Temná zrada 25

Zoe sa usadila vedľa Olivera na pohodlnom gauči a on si ju hneď pritiahol do náručia. Uvoľnene sa oňho oprela a užívala si chvíľu ticha. Trochu neisto hľadela na Casey s Brianom oproti nim, ktorí mali v tvárach prázdne pohľady.

Casey to nakoniec nevydržala a odkašľala si. „Ehm, mohli by sme prosím... udržať moje a Brianove posteľové dobrodružstvo tajomstvom?“

Aha. Oliver jej niečo spomenul a rozhodne sa netváril nadšene, keď opisoval tú scénku. Zoe, samozrejme, o tom podarenom incidente vedela už dávno. Brian zosnoval asi päťdesiat plánov na to, ako Casey dolapí a vykrúti jej krk.

Oliver vedľa nej ustrnul. „Uvedomuješ si, čo po mne žiadaš?“

Casey zružovela a prehrabla si vlasy. „Ani jeden z nás na tú noc nie je hrdý, Oliver. Potieklo dosť krvi.“

Áno. A nielen Brianovej.

„Vysvetli mi, ako k tomu vôbec mohlo dôjsť. A kedy?“

Casey naprázdno preglgla a pozrela na Briana, ktorý tiež vyzeral, že by sa radšej nechal namazať medom a vhodiť do včelieho úľa.

„Spomínaš si, ako mama predstierala, že zradila Willa a poslala ma odovzdať Brianovi knihu mágie?“

Akoby nemohol. Jasmine, Caseyina adoptívna matka, im prezradila že bosorky nevymreli, a aby všetkých zachránila, poslala Casey k Brianovi aj s mocnou knihou, po ktorej šiel celé stáročia. Casey však ukradla inú knihu zo série a vďaka tomuto činu zachránila celé kráľovstvo. Oliver vždy uvažoval nad tým, čo musela urobiť, že ju zvládla ukradnúť. „Áno,“ odvetil.

Casey previnilo pozrela na Briana. „Nerobila som to pre mamu. Poznala som inú strážkyňu knihy, Carmen, a myslela som si, že ju Brian zabil. Chcela som ju pomstiť. A tak som... však vieš. Ráno po tom incidente som ho bodla do hrude a utiekla aj s ďalšou knihou.“

Brian nedodal nič. Nepodotkol, že Casey do jeho postele prišla nevinná. Konečne však pochopil zmysel jej činov. Nemohla vedieť, že už vtedy boli strážcovia týchto kníh na jeho strane po tom, čo ich uprosil k spojenectvu proti Juliusovi.

„Netušila som, že si nevinný,“ obrátila sa k upírovi.

Mávol nad tým rukou. „Chápem.“

Zabolelo ju pri srdci. Chcela ho objať, schúliť sa v jeho náručí a povedať mu, že jeho milovaná Cateline je tu a jej srdce stále bije len preňho. Ale nedokázala to. Len sklopila pohľad a odtiahla sa. Toto nie je Brian, ktorého v minulom živote poznala, a ona nie je žena, do ktorej sa zamiloval.

Zoe zovrela Oliverovu dlaň. „Bola to osobná vendetta, Oliver,“ zašepkala. „Detaily nikomu nepomôžu a ich zamlčanie Salvatora neohrozí.“

Unavene si pretrel tvár. Uvedomil si, že zúfalo potrebuje dovolenku. „Pomlčím, Casey,“ sľúbil nakoniec. „Ale mám pocit, že táto pravda časom vyjde na povrch. V našom kráľovstve zostane utajených málo vecí.“

Prikývla. „Ďakujem.“

Agent pozrel na predchodcu svojho kráľa. „A čo ty? Vrátiš sa s nami?“

Potichu zavrčal. „Musím. Tamtá mi ukradla velenie nad mojimi spojencami,“ ukázal na Zoe.

