Temná zrada 14

Zoe ubolene otvorila oči. Mala pocit, že ju prešiel buldozér. Zasyčala a nadvihla sa na lakťoch. Cez okná do hotelovej izby prúdilo denné svetlo a keďže ju koža nepálila, pochopila, že ju niekto nadopoval krvou. Odfúkla si prameň svetlých vlasov z tváre a oči jej pristáli na strnulom Oliverovi sediacom v kresle pri stene.

Čosi v jeho pohľade ju k smrti vydesilo.

Spamätala sa a zistila, že je nielen čistá, ale pod tenkou prikrývkou aj nahá.

Zbledla.

„T-ty si ma vyzliekol?“ opýtala sa detským hláskom.

Nebezpečne vyzerajúci upír sa naklonil, oprel si lakte o kolená a prepálil ju svojimi tmavozelenými očami. „Musel som. Tvoje oblečenie bolo špinavé a nasiaknuté krvou,“ odôvodnil svoje konanie.

Stiahlo jej hrdlo.

Prišiel na to?

Nevedela, ako reagovať. Posadila sa a prikrývku si tisla k telu. „Hm... a uvidel si niečo zaujímavé?“ zisťovala situáciu.

Zdvihol jeden kútik pier. „To mi povedz ty.“

Naprázdno preglgla. Tak teraz je vo väčších sračkách než keď ju prichytili na hraniciach Iránu s nákladiakom plným rádioaktívneho materiálu.

S plánmi jadrovej bomby vo vrecku.

Na jedinú sekundu si dovolila pohľad na dvere, než sa k nim s prikrývkou okolo tela v panike rozbehla.

Oliver bol v momente na nohách a dobehol ju skôr, než sa dotkla kľučky. Tvrdo ju pritisol o drevo s rukami za chrbtom. „Kto by to bol povedal?“ vrčal jej do ucha. „Salvatorova najobľúbenejšia agentka. Miláčik kráľovstva. Jediná, ktorú nikdy nepodozrieval.“

Zoe škrípala zubami a pokúšala sa oslobodiť, ale jeho zovretie bolo až bolestivo pevné. Oliverovu zúrivosť priam cítila v nozdrách, tak ako jeho zvýšený tlak. „Pusti ma, ty neandertálec!“ okríkla ho a konečne sa jej podarilo otočiť sa k nemu čelom. Precvičila si stuhnuté svaly na krku a časť z nej sa tešila, že už viac nemusí predstierať sladkú, nevinnú Zoe. „Na to, že si špión, ti to trvalo pekne dlho,“ povedala vyrovnane a upravila si tenkú prikrývku okolo pŕs.

„Nemáš ani poňatia, čo ťa čaká v Británii. Postarám sa o to, aby si bola odsúdená na doživotie,“ prisahal jej.

Odfrkla si. „Ešte stále ti nedošlo, že ma niečo také prízemné nevydesí?“ On ju odsúdil na oveľa horší osud a Zoe bola vždy zmierená s tým, že ju spravodlivosť dostihne. Len dúfala, že to nebude takto skoro.

Oliver na ňu ceril zuby. „Uvidíme. Nikto s tebou nebude zaobchádzať v rukavičkách ako s Annie.“

Isteže nie. Za prvé, Annie Brianovi slúžila v minulom živote a bola tvrdo potrestaná. Za druhé pri nej stojí Damian a ten je schopný obrátiť celú planétu hore nohami, ak by niekto čo i len pomyslel na to, že jej skriví vlások na hlave. Za tretie, Annie sa osobne postavila Brianovi.

„So mnou sa v rukavičkách nikdy nezaobchádzalo,“ mykla plecami.

Chytil ju pod krkom a pritlačil jej hlavu o stenu. Zoe sa dýchalo ťažšie, ale úplne jej kyslík neodrezal. „Prečo ti odrazu neverím?“ Znechutene ohrnul peru. „Zahrala si nám krásne divadielko. Úbohé malé dievčatko, ktoré pred všetkými statočne tajilo bolestivú minulosť,“ vysmial ju. „Bola si vôbec znásilnená? Mučená?“

Jej zhrozený, neveriacky pohľad bol ako úder do hrude. Práve ju obvinil, že si vymyslela najhoršie zločiny, aké môžu byť na človeku napáchané, a stačila jediná sekunda aby pochopil, že tentoraz prestrelil.

