Temné lži 10

Samozrejme, že to ráno oľutovala. Čo čakala? Absolútne nič si nevyjasnili, skočili na seba ako nejaké zvery a povedali si snáď všetky možné  urážky. Cítila sa ako lacná štetka.

Mala mu zlomiť penis.

Znechutene sa vyhrabala z postele a siahla po najbližších nohavičkách. Keďže košieľku jej zničil, bola nútená hodiť na seba jeho košeľu a keď sa zobudil, ukázala mu stredný prst a pustila sa do šplhania cez balkón. Bosá, ubolená a unavená sa plížila po múre, nadávajúc na svoju slabosť. Vlasy jej trčali do všetkých strán a mala neblahé tušenie, že na tele má cucfleky.

Namyslený bastard!

Približne na polceste cez rímsu sa vedľa nej otvorilo okno, z ktorého sa vynorila vševediacky sa tváriaca Lydia. Venovala jej ironický úsmev.

Rebecca očervenela až po korienky vlasov. „Nie je to tak, ako to vyzerá,“ povedala vážne.

Upírka len prikývla, v očiach veselé iskierky. „Vypla som vonkajšie kamery,“ prezradila sprisahanecky. „Aby ťa nezachytili.“

Bohovia žehnajte túto ženu! „Ďakujem,“ šepla úprimne.

Lydia len kývla a zmizla v útrobách paláca.

Rebecca si dala polhodinovú sprchu, než sa spamätala z tých hodín nahnevaného sexu. Ako predpokladala, Alec jej urobil pol tucta cucflekov a zázračná žena Lydia jej dala doručiť niekoľko rolákov.

Stále nabručaná sa došuchtala na raňajky, kde už za stolom sedel spokojne sa tváriaci Alec. Venovala mu nepriateľský pohľad a zaútočila na palacinky. Než odíde, musí z kuchára vymámiť recept. Alebo si so sebou odnesie aj toho kuchára.

„Dnes by som chcela vyskúšať nový prístup pri hľadaní vašej sestry,“ povedala, keď sa okolo nej zhromaždila väčšina upírskej rodiny. „Je trochu nebezpečný, ale verím že to ustojím. Ak to vyjde dokážem určiť jej polohu na vymedzenej ploche.“

Alec okamžite spozornel. „V čom hrozí nebezpečenstvo?“

Ani naňho nepozrela. „Menšej živelnej katastrofe,“ priznala.

Ostatní bratia na ňu zhrozene zazreli.

„Tá šanca je malá,“ upokojila ich. „Moje sestry by ma asi zastavili, len čo by pocítili vlnenie na tejto úrovni. Len vás chcem varovať, že ak na mne uvidíte známky triašky alebo svalového napätia, musíte ma okamžite prebrať z tranzu.“

Ani len kráľovné sa netvárili veľmi presvedčene. „Rebecca, si si istá že-“ začala Angelica v obavách.

„Dokážem sa ovládať,“ prerušila ju vážne.

Alec si odfrkol, za čo si vyslúžil kopanec do kolena pod stolom.

„Ak to nepôjde, okamžite prestanem. Ešte mám pud sebazáchovy.“

Hoci sa im to nepáčilo, Mina s Justinom súhlasili že na ňu dohliadnu a opäť zamierili do Abbyných komnát. Rebecca sa usadila na koberec do pozície lotosového kvetu a chvíľu robila dychové cvičenia. Rutinne sa napojila na princezninu životnú stopu a s prekvapením zistila, že jej to ide podivne ľahko. Potešene kývla kráľovskému páru a zavrela oči. „Cítim Abby, je v poriadku. Stále žije.“

Potešené vzdychy.

Nadišla tá ťažšia časť. Rebecca opustila abstraktné energie a mysľou sa dotkla veľmi konkrétnej, neuveriteľne silnej a nepokojnej. Sily starej ako sama planéta, aktívnej v časoch keď sa formovala.

