Temná zrada 20

Zoe s očami ako loptičky sedela na lôžku na ošetrovni a sledovala Jordanu s Erin ošetrovať Olivera. Do úst mu zaviedli hadičku s krvou, obstrihali z neho obhorené oblečenie a celé telo mu natreli čímsi, čo mu údajne malo pomôcť pri hojení.

Na smrť vydesený Salvator a niekoľko jeho mužov stálo pozdĺž stien a neisto si premeriavali rovnako šokovanú Zoe.

Schúlila sa do klbka a chcela sa prepadnúť pod zem.

Takmer Olivera upálila na smrť!

Prišiel si po ňu cez oheň!

Po lícach jej stiekli slzy.

„Viac urobiť nemôžeme,“ povzdychla si tigrica a manželka vodcu miestnej svorky vlkolakov, ktorá z nich všetkých mala ako jediná titul z medicíny. „Krv by mala obnoviť všetky bunky. Pár dní bude mať problémy so zrakom. Ak by bol po prebratí v bolestiach, pichnite mu toto.“ Na pult vyložila päť injekcií. „Je to sedatívum určené pre nesmrteľných.“ Keďže tie ľudské na nich neplatia. „Jedna dávka na dvanásť hodín.“

Salvator prikývol. „Ďakujem, Danny.“

Strnulo sa usmiala. „Kedykoľvek.“

Miestnosť naplnilo mŕtvolné ticho, keď sa všetky pohľady upreli na roztrasenú Zoe. Schúlila sa do ešte menšej guličky. Jej plamene neublížili. Bola v absolútnom poriadku, zatiaľ čo Oliver vyzeral ako pečené kura práve vytiahnuté z rúry.

„Prisahám, že som to nevedela,“ zachrčala bezradne. Nikto o jej slovách nepochyboval – takúto úprimnú hrôzu by ani profesionál nedokázal zahrať. Zoe vyzerala ako minútu pred absolútnym psychickým zrútením.

Len Erin sa odvážila prisadnúť si k nej a Salvator takmer vyletel z kože od strachu. Zazrela naňho a ten pohľad stačil na to, aby neotváral ústa a nechal ju robiť svoju prácu kráľovnej a psychologičky v jednom. „Grécky oheň je mýtická zbraň ako všetky ostatné,“ povedala. „Ja som ich mala naviazané na moje telo, mágia ich držala pod pokožkou a občas sa zjavovali ako kresby. Tebe sa muselo stať niečo podobné. Tí... hm, tvoji mučitelia nejako dokázali vložiť oheň priamo do teba.“

S tým množstvom času, ktorý strávila v bezvedomí, to mohli urobiť kedykoľvek. „Po premene som bola slabá,“ pípla. „Viem že na mne robili pokusy. Preto sa rozhodli ma upáliť.“ Konečne pochopila preklad, ktorý s Oliverom získali. „Mysleli si, že tým oheň zničia – keď umrie jeho nositeľka.“

Brian možno v ten deň zachránil svet. Oheň sa mohol pokojne vymknúť kontrole a spáliť celú planétu. Zoe stále nerozumela, ako mohol byť neaktívny celé dve storočia!

„Za svoj život si musela prísť do kontaktu s mágiou,“ premýšľal nahlas Will a premeriaval si ju. „Mágia odhalí kresby zbraní na koži.“

Pokrútila hlavou. „Priznávam, mágia bola veľkou súčasťou môjho života. Ale ani jediný raz som nezaznamenala nič podobné ohňu.“

Salvator mal všetkých týchto hádaniek po krk. Zdvihol oči k nebu a zvolal: „Carys!“

Nič sa nestalo, ako obvykle.

„Carys! Doprav sem ten svoj operený zadok, než sa rozhodnem nájsť si ťa, a ty dobre vieš, že ťa sem aj tak dotiahnem!“

Približne takto začína každý rozhovor nesmrteľných s anjelmi. Obe strany sa nemajú práve v láske. Anjeli vládnu v nebi, akejsi podivnej nadprirodzenej korporácii dohliadajúcej na všetko živé (a aj menej živé) na planéte. Nebo má svoje oddelenia, každé zamerané na niečo iné. Najnižšie oddelenia majú na starosti rutinné činnosti a čím vyššie sa anjel posunie, tým väčšie právomoci získava. Donedávna sa verilo, že anjeli sú v opozícii voči nesmrteľným, ktorí boli považovaní za nutné zlo na planéte. Potom sa však prevalil škandál so zásahom anjelov do života nesmrteľných a tí museli priznať, že aj oni spadajú pod ich riadenie.

