Temné lži 24

Juliusova pevnosť padla za pol dňa. Jej prázdne steny podľahli večnému ohňu a keď bolo jasné, že sa v nej neukrýva ani jediný démon, Zoe svoju desivú moc stiahla, aby mohli ostatní prehľadať ruiny. Anjeli si vzali všetku svoju zvyšnú moc, ktorú im Julius ukradol, a vrátili sa cez portál do neba. Zostala len Angelica a Drake ako ich zástupcovia.

Rebecca pomohla Heliovi do stanu, kde sa zložil na prvé voľné lôžko. Ani jej krv ho neuzdravila úplne. Alec mu podal niekoľko sáčkov s krvou a s rozpakmi sa k nemu posadil. Jeho bratia mali rovnako neisté pohľady. Ich manželky sa však tvárili vľúdnejšie. Lena vzala Heliovu ruku do svojej a pobozkala mu ju. „Ďakujem. Zachránil si nás a aj moju dcéru.“ Dcéru, ktorá ani nie je jej.

Upír sa len slabo usmial a pohladil vlčicu po ramene. „Väčšinu ste vybojovali vy. Ja som sklamal.“ Z očí sa mu vykotúľali slzy. „Julius ma zlomil.“

„O čom to hovoríš?“ Nero cez neho prehodil deku a pomohol mu zbaviť sa otrhaného a krvavého trička. Rebecca si nemohla nevšimnúť, že otec veľkráľov je rovnako sexy ako jeho synovia a keby už nemala svoju osobnú magickú nabíjačku, rozhodne by si s ním zaflirtovala.

Helio si rukou prešiel po tvári. „Nezvládol som mučenie,“ priznal. „Julius už vie ako sa dostať na Hyperboreu.“

Všetci svorne zasyčali. Rebecca urobila krok vpred. „Myslela som, že je to nemožné.“ Pôvodný domov upírov, kraj s vyspelými technológiami pretkanými mágiou je predsa už miléniá zapečatený a stratený. Dostať sa na ňu dá len ak niekto otvorí jej brány zvnútra a to nejde, lebo je prázdna! A aj keby, cestu odhalí len Sila Hada, ktorou momentálne vládnu Dario s Angelicou.

Helio vzdychol. „Nie úplne. Keď sme na nej ešte žili, nechcelo sa nám stále chodiť oficiálnymi cestami, lebo to zaberalo priveľa času. Mali sme niekoľko portálov vedúcich do oblastí na dnešnom Blízkom východe a Grécku.“

„Tie portály stále fungujú?“ zhrozil sa Drew.

„Ak ich niekto nabije mágiou, áno. Síce to potrvá, ale nie je to nemožné. Väčšina bola zničená, ale ten v Grécku...“ Striaslo ho. „Lámal mi kosti a do rán lial kyselinu.“

Citlivá Kathrine ho objala. „To je v poriadku. Vydržal si viac, než by od teba mohol ktokoľvek očakávať.“

Helio sa netváril, že je na to hrdý.

Drew privrel oči. Zo všetkých kráľov má s Heliom najpokrivenejší vzťah. „Sme bytosti z mäsa a kostí,“ povedal potichu. „O mučení viem svoje. Mohol si mu povedať všetko už na začiatku, ale vydržal si. To je viac než si môžeme priať.“

Upír pozrel na syna a Rebecca videla, že vina, ktorú cíti, sa nestratí. Pretože jediný, kto mu musí odpustiť, je on sám.

„Ak sa tam aj dostane, len všetko zhorší,“ pokračoval Helio temne. „Myslíte, že to najhoršie, čo tam bolo, vyhnali anjeli medzi ľudí?“ Odfrkol si. „Existujú sily, ktoré ani oni nezvládli upokojiť. Ak sa prebudia... Julius pre nich bude len jednohubka.“

„O aké sily ide?“ vyzvedala Rebecca.

