Temná zrada 24

Zoe sa schúlila do klbka na provizórnom lôžku v stane, ktorý postavili ich tajomní záchrancovia. Priniesli nové sáčky s krvou a ona Oliverovi okamžite do krku strčila hadičku, aby obnovila jeho sily. Zatiaľ nenadobudol vedomie, ale aspoň sa mu vracala farba.

Zovrela jeho dlaň a nežne ho pohladila. „Bude to v poriadku,“ sľúbila mu potichu.

Do stanu po chvíli vošla princezná Abigail. Na to, že všetci čakali že je mučená a týraná hladom, vyzerala celkom dobre. Trochu desivo. Rozhodne však nie ako ten prízrak, ktorý blúdil chodbami paláca vo Verone.

„Brian a Casey?“ opýtala sa Zoe ihneď.

„V susednom stane. Pod dozorom.“

Iste. V jej očiach je Brian stále zradca. Casey ho musela nejakým spôsobom brániť.

„Sú nevinní,“ povedala.

Abigail mykla plecami. „Neurobíme im nič, kým sami nezaútočia.“ Podala jej nové oblečenie. „To je pre teba. Musí ti byť zima.“

Zima je jej posledný problém. „Nechceš mi niečo povedať?“ nadhodila nevinne.

Abby zružovela. „Ja... keď som sa dozvedela, že ťa uniesol... nemohla som to nechať tak. Hlavne keď viem, že...“ uhla pohľadom. „Že si si prešla rovnakým trápením ako ja.“ Narážala na kruté znásilnenie, z ktorého sa nikdy nespamätala.

Zoe sa zamračila. „Prosím?“

Princezná na ňu opatrne pozrela. „Máš to v očiach. Tú tichú hrôzu. Reč tela. Spoznala som to vždy, keď si bola na návšteve vo Verone so Salvatorom.“

Zoe si nikdy neuvedomila, že by sa jej správanie vymykalo akémukoľvek normálu. Alebo je to len tým, že Abby presne vie, čo má hľadať keď sa pozerá. „Nikdy si nič nepovedala.“

Princezná mykla plecami. „Chcela si to zatajiť, to mi bolo hneď jasné.“

Bohovia, Abby je skutočne chytrá. Prečo si to nikto predtým nevšimol? Až tak ju ľutovali a chránili?

„Ďakujem,“ povedala Zoe úprimne. „Neviem, čo by sme si bez teba počali.“

Abby roztomilo zružovela. Nastala chvíľa ticha, počas ktorej na seba dve zlomené ženy hľadeli, a našli tiché pochopenie. Zoe sa zamotala do teplej deky a premerala si princeznú, ktorá kedysi nebola schopná zdvihnúť pohľad zo zeme.

„Čo sa s tebou stalo? Tvoji bratia sú celí bez seba od strachu.“

Upírka si zahryzla do pery a vzdychla. „To je... komplikované. Ja... sama si nie som istá, na čom stojím.“ Pozrela smerom k otvoru v stane, za ktorým sa prechádzali ich tajomní záchrancovia.

„Ublížili ti? Urobili niečo proti tvojej vôli? A čo ten inkvizítor? Zabila si ho? Zabili ho oni?“

Abby nasadila trpiteľský výraz. „Nikto mi neublížil... nie tak ako kedysi.“

„To nie je upokojujúce.“

„Konečne sa cítim pod kontrolou, Zoe,“ priznala Abby po chvíli váhania. „Stalo sa veľa vecí. Dobrých aj zlých. Nechcem byť znovu tým prízrakom, ktorým som bola.“

To Zoe dokázala pochopiť. Ale čo ju mohlo takto zmeniť, keď to celá armáda psychiatrov nezvládla? Vzala princezninu ruku do svojej. „Si si istá, že vieš, čo robíš?“

Okamžite prikývla.

„Dobre. Nasleduj svoje srdce.“

Princezná zasnene privrela oči. „Ty a Oliver... nie ste len kolegovia, však?“ odhadla.

Zoe sa nenamáhala klamať. Láskyplne naňho pozrela. Na upíra, ktorý si po ňu prišiel cez oheň. „Nie,“ potvrdila.