Upírka zagúľala očami. „Len čo sa dostanem k telefónu, budú zase tvoji.“

„Nie!“ vyhlásil Oliver. „Musíš im dať na výber, Brian. Doteraz boli považovaní za zločincov, lebo sa spojili s tebou. Vďaka Casey ale majú čistý štít. Dovoľ im rozhodnúť sa, kam pôjdu ďalej.“

Brian len zovrel pery, ale nehádal sa.

O niekoľko minút neskôr sa v salóniku zjavili džinovia, aby ich vzali späť do Británie. Michel si s nimi vymenil niekoľko zdvorilých viet a potom sa ich ochotne zbavil.

Len čo spoločne pristáli v nadrozmernej obývačke Salvatorovho sídla, vrhli sa k nim desiatky bytostí. Casey skončila v objatí bosoriek a niekoľkých valkýr a Olivera obkľúčili jeho muži. Pomedzi nich sa predierala Danny, kontrolujúc zranenia.

K Zoe ani Brianovi sa nenahrnul nikto. Obaja na seba smutne pozreli a v očiach sa im blysla spoluúčasť. Toto je osud, ktorý si vybrali. Preto ich prekvapilo, keď k nim pristúpil kráľovský pár. Erin objala Zoe a prehodila cez ňu svoj kabátik.

Salvator len pozrel Brianovi do očí a krútil hlavou. Chcel mu povedať milión vecí, ale nedokázal nájsť slová. „Stál by som pri tebe,“ dostal zo seba nakoniec. „Zabil by som každého, kto vykonal ten strašný čin.“

Brian sa len trpko usmial. „A kto by potom viedol kráľovstvo?“

Salvatorovi stiahlo hrdlo. Mal si to všimnúť. Mal vedieť, že Brian ho pripravoval na prevzatie trónu. Zapájal ho do politických debát, posielal ho veliť vojakom, učil ho vyjednávať. To Brian ho naučil rešpektovať iné rasy. Vidieť v nich príležitosť, namiesto nepriateľa. Ale cena, ktorú bývalý kráľ zaplatil... „Ty si ju naozaj miloval, však?“

Brian privrel oči. Nemá zmysel sa naďalej hrať na zlého chlapca. „Bola pre mňa všetkým.“

Casey v dave ustrnula a nenápadne naňho pozrela. V očiach mala nepreliate slzy. Zoe však jej pohľad zachytila a postačila jediná sekunda, aby pochopila mizériu v bosorkinej tvári. Klesla jej sánka.

Casey len zúfalo pokrútila hlavou a odvrátila sa.

Zoe sa za ňou chcela rozbehnúť, ale to už bosorku matka postrkovala na ošetrovňu, kde si ju prevzala Jordana.

„Zoe?“ Salvator upútal jej pozornosť.

Okamžite sa jej žalúdok zovrel nervozitou a previnilo k nemu zdvihla pohľad. Trhla sebou, keď k nej zdvihol dlaň a ona automaticky očakávala útok. Prekvapilo ju, keď ju len opatrne pohladil po líci.

„Potrebujem počuť pravdu. O všetkom.“

Neisto pozrela na Briana. Niežeby na jeho povolení záležalo. Oliver už vie všetko a ten svojmu kráľovi nebude klamať. Nie v tomto. Upír však len prikývol a hodil sa do najbližšieho kresla.

A tak zo seba Zoe vysypala celú pravdu – o tom ako žila s matkou neďaleko Calais, ako ju uväznili a mučili a čo sa stalo keď umrela. Nezamlčala nič o Brianovej role v jej novom živote, ani o jeho plánoch. Áno, pomohla mu dolapiť niekoľkých strážcov magických kníh. Donášala mu o udalostiach v Británii. Ale zároveň mu pomohla uprosiť okradnutých strážcov k spolupráci proti Juliusovi, chránila Salvatora keď to nezvládal sám a hlavne – nezabila Olivera.

