplatiť pol tucta ľudí, aby ich na celý deň nechali samých v zaprášenej podzemnej miestnosti, ktorá rozhodne nemala vhodné podmienky na uchovanie dokumentov a artefaktov.

„Navštívila som mučiarne s príjemnejšou atmosférou,“ posťažovala sa Zoe, keď na rozheganý stôl uprostred hodila krabicu s ručne písanými knihami.

„A tá myšlienka ma úprimne desí,“ odvetil Oliver od vedľajšej police.

Zagúľala očami. „Uvedomuješ si, že som pracovala pre Salvatora cez dve svetové vojny, však?“

Zdvihol k nej pohľad. „Tiež som sa nehrial pri ohníku. Ten šialenec ma poslal do terénu na fronty. Vtedy som bol len jeho špión a nie ochranka.“

Nasadila si rukavice a otvorila prvú knihu. „Ja som musela ťahať našich upírov z nacistického väzenia. Vieš čo ma to stálo? Tri mesiace som behala po Nemecku s hákovým krížom na oblečení!“

„Ja som sa musel nechať naverbovať do RAF, pretože ma u nich niekto označil za amerického špióna a nepustili ma cez hranice. Poviem ti, zoskoky padákom sú adrenalínové až vtedy, keď okolo teba lietajú guľky a bomby,“ pokúšal sa ju predčiť vo svojich dobrodružstvách.

Zaškrípala zubami. „Po oslobodení som skončila vo Východnom Berlíne. Dostala som päťdesiat guliek. Salvator mi ani len nedal príplatok!“

„Ja som bol vtedy v Moskve a môj britský prízvuk ma dostal na tri mesiace do Gulagu. Týždeň som musel predstierať mŕtvolu, než ma odviezli. A vyhrabať sa spod zamrznutej zeme nie je vôbec príjemné.“

Zafučala. Keby mu tak mohla porozprávať o jej dobrodružstvách s Brianom...

Vkradla som sa do neba k anjelom a zoslala na zem dušu Isobel do tela Izabely, vašej dávnej nepriateľky.

Vykradli sme Vatikán. Dvakrát.

Mám prsty v rozpade Juhoslávie.

Ukradla som tri jadrové bomby.

Hádaj kto nestihol ujsť z Černobyľu, keď to tam buchlo? Myslím, že som dodnes trochu rádioaktívna.

Možno som trochu dopomohla poslednej finančnej kríze prevaliť sa do celého sveta.

„Fajn, vyhral si,“ zavrčala a radšej sa venovala knihám.

Zaškeril sa na ňu. „Som si istý, že nás čaká ešte veľa dobrodružstiev.“

Áno, mňa konkrétne za mrežami.

„Vlastne by som ocenila aspoň rok pokoja, bez hrozby zničenia sveta a podobne. Však vieš, konečne si vybrať tie roky dovolenky, ktoré sa nám nazbierali.“

Pobavene si k nej prisadol. „Nedokážem si ťa predstaviť nerobiť nič a užívať si voľno.“

Mykla plecami. „Všetko musí byť niekedy prvý raz.“

„Len čo sa zbavíme Juliusa a Briana, vezmem ťa na dva týždne na Havaj,“ sľúbil jej. „Budeme sa piecť na slnku a vysávať krv z turistov.“

„Krásna predstava.“ Majú na Havaji väzenie?

Pokrútila hlavou a radšej sa nevyjadrovala. Čaká ich náročný deň.

Systematicky prezerali knihu za knihou, záznam za záznamom, hľadali skryté správy, tajné kódy a šifry.

Na poludnie ju už bolel chrbát, preto vyšla na vzduch a kým bola sama, zavolala Brianovi.

„Nezistil som nič o ohni,“ oznámil jej neveselo. „Zdá sa, že ho každý považuje za mýtus. Carmen s Treyom sa však dostali k Luciferovi a zistili čosi podivné.“

„Podivné?“ zopakovala.

„Juliusa vôbec nezaujímali tajné správy ani záznamy o snahe dolapiť nemŕtvych.“

„No a? Ide predsa po ohni,“ nechápala.

