Temné puto 10

Erin sa priam triasla energiou, keď sa konečne dostali na cestu. Salvator sledoval každý Brianov pohyb a občas mrkol na ňu. Vždy ho nemo uistila, že je v poriadku.

Brian bol chvíľu ticho, snažil sa nebudiť dojem hrozby. A tiež vymyslieť spôsob, ako ich dostať do Londýna bez toho, aby skončil za mrežami.

„Prečo je Julius odrazu taký aktívny?“ opýtal sa Salvator. „Práve teraz?“

Brian zaškrípal zubami. „Bol aktívny aj predtým. Len sme si to nevšimli.“

„Čo chce? Moc? Územia? Postavenie?“

„Pomstu. Nemá v láske... ľudský rod. Anjelov. Vlastne nikoho.“

„To nedáva zmysel,“ zamyslela sa Erin.

„Nepoznáš jeho minulosť. Bol lovnou zverou, reprezentoval všetko zlé a mnohokrát ho chytili a mučili. Nepáči sa mu postavenie anjelov a politické celky upírov, vlkov a iných rás.“

„Chce rozbiť kráľovstvá?“

Brian mykol plecami. „Môžem len hádať. Ale ide mu aj o ľudí.“

„V tom ste si podobní, čo?“ rypol si Salvator.

Brian zaškrípal zubami, ale nevyjadroval sa. „To ti môže byť jedno. Ja aspoň nechcem tvoju a Erininu smrť.“

„Zatiaľ.“

Erin spozorovala, ako Brianovi trhlo svalom na čeľusti. Nehovorí im celú pravdu. Zachraňuje ich zo zištných dôvodov.

„Ak proti nemu má niekto šancu, si to ty. A hlavne, chce Erin. Už len z princípu ju nesmie dostať, nech je dôvod akýkoľvek.“

„Boj čerta s diablom?“

Brian dupol na plyn. „Nazvi si to ako chceš.“

Erin sa pomrvila. Chrbát ju neskutočne bolel. „Čo vieš o mojich... zmenách? Prečo sa mi to deje?“

Váhal. „Mám len teóriu. Podľa správ môjho špeha si zrejme bola nezákonne adoptovaná rodinou Montgomeryovcov.“

Klesla jej sánka. Niežeby ju to zruinovalo, ale nikdy nepredpokladala, že by to bolo možné.

„Ako vravím, nemám dôkazy. Ale v čase tvojho pôsobenia medzi lovcami do ich činnosti zasahoval Julius. Myslím si, že to on ti dal moc vládnuť zbraniam pod tvojou pokožkou.“

Zamyslene pozrela na svoje ruky. „Povedali mi, že niektorí lovci...“

„Klamali ti. Tie zbrane sú jedinečné a nie každý ich dokáže ovládnuť ako ty.“

„Čo tým myslíš?“

Brian pozrel na Salvatora. „Je ti známa legenda o Zatratených?“

Upír prikývol. „Je to len príbeh.“

„O čom je?“ vyzvedala Erin.

„Asi vieš, že nadprirodzení celkom nevedia, ako boli stvorení,“ začal Brian.

„Áno.“

„No, naše záznamy siahajú o niečo dávnejšie než domnelé ľudské. Kolíska našich predkov bola úplne inde. Naši terajší veľkráli sa narodili v oblasti Iraku na relatívnom počiatku ľudských dejín. Ale samotná rasa upírov pochádza z hlbín Karpát v Európe. Predpokladáme, že naši predkovia sa presunuli k Eufratu a Tigrisu kvôli potrave.“

Erin zastonala. Potrava. Ľudia.

„História vlkolakov sa zase zrodila ďaleko na Urale, na samotnom pohraničí Európy. Časť po stáročiach prešla viac na západ a časť prešla do Ameriky. Preto teraz existujú dva mocenské celky, Ruskí a Kanadskí upíri.“

O tom už niečo vedela. Jordana, vlčica zo svorky pod Salvatorovou ochranou, sa narodila v Kanade a prinútili ju vydať sa za Georgyho, ruského vlkolaka.

