Temné puto 11

Brianovo auto dosiahlo maximálnej rýchlosti a vošlo do zákruty. Prudko zastalo a potom vyštartovalo nanovo.

Posledné, čo Salvator videl, bol jeho samovražedný úškrn a mrknutie jedným okom, zatiaľ čo sa obetoval ako návnada, a oni vbehli do hustého lesa len s jeho pochybnými inštrukciami a batohom, ktorý by Salvator radšej dal skontrolovať pyrotechnickej jednotke.

Keď boli ukrytí hlboko v tieňoch, obklopení nocou, prikrčili sa k zemi a pozorovali cestu. Presvišťali ňou autá, ale ani jedno nezastalo.

Erin pocítila, ako Salvator nahmatal jej dlaň a preplietol im prsty. Pozrela do jeho tmavých očí a po prvý raz v živote v nich našla mier. Zvládnu to. Kým sú spolu, prežijú.

Tŕpli ešte pol hodiny, než sa odvážili pohnúť. V Salvatorovi sa prebudil vojak, ktorým kedysi bol, a sledoval okolie pohľadom šelmy.

„Budeme mu veriť?“ opýtala sa Erin. „Naozaj sú cesty do Londýna odrezané?“

Úprimne, ani on mu celkom neveril a keby bol sám, riskne to. Teraz mal však po boku Erin, ktorej nikto nesmie skriviť ani vlások na jej krásnej hlave. Nikdy by neohrozil jej život.

„Fakty sú také, že nás zachránil. Asi by to nerobil, aby nás zase nechal zabiť. Musíme sa dostať do Cambridge.“

Erin, vydesená a unavená, nezačala panikáriť a jednoducho prikývla. Jeho malá bojovníčka sa len tak nezloží. Zahrialo ho pri srdci.

Vzal jej ruku do svojej. „Bude to v poriadku.“

Usmiala sa. „Ja viem. Nedovolíme, aby tvoje kráľovstvo niekto ohrozoval.“

Zabolelo ho, že to nazýva jeho kráľovstvo. Mal vedieť, že ani DNA nezmení jej zmýšľanie. Mohla by vládnuť všetkým upírom a ju zaujíma len to, ako ochrániť to, čo ani nepovažuje za svoje.

„Nedovolíme, aby niekto ohrozoval náš domov,“ opravil ju.

Placho sa usmiala. „Tak dobre.“

Salvator ju k sebe pritiahol a pobozkal, aby ani na chvíľu nepochybovala, že sa niečo medzi nimi zmenilo. Zahrabol prsty do jej jemnučkých vlasov. Pramatka či nie, stále je to jeho rozkošné dievčatko. Vo veľmi, veľmi skazenom zmysle.

Z Erin vyprchalo napätie. Salvatorov bozk bol vrúcny a istý, vracal jej stratenú rovnováhu.

„Poďme,“ zašepkal, keď sa od nej odtrhol. „Uvidíme, či môj predchodca dodržal slovo.“

Kráčali lesom smerom na juh. Aspoň Salvator to tvrdil, pretože Erin bola úplne stratená. Uprostred noci nemala žiadny orientačný bod. Salvator jej prezradil, že využíva hviezdy. Jasné, veď pochádza z obdobia, keď kompas ani len nepoznali.

O necelú hodinu sa dostali na úzku, sotva používanú cestu, kde stál zelený Rover. Len čo sa k nemu priblížili, spoza volantu vystúpil muž v lyžiarskej kukle a maskáčoch. Nadvihol ruky, aby ukázal, že nie je ozbrojený.

„Salvator Anglický,“ pozdravil ho. „Brian mi dal inštrukcie počkať tu na vás.“

Takže slovo dodržal. Prekvapivé. „Milé od neho.“

Muž akoby sa pod kuklou usmial. Salvator dokázal vycítiť jeho upírsku krv, ale bolo v ňom niečo viac. Navyše mu bol jeho hlas povedomý.

