Temná zrada 21

Zoe zobudil rachot a vzdialený zvuk hlasov. Ospalo zívla a pretočila sa v Oliverovom náručí na druhý bok. Zvuky neustávali. Nespokojne zamrmlala akúsi nadávku.

Keď ani po minúte rachot a krik neustali, Oliver sa neochotne nadvihol na lakti a zažmúril k oknu. „Čo sa to, do pekla, deje?“ vrčal.

„Brian je na úteku,“ odvetila Zoe nenútene a stiahla na seba prikrývku. Potom jej došli vlastné slová a keď otvorila oči, stretla sa s Oliverovým nesúhlasným pohľadom. Nevinne sa zazubila.

„Ako to môžeš vedieť?“

„A kto ho podľa teba naučil všetky únikové cesty?“

Ďalší z jeho patentovaných, mrzutých pohľadov.

„Och fajn, fajn.“ Napaprčene vstala a hodila na seba jeho košeľu. Tak trochu dúfala v rannú rýchlovku, ale najskôr sa bude musieť vysporiadať so svojím nepodareným šéfom. Kým sa obúvala, Oliver cez intercom zisťoval situáciu.

„Unikol z cely a mieri k príjazdovej ceste!“ hlásil Will vážne. „Je ozbrojený len dýkou.“

„Obete?“

„Bez jediného zranenia.“

„To som ho naučila ja,“ pochválila sa Zoe.

Oliver jej dal rýchly bozk na pery. „Aj za to dostaneš na zadok. Z princípu.“

Pobavene naňho žmurkla, ukradla si niekoľko dýk a otvorila okno, za ktorým videla vysokú postavu Briana unikať po pozemku. Za ním sa náhlilo niekoľko agentov, ale upír ich nejakým kúzlom spomaľoval.

„Brian!“ okríkla ho, zatiaľ čo liezla na rímsu.

„Zoe, čo to robíš?!“ zhrozil sa Oliver.

„Prestaň konečne utekať!“ pokračovala v karhaní svojho šéfa.

Upír sa na zlomok sekundy otočil, premeral si ju a pokrútil hlavou.

„Och, pre lásku božiu,“ vzdychla a ladne zoskočila. Vyslala k nemu slabú energetickú guľu, ktorá ho zhodila na zem. „Čo chceš týmto dokázať?“ Odhodlane si to k nemu mierila.

Ironicky sa na ňu uškrnul. „Moje miesto nie je tu, Zoe, a ty to dobre vieš. Och, a máš padáka.“

Zagúľala očami. „A čo dosiahneš tým, že sa vrátiš na staré chodníčky, hm? Pretože ja tam už nebudem, aby som ťa zase ťahala z basy v krajinách s povoleným trestom smrti!“

Upír sa vyštveral na nohy a v ruke zovrel dýku. „Nenúť ma použiť ju proti tebe.“

Zovrelo jej srdce a tasila vlastné zbrane. „Nechcem s tebou bojovať.“

Jeho pohľad jasne naznačoval, že je pripravený na všetko. Od paláca k nim bežal Oliver, zhrozený scénkou pred sebou, ale nakoniec to bol niekto celkom iný, kto upútal ich pozornosť. Na rovnej streche paláca sa oslňujúco zablyslo a v lúči svetla sa zjavili dve postavy. Jedna z nich okamžite pribehla k okraju, v ruke metla.

„Brian, stačilo!“ vykríkla Casey autoritatívne.

Upír nenávistne zdvihol zrak k otravnej bosorke. Mal ju zaškrtiť, kým k tomu bola príležitosť. Sledoval, ako na metle zletela až k nemu. Čierne vlasy s červenými prameňmi mala rozfúkané od vetra a vyzerala, akoby mala na pleciach tiahu celého sveta. Postavila sa pred Briana a odstrčila Zoe do bezpečnej vzdialenosti.

Z paláca vybehla väčšina jeho osadenstva na čele so Salvatorom, obklopeným ochrankou a bojovne naladenou Erin.

Casey odvážne zdvihla bradu. „Skloň zbraň!“ prikázala mu.

Odfrkol si.

„Skloň zbraň a začni sa správať ako chlap!“ rozviedla pôvodný návrh.