Z celej sily ho od seba odstrčila a ešte ho aj odkopla na meter ďaleko. Oči jej sršali zúrivosťou. Ak sa doteraz necítila ako absolútna úbožiačka, práve do toho štádia dospela. Obostrela ju bolesť taká silná, že si musela pritisnúť ruky na hruď.

Odmalička poznala len hlad.

Uniesli ju. Znásilnili. Mučili.

Nikto sa jej nikdy v živote nezastal. Nikto ju neobjal a nepovedal jej, že to bude v poriadku. Nikto jej neposkytol psychologickú pomoc.

Na všetko bola sama a teraz niekto zneváži ešte aj jej právo na dôstojnosť! Naozaj je až taká príťaž pre tento svet? Nehodná obyčajného súcitu?

„Ty si ešte väčší debil, než som si myslela!“ okríkla ho, ale hlas sa jej na poslednom slove zlomil.

Aby jej poníženie bolo kompletné, v tej chvíli sa prudko rozleteli dvere, udreli ju do chrbta a ona klesla na zem na všetky štyri.

„Oliver, si nažive?!“ zvolal zadýchaný Conor, za ktorým sa nahrnuli Kamal s Ekremom, obaja so zbraňami v rukách, pripravení zabiť všetko, čo sa pohne.

Zoe k nim zlomene vzhliadla a ani sa nenamáhala s konverzáciou. Akosi prišla o všetky zvyšné sily na odpor. Je porazená. Čo viac riešiť?

„Nič mi nie je,“ uistil ich oslovený upír a nespúšťal z nej pohľad.

Kamal ju surovo vytiahol na nohy a nadvihol obočie. „Nejaký dôvod, prečo je takmer nahá?“

Oliver sa spamätal a pokrútil hlavou. „Jej oblečenie bolo zničené po boji.“ Prešiel ku skrini a hodil jej nohavice s tričkom a spodné prádlo.

Ani sa len nepokúsila odísť do kúpeľne. Obliekla sa priamo na mieste, absolútne nevšímavá k mužom okolo nej.

„Čo sa vlastne stalo?“ dožadoval sa odpovede Conor.

„To je na dlho,“ vzdychol Oliver. „Poďme domov.“

Kamal chápavo prikývol a na zem nakreslil pentagram. Salvator chcel pôvodne Zoein vstup na jeho pozemok zničiť, kým nepochopil že je to rýchla spiatočná cesta pre mužov v teréne.

Ekrem nasadil Zoe začarované putá a postrčil ju do stredu pentagramu. Ostatní ich obstúpili a po odrecitovaní krátkeho zaklínadla sa všetci ocitli späť pred Salvatorovým sídlom, obkolesení tuctom stráží.

Conor im dal znamenie, že je všetko v poriadku a než sa Zoe nazdala, stála v tmavej cele v podzemí.

Oliver zničene sedel v Salvatorovej pracovni a zúfalo hľadel na svojho kráľa. Ten tiež vyzeral, že by radšej predvádzal gladiátorské hry, než riešil vzniknutú situáciu.

„Niet divu, že o nás Brian toľko vedel. Mala prístup všade,“ mrmlal.

Salvator sa pohrával s perom a občas ním poklepkal po masívnom stole. „A predsa nám nakoniec povedala, kde ho nájsť,“ dodal.

„Môže ísť len o ďalší z ich plánov. Nič o nej nevieme, Salvator. Neveril by som ani slovu, ktoré jej vyjde z úst.“

„Nič také v pláne nemám. Ibaže naše problémy sa len rozrastajú. Ten oheň musíme nájsť skôr než Julius. Už len to že vás napadol naznačuje, že ste boli na dobrej stope.“ Nepokojne sa oprel v kresle a odpil si z rumu.

