Temná zrada 17

Oliver mĺkvo otvoril oči a okamžite naňho doľahla váha jeho činov. Ležal na prázdnej ošetrovni a civel na biely strop.

Bol pripravený skutočne na všetko.

Na akékoľvek Zoeino temné tajomstvo z minulosti.

Okrem tohto.

Deň čo deň ju stretával a ani jediný raz... žiadny náznak. Nič.

Teraz už chápal, prečo sa zrútila vtedy v klube – nie kvôli putám, ale kvôli nemu! Bola bezmocná a jej prvá spomienka naňho je, ako z nej vysáva život. Doslovne.

Tichý pohyb vedľa neho ho prebral zo zamyslenia a pomaly otočil hlavu.

Na vedľajšom lôžku našiel v polosede Zoe s trpkým úsmevom. Bez slova mu mávla a ukázala na balík krvi na stolíku pred ním, ktorému absolútne nevenoval pozornosť.

Naprázdno preglgol a so zasyčaním sa posadil. Svaly na krku mu stuhli a jeho telo bojovalo s poslednými zvyškami sedatív. Všetko však ignoroval a jeho pohľad sa sústredil na drobnú divožienku sotva meter od neho.

„Dvanásť hodín,“ povedala, pretože správne predpokladala jeho prvú otázku ohľadom času mimo vedomia.

Nedokázal nájsť slová. Ako začať? Hej, prepáč že som ťa zabil? Sorry za tú smrť?

Zovrelo mu žalúdok. Mal v tej prašivej cele umrieť!

Zvedavo si ju premeral a ona na ďalšiu jeho nevyslovenú otázku odpovedala zdvihnutím ľavej ruky, na ktorej mala náramok s malou skrinkou. „Ak opustím túto miestnosť bez autorizácie, napáli to do mňa tisíc voltov. Preto ma s tebou nechali.“

Dvanásť hodín.

Dvanásť hodín mala šancu zabiť ho a znovu to neurobila. Je to predsa Zoe, nepotrebuje k tomu zbrane.

Smutne mu pozrela do očí. Chcela späť svojho panovačného, veselého šéfa. Uvidí ho ešte niekedy?

„Dvesto rokov,“ zašepkal konečne so slzami v očiach.

„Čas letí, čo?“ Pritiahla si kolená k sebe ako vystrašená školáčka. Konečne sa začala zmierovať s vlastnou minulosťou a bol to zvláštny pocit. Ako sa vytrácal hnev, nahrádzalo ho čosi... príjemné. Jej ľadové vnútro sa roztápalo a ona nevedela, čo si s tým počať.

„Nezabila si ma.“ Konštatovanie. Celkom očividné.

Zaklonila hlavu. „Nespomínal si si.“ Privrela oči. „Vždy keď som bola odhodlaná urobiť to... a buď si istý, že tých prípadov boli desiatky... cúvla som.“ Prinútila sa presunúť a posadila sa s nohami cez okraj lôžka oproti nemu, aby si videli do tváre. „Brian to vedel. Od začiatku. Preto ma sem poslal. Aby som túto kapitolu uzavrela.“

Brian. Jeho nálada ešte viac poklesla. „Akú rolu v tom hrá on?“

Uhla pohľadom. „Nebude sa ti to páčiť.“

Bohovia, čo pred ním ešte tají? „Zoe.“ Počkal, kým naňho opäť uprela svoje dokonalé očká. „Prosím.“

Vzdychla. „To on ma zachránil. Staral sa o mňa. A bol to on kto to tam spálil do tla,“ dodala.

Brian bol tiež v Calais? „Ako je to možné?“

Preglgla. „Oliver, to čo sa mi stalo po... premene... nie je pekný príbeh. Si si istý, že ho chceš počuť?“ Ešte nikdy ho nikomu nepovedala celý, ani len Brianovi, ktorý si však väčšinu domyslel.

Opatrne vstal a posadil sa vedľa nej. Potreboval byť blízko svojej divožienky. „Spomínam si, že ťa vzali späť. V bezvedomí.“

Prikývla a zvieralo jej hruď. Čo sa stane, ak mu to povie?

Nič.

Minulosť sa vymazať nedá.

„Zobudila som sa späť v cele, hladná a slabá.“ Tak ako každý premenený upír. „Čas od času mi dali krv, ale len toľko aby som neumrela hladom. Držali ma tam ďalší mesiac, aspoň myslím. A keďže upíri majú rýchlejšie hojenie, ich mučenie nabralo nový rozmer.“

Oliver sa chcel obesiť. Skončí niekedy táto nočná mora?