Aká sila poháňa rozhodovanie anjelov, nikto nevie. Najvyššie známe oddelenie takmer všemocných anjelov má štyroch členov a jeden z nich už bol nútený zostúpiť na Zem a začať robiť poriadky.

Carys je však špeciálna. Má moc anjelov a vďaka svojmu jedinečnému osudu ich dokáže držať v šachu. Prišla z budúcnosti a vie veci, za ktoré by niektorí obetovali hoci aj pravú ruku.

Na ošetrovni sa zablyslo a červenooký anjel s rovnako červenými vlasmi si len s povzdychom prekrížil ruky na hrudi. „Áno, Salvator? Vieš že niekedy by postačilo obyčajné Prosím? Skúšal si to už?“

Upír ju prepálil pohľadom. „Grécky oheň,“ povedal bez obalu. „Spávala si s Juliusom celé roky, musela si vedieť, že po ňom pôjde. A ako anjel, plus niekto kto pozná budúcnosť, si takisto musela vedieť, kde sa nachádza. Takže nás pobav príbehom o tom, prečo si nás nevarovala a dovolila tomu maniakovi vôbec pátrať po takej nebezpečnej zbrani!“

Carys sebou len nebadane trhla. Ešte stále sa nedostala cez celú tú aférku s Juliusom a ich podivným vzťahom. Toto vysvetľovanie však bude zaujímavé. „Áno, vedela som o Zoe,“ priznala bez výčitiek. „A než sa na mňa znesie kritika o mlčaní, dovoľte mi pripomenúť, že tuto slečna,“ ukázala na vydesenú upírku, „pracovala pre Briana, ktorý má stále potrebu zničiť svet za to, čo sa mu stalo.“

„Čo sa mu stalo?“ nechápala Erin.

Carys mávla rukou. „To je príbeh na iný deň. Zoe mu bola verná a ak by sa dozvedela pravdu priskoro, využila by oheň nesprávnym spôsobom. Najskôr sa musela naučiť jednu dôležitú vec.“ Pozrela na Zoe. „Odpustenie.“

Modré oči sa naplnili vinou. „A-ako si mohla vedieť, že mu odpustím?“

Carys sa usmiala. „Pretože v mojej budúcnosti si umrela po jeho boku, Zoe. S posledným výdychom života si si vybrala Olivera.“

Zoe zmučene pozrela na obhorené telo muža, ktorého dve storočia nenávidela. Chcela, aby trpel ako ona. A teraz, keď pocítil páľavu plameňov... by dala všetko za to, aby nevedel aké to je, horieť zaživa.

„Ako je možné, že o ohni nevedela?“ vypočúval ju ďalej Salvator. „A prečo sa objavil dnes?“

Carys mala na tvári stále ten záhadný úsmev, ktorý každého privádzal do šialenstva. „Oheň je veľmi abstraktná záležitosť. Reaguje na emócie, obzvlášť keď je viazaný na osobu. Zoeine psychické bloky boli také silné, že nedokázali prebudiť skutočné city.“

Spomenula si na chlad, ktorý cítila odkedy ju Brian zachránil, a na náhly príval tepla v Oliverovej blízkosti. Akoby sa jej vnútro roztápalo a zahrievalo.

A keď ju dnes vytočil...

„Posledná záhada je jednoduchá,“ pokračovala Carys po chvíli a prešla k Zoe. „Oheň si mala na tele celý čas, len si ho nevidela.“ Nadvihla jej tričko na chrbte a ukázala na jasné línie zobrazujúce plamene kúsok nad obličkami. „Bol na tvojom chrbte. Asi si si nikdy nevšimla sériu znamienok naznačujúcich jeho umiestnenie.“

Ten cikcakovitý znak, ktorý jej Oliver kreslil na chrbte... spájal znamienka! Keby len vtedy tušili čo to znamená...

„Čo mám teraz robiť?“ opýtala sa stále vydesene a neisto. „Ako sa ohňa zbavím?“

Carys na ňu nechápavo zazrela. „Nijako. Je tvoj až do smrti.“

Zbledla a pritisla si ruku na ústa. Nemôže si nechať tak nebezpečnú vec! „A-ale-“

Carys ju zastavila posunkom ruky. „Julius naberá sily, Zoe. Potrebujeme čo najviac moci, aby sme sa mu v pravej chvíli mohli postaviť. Tvoje rozhodnutie môže vychýliť jazýček váh v náš prospech. Teda pokiaľ sa rozhodneš postaviť na stranu Salvatora. Tentoraz bez tajomstiev.“

Zelené oči sa naplnili vinou. „Som zradca,“ pípla.

