Temná zrada 22

Scéna z minulosti sa vytratila a Brian klesol na kolená. Oči mal neprítomné a pokúšala sa oňho triaška. Stáročia sa pokúšal zabudnúť na tú strašnú bolesť. Na Catelinin zhrozený pohľad, keď ten bastard ukončil život ich nenarodeného dieťatka. Dieťatka, ktoré sa ani len nemohlo brániť.

A teraz... po toľkom čase... jedna mizerná bosorka! Nemá snáď úctu k ničomu? Urobila z neho atrakciu!

Aby každý videl najtemnejšie chvíle jeho života!

Drahí bohovia, Cateline. Vidieť jej tvár bolo ako rana rozžeraveným nožom do srdca. Jeho drahá, krehká Cateline...

Casey naňho odhodlane hľadela a zo všetkých síl potláčala slzy. Keby tak len vedel, že Cateline stojí len pár metrov od neho...

Otočila sa k šokovanému Salvatorovi, ktorý mal ústa dokorán a ruku zdvihnutú v nemom príkaze, aby sa jeho agenti zdržali akcie.

„Vymenoval si mi Brianove zločiny, Salvator,“ povedala čo najpevnejším hlasom. „Toto je skutočná minulosť ako sa stala. Brian je nevinný.“

Ešte aj Zoe vypadla dýka z ruky. Vedela, že niektoré zločiny nespáchal, ale že je skutočne nevinný, to by jej ani vo sne nenapadlo. Ustúpila k Oliverovi, ktorý ju neprítomne objal okolo pása. Všetka pozornosť sa upriamila na upíra, ktorého mali doteraz za zločinca.

Než sa však ktokoľvek zmohol na reakciu, z oblohy sa ozval prenikavý škrek, ktorý niekoľkým spôsobil krvácanie z uší. Salvator okamžite stiahol Erin za seba a pripravil sa na útok. Zoe si ani nevšimla a odrazu bola prikrčená v Oliverovom náručí.

Z hustých oblakov sa nad pozemok zniesli desivé, takmer trojmetrové stvorenia ako z najhorších nočných môr. Mali netopierie krídla, zvieracie hlavy a akési pokrivené, napoly ľudské, napoly vlčie telá. Odolali všetkým kúzlam, ktoré na ne zoslali vydesené bosorky spolu s bohyňou.

Zoe bola dosť chytrá, aby spoznala Juliusovu mágiu. Tieto stvorenia si prišli len a len po ňu. Odstrčila od seba Olivera a prebehla čo najďalej, aby zdrapli len ju.

„Zoe, nie!“ vykríkol Brian, ktorý pochopil jej sebevražedný plán obety. Nahromadil v dlani mágiu a zmenil svoju, Caseyinu aj Oliverovu podobu na Zoein klon. To príšery zmiatlo a na chvíľu zaváhali pri svojej snahe uniesť ženu, ktorej podobu im do myslí vtlačil Julius.

Oliver k nej pribehol, ale podcenil inteligenciu monštier. Keď sa nevedeli rozhodnúť, rozdelili sa a každý chytil do nadrozmerných láb jednu “Zoe“ a začali stúpať k nebesiam, hoci sa všetky statočne bránili. Briana dostali posledného a ako preletel ponad Salvatora, ich pohľady sa na sekundu stretli a prebehol medzi nimi tichý rozhovor. Salvator sa zahnal a na poslednú chvíľu hodil svojmu predchodcovi čosi do ruky.

Oliver netušil, kedy stratil vedomie. Spomínal si len na náhly chlad a zmenu tlaku, ako monštrá stúpali k oblohe, a potom sa odrazu prebudil v akejsi kobke z nahrubo opracovaného kameňa a jednou stenou zamrežovanou. Jediným zdrojom svetla boli fakle v obrovskej jaskyni za ňou. Na nerovných stenách žiarili magické symboly, pravdepodobne slúžiace na odohnanie neželaných návštevníkov. Upír okolo seba cítil silnú mágiu a súdiac podľa vlastnej slabosti, jeho vlastné sily sú ňou potlačené. Nikde nevidel východ, len susedné kobky, v ktorých sa pomaly preberali Brian s Casey, opäť vo svojich bežných podobách.

Zoe nikde.

„Zoe!“ vykríkol v panike. Čo s ňou ten maniak urobil?

„Je v bezvedomí,“ odpovedala ubolená Casey a masírovala si krk. Na líci mala menší škrabanec a jedno lýtko jej krvácalo ako následok necitlivého uchopenia monštra. Netvárila sa, že by ju to trápilo.

