Temná zrada 6

Na ďalší deň ich väznitelia opäť poctili návštevou. Oliver postrčil Zoe za seba, pripravený pobiť sa. „Čo chcete?!“

Zoe si s Treyom vymenila rýchly pohľad a prikývla, aby pokračoval.

„Odpoveď. Akú zbraň si hľadal v Calais?“

Zaškrípal zubami. „Už som vám povedal, že neviem,“ vrčal nepriateľsky. „Ani si len nespomínam či sme o nej niečo zistili.“

Zoe smutne krútila hlavou. Klame, klame a klame. Ako dlho ešte toto divadielko potrvá?

„Možno ti malá akcia rozviaže jazyk.“ Mávol rukou a dvere cely sa otvorili. Keď sa Oliver pokúsil vybehnúť, zastavil ho akýsi silový štít. Ten však nezabránil Treyovi zdrapnúť brániacu sa Zoe a vytiahnuť ju von.

„Ju nie!“ vykríkol Oliver a pritlačil sa k mrežiam. „Ona nič nevie!“

„Prestaň! Pusti ma!“ Zoe sa pokúšala bojovať, ale proti hore svalov nemala šancu. Ťahal ju do vedľajšej miestnosti ako handrovú bábiku. „Oliver!“ Prosebne naňho pozrela, oči plné sĺz. „Nedovoľ im to! Ublížia mi!“

Jej krik mu lámal srdce. „Prosím, nechajte ju!“

Trey ju nekompromisne šmaril mimo jeho dohľad a zabuchol za sebou dvere.

Zoe sa dôstojne narovnala a vydala zo seba unavený povzdych. Zhrabla obľúbenú fľašu Vodky a posadila sa s ňou za stôl ku Carmen. „Nejaké kreatívne návrhy?“

Jej kumpáni na ňu kriticky pozreli. „To ty si trvala na tejto hre,“ pripomenula jej Carmen. „Daj mi s ním hodinu a bude spievať ako škovránok.“

„Nebudeme ho mučiť, Carmen!“ odsekla Zoe. „Tak hlboko neklesnem. A mám pocit, že by nám aj tak nič nepovedal. Bolesti sa nebojí. Ani smrti.“

Carmen si odfrkla a vytrhla jej Vodku z ruky, aby sa napila. „Ako vidím, veľa o ženských zbraniach nevieš.“

„Hm?“ Zoe si ukradla Vodku späť a neprítomne začala vyjedať sušienky zo stojana na stole.

„Isteže ho nedesí násilie. Už ho zažil priveľa. Trey, pomôž mi!“

Démon si zložil kuklu a oprel sa o stenu. „Obávam sa, že som mimo.“

Carmen len gúľala očami. „Zoe, aj keď si to nepriznáš, Oliver je čestný a spravodlivý muž. Ochraňuje slabších.“

„No a?“

„Ženské slzy ho odrovnajú. Vážne, chlapi na ne majú akýsi poplašný systém, ktorý im vypína zdravý rozum.“

Zoe sa unavene oprela čelom o stôl. „Čo som komu urobila?“ zastonala. Je málo vecí, ktoré ju rozplačú. Nedokáže to urobiť na rozkaz. „Čo moje dnešné mučenie?“ zmenila tému. Musia Oliverovi dokázať, že nemajú zábrany. Bič bol účinný, ale nie úplne. „Zohnali ste niečo?“

Trey si nervózne odkašľal a podal jej novú fľašu Vodky. „Judášovu stoličku,“ zamrmlal, ale do očí jej nepozrel.

„Prepáč, čo si to povedal?“ zvýšila hlas. „Asi som zle počula.“

„Obávam sa, že nie.“ Carmen sa nenápadne odsunula. „Zohnali a modifikovali sme Judášovu stoličku.“

Zoe si začínala myslieť, že Brian by jej mal za túto prácu platiť. Pomaly privrela oči. „A ako plánujete nafingovať mučenie na tej veci? Pretože mať umelú kožu na chrbte je jedna vec, ale Oliver by si asi všimol, keby som si pod svoje ctené partie dala vankúš!“ okríkla ich.