„Ublížim ti, bosorka, ak mi neuhneš z cesty,“ varoval ju desivým tónom.

„Ja som ti šancu dala.“ Odstúpila od neho a otočila sa k žene na streche. „Ma´at! Teraz!“

Egyptská bohyňa rozpažila ruky, zavrela oči a obalila celý pozemok v silnej mágii. Tá prenikla do bosorkinej hlavy a všetkým ako v divadle premietla minulosť, ktorá mala naveky zostať zabudnutá...

Uvideli luxusne zariadenú spálňu s veľkou posteľou, hrubými kobercami a plápolajúcim krbom. Všetko vo farbách čiernej a červenej.

„Myslíš, že sa sem ešte niekedy vrátime?“ opýtala sa mladá, krehká žena odpočívajúca na posteli, postavy v tieňoch.

„Do Británie? Alebo tohto domu?“ zaznel Brianov hlas.

„Oboje.“ Lenivo sa pretočila na bok a podoprela si hlavu. Na sebe mala len ľahkú košieľku.

Smiech. „Myslel som si, že to tu nenávidíš.“

„Možno som preháňala,“ priznala.

„Cat, snáď nechceš náš útek zase odložiť?“ K posteli pristúpil polonahý Brian, čierne vlasy strapaté, pery stále červené od bozkov. „Už sú to tri mesiace. O chvíľu sa začneš zaobľovať.“

Načiahla sa k nemu a pohladila ho na vypracovanej hrudi. „Nie, drahý. O tri dni manžel odchádza na lov. Len čo bude preč, som len tvoja. Naveky.“ Zľahka ho pobozkala. Brian nežne položil dlaň na jej stále relatívne ploché bruško. Bruško manželky alfu vlkolakov. Nepriateľov. „Už sa neviem dočkať až spoznáme naše malé,“ šepkal jej nadšene, keď sa k nej posadil a ona sa k nemu privinula. „Bude krásne po tebe.“ Pobozkal ju do vlasov.

„A láskavé po tebe,“ zasmiala sa dobrosrdečne a hravo mu zahryzla do krku.

„Nepokúšaj ma, mačiatko. Nosíš pod srdcom moje dieťa. Musíme byť opatrnejší.“ Majetnícky položil dlaň na Catelinino bruško. „Mám niekoľko čarodejných kníh. Je v nich mocná mágia. Pomôže nám ukryť sa a vychovať naše dieťa bez strachu zo spoločnosti.“

Cateline sa nešťastne posadila. „Je mi tak ľúto, že prídeš o trón, Brian. Tvoje plány... tvoje sny...“

Upír jej priložil prst na pery. „Moje plány a sny sa točia len okolo teba a nášho malého. Salvator bude dobrý kráľ. Viem to.“

Do čela jej spadla blond kučierka, ktorú si nervózne odhrnula. „Ale nemá tvoje vízie. Myslíš, že by mu napadlo uzmieriť naše rasy? Uzmieriť všetky rasy? Vybudovať bezpečné útočisko pre každého? Sníval si len o mieri, Brian. Kvôli mne sa z teba stane vyvrheľ.“

Brian si povzdychol a s Cateline v náručí sa oprel o záhlavie. „Akýkoľvek môj politický cieľ bez teba nemá zmysel. Aj ty sa mnohého vzdávaš. Prídeš o vplyv, o šancu pomôcť mačkám.“

Odfrkla si. „Myslíš, že túžim zostať po boku toho násilníka?“ Smrkla. „Je mi odporný. Už pol roka sa ma nedotkol a bol to najšťastnejší polrok môjho života.“ Ešte tesnejšie sa privinula k Brianovi. „Ľúbim ťa. Pôjdem s tebou kamkoľvek. Urobila som, čo som mohla. Dala som vlkom šancu na spravodlivého vládcu. A náhrdelník je v bezpečí.“

Brian jej lenivo masíroval šiju. „Aj ja ťa ľúbim, mačiatko. Uvidíš, jedného dňa budú tigre slobodné. A medzi našimi rasami mier.“

S nádejou k nemu zdvihla pohľad. „Prečo sme sa nemohli stretnúť skôr? Prečo som musela takmer umrieť po bitke od toho barbara, než si si ma našiel?“

Brianova tvár potemnela. „Nikdy viac sa ťa nedotkne. A jedného dňa, drahá Cat, si ho nájdem a zaplatí za každú jednu modrinu, každú zlomenú kosť a každú slzu, ktorú si preliala. Na to pamätaj!“

Prikývla a preplietla im prsty. „Premýšľal si už nad menom?“

Zasmial sa. „Na to je snáď ešte skoro.“

„Meno je dôležité,“ trvala na svojom. „Musí byť silné, vznešené a pekné. Tak ako otecko.“ Pobozkala ho na zápästie.