„Kde?“ prskol.

„Zo svojho uhla to nevidíš.“ Kývla hlavou pred seba. Jej kobka bola po jeho pravici a Brianovej ľavici, a mala výhľad na celú jaskyňu. „Je pripútaná na škripci, leží na bruchu. Pred hodinou ju bol skontrolovať Julius a niečím ju uspal, pretože chcela použiť oheň.“

Brian sa zamračil a oprel sa o mreže v kobke oproti Oliverovej. „Ty si nebola mimo?“

Mykla plecami. „Moja krv bosorky si poradí s mágiou rýchlejšie. Prebrala som sa takmer okamžite po tom, čo nás tu zavreli.“

„Kde sme?“ zisťoval Oliver situáciu.

„Je to len odhad, ale asi niekde v Karpatoch. Stratila som orientáciu. Ste obaja v poriadku?“

Upír sa nad tým ani len nezamyslel. „Musíme sa odtiaľto dostať! Urobil Julius Zoe ešte niečo?“ Čo ako vykrúcal krk, nemohol na ňu dovidieť.

„Chystá sa na nejaký rituál. Odhadujem, že z nej chce vycucnúť oheň. Ibaže ak som správne pochopila, pokiaľ mu ho sama dobrovoľne neodovzdá, musí ju zabiť, aby ho získal.“

Oliverovi sa rozbúchalo srdce a prudko udrel do mreží, ktoré sa ani nepohli. Zúfalstvom zreval. „Brian!“ okríkol nenávideného upíra. „Urob niečo! Pre všetko na svete, kriesil si ju desať rokov! Musíš snáď niečo cítiť! Tá ženská ťa zbožňuje!“

Brian naňho prižmúril oči. „Zoe je pre mňa ako dcéra,“ povedal s ľadovým pokojom. „Ale ako si si všimol, tieto cely nejako blokujú mágiu.“

Oliver sa frustrovane otočil okolo vlastnej osi. „Čo teraz?“

„Už som skúšala volať anjelov,“ ozvala sa znovu Casey. „Nereagujú. Ani len Carys.“

„A čo Lucifer?“

Bezradne ukázala na krvou nakreslený pentagram na zemi, ktorým sa ho pokúšala vyvolať. Zdá sa, že sú v tom sami.

Ubehli asi tri hodiny, než sa v jaskyni ozvali kroky a všetci spozorneli. Casey zbledla, čo mohlo znamenať len jediného návštevníka.

„Julius, ty kretén!“ zakričal Oliver okamžite, hoci ho nevidel, kým nepodišiel priamo k celám.

Obávaný démon vyzeral presne ako v tú noc, keď ich napadol v parku a nepriamo ukončil Zoeino divadielko. Ani ten sebavedomý úsmev mu z tváre nezmizol. „Znovu sa vidíme, upír,“ pozdravil ho s predstieranou slušnosťou. „Moji úbohí démoni boli skutočne zmätení, keď vás privliekli. Podarený trik.“ Nespokojne sa nadýchol a prekrížil si ruky na hrudi. „Aká škoda, že ste mi len na príťaž. Takmer ma zamrzí, keď vás budem musieť zabiť.“ Prešiel k susednej kobke. „Obzvlášť teba, malá bosorka.“ Hlas mu sugestívne klesol o niekoľko oktáv.

Casey ustúpila až k stene. Postaviť sa Brianovi je iné, než čeliť chlapíkovi schopnému mučiť ženy.

„Nechaj ju,“ upútal jeho pozornosť Brian a niečo v jeho hlase Olivera zaujalo.

Julius sa k nemu spokojne otočil. „Brian. Vidím, že moja štedrá ponuka ťa neoslovila.“ Cmukol. „Škoda. Mohol som ti vrátiť Cateline. Trvalo mi nesmierne dlho ukradnúť anjelom túto schopnosť.“ Falošne sa zamyslel. „Asi budem musieť oživiť niekoho iného. Také plytvanie. Premýšľam nad Napoleonom. Vždy som ho obdivoval.“

Brian sa napriamil. Oliver v jeho očiach uvidel zaváhanie. A po tom, čo uvidel v Salvatorovom sídle, ho po prvý raz chápal. Aj on by urobil všetko pre Zoe. Pretože tak ako Cateline, si nezaslúžila to, čo ju postretlo. Brian tú ženu oplakáva takmer milénium. Existuje snáď väčší dôkaz lásky?

Aj Casey musela spoznať upírovu dilemu. „Klame ti,“ povedala čo najpevnejšie.