„Máme to pod kontrolou,“ uistil ju Trey a pritiahol desivú konštrukciu zo skladu. Judášova stolička pozostávala z vysokého stojana na štyroch nohách, ktorý bol zakončený ostrým ihlanom. Ihlanom, ktorý má po správnosti ísť na miesta, kam určite nepatrí.

„Vrchnú časť sme nahradili pamäťovou penou,“ prezradila Carmen hrdo. „Bol to môj nápad. Spustíme ťa naň lanami a ty len musíš kričať. Inak budeš dosadať na poddajný povrch.“ Rukou stlačila nepríjemný nástroj. „Napustili sme ho červeným farbivom, takže krvácanie máme pokryté.“

Zoe si poriadne odpila z Vodky. „Nemôžem uveriť že to skutočne robím.“ A začala sa vyzliekať.

Oliver zvieral nepoddajné mreže a jeho srdce vynechalo úder, keď pred neho jeden z únoscov opäť postavil obrazovku.

„Jej utrpenie skončí, až keď nám povieš pravdu,“ povedal nezáživne, zapol prenos a zmizol v susednej miestnosti.

Upír sa zapotácal, keď uvidel Judášovu stoličku. Prišlo mu zle od žalúdka a zaliala ho nepredstaviteľná hrôza. Nemôžu snáď jeho malú Zoe spustiť na túto vec? Zoe, ktorá bola kruto znásilňovaná a nikdy nezažila nehu spojenú s čímkoľvek sexuálnym?

„Nie! Nemôžete!“ kričal na plné hrdlo. „Neopovážte sa!“

Namiesto odpovede sa v obraze zjavila zviazaná Zoe, ktorú pomaly spúšťali priamo na odporný nástroj pomocou kladky. Na sebe mala len dlhú košeľu siahajúcu po stehná. Tá ju však neochráni pred ostrým ihlanom. Nohy jej pripútali na oba konce meter dlhej tyče, aby ich nemohla spojiť.

„Zoe!“ zastonal na pokraji zrútenia.

Zoe sa metala, prosila a plakala. To ich však nezastavilo. Centimeter po centimetri ju spúšťali nižšie a nižšie, až sa špička ihlanu dotkla jej citlivej pokožky.

Zrevala.

„Nerobte to! Ona vám nič neurobila!“ prosil.

Spustili ju nižšie a jej krik pripomínal ranené zviera. Po stehne jej stiekol pramienok krvi. Oliver pred očami videl červené bodky a mal pocit, že prichádza o časť samého seba. Lomcoval mrežami, ale tie sa ani nepohli.

Zoe klesla o ďalšie mučivé centimetre a začala silno krvácať. Jej rev mu lámal srdce a oberal ho o posledné zvyšky zdravého rozumu. Klesol na kolená. Kričala takto aj keď ju znásilňovali? Tiež prosila? Kvôli nemu prežíva rovnakú bolesť a bezmocnosť. „Tak už prestaňte!“

Ďalší posun v ústrety gravitácii. Celé jej telo sa otriasalo a krv začala kvapkať na zem. Oliverovi sa chcelo vracať. Odrazu mu bol ukradnutý celý svet. Život. Mier. Ak to dotiahli až sem, nezaslúžia si žiť, nikto. Jeho tajomstvo, ktoré toľké roky strážil, prestalo dávať zmysel. No a čo, že svet padne? No a čo, že všetci umrú?

„Oheň! Hľadali sme oheň! Grécky oheň!“ dostal zo seba, až ho bolelo hrdlo. „A teraz prestaňte! Viac neviem!“

Zoe v momente, keď začula slová Grécky oheň, dala Carmen znamenie, aby okamžite vypla prenos. Šokovaná Španielka zaklapla počítač a vytrhla z neho kábel.