Hlavu jej naplnilo množstvo informácií. Cítila pohyb, tlak a odpor. Horúčavu a chlad. Cítila Zem. A po prvý raz v živote ju mágia nevyčerpala ako obvykle. Dokázala zachytiť celú planétu a ešte sa aj usmiať. „Všetko je v pohybe,“ povedala, aby dala najavo že je stále prítomná.

„Máš bolesti?“ okamžite sa opýtala Mina.

Pokrútila hlavou. „Vlastne mi je podivne ľahko. Tlačí na nás Indická platňa. Amerika sa vzďaľuje.“

Justinovi klesla sánka. „Ty cítiš tektonické dosky?“ zvolal neveriacky.

„Každú jednu,“ potvrdila. „Sú neustále v pohybe. Budú sa meniť. Lámať.“ Tvár Zeme nezostane takáto donekonečna.

Justin s Minou si vymenili ohromené pohľady. Rebecca začala hľadať Abbynu energiu. Celé hodiny sedela nehybne, ale vyrovnane. Jej myseľ sa obtrela o zvedavé mysle ostatných vládkyň, ktoré zaznamenali jej mágiu. Dala im najavo že je v poriadku a nemusia sa o ňu obávať.

„Jej energia je stále silná. Zem ju cíti. Abby je v poriadku.“ Zhlboka sa nadýchla. „Je stále na Euroázijskej platni.“ Mierne ňou trhlo, ako zachytila výkyv energie. Musela sa odpútať, aby omylom nevyvolala výbuch sopky. Zem pod povrchom starého kontinentu nie je práve pokojná. „Nikdy neprekročila Ural.“ Sípavo sa nadýchla. Chcela zistiť presnejšiu lokalizáciu, ale začalo jej trhať svalmi.

„Rebecca!“ vykríkla Mina.

Okamžite otvorila oči a stiahla svoju moc. Dýchala ako po maratóne. „Vaša sestra je stále v Európe,“ povedala medzi nádychmi.

Mina ju podoprela a pomohla jej dostať sa do kresla, kde jej dala do ruky fľašu vody. „Na dnes to stačilo.“ Otvorila okno. „Si úplne vyčerpaná.“

Vyčerpaná áno, ale to množstvo sily... odkiaľsi sa v nej nahromadila mágia. Ale ako? Čo je jej zdrojom? Každá z jej sestier ju čerpá iným spôsobom. Winter potrebuje pobyt v ľadovej vode, po ktorom je takmer neporaziteľná. Summer sa nabíja z búrok. Jeden blesk ju dokáže zásobiť na celé mesiace. Vládkyňa jari to má trochu obtiažnejšie, zdrojom jej sily je nepokoj a chaos. Boj. Hádky. Preto dlhodobo žije na Blízkom Východe. Počas svetových vojen sa usadila neďaleko frontov a predtým sa držala Napoleona. Chúďa malé, má to ťažké. Ak niekto nenávidí ľudstvo, je to rozhodne vládkyňa jari. Keby bolo na nej, zošle na nich sedem rán egyptských. Anjeli strávili celé roky snahou odhovoriť ju od toho.

Rebecca si namáhala myseľ, ale tá odmietla spolupracovať. Zadriemala a už len postrehla, že ju niekto prenáša do postele. Zastonala.

„Ako za starých čias, maličká,“ povedal zvodný hlas pri jej uchu, z ktorého sa celá rozochvela.

„Ja ťa tak nenávidím,“ zamrmlala, než sa znovu ponorila do sveta snov.

Večeru prespala, avšak všetečná Lydia jej s úsmevom na tvári priniesla podnos s jedlom. Šéfka kráľovskej ochranky sa vpustila do Rebecciných komnát keď sa konečne prebrala, a veselo jej predniesla dnešné menu.