Brian po nej hodil zúfalý pohľad.

„Myslím, že mám viac vedomostí a moci než ty, malá bosorka,“ odbil ju démon chladne. Sotva jej venoval pohľad. „Mám novú ponuku, Brian.“ Tajomne sa usmial. „Pomôž mi pri rituáli. Len čo bude oheň z tela tej upírky vo mne, oživím tvoju drahú Cateline a ako bonus vás nechám žiť kdekoľvek na svete a odprisahám na svoju krv, že to miesto nikdy nenapadnem a ani nespálim.“

Casey vyvalila oči a Oliver zabudol dýchať.

Brian premýšľal dlhých päť sekúnd. Potom niečo pochopil. „Ty ten rituál sám nezvládneš,“ prekukol ho. „Potrebuješ niekoho, kto ovláda mágiu. Niekoho ako ja.“

Julius len ľahostajne mykol plecami. „Nemysli si, že si moja jediná možnosť. Ak odmietneš, zabijem ťa a nájdem si iného experta. Len oddiališ nevyhnutné.“

Oliverovi prišlo zle od žalúdka. Brian by snáď nesúhlasil s rituálnym obetovaním ženy, ktorú zachránil z prahu strašnej smrti...

Brian si toho všetkého bol vedomý. Premeriaval si démona a premýšľal.

„Brian, nie!“ vykríkla Casey zúfalo. „Klame ti! Jej dušu ti vrátiť nemôže! Nedá sa to, lebo-“ Odrazu sa rozkašľala a nemohla nájsť svoj hlas. Julius mal natiahnutú ruku jej smerom a vysielal k nej prúd nepríjemnej mágie. Bosorke sa do očí nahrnuli slzy, ale tie Brian vidieť nemohol. Sústredil sa len na démona.

Oliver pochopil, že môže dopadnúť rovnako, ak sa ozve. Preto Brianovi venoval len veľavýznamné a prosebné pohľady.

Brian si s Juliusom vymieňal tvrdé pohľady. Roky spolu súperili, naťahovali sa o moc, aby ju nezískal ten druhý. A teraz našli spoločnú reč.

„Ak budem súhlasiť, mám podmienku,“ povedal nakoniec upír.

„Počúvam.“ Julius sa nezdal byť vyvedený z miery. Očakával to.

„Zoe bude po celý čas v bezvedomí. Nechcem, aby trpela.“

Démon prikývol. „To som aj mal v pláne. Nemôžem si dovoliť, že oheň použije, než ho z nej vytiahnem.“

Brianovi sa trochu uľavilo. „V tom prípade máme dohodu.“

Julius sa nepatrne usmial a vyslal prúd mágie k pravému hornému rohu cely. „Nepokúšaj sa o hlúposti, dobre? Tvoja mágia je tu stále neaktívna, kým nerozhodnem o opaku.“ A ukázal na škripec, kde ležala bledá Zoe.

„Brian, ty odporný zradca!“ okríkol ho Oliver. „Prišiel si posledný kúsok dôstojnosti!“ Hodil sa o mreže, ale držali pevne.

Brian mu nevenoval jediný pohľad. Len odhodlane kráčal ku škripcu a roztrhol Zoe košeľu na chrbte, kde sa črtal nákres plameňov. „Nikdy som podobnú vec nerobil,“ priznal a pozrel na démona. „Ako rituál prebieha?“

„Dozvieš sa v pravý čas. Moji démoni ešte zháňajú posledné predmety.“ Siahol do priehlbiny pod fakľou na stene jaskyne a vytiahol z nej malú fľaštičku s elixírom. Urobil Zoe na ramene malú ranku a nalial do nej tmavomodrú tekutinu. „Toto ju uspí na celý deň. Nebude nič cítiť. Spokojný?“

V zadnej časti jaskyne sa Casey konečne vrátil hlas. „Brian, prestaň! On ti Cateline nevráti! Nemá tú moc!“

Odfrkol si. „A ty snáď áno?“

Začul čosi podobné vzlyku.

„Mám ju umlčať?“ opýtal sa Julius znudene a posadil sa do prineseného kresla. Celá jaskyňa bola zariadená nábytkom, akoby ju mal pripravenú už dlhšie. V kabinetoch sa vynímali fľaštičky s elixírmi, mučiace nástroje a bylinky. Na rovných plochách na zemi boli dokonca koberce.

„Postarám sa o to,“ ponúkol sa Brian so škodoradostným úsmevom. „Tá malá ma stála liter krvi.“ Prešiel k cele a premeral si zničenú Casey, ktorá len bezradne krútila hlavou.

