Temná zrada 8

Len čo vrátili všetky veci na miesto, aby páter nadobro neprišiel o svoj chrbát, rozlúčili sa a odišli.

„Tak čo si zistil?“ naliehala Zoe, len čo v aute osameli.

Oliver chvíľu premýšľal a kŕčovito zvieral volant. „Ako som predpokladal, slová v knihe sú špeciálne usporiadané. Našťastie sme tento typ kódovania odhalili už pred storočiami. Sú to celé stránky, ale z toho, čo som vyrozumel na mieste, skutočne tam svojho času mali Grécky oheň. Dobrá správa je, že nevedeli čo s ním. Potrebovali pomoc.“

„Čiu pomoc?“

„Sami netušili. Len pochopili, že bez mágie nesmrteľných nič nezmôžu.“

Mágie nesmrteľných? Niečoho, čo odsudzovali a démonizovali? Až tak by klesli? Pokiaľ vedela, každý nesmrteľný má určité základné magické schopnosti. Väčšina ich rozvinie na nutnú úroveň obrany a maskovania, iní, ako ona, pokračujú ďalej a môžu ju využiť v boji. Najviac mágie však stále držia bosorky a tie boli v tých časoch dávno považované za vyhynuté.

Kým premýšľala a pokúšala sa nájsť súvislosti, Oliver zaparkoval pred neveľkým hotelom v centre.

„Čo tu robíme?“ Sú predsa upíri, nepotrebujú spánok.

„Neuveríš, ale strávime tu noc,“ odpovedal sarkasticky. „Rezervoval som nám izbu, kým si zabávala kňaza.“

„Prečo?“

„Sme v slepej uličke, Zoe, a musíme si premyslieť, čo ďalej. Radšej by som to robil v pohodlí luxusného apartmánu, než v aute.“

Zagúľala očami. „Rozmaznaný,“ mrmlala, kým ich šiel nahlásiť na recepciu.

V najluxusnejšom apartmáne, aký hotel mal, sa Oliver vďačne zavrel do sprchy, aby sa po mnohých dňoch konečne dostal pod tečúcu vodu. Zoe zatiaľ zavolala Carmen, ale dvojica na nič neprišla. Brian tiež nemal nič nové.

Frustrovane vyšla na balkón a chcelo sa jej kričať. Kedy tieto hrôzy skončia? Kedy si nesmrteľní budú môcť vydýchnuť, aby sa ona zase mohla stratiť? Tentoraz nadobro!

Po pol hodine sa Oliver konečne vypotácal z kúpeľne, ako inak, len v uteráku okolo bokov. Zoe si odmietala priznať akúkoľvek neobvyklú reakciu svojho tela pri pohľade na tie... drahí bohovia, vážne má tých tehličiek až osem?

„Objednal som nám hotelovú práčovňu,“ informoval ju. „Hoď pred dvere svoje oblečenie, keď pôjdeš pod vodu.“

Zaškrípala zubami, ale prijala možnosť byť konečne čistá. Mierne očervenela, keď cez malú škáru podávala Oliverovi svoju belasú podprsenku. „Jeden hlúpy komentár a prídeš o rodinné klenoty,“ varovala ho prísne.

Pod prúdom horúcej vody nervózne pozrela na svoje brucho. Nemala na ňom tehličky ako Oliver, ale škaredú jazvu po zásahu Mýtickou zbraňou. Zdá sa, že má ďalšiu celoživotnú pamiatku na toho nemožného upíra!

Zo zvedavosti zablúdila prstami pod líniu pása, k údoliu medzi stehnami. Prečo nikdy nič necíti? Skúšala už všetko, objednala si vibrujúce aj nevibrujúce pomôcky z celého sveta, dokonca raz v opitosti na seba aplikovala aj elektrošoky, ale ani jediný raz sa jej nepodarilo zachytiť pocity, ktoré ostatné ženy tak blažene opisujú.

Vážne je až tak zlomená?

Zabolelo ju pri srdci.

Boli časy, keď verila, že sa nájde niekto, kto ju vyslobodí z tejto apatie. Kto prebudí jej telo a naučí ju cítiť... čokoľvek, čo normálne ženy cítia.

Ibaže ten sen sa dávno stratil, pochovaný pod vrstvou nenávisti a túžby po pomste. Krásy života vymenila za podvádzanie, klamstvá a nečistú hru.