„No, nebudem vás zdržovať. Kľúče sú v zapaľovaní, auto nechajte v Cambridge a v priehradke na palubnej doske je nejaká hotovosť.“

„Vďaka.“

Muž ich obišiel. „Prajem šťastnú cestu.“

„Počkaj!“ zastavil ho Salvator. „Máš kuklu, lebo by som ťa spoznal?“

„Áno,“ odvetil okamžite. „A než sa opýtaš, nie, nie som špeh a ani nepatrím do tvojho kráľovstva.“

To ho vôbec neupokojilo. Salvator má veľa spojencov po celom svete. Koho Brian zlákal tentoraz? „Kam pôjdeš, keď si vezmeme auto?“

Muž prižmúril oči a vedľa neho sa objavil striebristý portál, aký zvykol používať Brian. „Môj šéf sa o moc delí.“ A zmizol.

Salvator zovrel pery. Brianove chápadlá siahajú čoraz ďalej. Kedy to skončí?

„Nemôžem uveriť, že som sa na to dala nahovoriť,“ frflala Erin nasledujúce ráno v Cambridge na letisku.

„Prestaň dramatizovať, mohlo to byť aj horšie,“ upokojoval ju Salvator s úsmevom.

„Horšie? Horšie?! Máš na hlave obrus, Salvator!“

„Vieš, že za to by som ťa mohol legálne zbiť?“

Zagúľala očami. „Korán odsudzuje bitie žien.“

Obaja si naposledy upravili prevleky, než prejdú kontrolou. Brianov geniálny plán totiž vôbec nebol geniálny. Dal im falošné pasy a prevleky, ktoré dostatočne zakryli ich črty, aby ich nikto nepodozrieval, ale zabudol im povedať, čo za prevleky to sú.

Erin bola teraz celá zahalená ako arabská žena, bolo jej vidieť len silno namaľované oči. Salvator si nalepil falošnú bradu a fúzy, obliekol si bielu plachtu, ako to Erin nazývala, a na hlave mal kockovaný obrus. Navyše si musel na tvár natrieť tmavý mejkap a dať si parochňu. Erin mu premaľovala blond obočie.

Nikto by na nich nepovedal, že sú obaja Britskými občanmi. Teraz však na nich každý podozrievavo civel a hľadal ukryté bomby.

„Si nejaká zbehlá v náboženstve, ktoré ani nevyznávaš.“

Mohla sa len mračiť, pretože nič iné z jej tváre nevidel. „Ja to nazývam všeobecným vzdelaním. Ktoré by sa, mimochodom, zišlo aj týmto rasistom,“ ukázala okolo seba. „Akoby nás automaticky zaradili do kolónky teroristi.“

Mykol plecami. „Očividne tvoje všeobecné vzdelanie nekorešponduje so zvyškom sveta.“

A preto je na tom tak ako je. Zahryzla si do pery. „Nech je to už za nami.“

Salvator vzal jej pas a letenky a postavili sa do radu. Erin slušne klopila pohľad a vždy šla za ním. Samozrejme, ušli sa im nepriateľské pohľady a museli odpovedať na kontrolné otázky. Nakoniec bol personál nútený pustiť ich na palubu.

„To bol arabský prízvuk?“ čudovala sa Erin, keď mali konečne nejaké súkromie v prvej triede.

„Kamal ma trochu učil,“ priznal.

„Predtým si ním nehovoril?“

„Áno, ale existuje veľa verzií. Pár desaťročí som strávil na území dnešnej Saudskej Arábie. Ale to bolo príliš dávno a jazyk sa zmenil.“

Páni. Jeho minulosť ju stále dokázala prekvapiť. Pripútala sa na krátky let do Londýna. „Koľkými jazykmi vôbec hovoríš?“

„To sa nedá spočítať. Samotná angličtina sa každým storočím mení.“

Áno, mení. A asi to sama uvidí. Je nesmrteľná.

Salvator spozoroval paniku v jej očiach. „Chceš o tom hovoriť?“

Unavene sa pod handrami objala rukami. „Nemala som ani čas na psychické zrútenie. Ani si neuvedomujem, čo všetko to znamená.“

Chápal ju. Z nenávideného človeka sa stala niečím ako vládkyňou upírov. Jej moc bude len silnieť. A to neutaja. „Znamená to, že sa môžeš brániť, Erin. Na tom záleží.“

„A čo moja rodina? Myslím tá skutočná. Kde je? Prečo ma nikto nehľadal? Snáď nie som posledná?“

To bola dobrá poznámka. Musí mať nejakých príbuzných. Určite taja svoju totožnosť a Erin buď považujú za mŕtvu, alebo im nestála za pozornosť. „Zistíme, čo sa stalo.“

„A Julius? Naozaj si myslí, že by som mu pomohla?“

Salvator sa zaksichtil. „Je možné, že to pôvodne chcel.“

„Ale?“ nadvihla obočie.