„Vie niečo Brian?“

Salvator sa ešte viac zachmúril. „Ak áno, nie je práve výrečný. Vlastne je na Zoe celkom nazúrený.“

Je sa snáď čomu čudovať? „Čo mu mohol Julius sľúbiť, že by sa vôbec zamyslel nad pridaním na jeho stranu? Vládu nad svetom?“

Kráľ si odfrkol. „K tomu Juliusa nepotrebuje.“

Pravda. Brian je nebezpečný sám o sebe.

Na dvere ktosi rázne zaklopal a bez vyzvania vošiel. Conor mal v tvári namrzený výraz a trel si spánky. „Z tých dvoch mám migrénu,“ povedal. „Nemali sme ich dávať do susedných ciel.“

„Čo sa deje?“ Oliver okamžite vstal.

„Zapnite si záznam z kamier a uvidíte. Bohovia, tí dvaja sú ako staré babky na trhu. Nezavrú sa im ústa!“

Salvator spýtavo nadvihol obočie, ale poslúchol svojho prvého muža a prebudil počítač. Veľmi ho zaujímalo, aká je skutočná povaha Brianovho a Zoeinho vzťahu...

Len čo s Brianom osamela, vymenili si obozretné, nie práve priateľské pohľady. Brian zvieral mreže cely oproti tej jej a premeriaval si ju. „Kto by si bol pomyslel, že to bude tá najvernejšia, ktorá ma nakoniec zradí?“

Zagúľala očami a rozkročila sa v strede cely. „A čo si čakal, génius?“ rozhodila rukami. „Spolčiť sa s Juliusom? Nadobro si potratil rozum?!“

„Odkiaľ o tom vôbec vieš?“

„Napichla som ti domy, Brian,“ oznámila mu tónom, ktorý naznačoval, že to od nej mal dávno očakávať.

Oči mu zahoreli nebezpečným ohňom, ale Zoe sa nezľakla. „V tom prípade si musela vidieť, že som nikdy nesúhlasil s tým, že sa k nemu pridám.“

Nadvihla jeden kútik úst. „Zaváhal si. To mi stačilo. Nezabúdaj, že ťa poznám. Viem čoho si schopný a viem, že Julius využil tvoju jedinú slabosť.“

Upír nebezpečne vyceril zuby. „Nemáš poňatia, o čom hovoríš,“ zavrčal.

„Ale mám,“ oponovala mu pokojne. „Chvíľu mi to trvalo, ale tie návštevy cintorína si až tak dobre neutajil.“

Otvoril ústa, ale nevyšiel z nich ani hlások.

Cintorín. Miesto, kde odpočíva jediná osoba, ktorá preňho znamenala celý svet. Nikto o nej nevedel. Stala sa jeho smutným tajomstvom po tom, čo zabil všetkých, ktorí o ich vzťahu vedeli. Ktorí mu vzali nielen ju, ale aj nevinné dieťatko pod jej srdcom.

Brian však nebol z tých, ktorí by odmietli mať posledné slovo. „Ideme zachádzať do osobných záležitostí, hm? Tak prezraď, už si si s Oliverom pokecala o tvojej smiešnej traume z chlapov, ktorí vyzerajú ako on?!“

Zalapala po dychu. Toto bola krutá podpásovka. „Chceš vyťahovať špinu? Fajn. Už si Salvatorovi povedal, že si celé roky plánoval jeho nástup na trón a on o tom ani nevedel?“

Napaprčene sa na ňu zamračil a päsťami drvil mreže. „Ja aspoň nepredstieram, že na mne nebol spáchaný zločin ktorého vinníka poznám a nechávam ho behať dvesto rokov po svete!“

Zoe od zúrivosti dupla nohou. „Máš pravdu, ty len predstieraš že si zlý chlapec, než aby si priznal že si nevinný zo zločinov, ktoré na teba prišili!“ vrátila mu to.