Carys sa tajomne usmiala. „Si o tom presvedčená?“

Zoe zúfalo pokrútila hlavou. Je len jediná vec, ktorá by ju zbavila viny, a tá sa nestane. Nie sú svedkovia. Brian si ústa nikdy neotvorí.

„To nič,“ povedala Carys nadľahčene. „Casey by vám tiež rada niečo odhalila,“ zmenila tému a pozrela na Salvatora. „Čoskoro dorazí. Avšak pokiaľ ide o Juliusa, môže sa o niečo pokúsiť. Bola by som opatrná.“ Zamávala všetkým na rozlúčku a odmiestnila sa.

Zoe opäť osamela s Oliverom. Zdá sa, že Carysine slová Salvatorovi stačili, aby jej dôveroval. Tiež bral do úvahy, že Olivera nespálila až na smrť, hoci k tomu dostala príležitosť. Sprísnil bezpečnosť a na noc sa aj s Erin odobrali do svojich komnát.

Zoe sedela pri Oliverovom lôžku, zvierala mu dlaň a pravidelne mu vymieňala sáčok s krvou napojený priamo do jeho žily. Napäto sledovala, ako sa jeho koža kúsok po kúsku hojí.

„Tak veľmi ma to mrzí,“ povedala do ticha uplakane. „Nikdy som nechcela, aby si zažil páľavu ohňa. Je to strašná bolesť.“ Zotrela si slzy a smrkla. „Odpusť mi.“ Zľahka ho pobozkala do obhorenej dlane, z ktorej sa slimačím tempom strácali pľuzgiere. Želala si byť na jeho mieste. Už to predsa zažila, vedela čo očakávať. „Prečo si si po mňa prišiel, ty blázon?“ vytkla mu.

Minúty sa zmenili na hodiny a ona vypila sáčok s krvou, aby nezaspala. Neustále zvierala Oliverovu dlaň a keď sa jeho tvár vrátila do normálu, pohladila mu líce. Bol až desivo nehybný.

„Vieš, Brian v skutočnosti klamal,“ začala si vylievať srdce. „Na začiatku mal skutočne zločinecké plány, ale zmenil ich. Nedokázal nenávidieť Salvatora. Keď sa dozvedel o hrozbe Juliusa, robil všetko pre to, aby kráľovstvo ochránil.“ Bolo príjemné dostať to zo seba. Niežeby jej niekto uveril, ale ešte nikdy nahlas nevyslovila celú pravdu. „Vyhľadal strážcov magických kníh a uprosil ich k spolupráci. O tom som neklamala. Väčšina je na jeho strane. Julius však niektoré z kníh získal sám.“ Vymenila sáčok a keď sa znovu posadila, preplietla si s Oliverom prsty. „Má to tu rád. Vždy Britániu považoval za domov. A ja tiež. Aj keď som sem prišla s úmyslom vraždy, po prvý raz som sa cítila... ako člen rodiny. Rešpektovaná.“

Odmlčala sa a čelom sa oprela o Oliverove lôžko. „Brian nikdy neposlal lovcov proti upírom,“ zašepkala najtajnejšie tajomstvo svojho záchrancu. „V tú osudnú noc pred stovkami rokov... chcel len odísť. Ale niekto ho zradil. Kruto. Brian prišiel o to najcennejšie.“ Vzdychla a privrela oči. „Jeho vlastní muži mu pred očami zabili...“ preglgla. „Vlastne je to jedno. Neexistujú svedkovia.“

Na jej líci pristála teplá dlaň a ona prekvapene vzhliadla. Hľadel na ňu pár horúcich, tmavozelených očí, ktorý zahrial jej vnútro. Ako dlho je ten nepodarený upír pri zmysloch? Teda niežeby jej slová boli akokoľvek vierohodné, ale..

Oliver sa posadil a pritiahol si ju k spaľujúcemu bozku, ktorý jej z hlavy vyhnal všetky racionálne myšlienky. Jazykom skúmal jej tesáky a ona od rozkoše zastonala. „O-Oliver,“ dostala zo seba medzi bozkami.