„Musí vedieť, že sa k nemu nepridáš. Myslím, že ťa chce odstrániť. Si mocný spojenec, ale najhorší nepriateľ. Pochybujem, že chce s tebou bojovať.“

Stiahlo jej hrdlo. Ak umrie ona, umrie aj Salvator. To nedopustí, aj keby mala bojovať s celou Juliusovou armádou démonov.

„Nech to skúsi,“ zasyčala. „Svoju moc neovládam. Rada si na ňom zatrénujem.“

Uškrnul sa. O jej krvilačnosti absolútne nepochyboval. Julius nemá ani tušenie koho si proti sebe poštval.

Let bol krátky a obaja si vydýchli, keď sa dostali z letiska. Taxíkom sa odviezli do centra, kde vystúpili pred nákupným centrom. Až tam sa odvážili zbaviť prevlekov a kúpili so nové šaty, pretože všetko zostalo v Conorovom dome.

Falošné pasy roztrhali, pevné časti polámali a všetko zahodili. Dali si rýchly obed a potom nasadli do taxíka. Ku Conorovi to nebude dlho trvať.

Salvator sa priam triasol nadšením, že bude zase medzi svojimi. Nemal rád nečinnosť a bezmocnosť.

Keď vystúpili pred vysokou bránou chrániacu jeho dom, ktorý sa stal dočasným hlavným sídlom upírov, Erin odtiahla Salvatora bokom. Ešte nebola pripravená vrátiť sa medzi jeho ľud.

„Deje sa niečo?“

Vzala jeho tvár do dlaní a pobozkala ho. Odmietala ho pustiť. Salvator sa nebránil a zmyselne sal jej spodnú peru. Občas ju škrabol zubami.

Zachvela sa a chcela viac. Keby len neboli vonku... Pritisla sa k nemu tesnejšie. Chcela sa vrátiť do súkromia Aylesbury, kde mali len jeden druhého.

„Erin,“ zašepkal túžobne. Rukami putoval dole, kým jej nezovrel pevný zadoček. Jeho penis sa hneď prebral.

„Salvator, ja nechcem...“ nevedela, ako to podať. „Nechcem aby sa tvoji poddaní plietli do...“

Pobozkal ju na krk. „Chápem.“

„Nie je to tak, že by som...“

„Ja tomu rozumiem, Erin,“ uistil ju s úsmevom. „Čo je medzi nami, je len medzi nami.“

Vďačne ho objala. „A... mohli by sme zamlčať... no, tú vec s... mojou DNA? Aspoň dočasne?“

„Si si istá?“

Prikývla. Chcela rešpekt upírov, ale nie takto.

„Tak dobre. Povieme im, že Brian nás z neznámeho dôvodu zachránil a myslíme si, že Julius ide po tebe, aby odstránil mňa. Čo vlastne nie je ďaleko od pravdy.“

Ešte niekoľko minút ho objímala, než pochopili, že je čas ísť. Postavili sa pred bránu a zazvonili. Okamžite sa na nich obrátili kamery.

„Preboha, Salvator?“ zaznel kovový hlas z reproduktora. Kamal.

„Áno, sme to my. Pustíš nás? Máme za sebou ťažkú noc.“

Ani nie o desať sekúnd sa z tieňov za bránou vynorilo niekoľko ostreľovačov, Will s Jordanou medzi nimi. Dojalo ho, že im vlčica prišla na pomoc.

„Ako ste sa sem dostali?“ vyzvedal okamžite Will. Otvoril bránu a hneď ju aj zavrel a vpustil do nej prúd.

„To je nadlho. Ale jedno je isté – Brian mi bombu do paláca nedal.“

V Conorovom priestrannom dome sa okolo nich zhŕkli upíri, priniesli im nejaké jedlo a žmýkali z nich informácie.