Zoe si zotrela slzu z líca a smrkla. „Nerozumela som čo sa so mnou deje. Testovali na mne mnoho metód. Polámali mi kosti, natiahli na škripec... asi si domyslíš, čo všetko mohli upírovi urobiť. Nakoniec si však povedali, že je čas zbaviť sa ma. Poviem ti, bola to úľava. Tešila som sa na smrť.“ Odmlčala sa a neveriacky pokrútila hlavou. „Ale opäť mi nebola dopriata. Plánovali ma upáliť na hranici za prítomnosti celej dediny. Mala to byť spoločenská akcia. Priviazali ma o stĺp, obložili drevom a senom, však to poznáš. Nakoniec to celé zapálili.“ Dlane sa jej roztriasli a Oliver si nedokázal pomôcť. Zovrel ich v rukách a prisunul sa bližšie.

Zoe zamyslene pozrela na ich dotýkajúce sa končatiny, ale neodtiahla sa. Vlastne sa cítila lepšie. Akoby už nebola úplne sama vo svojej mizérii.

„Mám to trochu zahmlené. Horela som. Najskôr moje šaty, potom vlasy a nakoniec ma začala páliť pokožka. Trvalo to celkom dlho a postupne som strácala cit vo všetkých častiach tela. Vtedy prišiel Brian. Prechádzal okolo a uvidel oheň. Keď pochopil, že horí nesmrteľná a nie smrteľníčka, rozzúril sa. Povedal mi, že sa na koni predral až k hranici a kúzlom uhasil oheň. Ľudia ušli a tí, čo nestihli alebo mali tú drzosť zaútočiť naňho... prišli o hlavu. Teda myslím, že im urobil niečo oveľa horšie, ale túto časť poznám len z jeho rozprávania. Moje obhorené telo dávno vypovedalo službu, krvný obeh nefungoval a mozog odumrel. Ale upír ani jedno z toho nepotrebuje.“

Olivera naplo. Upír je mŕtvy až po odťatí hlavy alebo keď je nadobro spopolnený, najlepšie slnečným svetlom po tom, čo mu je odopretý prístup ku krvi. Zoe aj v tom stave žila...

„Brianovi sa podarilo dostať moje telo – teda jeho zvyšky – do domu v Calais. Bola som len kúsok od kostry, dokonca som prišla o svalové tkanivo.“

Upírovi po tvári stiekli slzy. Nedokázal ich zastaviť. Takéto utrpenie by neprial ani len Juliusovi, a to je číslo jedna na jeho zozname nepriateľov.

Zoe po chvíli pokračovala. „Vrátil sa k mojim mučiteľom, odvliekol ich do domu, zabil a ich krv prepumpoval do vane, kam ma uložil. Pekne jedného po druhom. Potom ich vrátil späť a to miesto spálil.“

Konečne jedna správna vec, ku ktorej sa zmohol! Oliver si urobil mentálnu poznámku, že mu musí kúpiť darčekový kôš. Možno radšej desať.

„Keď som sa kúpala v krvi, áno, doslovne, moje telo začalo reagovať. Spotrebovávalo ju. Tkanivo sa bunku po bunke obnovovalo, ale bola to agónia. Byť bez ochrany pokožky, ktorá dorástla posledná...“ sykla a striasla sa. „Oči sa tiež obnovili nakoniec. Bola som slepá, hluchá a v bolestiach. Trvalo to dva roky, počas ktorých neustále obnovoval krv vo vani.“

Oliver si musel priložiť ruku na ústa, aby nevybuchol v plač. Toľké utrpenie... toľká sila.

Zoe sa k nemu prisunula ešte bližšie. „Nie, prosím. Nechcem, aby si ma ľutoval. Nesmieš.“ Rozplakala sa, ale boli to tiché, dôstojné vzlyky. „Prežila som. My obaja.“

„Si malý zázrak, Zoe,“ šepol a pobozkal ju do vlasov.

Zasmiala sa. „Skôr malý nezmar. Keď som sa konečne zregenerovala, moja motorika bola na úrovni novorodenca. Brian ma musel učiť chodiť, hovoriť, jesť a zvládať základné telesné úkony. Celý proces mu zabral desať rokov, počas ktorých ma naučil jazyky, matematiku, filozofiu, a nakoniec aj bojovať. Dal mi vzdelanie, strechu nad hlavou, jedlo a dôstojný život.“ Plačlivo sa nadýchla. „Už chápeš, prečo som mu verná?“

Chápe.

Viac než to.

Podporuje jej oddanosť.

Brian jej vrátil všetko, čo jej on vzal.

Ako by jej to mohol vyčítať?

„Prečo ťa tam vôbec držali? Bola si človek.“ Potrebuje poznať aj posledný detail.

Odfrkla si. „Bola som nemanželské dieťa bylinkárky, ktorá umrela. Nemal ma kto chrániť. Nikomu som nechýbala. Nikto sa ma nezastal.“

Och bohovia, jeho drahá, malá divožienka. Objal ju a posadil si ju do lona, kým potichučky vzlykala. Nežne jej rukami prechádzal po línii chrbtice.