Slovo prevzal Salvator. „Každá rasa vznikla inde. džinovia na Arabskom polostrove, bosorky okolo Ukrajiny, valkýry v Škandinávii a démoni ako kríženci v rovnakých oblastiach.“

„A anjeli?“

Brian si povzdychol. „Tí tu akoby boli odjakživa. O svoju históriu sa nedelia a nestalo sa, že by sa s nimi nadprirodzené rasy nepotýkali.“

„Mohli vás stvoriť oni?“

Salvator krútil hlavou. „Oni nie. Zatratení. Aspoň podľa kúskov legiend. Počula si už niekedy ten výraz v spojení s nesmrteľnými?“

„Ak nerátaš náboženské teórie, ani nie.“

Brian si odfrkol. „Zatratení nie je slovo, ktoré sa používalo, ale doslovný preklad neexistuje. Preto sme ich takto pomenovali.“

„Kto to teda je?“

„Údajne Praotcovia a Pramatky. Pôvodní stvoritelia našich rás. Všetkých rás.“

„Bohovia?“

„Nie, Erin,“ opravil ju Salvator trpezlivo. „Je to niečo ako naši vlastní Adam s Evou. Prví upíri. Vlkolaci. Každá rasa má svojich mitochondriálnych predkov, dokonca aj ľudia.“

Erinin mozog hneď prepol do biológie. „Bytosti, ktoré nesú vašu odlišnosť? Vampirizmus je v DNA?“

„Očividne. Myslíme si, že Zatratení, predkovia, nevyzerali celkom ako ľudia. Trvalo tisícky, možno milióny rokov, než nadobudli relatívne ľudský výzor. Teraz budeme hovoriť len o upíroch, áno? Naša teória je, že to bolo ako s rybami. Keď sú niektoré druhy rýb obklopené jediným pohlavím, zmenia aj to svoje. Upíri sa teda začali podobať na ľudí.“

„Ako teda vyzerali?“

„To nevieme. Tá časť DNA sa vytratila.“

„Dobre, a čo tí Zatratení?“

„Žili veľmi dlho,“ prevzal slovo Brian. „A boli považovaní za šľachtu. Vytvárali ďalších upírov. Vládli silami, ktorým nerozumieme. Možno dokázali ovládať samotnú premenu a to aj obrátenú. Proste mocní a bla, bla, bla. Pointa je, že nakoniec sa zmenili na tyranov. Ich druh sa ich bál. Vtedy zasiahli anjeli a pomohli väčšine premôcť týchto predkov.“

„Zabili ich?“

„Tam legendy končia. Nikto nevie, čo sa stalo, ale nikdy viac sa neobjavili. O veľa rokov neskôr sa začali formovať celky a zvyšok poznáš.“

„Takže veľkráli nie sú biologicky nadradení? Nie sú ich potomkovia?“

„Nie,“ uistil ju Salvator. „Ich moc pochádza zo vzdelania a veku. Všetko si vybojovali sami.“

„Ale čo to má spoločné so mnou?“

Brian na ňu pozrel v spätnom zrkadle. „Zatratení vládli nad životom. A ty dobre vieš, že upíra sa nedá zabiť. Spomínaš si na tú dýku, ktorú som ukradol pred pár mesiacmi?“

„Kvôli ktorej takmer vypukla vojna? Niečo sa mi marí...“

Prižmúril oči nad jej uštipačnosťou. „Bola to Mýtická zbraň. Je ich niekoľko a vždy sa vyvíjali s časom. To znamená, že čo pôvodne bola nejaká dýka, dnes môže byť samopal. Každá zbraň na Zemi má jeden jediný ekvivalent v Mýtických zbraniach. Tie jediné zabíjajú nesmrteľných podľa zákonov prírody.“

Erin zbledla. „Tie veci pod mojou pokožkou...“

„Každá jedna,“ pritakal.

„A to mi urobil Julius?“

„Tiež som si to myslel. Naši predkovia mali presne takéto zbrane. Niektoré im vzali anjeli a dali ich rasám na obranu pred nepriateľom. Ty ich máš koľko? Tucet?“

„Približne.“

„Zbrane nesmrteľných žiadny človek nezvládne. Áno, Julius ti ich musel dať po tom, čo ich ukradol anjelom. Ale to nie je hlavné. Myslím si, že si poslednou generáciou Zatratených. Pramatka. Nesieš v sebe našu stratenú DNA.“

Carys z neba sledovala počínanie Juliusa a Briana. Traja vysokopostavení anjeli stáli okolo nej v záplave beloby a mlčali.

Pokojne na nich pozrela. „Vedeli ste to?“

„Áno,“ nepriečil sa jeden z nich. „Julius vložil naše nazbierané zbrane do jediného dieťaťa. Vedel, že len ona ich ovládne, lebo má DNA predkov.“

„Chcel z nej urobiť superzbraň?“

„Plánoval ju vycvičiť ako lovkyňu, nech zabíja všetko nadprirodzené bez toho, aby vedela, že jej činy riadi démon.“

To sa mu podobá. Zatla päste. „Jej boj a spojenie so Salvatorom nie je náhoda, však?“

Anjel sa zachmúril. „Priznávam, že sme zasiahli, ale nie z dôvodu, z akého nás podozrievaš. Erin je citlivá a obetavá osoba. Pridala sa k lovcom, lebo chcela pomáhať.“

„A k Salvatorovi ste ju priviedli lebo...“

„Lebo jej je súdené zasadnúť po jeho boku na trón. Británia je vďaka nemu silným a nezávislých kráľovstvom plným tolerancie. Ona doň vnesie nehu a pokoj. Bola mu súdená dávno pred narodením.“

A jej narodenie bola ďalšia vec, ktorá Carys zaskočila. Mrzelo ju, že Erin nikdy nespozná svojich rodičov, ale ak ona sama má nejakú mať, bude musieť obetovať ešte veľa. Možno aj vlastnú dôstojnosť.