Will a celá jeho ochranka bola hlboko urazená, že ich zachraňoval bastard ako Brian. Conor okamžite nariadil posilniť stráže na celom pozemku.

Po útrpných dvoch hodinách výsluchu sa medzi nimi zjavila stále dokaličená Aislin. Salvator k nej priam vystrelil a zovrel v objatí. „Moje maličké dieťatko,“ povedal nežne. „Tak ma to mrzí.“

Ľudská žena sa len spokojne usmiala. „Som v poriadku. Zabudnime na to.“

„Nikdy nezabudnem na to, že si musela trpieť.“

„Netrpela som. Bol to len nevinný otras mozgu.“

Kráľ ju pohladil po svetlých vláskoch a v jeho pohľade bola otcovská neha. Erin bola rada, že ho má rezervovaný len pre doktorku. Tiež vstala a vytlačila jej z pľúc zvyšok vzduchu.

„Och, páni, Erin. Nejako si zosilnela,“ zasyčala.

„Prepáč.“ Hneď sa odtiahla. „Starajú sa o teba dobre?“

„Dobre? Idú so mnou ešte aj na záchod!“ posťažovala sa.

Zoe si odfrkla. „Urobila som to raz.“

Aislin ju prepálila pohľadom.

„Dobre, asi je čas rozísť sa,“ rozhodol Conor. „Isobel, zaveď prosím Erin a Salvatora do voľných izieb.“

Isobel ukázala na schodisko. „Prosím. Určite sa potrebujete vyspať.“

Nehádali sa s ňou.

Erin prespala zvyšok dňa a celú noc. Bola na smrť vyčerpaná. Keď sa prebudila, hľadala po svojom boku Salvatora, ale rýchlo si uvedomila kde sa nachádza a že už viac nie sú sami.

Zabolelo ju srdce. Chcela sa schúliť po jeho boku a počúvať tlkot jeho srdca. Salvator by sa ako vždy hral s pramienkami jej vlasov a hovorili by o všetkom a o ničom.

Smutne docupitala do kúpeľne. Jej izba nebola práve veľká, ale viac nepotrebovala. Okrem postele mala k dispozícii televízor na stene, kútik na čítanie a jeden šatník.

Po rýchlej sprche sa ozval jej žalúdok a zbehla do kuchyne, kde ju čakali raňajky. Vzala si dvojitú porciu a v jedálni narazila na Salvatora. Sedel za obrovským stolom a čítal noviny.

Pozrel na ňu horúcim pohľadom a skoro sa jej podlomili nohy. Sladko sa usmiala. „Ahoj.“ Usadila sa k nemu.

„Dobré ránko. Ako si spala?“

Erin sa obzrela, či ich nikto nepočuje, potom zašepkala: „Chýbala mi spoločnosť.“

Zvodne sa usmial a položil svoju obrovskú dlaň na jej odhalené stehno. „Mne tiež,“ priznal.

Zrýchlil sa jej dych. „Má Conor zvukotesné izby?“

Salvatorove oči ešte viac potemneli. „Každú jednu.“

„O hodinu u teba.“

Kráľ jej dal dlhý bozk a vydal sa za povinnosťami.

„Ale prečo musíš ísť aj ty?!“ kričala Erin o tri dni na Salvatora. „Tie ruiny ti môžu ukázať aj na fotkách.“

Jej šibnutý upír mal v pláne navštíviť svoj zdemolovaný palác, ktorý sa len teraz začínal rekonštruovať.

„Pôjde so mnou celá armáda po zuby ozbrojených bojovníkov,“ upokojoval ju. „A tiež sa viem brániť.“

„Nehovorím, že sa nevieš. Ale nevidím dôvod, prečo by si sa vystavoval nebezpečenstvu.“

„Mesto je pod kontrolou. Bude to len malá prechádzka.“

Zovrela pery a zasyčala. Okolo nich stálo niekoľko upírov a Jordana, preto sa nemohli hádať na plné ústa. To ale neznamená, že si to nevypočuje neskôr, keď budú sami.