Abby sa zatvárila takmer závistlivo. „Ako... ako si to prekonala? Tú hrôzu?“ šepla tichučko. „Čo sa stalo, že znesieš jeho dotyk?“

Zoe pozrela na mladú ženu pred sebou a uvedomila si, že Abby sa nepýta všeobecne. Jej telo sa muselo prebudiť. A chúďa malé je zmätené. „Rada by som ti povedala, že to prejde. Že spomienky vyblednú. A strach sa stratí.“ Smutne vzdychla. „Niečo takéto nejde potlačiť, Abby.“

Princeznej sa zaleskli oči.

Zoe sa pousmiala. „Ale keď príde čas, zistíš že ten, ktorému na tebe záleží, ti neublíži. A udrží tvojich démonov na uzde. Vtedy sa tá bezmocnosť stratí.“

Abby vystrúhala smutný úsmev. Nepoprela tie slová, ale zdalo sa, že jej stále prídu neskutočné. „Povieš mojim bratom, že som v poriadku? A že keď príde čas, vrátim sa?“ zmenila tému.

Zoe sa zatvárila kyslo. „To nemôžem, Abby,“ pripustila nešťastne.

Princezná nadvihla obočie a nasadila neskutočný vladársky výraz. Ak niekto niekedy zosadí jej bratov z trónov, toto dievča povedie národy! „Nemôžeš?“

Zoe preglgla. „Tvoji bratia... hm, zo zúfalstva požiadali pri pátraní po tebe niekoho o pomoc. Niekoho mocného, kto môže priniesť na našu stranu obrovskú silu. Ibaže tento niekto je trochu náladový a potrebuje si vybaviť pár vecí s jedným z tvojich bratov. Ak by vedeli, že si v poriadku, mohli by zastaviť pátranie.“

Abby sa mierne pousmiala. „A ty si myslíš, že je v ich najlepšom záujme, ak zostanem nezvestná?“

„Na pár týždňov,“ dodala Zoe a zaklipkala očami.

Princezná sa zvonivo rozosmiala. „Ty malá intrigánka!“

Zoe sa hneď uľavilo. Pár týždňov postačí. Dovtedy palác vo Verone buď ľahne popolom, alebo na trón zasadne nová kráľovná s podrezaným jazykom. „Myslíš, že by si dokázala ešte na chvíľu zostať mimo radar?“ uisťovala sa.

Abby sebavedome zdvihla bradu. „Ó áno. Nemusíš sa báť.“ Vstala a ponaťahovala si svaly. „Hej kovboj, hádaj kto s vami pobudne najbližšie týždne?!“ zakričala smerom von.

V stane sa okamžite zjavil dvojmetrový obor s desivým pohľadom a spôsobil, že Zoe takmer omdlela od hnusu, keď zachytila pach jeho krvi. Čo je to za stvorenie?

Obor zazrel na Abby, akoby mu práve na obed naservírovala brokolicu namiesto krvavého steaku. „Čo si to povedala?“

„Zdá sa, že ešte nenadišiel môj čas návratu na dvor. Ubytujem sa u vás.“

Obor zaškrípal zubami. „Pripomeň mi, odkedy prijímam príkazy od pijavice?“ zamyslel sa filozoficky.

Abby k nemu podišla, hoci pri ňom vyzerala ako handrová bábika. „Ideme sa pobaviť o malárii?“ nadhodila úplne nezmyselne. Zdalo sa, že ho tým ešte viac rozzúrila.

Obor zagúľal očami a porazene zvesil plecia. „Teba mi bol čert dlžný,“ zamrmlal a odšuchtal sa zo stanu.

Abby sa spokojne vrátila na miesto k šokovanej Zoe. „Je to zlatíčko,“ povedala veselo.

Upírka sa konečne nadýchla. „Ten chlap smrdí syfilisom.“

„On smrdí aj horšími vecami, ver mi,“ mávla rukou Abby.

Zoe mala oči ako dve loptičky. Oliver sa po jej boku začal preberať.