Pokrútil hlavou. „Ja neviem. Bolo ich mnoho... ale nakoniec zostali len dvaja.“ Vycucol zvyšok sáčku s krvou. „Sú to monštrá. Celé rody sa navzájom vyvraždili,“ šepkal sprisahanecky. „Anjeli ich nedokázali upokojiť a tak ich prinútili k hlbokému spánku. Ich existencia je spojená s Bytosťami temnoty. Ak sa náš druh vráti na Hyperboreu, prebudia sa.“ Prsty sa mu triasli a nie slabosťou. Bol úprimne vydesený.

Alec sa otočil k Rebecce. „Môže ísť o... tie entity, ktoré si spomínala?“

„Nemyslím si,“ odvetila. „Nesedí to ich profilu.“

Helio sa schúlil na lôžku. „Sú niečo ako bohovia. Bohovia na mieste plnom neskutočne vyspelej technológie.“

To nie je dobrá vyhliadka v žiadnom smere. „Ako dlho podľa teba potrvá Juliusovi spojazdniť portál?“

Mykol plecami. „Mesiace. Minimálne.“

Vydýchla si. Dovtedy nájdu riešenie. Musia. Stále majú esá v rukáve – Lucifera, Abby a Ninju... Oči sa jej rozšírili.

Ninja!

„Musím ísť!“ a urýchlene vybehla zo stanu.

Ninja držal trasúcu sa Carys, ktorá stále kľačala na zemi. Tak veľmi dúfala, že dnes to skončí. Že ho zabije! Že nad nimi jeho hrozba prestane visieť ako temný mrak!

Ako mohol len tak utiecť?!

Zbabelec!

„Ešte nie je koniec,“ povedal Ninja chlácholivo. „Prišiel o takmer všetky sily. To je obrovská výhra.“

Nie pre ňu.

Až keď uvidí jeho telo bez života, vydýchne si.

„Ešte udrie,“ predpovedala. „Nečakane a silno.“

„A to bude jeho posledný boj.“ Pretože na viac mu nezostali sily a ani zdroje.

„Ty!“ zaznelo cez pol bojiska.

So skrivenou tvárou sa otočil k nazúrenej vládkyni jesene, ktorá sa k nemu primiestnila. Bez varovania ho schytila pod krk a vzala ich doprostred ruín, aby nemala svedkov. Stiahla mu čiernu kuklu z tváre a jej najhoršie obavy sa potvrdili.

„Rebecca!“ Zjavil sa pri nich Lucifer a jeho sila ju dostatočne rozptýlila, aby pustila svoju obeť.

Zvrtla sa k nemu. „Ty si to vedel?!“ okríkla ho.

„Nie je to tak, ako to vyzerá,“ povedal namiesto chrčiaceho Ninju.

Nozdry sa jej rozšírili. „Nie je to tak, ako to vyzerá?!“ zopakovala. „Je to vrah!“ Pozrela na Ninju. „Tyran.“

„Nepopieram,“ sykol.

Zúfalo krútila hlavou. „A Drake...“

Ninja pokrútil hlavou. Uvedomila si, že ani Lucifer zrejme nevie všetko. V akej pokrútenej realite sa to ocitla? Začala od nich cúvať.

„Opal...“ spomenula si na priesvitnú ženu.

„Opal je mŕtva. Umrela mi pred očami,“ povedal Ninja s nebezpečným podtónom.

Po líci jej stiekla slza. „O čo tu ide?“

„O Carys,“ povedali obaja muži naraz.

„Som tu len kvôli nej, Rebecca,“ pokračoval Ninja. „Len kvôli nej.“

Zúfalo hľadala pomoc u Lucifera. „Aspoň si ho vypočuj,“ navrhol. „Keby nás chcel zradiť, práve k tomu dostal perfektnú príležitosť,“ pripomenul jej.

Roztrasene sa posadila na kus obhorenej skaly. „Tak spusti. Čo privádza genocídneho maniaka do tohto chaosu?“

Alec ju o hodinu neskôr našiel stáť na lúke, kde naposledy zmizol Julius... a Abby. Tvárila sa, akoby na ňu doľahla váha celého sveta. Oblečenie mala špinavé z boja, ale inak vyzerala nezranená. Carys sedela na tráve presne tam, kde ju nechali, a Ninja ju stále upokojoval.

„Si v poriadku?“ opýtal sa jemne.