„Neboj sa, Erin,“ povedala Zoe milo. „Nedovolíme, aby Jeho Veličenstvo malo čo i len škrabanec.“

Práve od nej to počuť nechcela. So strachom našla Conorove oči a on krátko prikývol. Vedel, čo chce povedať.

„Do večere budeme späť,“ povedal Salvator už miernejšie.

„V to dúfaj, lebo inak zamknem bránu a budete spať pod mostom!“ Zvrtla sa na opätku a bez rozlúčky odkráčala.

Salvator si povzdychol. „Kamal, ani netušíš ako niekedy obdivujem tvoju kultúru.“

Tmavovlasý Arab sa usmial. „A predsa sme všetci pod papučou.“

Banda ženatých upírov súhlasne zamrmlala, za čo si od žien vyslúžili zamračené pohľady. Pobozkali ich a vydali sa na cestu obrnenými autami.

Erin ich pozorovala z okna a len čo jej zmizli z dohľadu, zašla za Aislin.

Ľudská žena ležala v posteli a čítala hrubú knihu o inováciách v medicíne. Odložila ju na nočný stolík a posadila sa. „Ako sa máš?“

Erin sa unavene zviezla na zem vedľa nej. „Myslela som si, že môj život už horší byť nemôže.“

Aislin si odfrkla. „Mne to hovor. Cítim sa tu ako vo väzení.“

„Mohla by som sa niečo opýtať? Ale sľúb mi, že to zostane medzi nami.“

„Iste.“ Aislin na ňu spiklenecky mrkla.

„Mala si niekedy... vnímaš Salvatora ako... otca?“

Mladšia žena bola očividne otázkou zaskočená.  Zvedavo naklonila hlavu na stranu. „Istým spôsobom áno. Vychoval ma. Povedala by som, že k nemu vzhliadam ako k mužskému vzoru.“

Fajn, ona to isté povedať nemôže. Napriek tomu mala jednu vec, ktorú sa Aislin chystala tvrdo vytknúť. „Máš ho rada?“

„Nesmierne.“

„Tak prečo si mi sakra dovolila toľko rokov mu ubližovať pri kŕmení?!“ okríkla ju.

Aislin sebou trhla. „Čo?“

„Och, nehraj sa na neviniatko! Viem, čo sa stane s nedobrovoľne danou krvou! Nemôžem uveriť, že ste ma všetci nechali žiť v tejto lži! Obzvlášť ty. Jediný človek, ktorému som sa mohla vyplakať na ramene!“ Vstala a prešla k oknu. Má právo cítiť sa zradená.

„Kedy... kedy ti to povedal?“ šeplo mladšie dievča.

Erin si zotrela slzu. „Pred nejakým časom sme sa pohádali a vykričali si... pár nepekných vecí.“

„A... mieniš s tým niečo urobiť?“

Odfrkla si. „Právo  poznať odpoveď si stratila momentom, keď si uprednostnila jeho predo mnou. Si lekárka. Máš predchádzať bolesti.“ Zvrtla sa na odchod. „Ja som aspoň svoju prísahu myslela vážne.“

Nečakala na jej reakciu. Veľmi dlho bola tá ubohá škvrna v dokonalom kráľovstve. Možno nikdy nebude kráľovnou, ale rešpekt si zaslúži. A dôveru.

Zavrela sa vo svojej izbe. Ukončí toto trápenie. Salvator by nemal trpieť pre jej pôvod a Juliusove intrigy.

Odkašľala si a nahlas zvolala: „Carys! Viem, že  ma počuješ a máš s tým niečo spoločné! Okamžite sa sem dostav!“

Úprimne, Carys veľmi nepoznala, ale vzhľadom na to, že ju upíri stretli v Juliusovej pevnosti pri záchrane Jasmine, a ona sama im pomohla, vedela, že sa nemýli.

Pri okne sa zablyslo a odrazu tam stála vysoká červenovlasá žena v teplákovej súprave. Na čele sa jej perlil pot z prerušeného tréningu.