„Nechám vás. Nemáme veľa času, ale musíme sa dohodnúť, čo poviete ostatným, aby som v príbehu nefigurovala ja.“

Zoe len prikývla a nechápavo sledovala princeznú vycupitať zo stanu.

Oliver otvoril ťažké viečka a prvú vec, ktorú uvidel, bola usmiata Zoe. Natiahol k nej ruku a dotkol sa jej hebkého líca. „Som v nebi?“ zachrčal.

Drobná, teplá dlaň zovrela jeho ľadovú. „Obávam sa, že my dvaja skončíme tam dole,“ odvetila samoľúbo. „Už len za ten nemanželský sex.“

Pritiahol si ju k bozku. Zoe sa k nemu pritúlila a prikryla ich hrubou dekou. „Čo sa stalo?“

V skratke mu vysvetlila situáciu. „Oliver, ak ti ešte niekedy napadne obetovať svoj život, nájdem si ťa v pekle, dotiahnem na Zem a vymlátim z teba dušu!“ dodala nakoniec prísne. „Nadobro si sa zbláznil?!“ Plesla ho po ramene.

Len sa na ňu usmial. „Ty za to stojíš,“ zašepkal a spojil im čelá.

Zoeiným srdcom sa rozlialo teplo, aké ešte nikdy nepocítila. Oheň sa jej rozlial žilami, ale tentoraz neútočil. Spokojne si horel v jej útrobách a dával jej nepoznanú silu. „Aj keď som všetkých zradila?“

Pokrútil hlavou. „Ty si nikoho nezradila. Mala si plné právo ma zabiť a pridať sa ku komukoľvek. To, čo som urobil, je neodpustiteľné.“ Objal ju a pritiahol tak blízko, ako to len šlo.

„Keby si to neurobil... nikdy by sme sa nenašli,“ odvážila sa vysloviť.

„Toľká bolesť, Zoe...“

Pritisla mu prst na pery. „Dokončila som tvoju misiu. Oheň je v bezpečí. Po dvesto rokoch sme sa našli. Horel si pre mňa. Takmer si umrel z nedostatku krvi. Myslím, že to stačilo. Sme tu, živí a spolu. To je podstatné.“

Nežne ju pobozkal. „Dokážeš pri mne zostať aj po tom všetkom?“

Zovrelo jej srdce. „To chceš? Zostať... spolu?“ Niekto skutočne túži podeliť sa s ňou o svoj život?

„Samozrejme.“ Cvrnkol jej do nosa. Roztomilo zaškúlila. „Odmietam žiť s večnou erekciou vždy keď na teba pomyslím. Posledné roky mi stačili.“ Zatváril sa ako najväčší trpiteľ.

„Uvedomuješ si, že som asi najnenávidenejšia upírka v kráľovstve?“

„Miláčik, si hrdinka. Salvator to vie. Ja to viem. A ktokoľvek si myslí opak... nuž, na niekom svoj oheň otestovať musíš, nie?“

Diabolsky vycerila zuby. „Chcem znovu pocítiť pokojný spánok,“ priznala. „A nebáť sa vlastného tela.“

Oliverova dlaň ju pohladila po chrbte a uložila sa na jej mäkkom pozadí. „Na tom môžeme zapracovať. A Zoe?“

„Hm?“ spokojne privrela oči.

„Ja vždy odplaším tvojich démonov. Kedykoľvek.“

Ustrnula a porazene k nemu zdvihla pohľad. „Si až príliš dobrý v predstieraní spánku.“

„Som dobrý v mnohých veciach.“ Prehupol sa na ňu a s potešením zistil, že sa ani nezachvela strachom. Uvoľnene od seba odtiahla stehná. „A to, čo si povedala Abby... ďakujem. Za dôveru.“

Z oka sa jej vykotúľala jedna zradná slza. „Myslela som to vážne. Pri tebe strach nemám. Ani keď si vytočený. Necítim sa bezmocná.“

Hravo jej zahryzol do odhaleného krku. „A nikdy nebudeš.“

Oliver našťastie pochopil nutnosť Abbynho ukrývania a nenamietal, keď si vysvetlili pár vecí. Ochranka a špióni všetkých kráľovstiev uzavreli tajné spojenectvo v záujme svojich panovníkov, a niekedy sú nútení byť za oponou a ťahať za nitky. Princezná im nechcela povedať nič o jej únose, len im zopakovala že je v poriadku a nič jej nehrozí. Jej podivný kamarát sa síce tváril, že by jej najradšej vykrútil krk, ale vždy sa zdržal. Ostatní zúčastnení sa držali mimo diania, akoby sa chceli upírom z nejakého dôvodu vyhnúť.