Nebesia, čo zo seba urobila?

Vypla sprchu a keďže jej tu Oliver z nejakého dôvodu nenechal župan, vyšla von zabalená len v miniatúrnom uteráku.

Ten upír sa stále neobliekol!

„Máš nejaké exhibicionistické sklony, alebo ma len trestáš za to, že som ti vtedy vymazala porno z počítača?“ vzdychla a oprela sa o stenu.

Tmavozelené oči ju spálili až do špiku kostí. Priam cítila, ako sa v nej rozlieva láva, a nenadchýnalo ju to. „Našla si tam niečo, čo ťa zaujalo?“ opýtal sa hlbokým hlasom.

Očervenela ako paprika. Oliver má rád divné praktiky a ona dodnes ľutuje, že si tie videá pozrela. A tá jeho úchylka na drobné blondínky... „Áno, dôkaz že potrebuješ terapiu. Tak kde mám nové oblečenie?“

Oliver sa tajomne pousmial. Zbožňoval jej pokusy o nonšalantnosť, keď bolo jasné, že sa celé jej vnútro búri. „Žiadne nemáš. Musíme počkať do rána, kým nám prinesú to staré a potom si kúpime niečo na výmenu.“

Vyvalila naňho svoje rozkošné očičká a pritiahla si uterák bližšie k telu. Bohovia, už len z toho jej rumenca sa mu v rozkroku postavil stan. Musel si predstaviť spotených sumo zápasníkov, aby sa schladil.

„Chceš mi povedať, že do rána tu mám pobehovať... takto?“ ukázala na seba.

Zazubil sa ako vlk pri pohľade na Červenú Karkulku. „Pokojne aj bez uteráku. Som džentlmen, ja to prežijem.“

Zoe vyzerala, že má chuť po ňom niečo hodiť. „Ja vážne nechápem, ako z teba Salvator mohol urobiť svoju ochranku,“ zavrčala.

„Tiež nevyzeráš ako materiál na bodyguarda. Ale mám na srdci niečo dôležitejšie.“ Vstal a začal sa k nej približovať. „Chcem sa na teba pozrieť.“

V ušiach jej zazneli poplašné sirény a začala cúvať pozdĺž steny. „P-pozrieť? Akože kam?!“

Všetka jeho hravosť sa stratila a oči mu potemneli. „Mučili ťa, Zoe. Mala si len jeden balík krvi. Potrebujem vidieť, či sa tvoje telo dostatočne zahojilo.“

Zapotácala sa. „Úplne ti preskočilo? Ani omylom sa nebudeš pozerať... kamkoľvek!“ Obišla stolík, aby medzi nimi bola aspoň nejaká prekážka. Okrem toho, ani len nebola zranená!

Oliver sa pokúšal o pokojný tón. „Zoe,“ oslovil ju jemne. „Spustili ťa na Judášovu stoličku. Videl som krv...“ Zhlboka sa nadýchol, aby odohnal závrat pri tej predstave. „Netvrď mi, že ťa to nepoznačilo. Pridlho si sa hrala na silnú. Ja viem, že trpíš.“

Oči sa jej zaliali slzami. Teraz sa snaží niečo napraviť?

Teraz?!

Keď všetko len predstierala?!

„Zvládla som horšie veci, zvládnem aj toto,“ odsekla.

„Trpela si kvôli mne. Také niečo si nikdy neodpustím. Dovoľ mi napraviť to. Chcem si byť istý, že si v poriadku,“ prosil ju.

Dvesto rokov neskoro! Zahryzla si do pery, aby neprepukla v plač. „Liečila som sa z rán dávno predtým, než si kvôli mne začal mať úchylku na drobné blondínky, a zvládla som to v pohode. Myslím, že dokážem sama povedať, či som v poriadku.“

Oliver ju uväznil v rohu izby a týčil sa nad ňou ako neprekonateľná hora svalov. Niežeby ju nejako extrémne desila predstava, že ju uvidí nahú. Je predsa špiónka, on tiež. Oni už videli vecí...

Nie, ju desila možnosť, že uvidí jazvu, o ktorú sa sám postaral, a okamžite pochopí, že po celý čas donášala Brianovi. Pevne preto zovrela uterák, jej jedinú ochranu pred katastrofou.