Brian ju stiahol obkročmo na seba a úprimne sa usmial. „A zároveň nežné, láskavé a jedinečné ako mamička.“ Prstom jej prešiel po kľúčnej kosti. „Je zvláštne vidieť ťa bez náhrdelníka.“

„Pre mňa oslobodzujúce. Tak dlho som niesla zodpovednosť, až som cítila len strach. V rukách strážcu knihy bude v bezpečí.“

„Skutočne si náhrdelník zverila človeku?“

Cateline zagúľala očami. „Už sme to preberali, Brian. Strážcovia magických kníh sú najvhodnejší pre takýto údel. Sú neutrálni, spojení so svetom nesmrteľných a majú skúsenosti s ukrývaním.“

„Napriek tomu som ich knihy získal až podivne ľahko,“ oponoval.

„Obyčajné šťastie. Veľmi ťa prosím, Brian, nikdy nepátraj po knihe rodu De León. Nechaj týchto strážcov na pokoji, dovoľ im stratiť sa v dejinách. Len vtedy bude náhrdelník v bezpečí.“

Trucovito našpúlil pery a Cateline vyprskla do smiechu. „Si ako malé dieťa.“

Jeho odpoveď zanikla v rachote trieštiacich sa dverí. Obaja milenci vyskočili na nohy, pripravení čeliť nepriateľovi. Cateline zvýskla, keď na prahu uvidela svojho manžela, tvár skrivenú hnevom, v rukách ostrý meč. Za ním stáli jeho dvaja pobočníci s upírmi v závese.

„Takže je to pravda,“ povedal nebezpečne vyzerajúci vlkolak, ktorého samotný zjav Cateline k smrti desil. „Alfa ti nestačil. Potrebovala si kráľa, ty šľapka!“

„Nie!“ vykríkla.

„Už ani slovo, bastard!“ zreval Brian a nahmatal svoj meč. „A vy dvaja, na čo čakáte?“ Pozrel na dvoch upírov za Catelininým manželom. „Bráňte ma!“

Ani sa nepohli.

Alfa sa zasmial. „Obávam sa, že nie každý tvoj poddaný je nadšený tvojou vládou, Brian.“ S dupotom vošiel do malého domčeka, ktorý bol ich útočiskom. „Priznávam, keď za mnou prišli, neveril som, že by táto úbožiačka vliezla do postele upírovi, ale pozrime sa.“ Namieril na nich meč. „Vlastný druh jej nestačí.“

„To nie je pravda!“ kričala so slzami v očiach, pevne pritisnutá k Brianovi. „Si odporný násilník! Nenávidím ťa!“

Nepríjemný vlk vyceril zuby. „Ale mať v sebe malého bastarda ti nevadí, hm? Suka!“

Zhrozene si priložila ruku na brucho. Odkiaľ to vie? „Naše dieťa s tebou nemá nič spoločné. Nechaj nás odísť!“

Muži sa zasmiali.

„Podržte mi ju,“ prikázal jej manžel a dvaja vlci ju násilne odtrhli od Briana, vykrútili jej obe ruky a prinútili ju kľaknúť si.

„Prosím, nie!“ kričala.

Brian sa k nej pokúšal prebiť, ale jeho vlastní poddaní ho držali na mieste. „Čo za kráľa sa to zníži k styku so psom?“ posmieval sa mu upír. „Vždy som vedel, že koruna ti nesedí. A nemýlil som sa.“

„Toto vám neodpustím,“ zasyčal na nich a neprestával bojovať. „Pustite ma!“

Cateline prišlo od bolesti špatne. Ešte stále čas od času bojovala s nevoľnosťou a strach ju úplne ochromoval. „Prosím, nerob to Sergey,“ prosila ho. „Nikomu sme neublížili!“

Zmagorený vlk ju udrel do tváre.