Nechala sa ním objať a unavene si uložila hlavu na jeho rameno. „Ľúbim ťa,“ povedala slabučko. „Nikdy som neprestala. Nechcem, aby zo mňa láska urobila tamto,“ ukázala na Carys a Ninju.

Alec nemusel byť práve veštec, aby nepochopil krutú pravdu.

Carys k Juliusovi stále niečo cíti.

Ninja cíti niečo ku Carys.

Ani jedna láska nie je zdravá.

Ale ich áno. Možno si ublížili, klamali a pobili sa, ale Alec by nikdy neuprednostnil svoju nenávisť a pomstu pred ňou. Aj keby ho celý svet zradil, bojoval by proti nemu s ňou alebo vôbec. Nezatratil by ju za to, že chráni nevinných.

Vedel, že mu zamlčala mnoho vecí o Abby, ale je to predsa Rebecca. Neurobila to pre to, aby mu ublížila, ale z rešpektu k jeho sestre a tým aj k nemu.

Zaboril ruku do jej hustých vlasov a zľahka ju pobozkal. „Aj ja teba, maličká.“ Pozrel jej do očí. „Nie si pre mňa nástroj. Ja nepotrebujem, aby si so mnou spávala z iného než sebeckého dôvodu.“ Uškrnul sa. „Alebo máš snáď záujem o moje postavenie a obrovské majetky a slávu a-“

Dala mu jednu po hlave a rozosmiala sa. „A čo ty, hm? Moja ohromná moc rozhodne upevní vaše postavenie. Kto by už išiel proti spojencom vládkyne jesene?“

Jeho ruky putovali nižšie, až jej zovreli pevné pozadie. „Máš pravdu, rozhodne sa mením na zlatokopa. Hm, mal by som so sebou niečo robiť, aby si o mňa v tomto pokročilom veku nestratila záujem.“

Zapálene prikyvovala. „To rozhodne. Mladší už nebudeš a ja... mám svoje štandardy. Plus väčší palác než ty.“

Plesol ju po zadku. „Nevychovaná.“

„Kedysi vám to nevadilo, pán profesor.“

Dostala ďalší bozk. „S tebou ešte bude práce, než ťa dostanem na trón.“

Nálada jej hneď poklesla. Musí mu povedať pravdu.

Alec vycítil jej nervozitu a vzal jej tvár do dlaní. „Hej. Čo sa deje?“

Preglgla. „To proroctvo. Po celý čas ste si ho vykladali nesprávne. Ono nie je o kráľovnách.“

Nadvihol obočie. „Prosím?“

Zahryzla si do pery. „Mier nastane, keď na päť trónov upírskych zasadne päť kráľovien rodov odlišných,“ zopakovala prvé verše.

„Áno. Kathrine za upírov, Mina za ľudí, Angelica za anjelov, Lena za vlkolakov a ty za vládkyne ročných období,“ vymenoval.

Krútila hlavou. „Alec, tak proroctvá nefungujú. Zákony vesmíru neobmedzujú slobodnú vôľu na tejto úrovni. Inak by existencia nemala zmysel.“

Pustil ju. „Kam tým mieriš?“

„Päť odlišných kráľovien nie je podmienkou mieru. Je to indikátor času.“

Klesla mu sánka.

„Mier nastane v dobe, keď na tróny zasadne päť odlišných žien. Proroctvo nehovorilo o vás, ani o tvojom rode. Hovorilo o pravdepodobnosti. Spojenectve. Pokojne to mohli byť vaši nasledovníci alebo sto generácií po vás. Vy ste si ho vzali k srdcu a urobili z neho sebanaplňujúce proroctvo. Keby ste o ňom nepočuli, stavím sa, že by vám ani nenapadlo začať si s anjelom alebo udržiavať vzťah s vlčicou a človekom.“

Alec bol ako socha. Sotva dýchal.

Rebecca sklopila pohľad. „Ako som povedala, slobodná vôľa je stále vaša.“

Upír si prehrabol vlasy.

A ešte raz.

„Ty si to vedela od začiatku?“ pípol.