„Je mi to tak ľúto,“ šepkal dookola. „Slovami nedokážem vyjadriť ako veľmi.“

Neodpovedala, len ukryla svoju tvár do ohybu Oliverovho krku a spamätávala sa.

Casey, najmladšia z bosoriek ukrývajúcich sa v Salvatorovom kráľovstve, priletela na metle na príjazdovú cestu, zamávala ochranke a vošla do vyhriateho paláca. Po ceste do kráľovej pracovne si zložila hrubé rukavice a upravila si rovné čierne vlasy s dvoma červenými pramienkami. Bez zaklopania vošla.

Kráľa našla usadeného za stolom spolu s Erin. Obaja vyzerali zničene a pod očami mali tmavé kruhy.

„Hej, niekto nám tu mal zase sexuálny maratón? Odmietam vám predávať ďalšie afrodiziaká! Za prvé ich nepotrebujete, za druhé ste všetky minuli.“ Usadila sa pred nich.

Salvator odložil papiere, ktoré mal pred sebou, a nešťastne na ňu pozrel. „Tentoraz nejde o nás, Casey. Potrebujeme pomoc.“

Jeho tón sa jej veľmi nepáčil. Ostražito sa vystrela. „Čo sa deje?“

Bez slova k nej otočil monitor, na ktorom sledoval Briana cez kamery v cele.

Klesla jej sánka. „A-ako...“

Erin jej stručne zhrnula udalosti posledných dní. „Výsledkom je, že hoci na seba prezradili kopu zaujímavých vecí, ani jedného nemôžeme prinútiť hovoriť, aby George potvrdil ich pravdivosť. Vieme, že nám niečo uniká, ale nechápeme to, Casey.“ Prosebne sa oprela o stôl. „Nemáš nejaký odvar pravdy alebo niečo podobné? Čo by ho prinútilo hovoriť?“

Bosorke vyschlo v krku. Keby len vedeli to čo ona... Ešte stále sa budí s nočnými morami po tom, čo nahliadla do minulosti a uvidela čo premenilo Briana na toto... monštrum.

„Potrebujeme vedieť, čo mu Julius sľúbil za spoluprácu,“ pokračoval Salvator. „Aby sme mohli zdvojnásobiť cenu. Inak sa tí dvaja spoja a... to si nemôžeme dovoliť.“

Casey potemneli oči. „Julius mu niečo sľúbil?“

„Niečo, čo ho prinútilo zaváhať. Zoe nič nepovie, ak to vôbec vie, a on čoskoro nájde spôsob ako uniknúť. Môžeš nám pomôcť?“

Pukalo jej srdce. Či im môže pomôcť? Áno. Ale cena ktorú zaplatí... Oni ani len netušia, čo všetko sa odohralo v noc, keď mal údajne spáchať zločin, za ktorý je naňho vydaný zatykač. Zločin, ktorý vôbec nemá na svedomí...

„J-ja potrebujem čas. Dva dni. Udržíte ho tu dovtedy?“

„Pokúsime sa,“ sľúbila jej Erin. „Si v poriadku? Zbledla si.“

Potlačila slzy. „Môžete mi upresniť z akých zločinov je obvinený?“

Salvator sa zamračil, ale nepýtal sa prečo to potrebuje vedieť. „Zrada a ohrozenie vlastnej rasy po tom, čo na nás poslal inkvizítorov a vlkolakov, keď mu nevyšla krádež Conorovej knihy. Mnoho upírov v tú noc umrelo. Ich smrť je pripisovaná jemu.“

Prikývla. „A čo ostatné? Machinácie s Isobel, ohrozovanie Annie, premena veľkráľovnej Miny, krádež posvätného predmetu od valkýr?“

„Čo sa týka Isobel a toho, že jej dušu poslal do tela svojej dávnej komplicky, to je záležitosť anjelov. Tí proti nemu nemajú dôkaz, takže je to mimo našej jurisdikcie. Annie nezabil a nikdy ju priamo neohrozil na živote, čo je tým pádom len priestupok. Minina premena mu musela byť z politických dôvodov prepáčená, pretože zasadla na trón a valkýry svoju posvätnú dýku dostali späť,“ vymenoval jeho prečiny. „Prečo sa pýtaš?“

Pretože ten muž je nevinný, kričalo jej svedomie. Nanešťastie, Julius mu mohol sľúbiť niečo, čo nikdy neodmietne. A len Casey vie, že mu klamal. Ak to však prizná... začnú sa diať veci. Veci, na ktoré nie je pripravená.

„Dlhý príbeh.“ Vstala. „Dva dni. Musím si niekam zájsť.“ Nasadila si rukavice a zovrela svoju obľúbenú metlu. „Pokúste sa nespustiť ho z dohľadu.“ Otvorila okno a hladko z neho vyletela.

Salvator si frustrovane pretrel tvár. „Prečo mám pocit, že čokoľvek má v pláne, nebude sa mi to páčiť?“

Erin skrivila pery. „Možno to nebude také zlé.“