„Ty bastard!“ Brian si vykĺbil rameno, ako sa bránil. Jeden z upírov mu zabodol dýku do brucha, aby ho oslabil.

„Neublížili?“ Sergey ju zdrapol za vlasy a vykrútil jej krk, aby naňho videla. „Celá svorka už vie, že moja manželka je fľandra, ktorá roztiahla nohy pred upírom! Majú ma za blázna! Takýto čin nenechám bez trestu. Aj tak si bola mizerná manželka.“

Odstúpil a švihol mečom vo vzduchu. „Ten bastard by aj tak len poškvrnil tvár tohto sveta.“ A bez zľutovania jej prebodol spodnú časť brucha.

S plačom pozrela na Briana. Tvár mu zmáčali slzy, obe ruky mal zlomené a v bruchu dve dýky. Neustále opakoval jej meno.

Sergey sa mečom zahnal druhý raz a tentoraz jej v bruchu doslova vyrezal dieru. Tretia rana prišla do srdca a slová ľúbim ťa smerované Brianovi nikdy neopustili jej pery, pretože v tej chvíli sa bezmocne zrútila na zem. V posledných sekundách svojho rýchlo vyhasínajúceho života uvidela, ako Briana zahalila maska chladu a bezcitnosti. Odriekol akési zaklínadlo a na mieste zabil všetkých útočníkov.

Ibaže ku Cateline sa nikdy nedostal. Umrela skôr, než by mohol naposledy stisnúť jej životom pulzujúcu dlaň.

„Cat! Cat, nie! Prosím, neumieraj.“ Tvár mu zmáčali slzy. Triasol jej bezduchým telom. „Mačička, musíš žiť!“ Zlomene ju pobozkal na chladnúce pery. Krv z jej rán ho celého zašpinila, ale bolo mu to jedno.

Dlhé minúty ju oplakával, prosil všetky mocnosti, vyhrážal sa všetkým bohom, ale žiadny zázrak sa nestal.

Keď konečne pochopil, že je naozaj koniec, nežne jej zatlačil viečka a odniesol jej telo do lesov. Tam ju uložil na machový porast. Ešte stále ním otriasali vzlyky.

Kľakol si k nej a pobozkal ju do studenej dlane. „Pomstím ťa, Cateline,“ zašepkal hrozivo. „Teba aj naše dieťatko.“ Zotrel si slzy. „V tomto svete už niet dobra. Umrelo s tebou.“ Sklonil sa k jej uchu. „Nezaslúžia si mágiu a ani mier.“

Brian vstal. „V očiach svorky budeš hrdinská obeť. Tvoja pamiatka nebude pošpinená cudzoložstvom s upírom. Zbohom, láska.“ Odišiel od nej, aby ju mohli nájsť vlastní a pochovať ju so všetkými poctami, ktoré jej prináležia. Nikto si ju nebude pamätať ako upírovu vydatú milenku.

Len čo sa vzdialil, pustil sa do behu. Nie, nevrátil sa do paláca. Namiesto toho sa vydal do kostola, v ktorom sa schádzali lovci – inkvizítori odhodlaní zbaviť svet nesmrteľných v mene Božom.

Brian našiel ich vodcu osamoteného pri oltári. „Chcete nesmrteľných?“ opýtal sa ľadovo. „Viem, kde žijú vlkolaci.“ A detailne mu popísal cestu k svorke. „Zabite ich, je mi to jedno. To zlo musí z nášho sveta miznúť.“

Šokovaný kňaz sa nezmohol na slovo a Brian okamžite odišiel. Tešila ho myšlienka, že svorka zaplatí za Catelininu smrť.

Nepočítal však s oveľa horším scenárom. Vlkolaci sa príliš skoro dozvedeli o smrti svojho vodcu a v ich očiach sa jasným vinníkom stali upíri. Poslali ženy preč a muži do jedného vytiahli na Londýn. Nič netušiac však priviedli stopujúcich nepriateľov priamo k upírom a tak došlo k jednej z najkrvavejších bitiek, aké kedy Londýn zažil...