Temné lži 9

Ďalší deň nepriniesol svetoborné výsledky. Rebecca si zopakovala mentálnu cestu k Abby, tentoraz bez krvi, pretože už vedela čo hľadať. Princeznina životná energia prudko klesla len raz, inak fluktuovala na relatívne zvládnuteľnej úrovni.

Vyčerpaná Rebecca len potvrdila, že princezná nie je v akútnom ohrození života, potom od únavy zaspala na ďalších dvanásť hodín. Alec ju už počas jogy nekonfrontoval, ale sledoval ju z trávnika na zemi. Z čírej škodoradosti ho nechala obrásť brečtanom a na večeru dorazil celý vytočený, s halúzkami a lístím vo vlasoch.

Angelica vyčítavo pozrela na Rebeccu, ale tá len nevinne zamrkala očkami a sústredila sa na jedlo. Rozhovory už plynuli prirodzenejšie, hoci kráľovská rodina stále volila správne slová.

„Dobre, ja to už nevydržím!“ vyhlásila Mina nakoniec a otočila sa celým telom k Rebecce. „Čo si myslela tým, že sme najmladšie bytosti? A čo vieš o Jazdcoch apokalypsy?“

Potlačila úsmev. Tak sa konečne dočkala. Tušila, že to nenechajú len tak. „Ak by som vám mala povedať všetko, sme tu ďalšie storočie. Jazdci sú skutoční, o tom vás uisťujem. Vždy tu boli. Vždy tu budú. Musia. Potopa musela prísť. Epidémie museli prísť. Vojny...“ nešťastne vzdychla. „Niečo prísť muselo.“

„Vojny sú dielom ľudí,“ hádal sa Nero. „Mor je dôsledkom zlých hygienických podmienok.“

Prikývla. „Samozrejme. Jazdci ich sem nepriniesli, jazdci sú len kontrolná sila stojaca nad týmito katastrofami. Pozrite, ľudstvo... buďme úprimní, nie je práve chytré. Preto existuje energia mimo dobro a zlo, ktorá tak trochu upravuje pomer síl. Potopa preriedila populáciu, ale tá následne zosilnela. Morové rany opäť napomohli teórii o prežití silnejších. Nebyť týchto katastrof, ľudstvo už dávno neexistuje. Vojny položili na lopatky ekonomické a mocenské systémy, aby z ich popola vyvstalo niečo nové. A takto to pôjde vždy. Netýka sa to len ľudí. Tieto existenčné hrdlá tu boli od počiatku života. Niektoré druhy museli vymrieť alebo sa asimilovať, aby dali vznik iným podmienkam. Jazdci apokalypsy nerobia nič iné, než kontrolnú prácu nad už existujúcim problémom. A čím ľudstvo silnie, tým horšie rany prídu. Teraz sa drží, pretože obe vojny zasadili veľmi tvrdú ranu. Premnoženie však predstavuje vážny problém a ak sa čoskoro nevyrieši, Jazdci prídu znovu.“

Mina mala oči dokorán, strach o vlastný rod očividný. „A anjeli ich nezastavia? Nechajú ich trápiť nevinných?!“ vykríkla.

Rebecca smutne žmurkla. „Mina, Jazdci nie sú zlo a anjeli ich nemôžu zastaviť. Narušili by rovnováhu síl. Ľudstvo sa vždy môže vykúpiť. Tých šancí má viac než dosť. Ale keď prekročí určitú hranicu... Mor, Vojna, Hlad a Smrť sem prídu a urobia potrebné. Taký je kolobeh.“

Justin stisol manželke dlaň v snahe upokojiť ju. „Čo má prísť príde, miláčik.“

Zovrela pery, ale nehádala sa. Smutne pozrela na vyrovnanú Rebeccu. „Už si ich stretla? Jazdcov?“

Pokrútila hlavou. Nemala s touto témou začínať. „Stiahli sa z verejného diania už pred stáročiami. Nemajú... súčasnú civilizáciu práve v láske.“

„Prečo?“ nechápal Alec.

Spražila ho pohľadom, že má tú drzosť prehovoriť v jej prítomnosti. „Démonizovali ich.“

Upír si odfrkol. „To každého z nás. Lucifer si pokojne robí kňaza v Ríme a nezdá sa z toho byť traumatizovaný.“

Rebecce trhlo kútikmi pier. Padlý anjel Lucifer sa vrátil do verejného života len prednedávnom a určite to už oľutoval. „Česť výnimkám.“ Nebude im pripomínať, že Lucifer nie je len nejaký padlý anjel a že jeho druh je starší než ľudstvo samo. Pobavene vzhliadla k stropu a tipla si, že ich určite sleduje pol tucta anjelov modliacich sa, aby si nepustila jazyk na prechádzku.