Rebecca spýtavo nadvihla obočie. Doteraz sa k nej nikto z poddaných neodvážil priblížiť. Ešte aj chyžné útrpne čakali za rohom kým odíde, aby v rýchlosti upratali jej izbu a potom zdúchli.

Blonďatá agentka siahajúca Rebecce asi tak po plecia sa nezdala byť vydesená. Dokonca jej pred očami zamávala fľašou drahého vína. „Potiahla som to zo súkromnej zbierky kráľov,“ prezradila a posadila sa oproti mĺkvej vládkyni.

„Ťahali snáď všetci zamestnanci dvora slamky a ty si prehrala?“ zamrmlala Rebecca s ústami plnými cestovín.

Lydia sa len viac usmiala. „Nie, ponúkla som sa dobrovoľne. Nie si až tak desivá ako si myslíš. Hlavne keď sa bosá plížiš z Alecových komnát.“ Bez váhania si ukradla z priloženého šalátu mrkvu a nahlas ju začala prežúvať.

Rebecca zružovela. „Koľko... toho vieš?“ opýtala sa takmer nečujne.

„Všetko.“

Vládkyni zabehlo.

Lydia zagúľala očami. „Šéfujem jeho ochranke. Snáď si si nemyslela, že naňho nedohliadam aj mimo paláca? Mala som ťa preklepnutú v momente, keď si k nemu prišla na konzultácie.“

„Takže si vedela...“

„Nie. Aj ja som ťa mala za človeka.“ Mykla plecami. „Mala si dobré záznamy. Tiež som bola v šoku keď som zistila kto si.“ Odmlčala sa a pozrela jej do očí. „Je od teba šľachetné, že si sa nám rozhodla pomôcť. Aj napriek tomu čo ti Alec urobil.“

Rebecca odstrčila prázdny tanier, v srdci prázdnota. „Nerobím to kvôli nemu.“

„Iste.“ Lydia nadvihla kútik pier a naliala obom víno. „Vieš, že sa ťa nevzdá, však?“

„Ale áno. Pri prvom náznaku problémov.“ Kopla do seba pohárik červeného. Lydia jej hneď doliala.

„Možno sa už poučil,“ nadhodila upírka.

Rebecca si odfrkla. „Alec je kráľ,“ povedala znechutene. „Nepošpiní svoje dokonalé postavenie spojením s niekým ako som ja.“

Lydia si len nesúhlasne vzdychla.

Na ďalší deň mala Rebecca opäť zakázané pátrať, aby sa zregenerovala. Keďže nemala čo robiť, Lena ju odviedla do nadrozmernej telocvične, kde trénovali upíri. Kráľovné si dali rozcvičku jogy, ku ktorej sa ochotne pripojila, potom dorazil Nero a začal s Kathrine trénovať boj zblízka.

„Kathrine nemala dovolené učiť sa sebaobranu,“ vysvetlila jej vlčica, keď sedeli na žinenkách v rohu. „Jej rodina je na hlavu.“

„A vy ostatné?“ zaujímalo Rebeccu. Nejako si nepredstavovala, že by ochraňované kráľovné potrebovali výcvik v niečom inom než v chodení na lodičkách.

„Mňa trénovali vlci odmalička. Mina mala ako človek základy a cvičí s Justinom. Angelicu vytrénovali anjeli.“ Kývla nevinne sa tváriacej kráľovnej, ktorá pokukovala po polonahých upíroch vo vzdialenom rohu. „A čo ty? Učil ťa niekto bojovať?“

Rebecca sa pousmiala. „Mám niekoľko čiernych pásov.“

V Leniných očiach sa blysla výzva.

O päť minút neskôr už stáli oproti sebe na žinenkách, pripravené sa pobiť. Nero preventívne odtiahol svoju manželku k stene a niekoľko zvedavcov sa prišlo pozrieť bližšie.

„Žiadna mágia,“ varovala Rebeccu Lena.