„Ty jedna malá,“ bozk, „nevypočítateľná...“ Bozk. „Divožienka.“

„T-tvoje zranenia,“ zašepkala.

Zhodil zo seba prikrývku a stiahol Zoe na seba. Aj keď jeho pokožka ešte bola mierne citlivá, potreboval cítiť Zoe pri sebe. Ak sú jej slová o Brianovi pravdivé... nechcel ani pomyslieť na ten škandál. Ale zároveň by to znamenalo, že je nevinná. Ak Brian nespáchal zločiny, z ktorých je obvinený, ona nie je zradcom. To bola silná myšlienka.

Zoe je jeho.

Iba jeho.

Prišiel si po ňu cez oheň. „Toto je tvoja posledná šanca utiecť,“ zašepkal jej na pery a Zoe pochopila, že nehovorí o úteku z paláca a kráľovstva.

Oliver jej dal možnosť utiecť pred tým, čo ju čaká v jeho náručí. Dobré aj zlé. Vedela, že ak zostane, zahltia ju emócie a on jej viac nedovolí potláčať démonov, ktorí ju strašia toľké roky.

Odtiahla sa od neho a pozrela mu do tváre. Vážne ju chce aj po tom všetkom? Je ten chlap mentálne zdravý?

Keď sa ani po minúte nedala na útek, pochopil jej rozhodnutie a diabolsky sa usmial. Bez jediného stonu bolesti vstal, zdvihol ju do náručia a zamieril von z ošetrovne, do obytného krídla paláca.

„Oliver,“ povedala s rumencom na tvári, pretože ten bláznivý upír si ani nedal námahu obliecť sa a zopár stráží na nich vypleštilo oči.

Do jeho komnát dorazili v rekordnej rýchlosti a on ju z výšky hodil na mäkkú posteľ. Zoe sa mierne zháčila, keď ju priľahol vlastným telom a dlane jej pridržal nad hlavou. Staré spomienky sa ako zlý prízrak vynorili na povrch.

Ten chlap si po teba prišiel cez oheň, pripomenul jej mozog, výnimočne v súlade so srdcom. Pocítila však, ako Oliver ustrnul, keď vycítil jej nepokoj.

„Ty mi neublížiš, však?“ zašepkala s istotou.

Trochu skazene sa usmial. „Nie.“ Vyceril zuby. „Ale hryziem.“

Vyprskla do smiechu a strach pominul. Dovolila Oliverovi strhať z nej oblečenie a pretočila ho pod seba. Chvíľu nevedela, čo s mocným a vzrušeným upírom pod sebou robiť, ale keď mozog vypol väčšinu svojich funkcií, dostali sa k moci inštinkty. Perami preskúmala jeho roztomilo citlivý krk, zahryzla si do pevných svalov na hrudi a nenútene sa presúvala nižšie. Jeho napnutá mužnosť ju už očakávala. Oliver zastonal, keď vsala špičku do úst a opatrne ho škrabla tesákmi.

„Nebezpečná ženská,“ zasyčal.

Uvoľnila ho a oblizla si pery. „Hm... žeby som práve objavila nový spôsob mučenia?“ Vrátila sa k začatej činnosti a podľa stonov by povedala, že áno. Och, toto si užije!

Oliver mal chuť zahrabnúť jej ruku do vlasov a nastoliť tempo, ktoré ho dostane na vrchol, ale vedel že pre Zoe je to prvý raz, čo tento akt vykonáva dobrovoľne. Doprial jej čas zistiť, koľko moci nad ním môže mať len vďaka svojej nehe.

Keď sa Zoe zdalo, že trpel už dosť (a keď jej začal potichu nadávať do pekelných ženských), s úsmevom vzhliadla a ukončila sladké mučenie. Sotva sa spamätala a bola na chrbte, stehná doširoka otvorené a okúsila účinok vlastnej medicíny, keď sa Oliverov jazyk pustil do boja. Stále ako nováčik v týchto veciach mala oveľa menšiu výdrž a prvý vrchol prišiel do niekoľkých minút. Oliver na ňu mrkol a odhalil ostré zuby.

Zoeine oči sa v šoku rozšírili.

„Tentoraz si zahryznem,“ varoval ju.

V panike sa mu pokúsila vytrhnúť. Nie v strachu z možnej bolesti.

Naopak.

Počula mnoho príbehov o úchylných chúťkach upírov. Uhryznutia sú pre nich všeobecne obrovským stimulantom, počas sexu dvojnásobne, ale uhryznutia v oblasti slabín... Začula mnoho šepkaných príbehov o extrémnej slasti, nekontrolovateľnej triaške, dokonca aj niekoľkých omdleniach!