Oliver by sa nikdy nedotkol ženy proti jej vôli, ale pri Zoe prešli na úplne inú pôdu. Veľmi dobre vedel, že keby chcela, do minúty mu zlomí penis a utečie. Z nejakého dôvodu však potrebuje trochu nútenia, zrejme aby si sama nemusela priznať, že niekedy to sama nezvláda. Preto jej neustále hľadel do očí, keď teplou dlaňou pristál na jej odhalenom stehne a opatrne sa posúval vyššie.

Zoe zavrčala, vycerila zuby, ale neurobila jediný pohyb, aby ho zastavila. Musela si priznať, že je asi šialená, keď toto dovolí. Jemu, ktorého dvesto rokov nenávidela a mala v pláne zabiť!

Keď však pocítila hrejivý dotyk, niečo, čo jej vždy bolo cudzie, kdesi v hrudi pocítila znepokojivé chvenie. Jeho ruka sa zastavila milimeter od citlivej oblasti a Zoe svojím zosilneným sluchom začula, že aj jeho srdce bije rýchlejšie.

Drahí bohovia, mohol mať ten svätý chlapík pravdu? Existuje pre ňu ešte nádej?

Nepreliate slzy sa vrátili v plnej sile a začali jej stekať po lícach. Vysilene sa čelom oprela o Oliverovu mocnú hruď na znak kapitulácie.

„Pálili ma tam ciachovadlom,“ dostala zo seba potichu. Po prvý raz v živote nahlas prehovorila o hrôzach, ktoré zažila. Ani Brian nevedel všetko, hoci väčšinu vytušil.

Upír ustrnul, v žilách sálajúci hnev. Čo že urobili jeho malej bojovníčke?!

Keď nič nepovedal, pokračovala. „Mali perverznú radosť z toho, že ma tam zmrzačili. Spálili väčšinu kože.“ Zachvela sa, keď vypustila do sveta jedno zo svojich tajomstiev. Nikto jej vtedy nedoprial možnosť nariekať, vyplakať sa a utíšiť bolesť. Vždy prišla len ďalšia, horšia.

Oliver bol rád, že mu v tej chvíli nehľadí do tváre, kde sa zračil výraz chladnokrvného zabijaka. Och, tie veci ktoré by bol v tejto chvíli ochotný vykonať na jej mučiteľoch... Ruka sa mu triasla potrebou uistiť sa, že jej nezostali žiadne pamiatky na toto mučenie. Pohol dlaňou a zovrel v nej Zoeine ženské partie. Vydýchol si, keď našiel hebkú pokožku a pružné tkanivo. „Bolo to pred alebo po premene?“ zašepkal takmer nečujne.

Vzlykla. „Oboje.“

Oni ju dostali dvakrát?!

V hlave mu vyvstala miliarda otázok, ktoré jej však v tomto stave nemohol položiť. Jednu však musel. Potreboval vedieť jednu odpoveď, ktorá ho zrejme zničí. „Zoe, dievčatko...“ Voľnou rukou ju pohladil po mokrých vlasoch. „Bola si... bola si panna, keď ťa... keď ťa prvý raz...“ Nedokázal nájsť správne slová. Nedokázal vysloviť niečo také hrozné v prítomnosti niekoho tak anjelského ako Zoe.

Jej prikývnutie mu takmer podlomilo kolená a časť jeho srdca rozhodne umrela. Zoe nikdy nepoznala dotyk milenca! Nikto jej neukázal, že sex nebolí a nie je násilný.

Nespomínal si, kedy naposledy plakal, ale dnes nedokázal udržať svoje slzy na uzde. Už len z tej predstavy, že kedysi dávno jeho malá Zoe bola kdesi spútaná a mučená, sa mu obracal žalúdok.

„Ty si bol prvý, kto ma kedy pobozkal,“ prišlo ďalšie prekvapivé priznanie.

Tentoraz to už nevydržal a potiahol ju za vlasy, aby si videli do tváre. „Skutočne?“

Opäť len nemé prikývnutie.

„Nikdy som nič necítila, Oliver. Na bolesť som zvyknutá. To ostatné...“ To ostatné je stratené v čase.

„Hovorila si o tom niekedy s niekým?“ šepkal jej na pery.

„Nedokázala som.“ Ani len s Brianom. Rozhodne nie s Erin.