„V poriadku.“

Nebol to súboj nepriateľov, samozrejme. Rebecca sa síce nenechala poraziť, ale tak ako oponentka si dávala pozor, aby si príliš neublížili. Udierala a kopala, niekoľkokrát zhodila Lenu na zem a hneď jej pomohla na nohy.

Trvalo to asi pätnásť minút, než sa k nim predral zhrozený Alec s Drewom. „Čo sa to tu, do pekla, deje?!“ zreval Lenin manžel.

Rebecca pustila vlčicu zo škrtiaceho zovretia.

„Nič miláčik,“ usmiala sa blondínka. „Len sme trochu trénovali.“ Prebehla k manželovi a dala mu rýchly bozk na líce. „Rebecca je neskutočná! Videl si ju bojovať? Prisahám, to dievča je ladnejšie než gazela.“

Alec pozrel na zružovenú Rebeccu oblečenú v priliehavých nohaviciach, ktoré by mali byť zákonom zakázané, a polotielku napnutom na jej prednostiach, ktoré mal dopodrobna prehmatané a preskúmané. A ktoré boli na jeho vkus až príliš vystavené na obdiv.

Vyceril na ňu zuby.

Zazrela naňho.

„Nehovor,“ povedal Lene, hoci zo svojej pokušiteľky nespúšťal zrak. Chcel ju znovu dostať do rúk. „Myslel som si, že náš ctený hosť je po včerajšku príliš slabý na konfrontáciu. Určite si ju šetrila, Lena.“

Nero po ňom hodil činku a Rebecca len zatla päste. Ten drzý, namyslený... „Tak poďte a zistite sám, Veličenstvo,“ prehovorila sladko a nevinne. „Alebo sa bojíte sotva tridsaťročného dievčatka?“

Tá výzva vyvolala mŕtvolné ticho. Ešte aj trénujúci agenti prestali so svojou činnosťou. Nestáva sa často, že by niekto vyzval ich kráľa a ešte sa pri tom zvládal usmievať.

Alec jej pohľad bez váhania opätoval. „Cvičenie skončilo!“ povedal okolostojacim. „Von!“

Upíri sa v momente pratali, zatiaľ čo Alec si vyzliekol tričko a vyzul topánky, aby sa pripojil k rovnako bosej Rebecce. Kráľovská rodina len zhrozene sledovala dianie pred nimi.

„Pokúsim sa byť nežný,“ podpichol protivníčku, ktorá by najradšej zabíjala pohľadom. Och, už sa teší až ju bude mať pod sebou, prosiacu o zmilovanie...

„Vy nežný, Veličenstvo? Museli ste si to slovo vyhľadať v slovníku?“

Angelica len zastonala nad týmto dvojzmyselným rozhovorom a oprela sa o stenu. Toto nemôže dopadnúť dobre...

Alec si precvičil svaly na krku. Predátorsky sa usmial.

Rebecca zaútočila.

Toto nebol priateľský súboj. Rebecca šla po citlivých partiách a necítila vinu, keď použila priveľa sily. Alec dostal kopance do brucha, takmer mu zlomila nohu a prasklo mu niekoľko rebier. Po minútach neutíchajúceho boja skončili na zemi ako klbčiace sa deti.

„Máš už dosť?!“ prskla Rebecca s kolenom v jeho rozkroku, zatiaľ čo on ju zatláčal na žinenku.

„Toto je len slabá predohra,“ zašepkal jej do ucha.

Vrazila mu pod oko a vyslobodila sa. Zvládli sa mlátiť takmer hodinu, počas ktorej si vymenili milión dvojzmyselných viet. Ku koncu už boli spotení, unavení, zadýchaní a ubolení.

Ako po sexe.

Len bez toho pôžitku.

„Biješ sa ako dievča,“ vzdychala Rebecca pritlačená o stenu.