Nejde o to, že Salvator by z nej urobil kráľovnú. Je to ľud, kto jej dáva moc a upíri ju výsostne neznášajú.

„Je rozumné nechať jej toľko moci?“

Anjel zažmurkal. „Je len na nej, či ňou začne ničiť alebo pomáhať. Je v nej oboje.“

Carys preglgla. Jej znalosť budúcnosti sa prikláňala k deštrukcii.

Erin mala ústa dokorán a Salvator vyceril jeden tesák. Brianova teória bola viac než reálna a predsa nezmyselná.

„Ale... ale... doteraz som bola človek,“ hádala sa Erin.

„Julius musel časť tvojej moci zviazať a namiesto toho ti nechal zbrane. Anjeli kedysi dávali deťom schopnosti, ale ich využitie podmienili dospelosťou, ktorá podľa starých hodnôt nastávala stratou panenstva. Dnes by som ti už netvrdil, ale Julius je magor.“

„Takže on zo mňa urobil človeka, kým som...“

„Kým si sa nevyspala so Salvatorom. Vtedy sa začali prejavovať tvoje odlišnosti.“

Salvator túžil prejsť k Erin, objať ju a povedať jej, že všetko bude v poriadku, ale nemohol. Ak sú Brianove slová pravdivé, Erin by mohla narušiť suverenitu všetkých kráľovstiev a ohroziť aj postavenie veľkráľov.

„Prečo by robil niečo také zložité?“ napadlo Salvatora.

Brian zagúľal očami. „Mať k dispozícii účinnú zbraň proti upírom a rovnocenného súpera ostatným rasám...“

Erin bolela hlava. A nielen tá. Všetko ju pálilo, štípalo, týralo. Takto to predsa nemá byť. Nemôže byť tým, čo vravia. To proste nejde... „Je mi zle.“

„Spracuješ to,“ zľahčoval Brian.

„Nie, mne je vážne... nanič.“ Pred očami mala červené bodky a ťažko sa jej dýchalo. Chrbát jej priam horel. Ruky jej tŕpli.

Salvator sa k nej otočil. Bola bledá a oči sa jej rozširovali šokom. „Zastav!“ prikázal Brianovi.

„Nemáme čas!“

„Hovorím ti, zastav! Niečo sa s ňou deje!“ skríkol.

Brian trhol volantom a zastal na kraji opustenej cesty obklopenej stromami.

Erin sa podarilo nahmatať kľučku a vyplaziť sa von. Dopadla na chladný asfalt tvárou k zemi. Cítila, ako sa jej okolo chrbtice premiestňujú kosti. Vlasy jej stávali dupkom. Prsty strácali svoj tvar, predĺžili sa o jeden kĺb a zakončili ich ostré, čierne pazúry.

Odkiaľsi z diaľky počula, ako Salvator vydesene volá jej meno. Dokázala však len vzdychať a tŕpnuť.

Odrazu jej oblečenie zmizlo a nahradil ho podivný, drsný materiál karmínovej farby, ktorý odhaľoval ubolený chrbát.

V jedinej sekunde oslepujúcej bolesti jej koža pozdĺž chrbtice na dvoch miestach praskla a z otvorov vystrelil jeden pár krídel čiernych ako noc.

Salvator aj Brian spadli z nôh, keď do nich narazilo rozpätie cez šesť metrov. Rýchlo sa však pozviechali a šokovane sledovali chvejúce sa blanky prerastených netopierích krídel vyrastajúcich z Erininho chrbta.

Bolesť ako zázrakom prešla a zostal len podivný tlak. Erin pootočila hlavu a takmer odpadla, keď uvidela, čo jej narástlo. „Preboha, čo to má byť?!“

Brian so Salvatorom si vymenili neisté pohľady. Majú jej povedať, že oči má červené ako krv, bez beľma a zreničky? A vlasy jej prirodzene stoja dupkom ako nejakej pekelnej princeznej? A jej uši sú špicaté a trochu dlhé?

Nebolo pochýb. Erin je skutočne z rodu ich predkov.