„Práve preto. Asi o ňom nebudem písať v oficiálnych papieroch, nemyslíš? Ale presne tie ukradol.“

„O čom to hovoríš?“ zamračila sa.

„Cirkev sa vo veľkom snaží ututlať skutočné počty a mená obetí inkvizície. Zhrabnú každý jeden záznam, ktorý sa týka vypočúvania, obvinení alebo zabitia v mene lovu na čarodejnice. Avšak o týchto činoch sa viedli poctivé a detailné zápisy. Vrátane mien.“

„Prečo teda ukradol záznamy z obdobia, keď inkvizícia dávno skončila?“

„Skončila len pre ľudí, nie pre nesmrteľných. V devätnástom storočí sa stále upaľovalo,“ opravil ju. „Pointou je, že Julius ukradol obyčajný zoznam. Doslovne má len stovky mien, rozsudkov a obvinení. Nenapadá ti, prečo by ich potreboval?“

Tvrdo premýšľala. Ako mu pri hľadaní ohňa pomôžu zoznamy dávno mŕtvych obetí? Tie už neprehovoria. „Nedáva to zmysel.“

„Práve to ma desí. Akú logiku vidí on? Čo vie a my nie?“ vzdychol Brian na druhej strane. „Neznášam, keď je o krok pred nami.“

Zoe stále premýšľala. Vatikán. Prečo Vatikán? Prečo nehľadal v Calais, tak ako ona s Oliverom? Logicky je predsa pravdepodobnejšie, že akékoľvek informácie budú na mieste, kde sa všetko odohralo a-

Pritisla si ruku na pery, aby od hrôzy nevykríkla. „Brian, musím ísť!“ Zložila a rozbehla sa do oddelenia pre zamestnancov.

„Bol tu tento muž?“ štekla na prvého, ktorý jej prišiel pod ruku, a ukázala mu na mobile fotku Juliusa poskytnutú od Carys, jeho bývalej milenky.

Znudený zamestnanec zaškúlil na obrazovku a upravil si okuliare. „Uhm, toho si pamätám. Už je to niekoľko mesiacov.“

Krv jej stuhla v žilách. „Spomínate si na to, čo chcel? Prišiel po niečo konkrétne?“

Trvalo pätnásť minút nájsť praktikantku, ktorá ho vpustila, a Zoe musela vysoliť ďalší balík peňazí, aby jej prezradili, o ktorú položku mal záujem.

Ako predpokladala, boli to zápisy o snahe vtedajších mníchov pochytať nesmrteľných. Ibaže všetci okrem nej a Oliverovho tímu boli nakoniec usmrtení. Čo mohol nájsť v záznamoch?

Vrátila sa k Oliverovi a hoci mu chcela všetko vyklopiť, nemala nevinné vysvetlenie na zmenu ich podozrivého z Briana na Juliusa. Nehovoriac o tej krádeži z Vatikánu.

Podarilo sa jej nájsť potrebné papiere a do nosa jej udrel ostrý pach chemikálií. Rozkašľala sa a musela ich od seba odstrčiť. „To je odporné.“

Oliver k nej podišiel a zadržal dych. Následkom toho sa mu zastavilo srdce a začal blednúť, ale ako nemŕtvy nemá potrebu niečoho tak primitívneho ako krvný obeh. „Tajný atrament,“ uvedomil si. „Niekto len nedávno nalial na papiere roztok na jeho odhalenie.“

Zoe sa zdvihol žalúdok. Prečo nemohli používať kvetinový parfum namiesto niečoho, čo minimálne sčasti obsahovalo nechutné telesné výlučky?

„Nevidím žiadne ukryté písmo,“ dostala zo seba, keď konečne ovládla nutkanie zvracať.

Oliver zapol na mobile silné svetlo a presvietil ním krehký dokument. Medzi riadkami sa objavilo jemné písmo.

S rukou na ústach a nose sa prizrela bližšie. „Je to v Hebrejčine. A ešte k tomu hlavou dolu.“

Oliver otočil dokument a Zoe nemala na výber, len text slovo po slove odpísať, hoci mu nerozumela. „Ako si na tom s Hebrejčinou?“ opýtala sa Olivera, pretože ona sa ako moderná žena držala len existujúcich jazykov.