Prehodil ju cez plece a nechal spadnúť na zem ako vrece zemiakov. Zotrel si z kútika úst krv. „Povedal som predsa, že budem nežný.“

Z celej sily ho kopla do kolena a stiahla na zem vedľa seba. „Na to by si musel mať srdce,“ zašepkala, aby ich nikto nepočul.

Prekotúľal ju na brucho a uväznil jej dlane za chrbtom. „To vždy patrilo tebe.“

Odfrkla si.

„Stačilo!“ Nero s Justinom ho z nej odtiahli. „Zbláznil si sa?!“

Pozrel na stále ležiacu Rebeccu, ktorá sa vôbec netvárila, že by ju ich malý súboj poznačil. Potom len zovrel pery a odišiel do spŕch.

Rebecca privrela oči, aby v nich nikto nezazrel slzy.

„Si v poriadku?“ Nero si k nej kľakol a pomohol jej posadiť sa. „Potrebuješ niečo ošetriť?“

Pokrútila hlavou.

„Ospravedlňujem sa za nášho brata.“ Uhladil jej vlasy. „Je trochu...“

„Debil? Imbecil? Somár?“ pomohla mu.

„Divoký, to som chcel povedať,“ zasmial sa Nero.

S námahou sa postavila a vytriasla zo svalov strnulosť. „Váš brat nie je nič, s čím by som si neporadila.“

V očiach mu hrali veselé ohníčky. „A preto ťa máme radi.“

Usmiala sa a po tom, čo ju Mina nasmerovala do dámskych spŕch, ulakomila sa na uteráky z práčovne hneď vedľa, s plánom dopriať si dlhé minúty pod prúdom teplej vody.

Avšak osud mal iné plány.

V práčovni našla tie najrozkošnejšie ružové koktejlové šaty na svete. Viseli v rohu na vešiaku a sadal na ne prach.

Diablik v jej hlave poskočil od nadšenia. Zhrabla šaty a cez prázdnu telocvičňu zamierila do pánskych spŕch. Uistila sa, že Alec sa stále sprchuje, a čo najtichšie mu potiahla uteráky aj oblečenie. Na vešiak zavesila šaty a aby nebola úplné monštrum, pridala k nim rovnako chutné červené tangá. Nech má chlapec nejakú dôstojnosť...

Len čo všetko odhodila do práčovne, ktorú zamkla a kľúč si nechala, vrátila sa do spŕch k svojmu lákavému, nahému a mokrému upírovi.

„Hej, pijavica!“ zakričala.

Alec si odhrnul pramene čiernych vlasov z tváre a otočil sa k nej, nedbajúc na nahotu. „Chceš sa pridať, miláčik?“

Na jeho prekvapenie prešla až k nemu, nechala sa zmáčať a tvrdohlavo zdvihla bradu. „Nie, vďaka. Mám vibrátory, sú spoľahlivejšie. Len som sa chcela uistiť že zvládneš chodiť po vlastných.“

„Až takú ranu nemáš, maličká.“

Uštedrila mu facku. „Tvoja rodina stále nič netuší, aké komické. Plánuješ si ma naďalej držať ako svoje špinavé tajomstvo?“

Pritiahol ju k sebe a drvivo pobozkal. Teplá voda ju celú zmáčala a jej oblečenie spriesvitnelo. „To chceš, Rebecca? Aby som o nás povedal celému svetu?“ šepkal jej na pery.

Zahryzla mu do pleca, čo ho očividne vzrušilo, pretože na bruchu pocítila známy tlak z jeho nižších partií. „Neskoro, Veličenstvo. O svoju šancu si prišiel dávno.“ Odtiahla sa od neho a pri východe sa víťazne otočila. „Prajem príjemnú cestu späť do tvojich komnát.“

Na chodbe ju čakala znudená Lydia s náhradnými šatami a uterákmi. Na nič sa nepýtala, len jej pomohla dať sa do poriadku a ukryť kľúč od práčovne.