„Prečo žiješ na hore Fuji?“ zmenila tému Lenina a Drewova roztomilá adoptívna dcéra Rashmi, jediné dieťa na dvore. Rebecca sa s ňou zoznámila len dnes, pretože bola na návšteve v rodnej Indii. „Je to tak ďaleko.“

„Úprimne, plánujem sa presťahovať do Turecka. Máš pravdu, Fuji je ďaleko. Ale mám paláce po celom svete.“ Opäť zazrela na Aleca. Ten sa len mračil.

„A žiješ v nich úplne sama?“ vyzvedalo ďalej dievčatko. „Nie si osamelá?“

Kiež by len tušila... „Mám služobníctvo. Keď sa cítim osamelá, zájdem si medzi ľudí.“

„To sa nepočíta,“ pokarhala ju malá. „Máš iných príbuzných? Manžela? Priateľa? Posteľového partnera?“

Lena zhrozene pozrela na svoje nevinné dievčatko, keď jej z úst vyšli posledné slová. Potom zavrčala na okolosediacich. „Tak ktorý z vás debilov ju naučil to slovné spojenie?!“

Rashmi zagúľala očami. „Mám jedenásť, mami. Ovládam teóriu včeličiek.“

Rebecca potlačovala smiech. Toto dieťa je dokonalé! Veselo mávla rukou nad Leniným ospravedlňujúcim pohľadom a s ľahkosťou odvetila: „Mala som priateľa, ale oklamal ma. Rozišli sme sa.“

„To mi je ľúto,“ povedala Lena smutne. „Bolo to dávno?“

Priam cítila Alecov hnev. Víťazne naňho mrkla. „Je to pár rokov. Preniesla som sa cez to.“

Alec si odfrkol a rozhodol sa pustiť do slovnej prestrelky. „Určite? Vyzeráš, že ťa to stále trápi.“

Och, ty sebestredný, arogantný... „Vôbec nie.“ Vystrúhala úsmev. „Prišli ďalší a... zmiernili moju samotu,“ klamala a potešilo ju, že mu po jej vyhlásení zabehlo a začal kašľať.

Angelica sa len plesla po čele a radšej sa neozývala.

„To je dobre,“ potešila sa Rashmi, čím si opäť vyslúžila Lenin nesúhlasný pohľad. Drew sa len rozosmial.

Alec pod stolom zatínal päste. Zabije každého, kto sa dotkol jeho Rebeccy! „Neprídeš mi ako niekto, kto strieda partnerov.“

„Alec!“ okríkli ho kráľovné pohoršene.

Rebecca sa len narovnala. „Som dobrá v predstieraní. Pri svojom ex som to robila často.“

Lena len zastonala a Rashmi nadšene počúvala. Alec takmer rozbil pohár, ktorý držal v ruke. Tak predstierala! „Som si istý, že ak bol len trochu všímavý, predstieranie by odhalil,“ zavrčal.

Nezaujato sa pohrávala s jedlom na tanieri. „Och, on vôbec nebol všímavý. Úprimne, neviem, čo som na ňom videla. Ani len...“ zarazila sa a nevinne pozrela na Rashmi. „Ani len tá výbava nedosahovala priemer.“

„Aká výbava?“ nechápalo dievčatko, zatiaľ čo štyria z piatich kráľov sa dusili smiechom.

„Jeho kufrík s náradím,“ odsekla Lena, ľutujúc, že dieťa nenechala v Indii na ďalší týždeň.

Alec mal kúsok od toho, aby tú nehanebnicu zdrapol, odtiahol do postele a dokázal jej, že predstierať rozhodne nemusí a jeho vybavenie je nadpriemerné!

„Hej, mohli by sme ti niekoho dohodiť!“ navrhla Kathrine nadšene, čím len viac vytočila už aj tak dobiela rozpáleného Aleca. „Na dvore je množstvo nezadaných upírov a Lenini bratia vlkolaci...“ zavzdychala. „U nich by si sa o výbavu báť nemusela.“

Tentoraz sa rozkašľal Nero. „A ty to odkiaľ môžeš vedieť?!“

Kráľovná nevinne zružovela. „Hm, upírky na dvore rady klebetia.“

Lena zastonala. „Moji bratia už zvádzajú miestne upírky?“ To spojenie dvorov nebol najšťastnejší nápad.