Brian nedodal jediné slovo. Zoe si o ňom nerobila ilúzie. Vedela, že na začiatku chcel pomstu. Zbieral moc, plánoval dať ľudstvu príučku a prinútiť všetky rasy k poslušnosti, aby sa už nikdy nepustili do vojny. Bola to Juliusova hrozba, čo ho zastavilo. Démon sa pokúšal získať rovnakú moc a to oveľa horšími metódami. Či to Brianovi nastavilo zrkadlo, to netušila. Len vedela, že odrazu prestal používať slovo pomsta.

Kráľ s kráľovnou pozorne počúvali. Oliver po celý čas držal Zoe za ruku. Vďačne mu stisla dlaň. Bola však pripravená ju pustiť, pokiaľ dôjde k zatýkaniu. Vlastne mala v pláne Olivera poslať jedným úderom do bezvedomia, pretože vedela, že by ju bránil.

Keď skončila, Salvator upriamil pohľad na Briana. „Je to pravda? Sú všetci strážcovia nažive?“

Nemo prikývol.

Kráľ mu podal mobil. „Zavolaj im. Povedz im, aby prišli sem.“

Tentoraz sa Brian zamračil a jeho potlačená desivosť sa vrátila v plnej sile.

„Nebudú stíhaní,“ uistil ho kráľ. „Pokiaľ sem dorazia živí a zdraví a potvrdia Zoeine slová, stiahnem obvinenia, Brian.“

Upír vyzeral, že si nie je istý, či ho tá vyhliadka teší. Príliš si zvykol na pozíciu zločinca. Odfrkol si. „Klopeš na nesprávne dvere, Salvator.“ Kývol hlavou smerom k Zoe. „Odrezala ich odo mňa. Nemám nad nimi žiadnu kontrolu.“

Kráľ nadvihol obočie. Zoe len vzdychla a natiahla ruku. Keď zhrabla mobil, vytočila pohotovostné číslo, na ktorom vedela že zachytí Carmen.

„Kto je to?!“ ozvalo sa na opačnom konci.

„Tu Zoe. Došlo k... určitému vývinu situácie.“

Na druhej strane bolo chvíľu ticho. „Dostali vás, však?“

„To je nadlho.“

„Čo bude teraz?“

Zoe prebehla pohľadom po zúčastnených. Salvatorovi muži a jeho ochranka sa ticho prizerali. Preglgla. „Je koniec,“ rozhodla.

Brian zaklonil hlavu a privrel oči.

„Vezmi ostatných a dostavte sa do Británie. Salvator je ochotný stiahnuť obvinenia.“

Ďalšie napäté ticho. „Pre všetkých?“

Spýtavo pozrela na kráľa, ktorý svojím supersluchom všetko počul. Krátko prikývol. Vedel, že medzi Brianovými kumpánmi sú aj upíri a iné bytosti na hranici zákona, ale začínal mať pocit, že aj ich vina bola nafúknutá.

„Pre všetkých.“

Carmen chvíľu váhala. „O hodinu nech stiahne magickú bariéru okolo ostrovov. Premiestnime sa na príjazdovú cestu.“ A zložila.

Bola to najdlhšia hodina v Oliverovom živote. Hodina, ktorá delila jeho divožienku od slobody. Pretože ak bude Brian uznaný nevinným, ona automaticky tiež. Po celý čas ju držal za ruku a spoločne sedeli na pohodlnej pohovke pred oknom. Zoe sa odmietala nechať prezrieť Jordanou a trvala na tom, že nemá žiadne vážne zranenia.

Keď ubehla hodina, napätie by sa dalo krájať. Celý dvor bol nalepený na oknách, len Brian uvoľnene sedel v kresle a všetko mu bolo ukradnuté.

Na príjazdovej ceste sa čoskoro otvoril striebristý portál, ktorým začali prúdiť postavy na čele so strážcami kníh. Salvatorov prvý muž, Conor, tiež strážca, sa k nim rozbehol prvý, pretože ich osobne poznal. A dlhé roky ich považoval za mŕtvych.