Trey zostal ohromene stáť pri ovládaní spúšťacieho mechanizmu. Miestnosť naplnilo hrobové ticho.

„To nemôže byť pravda,“ vzdychla Zoe. „Je to len mýtus!“

Trey nahlas preglgol. Carmen len otvárala a zatvárala ústa.

Zoe stratila nervy, uvoľnila sa z popruhov, doskočila na zem a zbavila sa tyče. „Ako môže byť Grécky oheň mýtická zbraň? Ani len nemáme dôkazy, že niekedy existoval!“

Trey si prehrabol vlasy a klesol na stoličku odsunutú k stene. „Očividne máme. Grécky oheň existoval a, vďaka bohom, ľudia zabudli ako ho znovu vytvoriť. Avšak podľa legiend bol použitý ako zbraň, čo znamená že mágia vytvorila jeho ekvivalent.“

„Č-čo konkrétne je Grécky oheň?“ ozvala sa Carmen.

Zoe v ruke zvierala vlhčené obrúsky, ale nemala síl zotrieť si červenú tekutinu z nôh. „Strašná zbraň. Podľa príbehov ho používali Byzantínci v druhej polovici prvého tisícročia. Išlo o neznámu substanciu, ktorá nešla uhasiť. Grécky oheň horel aj na vode. Jeho recept bol prísne strážený a dodnes sa nevie, z čoho vlastne vznikal. Ani ako sa dal ovládať. Ak skutočne existuje v podobe mýtickej zbrane... je to tá najmocnejšia sila, aká kedy mohla vzniknúť.“ Už len pri tom pomyslení sa jej zakrútila hlava.

„Prečo? No tak, je to oheň. Každý oheň zhasne, keď nemá kyslík.“ Carmen to stále nevidela tak tragicky.

„Hovoríme o zbraniach na zabíjanie nesmrteľných, Carmen,“ upozornil ju Trey. „Nikdy sa neopotrebujú. Nikdy sa nepoškodia. Nikdy neprestanú byť smrteľné. Ak raz rozpútaš Grécky oheň v podobe mýtickej zbrane, nič ho nezastaví, pretože sa neriadi žiadnymi fyzikálnymi zákonmi. Kto ho vlastní, môže spáliť celú planétu, poslať ho po moriach a cez hory. Nikde nebude bezpečne. Nič neušetrí. Ani ľudí, ani nesmrteľných.“

Mladá upírka konečne pochopila a zbledla. „A-ale to je predsa nemožné, nie?“ Nervózne sa zasmiala. „Oheň predsa nie je hmatateľný. Ako ho môžeš udržať? Narábať s ním? Nedáva to zmysel.“

Bezradní a otrasení z týchto zistení konečne zavolali Brianovi. Tajne dúfali, že ich vysmeje a Oliver sám nevie, čo robil pred toľkými rokmi. Ibaže bývalý kráľ britských upírov sa len zamračil a začal si trieť sánku. Sedel v jednom zo svojich tajných domov v Rige, pripravený pustiť sa do akcie len čo dostane potrebné informácie. Tentoraz ale vyzeral, že by ich radšej nedostal.

Zoe, Carmen a Trey sedeli pred kamerou a napäto čakali.

„Je to síce nečakané, ale Trey má pravdu. Grécky oheň bol použitý ako zbraň, preto musí existovať jeho mýtický ekvivalent. Niet divu, že ste Olivera nemohli zlomiť. V nesprávnych rukách je to strašná zbraň.“

„Máš nejakú teóriu ako ho možno nájsť? Napríklad na nejakej večne horiacej fakli?“ vyzvedala Zoe.