„Hej, stáročia sme boli vo vojne,“ pripomenula jej Kathrine. „Som si istá, že dvory ochotne upevnia súčasné vzťahy.“

Tento rozhovor sa vymyká kontrole. Rebecca sa nikdy tak dobre nebavila. Odpila si z vína a kývla pohárom smerom k vytočenému Alecovi.

Po večeri Nero odtiahol Kathrine z nebezpečnej spoločnosti a Lena bola nútená vysvetli Rashmi prečo je „kufrík s náradím“ pre ženy tak dôležitý. Rebecca osamela s Minou a Justinom, ktorí sa s ňou usadili v salóniku a v uvoľnenej atmosfére si vymieňali historické poznatky. Rebecca paradoxne pocítila, že s Minou majú mnoho spoločného a boli by si rozumeli. Keby len Alec nebol zbabelec...

Po polnoci sa s nimi rozlúčila a utiahla sa do svojich komnát, kde mala v pláne hodiť na seba vyťahané tielko a zaspať, ale čosi jej plány narušilo. Keď vyšla zo sprchy, všimla si že dva z jej šuflíkov sú otvorené a... prázdne?

Hrdelne zavrčala, keď k nim podišla. Záhadným spôsobom jej zmizli všetky nohavičky a podprsenky. A balkón bol zase otvorený.

Ten bastard!

Zafučala ako býk.

Zrejme je čas na druhé kolo vymieňania si názorov.

Hodila na seba sexy nočnú košieľku a vycupitala na balkón. Už na začiatku dokázala lokalizovať Alecove komnaty. O jedno poschodie nižšie, tri okná a jeden balkón doprava. Príhodne otvorené dvere.

Vyšvihla sa na rímsu a bosá sa posúvala po múre. Zachytávala sa o popínavú rastlinu, ktorá ju ochotne zachytávala keď sa pošmykla. O tri minúty už s ľahkosťou doskočila na balkón toho idiota, pripravená vykastrovať ho.

Už ju očakával.

Jej spodné prádlo mal porozkladané po nábytku a tie najsexy kúsky skonfiškoval. Odteraz to dievča bude nosiť telové handry starej mamy! Krajku má nárok nosiť len v jeho prítomnosti!

„Ty asi vážne túžiš umrieť,“ zhodnotila a zabuchla za sebou dvere.

Ľahostajne sa oprel o dvere a zamkol ich. „Z teba strach nemám. Jeden orgazmus a je z teba prítulné mačiatko.“ A presne to tej uličnici dopraje, len aby jej dokázal, že ho nevymazala zo svojej mysle.

„Jeden kopanec a z teba bude eunuch,“ dodala.

Sebavedome sa odlepil od dverí a prešiel k nej. Preklínala sa za to, ako sa jej rozbúšilo srdce. Ten mizerný upír mal rozopnutú košeľu, ktorá odhaľovala tú najsexy hruď na svete a nohavice viseli len pár centimetrov nad miestom, ktoré by najradšej zmrzačila a pohladila zároveň. „Ale to by znamenalo, že už ma v sebe nikdy nepocítiš,“ dráždil ju. „A priznajme si to, stále ťa dokážem vzrušiť.“

Do pekla aj s upírskym superčuchom! Zovrela stehná a odhodlane mu pozrela do očí. „No a? vzruší ma aj vibrátor.“ Ktorý si zabudla v Japonsku.

Odrazu ju schytil a pritlačil o stenu. Rebecce zovrelo žalúdok už len z toho, že sa jej dotýkal. Akási časť z nej túžila po tom, aby ju priviazal k posteli a robil si s jej telom čo chce. Tak by ho mohla ráno stále nenávidieť. „City medzi nami boli skutočné, Rebecca,“ zašepkal jej do ucha a v jeho hlase nebol ani náznak zaváhania.