Klesla mu sánka. Má to dievča nejaké hranice? „To mi môže byť jedno, keď o chvíľu Julius spáli svet večným ohňom len pre to, že si sa tak hlúpo nechala odhaliť! Na čo si myslela?!“

Upírka fučala ako býk v aréne. „Zrejme na to, aby sa ten imbecil nedostal ku knihám, ktoré chrániš vlastným životom! V takom prípade by mu oheň mohol byť ukradnutý. A nemysli si, že neviem že to ty si Salvatorových mužov naviedol na moju stopu!“

„Čo som mal asi robiť?! Potrebujem teba aj toho magora živých. Ste jediní, ktorí majú aspoň poňatia o dianí v Calais!“

„No blahoželám, z cely sa mi ten oheň bude hľadať naozaj pohodlne!“ vykríkla obviňujúco a ukázala okolo seba. „Hlavne keď si myslia, že som ho chcela pre nekalé účely!“

Brian chcel niečo povedať, ale jej oči odrazu zmenili farbu a on prišiel o hlas. Potom sa na plné hrdlo rozosmial.

„Čo ti je smiešne, magor?!“

Uvoľnene sa oprel o mreže. „Tak preto potreboval záznamy z Vatikánu. Och, náš nepredvídateľný démon.“ Zotrel si slzy smiechu. „Už chápem jeho činy.“

Zoe sa naňho kráľovsky mračila. „Ty si sa nadobro zbláznil!“

Pokrútil hlavou. „Moje malé zlatíčko, skutočne potrebuješ psychologickú pomoc. Hlboko som podcenil dosah tvojej traumy.“

„Moja trauma môže ísť tiež tam kde slnko nesvieti, keď nikto nepátra po jedinej zbrani schopnej zničiť túto planétu!“ odsekla. „A nemysli si, že neviem o tvojom fikuse Donaldovi, s ktorým vedieš dlhé nočné rozhovory. Tak kto z nás tu skutočne potrebuje cvokára?! Pomenoval si si izbovú rastlinu!“

Brianovi na čele navrela žila. „A ty si strávila osem rokov na Harvarde, len aby si vedela zostrojiť atómovú bombu! Bombu, Zoe!“

Keby ich nedelili mreže, už mu vyškriabe oči! „Ja som ju aspoň chcela zostrojiť, ale ty si si jednu šlohol priamo zo Severnej Kórey!“

„Po tom, čo som zistil, že tam máš dovolenkovú destináciu!“

„Lepšie Kórea než tvoj chutnučký domček v Pripiati! S bazénom na streche!“

 Brian v tej rýchlosti nedokázal nájsť nič hrozné, čo by na ňu ešte vytiahol, preto zmenil smer ich hádky. „Dokážeš nájsť moje domy a nemáš jedinú stopu po obyčajnom ohni?“

„Možno by som mala, keby niekto nepokašľal všetky plány a ja som ho nemusela zachraňovať pred ním samotným!“ obvinila ho.

„Viem sa o seba postarať! Nikdy by som s Juliusom nesúhlasil!“

„Ty že sa vieš o seba postarať? Nebyť mňa, stále by si tvrdol na Antarktíde! A kto ťa podľa teba dostal z basy v Afganistane? Veľkonočný zajačik?!“

„Hovorí tá, ktorá sa nechala zabásnuť Sovietmi!“

„Mala som to pod kontrolou!“ zvrieskla vytočene.

„Pre všetko na svete, sklapnite!“ oslovil ich unavený, plechový hlas z ukrytého reproduktora na stene. „Ste väzni. Nemôžete v tichosti rozjímať nad svojimi zločinmi?“ prosil ich Salvator.

Zoe sa pomaly nadýchla a vydýchla. Zabudla, že sú tu ploštice a v rohu kamera. „V takom prípade ste ma nemali dávať do cely blízko neho,“ ukázala na Briana.

„Ospravedlňujem sa. Chcela by si radšej luxusnú hosťovskú izbu? S vírivkou, napríklad?“

Prižmúrila oči na kameru. „Uvedomuješ si, že oheň je stále potrebné nájsť?“

„Áno. Pracujem na tom.“

„Prečo ma to neukľudnilo?“ zamyslela sa Zoe sarkasticky.

„Pokoj tvojej duše mi môže byť našťastie ukradnutý,“ odvrkol Salvator. „Byť tebou, začnem sa psychicky pripravovať na veľmi dlhú dobu vo väzení.“

Trhla sebou. Čím to je, že za pokus o dobrý skutok vždy skončí za mrežami?