Oliver jej nedovolil utiecť pred pocitmi. Pevne zovrel jej stehná, našiel si vhodné miestečko a spolu s jazykom do jej tkaniva ponoril aj zuby, ktoré okamžite doručili záplavu enndorfínov.

Zoe vykríkla na plné hrdlo. V žilách sa jej rozhorel skutočný oheň, spaľoval ju zaživa. Ďalší orgazmus ju dohnal k slzám a nie a nie skončiť, pretože Oliverov jazyk ho predlžoval na takmer neznesiteľnú úroveň. Zmietala sa pod ním, stonala a jej vnútro sa sťahovalo v neskutočne sladkej agónii.

Zoeina krv chutila lahodne a divoko, presne ako si predstavoval, a tentoraz nepriniesla žiadne desivé výjavy. Jej nekontrolovateľné pohyby ho rozpálili a keď usúdil, že je dostatočne vlhká, presunul sa nad ňu a hladko vkĺzol dnu.

Zoe zalapala po dychu a objala ho okolo krku. „Toto... nemôže byť skutočné,“ zachrčala omámene.

Rozpohyboval sa v nej, len aby jej dokázal opak. Zľahka ju pobozkal. „Ale áno, môže. A to ťa ešte šetrím,“ dodal, len aby ju rozvášnil ešte viac.

Jej pohľad mal snahu vyzerať utrápene, ale veselé ohníčky ju zradili. Stále roztrasená z intenzívnych pocitov sa prispôsobila jeho pohybom. Keď sa zdalo, že je sekundu pred posledným vyvrcholením, po ktorom pravdepodobne naozaj omdlie, Oliver prestal a vysunul sa z nej.

„Hej!“ vykríkla tak namosúrene, že menej odolný chlap by sa asi zľakol.

Oliver sa len usmial. „Chceš svoj orgazmus, malá divožienka?“ dráždil ju a ľahol si vedľa nej. „Tak si ho vezmi.“

V panike naňho pozrela.

Dokáže sa načiahnuť za vlastným uspokojením? Stále sa cítila vinná za všetko, čo sa stalo. Akoby si nezaslúžila ani len Oliverovu pozornosť. Alebo odpustenie. Bol to on, kto inicioval sex, on stanovil tempo...

Ona nie je hodná niečoho takého dokonalého.

„Zoe,“ jeho pokojný hlas ju vytrhol z pochmúrnych myšlienok. „Nie si menej. Sú to aj tvoje potreby. Nepotláčaj, čo je prirodzené.“

Neisto sa presunula naňho. Nikdy si nevzala nič, čo by chcela. Všetko jej muselo byť dané alebo navrhnuté. Nikdy si nič nevzala sebecky. Akoby k tomu nebola narodená...

Oliver jemne položil dlane na jej boky a užíval si jemnú pokožku jej tela. Čakal.

Zoe vyzerala neisto, ale opatrne dosadla na jeho stále tvrdú mužnosť. Jej vnútro zajasalo a slasť sa vrátila. Chcela sa hýbať, nájsť svoj vrchol.

Ale môže?

Je jej to dovolené?

Spýtavo pozrela na Olivera, ktorý tiež vyzeral, že jej nečinnosť mu nerobí dobre.

Opatrne sa posunula nahor a zase dolu. Takmer omdlela od rozkoše. Táto poloha nie je na zahodenie...

„Do toho, divožienka,“ povzbudil ju horúco. „Je len na tebe, ako dnešný večer skončí.“

Zopakovala pohyb a privrela oči. Dotkla sa Oliverových dlaní na svojich bokoch a to jej dodalo odvahu. Dovolila svojmu telu prevziať kontrolu a vzala si, po čom túžila, čo v tomto momente bol hriešne vzrušený a nebezpečný upír, o ktorého sa s nikým nebude deliť!

Zoe vyvrcholila prvá a jej sťahujúce sa vnútro rýchlo prinútilo Olivera nasledovať ju. Dopadla naňho, horúca a spokojná, poddajná ako unavené mačiatko.

So zvláštnym pocitom v srdci ju objal a pritisol k sebe s úmyslom nikdy viac ju nepustiť. „Vitaj v úchylnom svete upírskeho sexu,“ zašepkal jej do ucha. „Bude sa ti páčiť.“