„Prosím, počúvaj ma,“ šepkala sprisahanecky. „Nikto, ani len anjeli, nemajú moc vzkriesiť duše. Julius ti vráti nanajvýš telo bez života. A to predsa nechceš!“

Prekrížil si ruky na hrudi. „Drahá Casey, len pre to, že si so mnou vliezla do postele, ti určite nebudem veriť. Obaja vieme, že si mala svoje ciele.“

Oliver aj Casey zalapali po dychu. Ešte aj Julius obrátil hlavu ich smerom.

„A buď si istá, že som schopný rovnakého činu, aký si vykonala nasledujúce ráno ty.“ Zdvihol bradu a spokojne odkráčal k Juliusovi. Posadil sa do voľného kresla a nalial si ponúkanú Whisky.

„Vliezla do postele?“ zopakoval démon zvedavo.

Upír mávol rukou. „Nič, čo by stálo za reč. Takže kedy bude táto záležitosť za nami?“

Oliver neveriacky civel na smrteľne bledú Casey. „Ty sa vyspala s Brianom?“ sykol.

Naprázdno preglgla. „Musíme odtiaľto vypadnúť,“ pípla priškrtene. „Hneď!“

Oliver sa ani nepohol. Nedokázal nájsť jediný dôvod, prečo by sa bosorka rozhodla znížiť k niečomu takému. Nadobro jej preskočilo?

„Casey, o čo tu ide?“ naliehal.

Zdvihla k nemu sklenený pohľad. „Nie som si istá,“ šepkala. „Ale viem že ešte máme šancu. Len sa musíme dostať z týchto prekliatych ciel!“ Zaprela sa o mreže.

Ako na zavolanie sa k nim odrazu doniesli tlmené zvuky boja prichádzajúce kdesi zvonka. Obaja sa prudko narovnali. Našiel ich niekto? Ako? Preleteli celú Európu. Nikto nevie kde sú.

Aj Julius spozornel. Do jaskyne sa nahrnuli dvaja z jeho démonov, podivne bledí, priam popolaví. „Niekto na nás zaútočil,“ hlásil ten menej bledý. „Používajú... zvláštnu mágiu. Oslabujú nás. Vedie ich žena. A tvári sa naštvane.“ Muž normálne skolaboval na zem a konce prstov mu začali černieť. Ešte aj Brian vyvalil oči.

Julius zhrabol dve dýky. „Ako vyzerá?“

„Č-čierne vlasy. Bledá.“ Démon sa rozkašľal. „Nie veľmi vysoká.“

„Čo je to s vami?!“ štekol Julius a automaticky Brianovi hodil voľnú dýku. Ten ju zachytil, pripravený na boj. Ale s kým?

„Oni nás...“ druhý démon tiež klesol do kolien, dlane takmer celé čierne. „Niečo na nás zoslali...“

Brian nadvihol obočie. „Nesmrteľní takéto príznaky nemávajú,“ upozornil ho, pretože jeho citlivý nos presne zachytil, čo sužuje týchto úbohých démonov.

„Príznaky?“ zopakoval Julius.

Upír podišiel ku zvíjajúcim sa démonom. Neumierali, len trpeli. A poriadne. „Septický mor.“

Tentoraz už aj Julius vyvalil oči. „Mor?“ zopakoval.

Zo zadnej časti jaskyne pribehli ďalší démoni, záloha. „Pane! Aký je plán?“

„Dostaňte tých útočníkov!“ zreval rozčúlený muž. „A zožeňte mi toho, kto to spôsobil,“ ukázal na zvíjajúce sa telá.

Brian pozrel na otvor vedúci von z jaskyne. Dvadsať démonov by rozhodne neprospelo komukoľvek, kto si to sem s nimi prišiel vybaviť. „Počkaj!“ zastavil Juliusa. „Čo ak sa sem prebijú? Je tu aj iný východ?“

„Nie. Toto miesto chránila silná mágia. Nepotreboval som záložné riešenie,“ priznal Julius vytočene.

„Tak v tom prípade...“ Brian bol extrémne rýchly. Z tajného vrecka kabáta vytiahol injekciu so sedatívom, ktorú mu v poslednej chvíli hodil Salvator. Pôvodne bola určená pre Olivera. To znamená, že spacifikuje aj nesmrteľného.

Julius sa sotva stihol otočiť a ramenom sa mu rozliala podivná slabosť. Do niekoľkých sekúnd sa v bezvedomí zrútil na zem, v tvári neveriacky výraz.