Spojil im čelá, ruka stále na miestach, ktoré nežný dotyk nepocítili. Zo zvedavosti skúsene pohol prstami, hľadajúc citlivé body.

Zoe zasyčala. Pri ňom ju telo vždy zrádzalo. Na povrch sa predierali nebezpečné vášne rovnako cudzie ako myšlienka na šťastný život. Prečo s ňou vlastný dotyk nič nerobí, ale jeho áno? Práve jeho, ktorý ju odsúdil na toľké utrpenie? Skutočne je nejaká zvrátená masochistka?

Pred očami uvidela hviezdičky v momente, keď Oliver obkrúžil malý výbežok rozkoše. Odrazu zúfalo túžila vedieť, čo všetko môže pocítiť. A to skôr, než ju Oliver naveky znenávidí za jej zradu. Pretože v tej chvíli sa Zoe nadobro rozhodla nikdy mu nepovedať o jeho podiele na utrpení, ktoré znášala. Ani o jej podiele na jeho prežití.

Po dvesto rokoch mu konečne odpustila.

Pretože konečne pochopila, že úmyselne by jej nikdy, nikdy neublížil.

„Neprestávaj,“ prosila ho roztraseným hlasom s rukami zaborenými v jeho pevnej hrudi. Drahí bohovia, na jeho anatómiu by mali byť skladané ódy!

Oliver ju neposlúchol. Odtiahol sa od nej a keď protestne zastonala, zdvihol ju a odniesol k posteli. Uložil ju medzi nadýchané vankúše a ako šelma sa preplazil nad ňu, až sa ich telá dotýkali. „Prečo si sa v ten deň nechala spútať, keď si mala taký strach?“

Našpúlila pery. Teraz sa chce rozprávať?

„Zoe. Odpovedz mi.“ Vyhrnul jej uterák a vrátil ruku tam, kde ju chcela mať. Líca jej rozkošne zružoveli a privrela oči.

„D-dúfala som,“ odvetila po chvíli. „Že možno... že to prejde. Že ešte môžem byť normálna.“

Zasmial sa. „Zlatíčko, my dvaja normálni nikdy nebudeme,“ opravil ju a konečne sa vrátil k požadovanej činnosti. Netrvalo dlho a Zoeine vnútro zvlhlo. Prekvapene vyvalila oči.

Upír na ňu spokojne vyceril zuby a pobozkal tie pootvorené pery. Z jeho pohľadu sa nezdalo, že by Zoe nič necítila. Vlnila sa pod ním a jej horúce telo sa lákavo trelo o jeho.

Vyvrcholenie prišlo rýchlo. Zoe nemala šancu sa akokoľvek brániť. Stupňujúce sa trenie medzi stehnami ju vystrelilo ku hviezdam skôr, než si ho stihla patrične vychutnať. Celé jej vnútro sa stiahlo a z hrdla sa jej vydrali tie najroztomilejšie stony, aké kedy Oliver počul.

Len čo sa zniesla z výšin, do mozgu sa jej vrátilo trochu krvi.

Nebesia, čo to urobila?!

Ohromene sa posadila a k telu si pritisla vankúš. Neveriacky civela na muža, ktorého len pred pár dňami túžila zabiť. Žilami sa jej stále valila láva, roztápala všetok chlad, ktorý ju držal vo svojej moci dve storočia.

Dve storočia nenávisti.

Dve storočia samoty.

Dve storočia bez dotyku.

Začala zrýchlene dýchať. Toto je šialenstvo! Ale ten polonahý upír len pár centimetrov od nej... Jediné, na čo dokázala myslieť bolo, že sa doňho zahryzne, a nie z pomsty.

Oliver z jej pohľadu pochopil, že krátkodobé opojenie zmyslov skončilo. „Zoe, hlavne nespanik-“

Vrhla sa naňho. Nedokázala si pomôcť. Zvalila ho na opačnú stranu postele a obkročmo sa naňho posadila. Ten oheň sa nedal zastaviť. Našla jeho pery a neodtrhla sa, kým mu jazykom nespočítala všetky zuby. Stále citlivým stredom sa cez uterák trela o jeho napnutý penis.

„Toto jedného dňa oľutujeme, upír,“ predpovedala zadýchane a lusknutím prstov zhasla všetky lampy a zatiahla závesy.