Sakra, to je jasné že boli skutočné! Prečo by to inak tak bolelo?! Po prvý raz si dovolila odhodiť hnev. „Opustil si ma tým najhorším spôsobom.“ V temnote noci sa jej po lícach skotúľali dve slzy. „Priložil si k prsteňu účet, somár!“ dostala zo seba po toľkých rokoch. „Chcela som sa za teba vydať!“ Odstrčila ho od seba s plačom. Tak dlho mu to túžila vykričať! „Chcela som s tebou stráviť večnosť a ty si mi napísal dopis! Dopis, Alec! Možno by som sa preniesla cez tú záplavu klamstiev, ale to ako si ma opustil je barbarské! Si zbabelec!“

Bohovia, jej slzy mu nanovo lámali srdce. To že jej klamal je jedna vec. Ona klamala tiež. Ale v jednom má pravdu. Odišiel bez rozlúčky. Napriek Rebecciným protestom ju znovu pritlačil o stenu a zúfalo pobozkal. Útočil na jej pery kým sa nevzala a neochabla v jeho náručí. Len vtedy sa odtiahol a spojil im čelá. „Vedel som, že ak ťa uvidím... že nenájdem silu odísť. Pretože ty by si ma nenechala však?“

Samozrejme, že nie. Milovala ho! Bojovala by, prosila.

Palcom jej zotrel slzy a ona sa nevedomky primkla k jeho dotyku. Tak dlho nepocítila blízkosť... „Mal si bojovať. Vzdal si sa.“ Smrkla.

Objal ju a nadýchol sa jej jemnej citrusovej vône. „Nevidel som iné riešenie. Ale musíš mi veriť, dievčatko, že som nikdy nezabudol,“ šepkal.

To nestačí. „Tak by si mal. Pretože my dvaja k sebe nepatríme.“ Zatlačila ho dozadu a pretrela si tvár. „Osud nám to dal najavo celkom jasne.“

„Kašlem na osud.“ Stiahol ju k sebe a hodil na posteľ, kde nadskočila na matraci. Divoko naňho pozrela, neschopná vstať a zlámať mu kosti a iné časti tela.

Alec jej dal tri sekundy na útek. Potom sa na ňu vrhol a jediným pohybom ruky jej roztrhol košieľku.

Rebecca presne vedela, že ráno oľutuje každú minútu. Tiež vedela že Aleca bude naďalej nenávidieť. Ale sakra, jej celibát trval päť rokov a tie mizerné vibrátory ho nedokázali nahradiť!

Zastonala a zaborila prsty do tých hustých vlasov, ktoré ju mátajú v snoch. „Toto... nič neznamená,“ vzdychla, keď jej skúsene zahryzol do bradavky.

„Uhm,“ zamrmlal a jeho ruky boli odrazu všade.

Pretočila sa s ním, aby bola na vrchu ona a dopriala mu vlastný trestajúci bozk. „A mám ešte milión vecí, ktoré ti chcem vytknúť!“ Stiahla z neho košeľu a začala pracovať na nohaviciach, ktoré napínalo vybavenie vysoko nad priemerom, napriek jej slovám pri večeri.

„To sme dvaja.“ Zbavil sa oblečenia a opäť sa ocitla pod ním. Ich pohyby vôbec neboli nežné a sladké. Hrýzli, udierali a neustále bojovali o nadvládu. Nepotrebovali predohru. Päť rokov je päť rokov. Rebecca bola vlhká a na pokraji vyvrcholenia v momente keď sa ich telá dotkli a len čo do nej bez varovania prenikol, uvidela hviezdičky.

„Tvoje prednášky boli nudné ako telemarketing!“ zachrčala počas jeho výpadov a driapala mu chrbát.

Pobozkal ju a silno jej zahryzol do krku. „Vždy keď si prehovorila, predstavoval som si, ako ti zapchám ústa. Zatiaľ čo budeš na kolenách,“ vrátil jej to.

Prispôsobila sa jeho pohybom a od potešenia zaklonila hlavu. Prečo, prečo, prečo musí byť práve tento upír tak dokonalý? Cítila, že sa blíži vrchol. Vykríkla a zovrela ho v sebe. Alec však neprestal. Prišiel ďalší a ďalší orgazmus a keď si už necítila stehná, pretočil ju na brucho a niekoľkými prudkými výpadmi našiel vlastné vyvrcholenie.

Niekoľko minút sa nemohla pohnúť. Alec klesol vedľa nej a zrýchlene dýchal. V očiach mal rovnakú divokosť ako ona.

Pozreli na seba.

Nepriatelia.

Milenci.

Dve zlomené duše s priveľkou mocou.

Rebecca mu z princípu jednu vrazila.

Potom si dali druhé kolo.