Aj Oliver vstal. „Salvator? Postačí ti to?“ opýtal sa svojho kráľa vážne.

Upír neochotne prikývol.

Oliver na nič nečakal. Vzal Zoe a začal ju ťahať do svojich komnát. Na perách sa mu objavil víťazný úsmev. Jeho divožienka je slobodná. Súdiac podľa jej výrazu na ňu situácia ešte nedoľahla, pretože ho len apaticky nasledovala.

Len čo sa za nimi zavreli dvere, pritlačil ju o stenu a konečne upútal jej pozornosť. „Mal by som ti dať na zadok za to, čím si ma prinútila si prejsť,“ zašepkal jej na pery, než ju pobozkal.

V Zoe sa okamžite prebudil oheň. „Ja? A kto ma naháňal ulicami Londýna, len aby ma prebodol Katanou?“

Zdvihol ju a zamieril do sprchy. „Ale no tak! Uniesla si ma a zavrela do cely!“

Bojovne zdvihla bradu. „Odmietol si hovoriť!“

Oliver z nej s úsmevom strhol špinavé oblečenie. „A napadlo ti, že si ma k tomu mohla prinútiť oveľa príjemnejšími metódami?“ zapriadol jej do ucha, keď sa k nej nahý pridal.

Zoe si roztomilo zahryzla do plnej pery. „Hmm... a zabrali by?“

Pustil sprchu a pritiahol ju k sebe pod teplý prúd. Zoe sa priam roztopila, keď sa jej pokožka dotkla Oliverovho mocného tela.

Tentoraz sa s predohrou nenamáhali. Zoe postačil pohľad na mokrého, nahého upíra so svalmi kam oko dovidelo, a celá zvlhla. Nechala sa oprieť o stenu a vzlykla, keď do nej prenikol.

Jej Oliver.

Jej upír.

Oslobodila si ho, zachránila ho pred smrťou hladom, uniesla si ho a krásne si ho opiekla do chrumkava a on s ňou stále chce zostať! Musela by byť blázon, aby sa ho vzdala.

Prispôsobila sa jeho prírazom a užívala si horúce bozky na krku a prsiach. V mysli jej vyvstala predstava pút a kríža a iných nástrojov, ktoré ju donedávna k smrti desili.

Možno sa im tá miestnosť v BDSM klube ešte zíde.

„Už zase máš hriešne myšlienky?“ zašepkal jej Oliver do ucha.

„Ako si to spoznal?“ opýtala sa medzi vzdychmi.

„V očiach sa ti objavil nebezpečný lesk.“ Zmenil uhol prírazov. „Tak prezraď, čo ti prebehlo hlavou, divožienka?“

Skazene sa usmiala. „Len som tak nevinne premýšľala nad využitím pút a kríža svätého Andrewa.“

Ak to vôbec bolo možné, Oliver sa v jej vnútri ešte zväčšil. Zaklonil hlavu a bojoval o kontrolu nad vlastným telom. „Nebezpečná, nebezpečná ženská,“ mrmlal svoju mantru. Skúsenými prstami našiel jej klitoris a priviedol ju k vrcholu.

Zoe vykríkla a chcela mu dopriať rovnakú slasť, ale vykĺzol z nej a vypol sprchu. Urýchlene jej podal uterák. „Druhé kolo je v posteli,“ povedal jej jednoducho a o chvíľu už obaja šprintovali cez miestnosť, až spoločne dopadli medzi mäkké prikrývky. Zoe s Oliverom chvíľu bojovala, ale nakoniec ho dostala na lopatky a víťazne sa naňho posadila. „Tentoraz preberám kontrolu ja, upír,“ povedala víťazne a jazykom si zvodne prešla po perách a tesákoch.

„Och, a Oliver?“

„Hmm?“

„Hryziem,“ varovala ho sekundu pred tým, než ho zasunula do svojho vnútra a tesákmi prenikla pod kožu na jeho citlivom krku.