Salvator pristúpil k jej hlave a kľakol si. „Pokojne, miláčik. Dýchaj. Bolí ťa niečo?“

„N-nie. Ale ja mám krídla!“

„Viem, všimli sme si. Sú celkom výrazné.“

„Čo mám robiť? Snáď ich nebudem mať navždy!“ preľakla sa.

„Určite nie,“ upokojoval ju a pomohol jej posadiť sa. Jej krídla okolo nich zaviali. Očividne ich vedela ovládať vôľou, pretože ich nadvihla, aby sa nedotýkali zeme.

Brian mal dosť pudu sebazáchovy, aby nekomentoval jej trochu démonickú premenu. Trpezlivo čakal pri aute, kým prekonala počiatočný šok.

„Ako ti je?“ opýtal sa Salvator. „Cítiš, vnímaš niečo, čo ti je cudzie?“

Jeho teplá náruč ju upokojovala. „Počujem vtáčiky v korunách stromov,“ priznala. „Vidím, že na Brianovom tričku je vybielená škvrna.“

Brian uznanlivo prikývol. „Dokážeš povedať od čoho?“

Pokrútila hlavou.

Oboch upírov napadlo to isté. Bude Erin potrebovať krv? Vycíti ju? Je tá zmena postupná?

Salvator si odkašľal. „To je úplne prirodzené pre všetkých nesmrteľných. Nebojuj so svojimi zmyslami.“

Striasla sa. Pozrela na svoje oblečenie. Premena jej vzala, čo mala na sebe. Teraz na nej viselo niečo, čo vo svojom stave dokázala pomenovať ako plachtu. Pozahýbaná, vpredu spojená sponou. S holým chrbtom pre krídla. Niekoľko tenkých vlákien sa jej obmotalo okolo krku v neznámom vzore. Krvavočervená farba akoby žiarila do noci.

„Nechcem vás náhliť, ale musíme si pohnúť. Julius začne prehľadávať okolie. Teraz, keď je Erin pri moci, nebude s nami jednať v rukavičkách,“ prehovoril Brian nebezpečne pokojne.

Salvator pozrel na Erin. S krídlami a v tomto stave ju do auta nenapchajú ani pri všetkej dobrej vôli.

Zrejme uvažovala podobne, pretože nepriateľsky zazrela na vozidlo. A v žiadnom prípade nebola pripravená letieť. „Čo mám robiť?“

„Tvoja premena by mala byť podobná ako u anjelov. Nech máš akúkoľvek DNA, je v nej zakódovaná aj ľudská podoba,“ teoretizoval Brian.

„Akože to viem ovládať vôľou?“

Prikývol. „Musíš sa sústrediť. Toto všetko si ty, skutočná ty. Je to tvojou súčasťou ako končatiny, vlasy, srdce. Ovládni svoje telo.“

Salvator ju povzbudivo pohladil po pleci. Len jeho prítomnosť jej zabránila spanikáriť. Je nesmrteľná. Pramatka upírov, nesie gény ich predkov. A všetci ju nenávidia.

Zavrela oči a pokúšala sa vrátiť do ľudskej podoby. Trvalo jej to niekoľko minút a po treťom pokuse to takmer vzdala. Salvator ju ale privinul k sebe a šepkal jej upokojujúce slová. Zovrela jeho dlaň a nakoniec sa jej to podarilo.

Váha krídel zmizla, pazúry sa zmenili na bežné nechty. Tvár bola opäť ľudská, bledá a s niekoľkými pehami.

Salvator sa usmial a pobozkal ju na spánok. „Si skvelá.“

Zružovela a sklopila pohľad.

Brian im otvoril dvere. „Panstvo.“

Spoločne sa pozviechali na nohy a usadili sa ako predtým.

Brian dupol na plyn. Mal mierne pochybnosti, že ich dostane do Londýna bez prekážok. Ak je Julius len trochu inteligentný, bude predvídať ich kroky. Je jasné, že kráľ sa bude chcieť vrátiť k svojim. Nie je z tých, ktorí sa ukrývajú za živé štíty.

Aby sa presvedčil, zavolal svojim. Potvrdili mu jeho obavy. Na všetkých cestách vedúcich do Londýna hliadkujú jeho démoni. Dokonca aj vlakové trate sú strážené. Letiská má zrejme pod kontrolou tiež.

Akoby to nestačilo, čoskoro sa za nimi zjavili dva terénne autá a značne prekračovali rýchlosť. Juliusovi poskoci.

Brian porazene privrel oči. Svoj život riskovať môže. Ale za týchto okolností sa Salvator musí vrátiť na trón a politicky ochrániť Erin.

„Dobre, je to zlé. Teraz ma dobre počúvajte, lebo máme asi pol minúty.“