„Mala som podozrenie. Lucifer ho potvrdil.“

Och, anjeli sa im niekde musia náramne posmievať!

„Takže tvoj nástup na trón... nevyčaruje mier.“

„Nie. Pravdepodobne bude znamenať posledný boj. V ktorom sa nadobro rozhodne.“

Juliusova labutia pieseň. Alebo pád všetkých nesmrteľných. Stiahlo mu hrdlo. Prečo aspoň jedna vec v ich vzťahu nemôže byť jednoduchá?

„Mier... mier je tiež relatívny, však?“ zašepkal duto. „Ak vyhrá Julius, vyhladí nás. Nastane mier. Nebude mať kto bojovať.“

Nešťastne prikývla. „My dvaja sme predpoveďou katastrofy, nech sa deje čokoľvek. Či sme ľudia alebo vládcovia.“ Osud si ich vždy nájde.

Smrkla. „To je v poriadku.“ Pokúsila sa o chabý úsmev. „Sme dospelí. Ja nepotrebujem korunu. Môžeme... byť naďalej spolu.“ Ako milenci. Priatelia. Známi.

Alec ju spražil pohľadom.

„Toto nie je politická záležitosť, Alec,“ argumentovala. „Svet stojí na hranici niečoho strašného. Julius je len prvá predzvesť. Nemôžeme byť sebeckí.“

„Rebecca,“ zastonal prosebne, ale pochopil jej obeť. Kedysi ju priniesla Mina, ale len z politických dôvodov.

Rebecca chráni životy.

Trpko pohladila krásny prsteň, ktorý jej toľké roky robil spoločnosť. „Vždy budem tvoja. Len nie... verejne.“

Nie tak, ako si zaslúži. Urobil krok smerom k nej, ale ustúpila. Tá šialená ženská to myslí vážne! „Neodídeš odo mňa!“ zavrčal.

„Už chápem, ako ťa tvoje rozhodnutie kedysi bolelo,“ vzlykla. Jej srdce sa trhalo na kusy. „Odpusť, že som ti to vyčítala.“

Zdrapol ju za lakeť a pritiahol k sebe. „Nikam nejdeš!“

Opatrne sa mu vypáčila. „Máš pravdu. Stále budem na Zemi.“ Naveky. Alebo kým ju niekto nezabije. Pravdepodobne v depresiách ako jej matka. „Môžeš za mnou prísť,“ pokúšala sa zľahčiť situáciu. „Mám palác na hore Fuji. Chvíľu v ňom pobudnem. Občas zájdem na návštevu.“

„Neurobím si z teba nejakú tajnú milenku, Rebecca! Chcem sa vedľa teba budiť každé ráno! Mať spoločné rodinné večere! Nudné diplomatické jednania! Sakra, chcem ťa vidieť v otrasne nepraktických svadobných šatách a ísť na svadobnú cestu niekam ďaleko!“

Zotrela si slzy. Kúsok od nich videla zlomenú Carys a ešte zlomenejšieho Ninju. Koľko obetovali oni? Ich bolesť sa nedá s tou jej ani porovnať. Ona o Aleca nepríde, ich láska nie je odsúdená na zánik. Ale proroctvo je proroctvo, aj keď inak vyložené. Čas posledného boja sa blíži a ona ho môže privolať. „Porozprávaj sa s bratmi. Povedz im o všetkom. Vyspi sa na to a pochopíš, že iné riešenie neexistuje. Kým sa neobsadí posledný trón, Julius neudrie.“ Nemôžu vedieť, či ide o prenesený zmysel – korunováciu kráľovnej, alebo postačí fyzické zasadnutie na stoličku s korunou na hlave. Nemôžu však riskovať.

„Dobre vieš, že je to hlúposť.“

Ustúpila. „Je to niečo, čo závisí od nás. Musíme urobiť správnu vec.“ Nenarodili sa ako pešiaci. Niektoré veci si jednoducho nemôžu dovoliť. „Musím ísť.“ Venovala mu posledný úsmev a než za ňou stihol skočiť, otvorila si malý portál a zmizla.

Bojiskom zaznel jeho zvierací rev zúfalstva.