„Erin,“ oslovila ju pokojne. „Môžem ti nejako pomôcť?“

„Chcem hovoriť s Juliusom. Osobne.“

Carys vyvalila oči. „Preskočilo ti?“

„Nie,“ vyhlásila odhodlane. „Je to dôležité. Dostaň ma k nemu.“

„Erin, on je maniak!“

„Áno, to sme dvaja. Nebudem sa s ním doťahovať celé roky. Vyriešime to hneď.“

„Ako?“

„To nechaj na mňa.“

„Pozri, ja viem, že si nahnevaná a... šokovaná, ale –“

„Žiadne ale,“ skočila jej do reči. „Viem, čo robím. Som Pramatka. A on ohrozuje môj druh.“ Teoreticky.

Anjel váhal, ale odhodlanie v Erininej tvári ju presvedčilo. Vzala ju za ruku a obe premiestnila do hotelovej izby v Cambridge, kde sa Julius momentálne zdržiaval.

Len čo ich spozoroval, poslal svojich poskokov preč a zamkol dvere. „To je ale prekvapenie. Čo vás ku mne privádza, dámy?“ Posmešne si premeral Erin. Čierne vlasy mal mierne vlhké zo sprchy, ale stále budil hrôzu. Obe ženy prevyšoval a pod tričkom sa mu rysovali svaly.

Erin vystúpila vpred. „Nechaj Britániu na pokoji,“ povedala. „Salvator ti nič neurobil. Ani jeho poddaní.“

Prekrížil si ruky na hrudi. „A?“

Zatla päste. „Chceš mňa. Na svojej strane alebo mŕtvu. Desíš sa toho, že by som sa pridala k svojmu druhu.“

„A to ti trvalo toľko dní, Sherlock? Asi som precenil tvoje IQ.“

Len silou vôle odolala pokušeniu jednu mu vraziť. „Stiahni svoje sily z Británie a som ochotná vyjednávať.“

Zasmial sa. „Si zábavná.“

Zdvihla bradu. „Tak dobre. Mám pre teba návrh.“

„Počúvam.“

Preglgla. Salvator ju zabije. Znenávidí. Ale ak mu to zachráni kožu, je ochotná to podstúpiť. „Chceš moju moc. A vieš, že ja ti ju nedám. Nie dobrovoľne.“

„Zatiaľ.“

„Som spútaná so Salvatorom. Vždy budem utekať, len aby som mu neublížila. A on sa do boja nepustí, aby som zase netrpela ja.“

„Aké smutné. Večne na úteku.“

Spražila ho pohľadom. „Dokáž mi svoju moc, Julius,“ vyzvala ho. „Osobne si nemyslím, že sa môžeš merať so silou Pramatky.“

Zablyslo sa mu v očiach. „Si slabá ako lístok vo vetre.“

„Naozaj? Overme si to. Budeme bojovať. Ty a ja. Ak vyhrám, nikdy viac sa do Británie nevrátiš.“

„A ak prehráš?“

Zvlhli jej dlane. Nenormálne ju desil. Jeho istota podkopávala jej odhodlanie. „Dobrovoľne sa ti podriadim.“

Nadvihol jeden kútik pier. „To bude lahšie než ukradnúť sladkosť dieťaťu.“

Pristúpila o krok bližšie. „Ako som povedala, dokáž mi svoju moc. Nikdy sa nepustím do súboja, kým budem spútaná so Salvatorom.“

Carys zalapala po dychu, keď pochopila čo má Erin v pláne. Julius nasadil kamennú masku.

„Nájdi spôsob, ako nás puta zbaviť a bude súboj. Tebe to ušetrí námahu a ja sa nebudem musieť báť o upírov. Berieš?“

Démon na chvíľu váhal. Upíri sa tisícročia snažili prísť na to, ako obísť panenské uhryznutie. Môže mu trvať nekonečne dlho na niečo také prísť.

„Dobre,“ súhlasil napokon. „Daj mi niekoľko dní. Carys poslúži ako prostredník.“

„Nie som poštový holub!“ bránil sa anjel.

Erin sa celá chvela. Dúfala, že ho zamestná na celé roky, kým sa vôbec dostane k niečomu relevantnému. Dovtedy by zosilnela.

Bez ďalšieho slova mu podala ruku. Pevne ju stisol. Potom bez rozlúčky zmizol.

Carys bola smrteľne bledá. „Salvator ťa zabije.“

„Salvator sa to nesmie dozvedieť. Aspoň zatiaľ.“