„Asi na úrovni Google prekladača. Väčšina jazykových súvislostí mi uniká.“

Večer, keď mali všetko odpísané, sa vrátili do hotela a Zoe mala pocit, že ten pach sa na ňu nalepil. Drhla sa v sprche tridsať minút, než sa konečne cítila čistá. Oliver nasledoval jej príklad a krátko pred polnocou si sadli k niekoľkým balíkom čipsov a pustili sa do prekladu. Zoe mala neblahé tušenie, že mená usmrtených sú kľúčom k nájdeniu ohňa, ale nemohla o nich Oliverovi povedať a stále jej chýbalo akékoľvek prepojenie.

Možno by bolo lepšie, keby ho poslala späť k Salvatorovi a ona sa vrátila ku Carmen s Treyom. Nemôže donekonečna predstierať, že sa nič nedeje. A keďže sa definitívne rozhodla nezabiť Olivera, nemá dôvod zostávať na dvore v Británii. Špehovanie pre Briana zvládne aj z pohodlia úkrytu na opačnom konci sveta – žijú predsa v modernej dobe technológií, ploštíc a špiónskych kamier.

Keď už je pri tých kamerách... vyhovorila sa, že im ide kúpiť ďalšie čipsy s kolou a zmizla na chodbe. So slúchadlami na ušiach sa pripojila na kamery v Brianových domoch. Niežeby svojmu šéfovi neverila, ale už sa presvedčila že je nekontrolovateľný a má tendenciu robiť zlé rozhodnutia, preto pre jeho vlastnú bezpečnosť sleduje všetko, čo sa dá.

Našla ho v jednom z jeho tajných bytov v Grécku. Mierumilovne sedel za stolom v pracovni a popíjal Whisky. Akosi však vyzeral... neisto. Takmer vydesene.

Priblížila obraz a zistila, že sa mu trasie ruka s pohárom.

Čo už len mohlo vydesiť zloducha ako on?

Prebehla záznam z posledných štyroch hodín a s hrôzou zistila, že Brian mal veľmi neželanú návštevu. Záznam si musela pozrieť dvakrát, pretože neverila vlastným ušiam a očiam.

Čo to len Brian vykonal?!

Zničene klesla na pohovku v hotelovej lobby a nevedela, čo si počať.

Ako sa z tohto vymotá? Horšie, ako z toho vymotá jeho? Pretože ten blbec si neuvedomuje, do čoho sa hrnie!

Roztrasene vytočila Carmenino číslo. „Vypadnite z Vatikánu!“ štekla na ňu, len čo to zdvihla. „Stiahnite všetkých Brianových mužov z terénu a zašite sa na bezpečnom mieste.“

„Prečo? Zoe, čo sa stalo?“

Pevne zovrela mobil. Čo sa stalo? Práve zistila, že muž, ktorého mala ako svoju oporu, pevný bod vo svojom živote, je rovnako zlomený ako ona, sotva sa drží zdravého rozumu. A práve nadobro odhodil vlastnú chrbtovú kosť.

Zoe zostala sama. Brian ju znenávidí za to, čo sa chystá urobiť, a Salvator si ju tiež vychutná. Ibaže ak má mať svet ešte nádej na záchranu, je to len ona, kto musí podstúpiť obeť... a dať zbohom svojmu šťastnému koncu.

„Urob, čo som vám povedala! Oheň si beriem na starosť ja. Nekontaktujte Briana, nepokúšajte sa ho nájsť a ani za nič nechoďte do Británie!“ Zložila.

Dopriala si ešte niekoľko minút premýšľania, potom odhodlane vstala. Toto je jej posledná šanca pocítiť niečo viac než chladnú nenávisť a túžbu po pomste. Nech sa prepadne, ak ju nevyužije!

Vrátila sa do apartmánu a Oliver k nej hneď vzhliadol. Čosi v jej výraze ho znepokojilo. „Si v poriadku? Kde sú čipsy a-“

Viac nepovedal, pretože Zoe k nemu odhodlane prešla a pritiahla si ho k spaľujúcemu bozku.