„Obávam sa, že nie,“ pripustil. „Nenapadá mi, v akej forme by mohol existovať. A hlavne čo vôbec robil v Calais, nehovoriac o tom ako sa tam dostal a ako je možné, že ho cirkev stratila.“ Nepokojne sa pomrvil.

„Čo ak ho nestratila?“ napadlo Carmen. „Čo ak tam skutočne bol a oni ho ukrývajú?“

Pokrútil hlavou. „Všetci mnísi, kňazi a opáti, ktorí tam pôsobili, sú mŕtvi. Zabil som ich v deň keď Zoe umrela a celú budovu spálil. Nemali by čas dostať ho do bezpečia, tým si buď istá.“

Zoe striaslo nad tým, s akým pokojom hovoril o vražde tých mužov. Niežeby ich ľutovala, ale hrôza toho všetkého ju stále desila.

„Takže aké sú možnosti? Niekto ho odniesol skôr než si tam prišiel?“ premýšľal Trey.

„Pravdepodobne. Samozrejme za predpokladu, že oheň skutočne existuje. Oliver vám len povedal, že ho hľadal. Tajná polícia, ku ktorej patril, mohla len vyšetrovať nepotvrdenú informáciu.“ Upír si povzdychol. „Všetky stopy vedú do Calais. Ak Julius skutočne hľadá oheň, musíme ho predbehnúť. A ak existuje, mali by sme ho zveriť anjelom. Aby nikdy nebol použitý.“

Zoe prekvapene nadvihla obočie. Posledné roky sa Brian nesnaží o nič iné než zhromažďovanie moci proti tomuto démonovi. A pre vlastnú potrebu zničiť svet. „Ty ho nechceš?“

S odporom pokrútil hlavou. „Nikdy. Viem že by som sa... neudržal. Taká obrovská moc...“ pokrútil hlavou. „Taká obrovská moc nepatrí do rúk smrteľníkom, ani nesmrteľným.“

Zoe si zachovala kamenný výraz, ale v tej chvíli jej došlo niečo, čo si za celé tie storočia služby Brianovi nevšimla. Že má svedomie.

„Čo máme urobiť?“ ozvala sa Carmen.

„Ako som povedal, musíme predbehnúť Juliusa. Rozdeľte sa. Ja sa pokúsim oprášiť staré známosti, či niečo netušia. Zoe, pusti Olivera na slobodu. Nemá cenu ho viac väzniť.“

„Mohli by sme ho využiť pri hľadaní ohňa,“ navrhla. „Očividne má stále záujem na jeho nájdení.“

Brianov pohľad potemnel. „Si si istá, že to chceš urobiť?“

Prikývla.

„Je to tvoja zodpovednosť. Buď opatrná. Nezabudni aspoň jedného z nás občas informovať.“

„Pokúsim sa.“

Brian im kývol a odpojil sa.

Zoe nemárnila čas. Zbavila sa zvyškov farby, rozstrapatila si vlasy a vzala si Treyovu dýku spolu so špeciálnym kľúčom na otvorenie cely. „Musíte vypadnúť. Zahrám to na klasický scenár úteku. Oliver sa bude chcieť vrátiť do Calais. Navrhujem, aby ste vy zatiaľ išli do Ríma.“

„Do Ríma?“ zopakovala Carmen.

„V Ríme je padlý anjel Lucifer, ktorý toho vie až priveľa. Opýtajte sa ho na oheň a možnosti jeho existencie.“ K stehnu si priviazala nenápadný mobil. „Budeme v kontakte.“

Obaja prikývli, zbalili si veci a tajným východom sa dali na odchod. Carmen sa s obavami rozlúčila so Zoe. „Príde deň, keď na to Oliver príde. Si pripravená na jeho hnev?“

Upírka prižmúrila oči. „To on by mal byť pripravený na môj.“ Postrčila Carmen a kým im dávala náskok, zničila počítače a ukryla falošnú stoličku. Potom sa pripravila na ďalšie klamstvo v tejto fraške.