Abigail nakoniec dala priviesť Briana s Casey. Obaja vyzerali unavene, ale rany sa im zahojili a Brian dostal balík krvi. Casey previnilo klopila pohľad.

„Si si istý, že ho nemáme spútať a poslať Salvatorovi v bezvedomí?“ Abby stále nedokázala pochopiť, prečo ho odrazu všetci bránia.

Oliver pozrel bývalému kráľovi Británie do očí a pokrútil hlavou. „Je nevinný,“ povedal neradostne. A aj keby nebol, asi by mu dal náskok, už len z vďaky za to, že zachránil Zoe, keď on jej život zničil.

Princezná prižmúrila oči, ale nevyjadrovala sa. Dala priniesť raňajky a ukrytí v stane sa dohodli na spoločnej verzii záchrany, v ktorej sa ona neobjavuje. Aj keď na ňu mali všetci asi milión otázok, Abigail sa s nimi rýchlo rozlúčila so slovami, že má ešte nejakú prácu, a že jedného dňa sa určite znovu uvidia. Neznámi záchrancovia zbalili stany a čoskoro zmizli v hustom lese.

„A čo teraz?“ opýtala sa Zoe, držiac sa za ruku s Oliverom. „Nemám ani poňatia, kde sme.“

Casey si pretrela tvár. „Niekde v Rumunsku alebo Bulharsku.“

„Na opačnom konci kontinentu?!“ zhrozila sa.

„Môžem nás premiestniť,“ ozval sa Brian neprítomne. Žeby aj naňho doľahla situácia? „Salvator má okolo ostrovov silnú mágiu, ale dostanem nás aspoň do Francúzska.“

Keďže nemali lepšie riešenie, nechali ho otvoriť strieborný portál a pomaly ním prešli.

Ocitli sa v rozľahlej sieni s drahými maľbami, zlatými ornamentmi a mramorovou podlahou. Okamžite ich obkľúčilo pol tucta upírov so zbraňami, a oni poslušne zdvihli dlane.

„V poriadku, nemáme v úmysle útočiť,“ povedal Oliver autoritatívne.

Upíri si všetkých premerali a sklonili zbrane. Svojich kolegov zo susedného kráľovstva hneď spoznali. „Oliver? Zoe?“ Jeden z nich k nim podišiel a objal dvojicu. „Salvator nahlásil váš únos. Ste v poriadku?“ Nepriateľsky zazrel na Briana.

Majestátne dvere sály sa rozleteli. Zjavil sa v nich vysoký, svetlovlasý upír v drahom obleku. Ľadovo si všetkých premeral a Zoe striaslo. Niet divu, že tohto tu nemajú v láske ani veľkráli. Je príjemný ako kurie oko.

„Vaše Veličenstvo,“ precedila pomedzi zuby a spolu s Oliverom sa uklonili.

Michel Francúzsky si premeral prišelcov vo svojej trónnej sieni a nedal na sebe znať ani kúsok emócie. „Ste všetci v poriadku?“ opýtal sa nezúčastnene.

Váhavo prikývli.

„Dám vedieť Salvatorovi a postarám sa o transport.“ Zvrtol sa a teplota v miestnosti okamžite stúpla.

Zoe horkosladko pozrela na jeho ochranku, s ktorou sa osobne poznala. „Niekto tu vstal na nesprávnej strane postele, hm?“

Veliteľ jeho mužov si len odfrkol. „Na nesprávnom konci vesmíru,“ opravil ju sucho a odviedol ich do prijímacieho salónika.