Oliver stále kľačal na zemi, keď začul zvuky boja, stony a rozbíjanie. Dvere do vedľajšej miestnosti sa otriasli a po chvíli z nich vybehla bledá Zoe, stále oblečená len v košeli. V očiach mala sklenený výraz.

„Oliver!“ zvolala.

„Zoe?“ Rýchlo sa postavil. Ako im unikla? „Čo sa stalo?“

Pokrútila hlavou a odhodila zakrvavenú dýku, ktorá sa zrejme stala nástrojom jej slobody. Pribehla k jeho cele a začala sa babrať so zámkou.

Olivera v tej chvíli rozbolela hlava a pocítil silné déja vu. Zapotácal sa. Čo sa to deje? Čosi mu hlodalo v mysli, ale nedokázal to pochopiť.

„Nemáme veľa času,“ povedala zadýchane.

„Zoe!“ Cez mreže sa dotkol jej ruky a ona mu vydesene pozrela do očí. Déja vu sa ešte viac zhoršilo. Nechápavo na ňu hľadel. „Si v poriadku? Videl som... čo ti urobili.“

Smrkla a vytrhla sa mu. „Uzdravila som sa, dali mi krv,“ zamrmlala a konečne otvorila celu.

Vybehol von a mocne ju objal. Cítil, ako sa trasie. Chcelo sa mu plakať. „Tak ma to mrzí, maličká.“

Tak prečo si im dovolil mučiť ma? chcela mu odseknúť, ale zahryzla si do jazyka. „Poďme preč, prosím.“ Ťahala ho k ukrytému schodisku vedúcemu na povrch.

„Čo si im urobila? Ako si sa oslobodila?“ vyzvedal.

Pri jeho otázkach ani nespomalila. „Zle ma zviazali. Laná sa uvoľnili a podarilo sa mi dostať k dýke. Zvyšok nechceš vedieť.“ Dobehla až k ťažkým dverám a pokúšala sa prísť na ich mechanizmus.

Oliver pochopil, že je stále vydesená a traumatizovaná a čoskoro to na ňu doľahne. Odstrčil ju a našiel nenápadný mechanizmus.

Len čo boli vonku, Oliver zanadával. „Myslel som si, že nás odtiahli na Island!“ Keby bol tušil, že sú stále v Londýne...

„Ty si im uveril?“ Zoe sa nadýchla čerstvého vzduchu. „A to si hovoríš špión?“

Zavrčal na ňu.

„Architektúra bola jasne britská medzivojnová a prečo by si, pre všetko na svete, Islanďania budovali atómové kryty?“ poučila ho.

Pokrútil hlavou. „To je jedno. Musíme ísť za Salvatorom a všetko mu povedať.“

„Zbláznil si sa?!“ Zatriasla ním, stále bosá a takmer nahá. „Práve si Brianovým ľuďom povedal, že Grécky oheň existuje! Už musia byť na polceste na letisko a stihli ho informovať!“

Zamračil sa. „Odkiaľ vieš, že sú od Briana?“

„Pretože s ním sakra mali videokonferenciu, kým som bola na stoličke!“ vynašla sa rýchlo. „Kým si Salvator myslí, že si nezvestný, bude tlačiť na všetky Brianove bunky a to nám získa výhodu. Chceš ich predbehnúť alebo nie?“ argumentovala.

Zaváhal. Ako môže zatiahnuť Zoe do týchto pretekov, keď už preňho krvácala a trpela? Cítil sa ako násilník. „Potrebuješ pomoc. Zoe, práve ťa-“

„Ak svet ľahne popolom, pomoc mi bude nanič,“ skočila mu vážne do reči. „Čo keby sme odložili psychické zrútenie na neskôr, hm?“

Nahlas preglgol.

„Potrebujeme oblečenie, doklady a auto na cestu do Calais. Nájdeme ten oheň a zachránime svet!“ rozhodla zaňho.