Temné puto 12

Keď sa Salvator vrátil, Erin už spala. Vkradla sa do jeho izby a schúlila sa na obrovskej posteli. Vyzerala ako drobná víla.

Potichu sa vyzliekol a s pocitom úľavy sa k nej pridal.

Jeho palác nebol celkom na trosky ako si predstavoval. Zničené bolo len jedno krídlo a Aislinina ordinácia. Dve nosné steny to nevydržali a zrútili sa.

Našťastie má v kráľovstve dosť architektov, aby nakreslili nový plán. Bosorky aj valkýry už prisľúbili magickú pomoc, spolu s vlkmi. Všetka ich mágia v kombinácii s upírskou silou by znamenala, že renovácia potrvá niečo vyše mesiaca.

Erin pootvorila oči a pretočila sa k nemu. „Ako to vyzerá?“ zamrmlala ospalo.

Privinul si ju k sebe. „Nie tak hrozne. Čoskoro palác opravíme.“

„To je dobre.“ Nastavila mu krk. „Napi sa. Už sú to dva dni.“

Nežne ju pobozkal na odhalenú kožu. „Nehneváš sa na mňa?“

Nebadane ustrnula. „Chrániš ma. Ale nepáči sa mi, že riskuješ.“

Pohladil ju po vlasoch. „Je to moje kráľovstvo. Môj ľud. Trápi ma, že musia žiť v strachu.“

Usmiala sa a hneď vedel, že všetko je odpustené. „Chápem. Tiež mi je ich ľúto. Chudák Conor musí mať úplne zničené nervy. A Will si to určite tiež vyčíta.“

„Kiež by som ich mohol uistiť, že im nič nedávam za vinu.“

„Jeden problém za druhým. A teraz sa konečne napi, nejako si pobledol.“

Salvator ju uložil na vankúš, našiel žilu a zahryzol. Sladučká krv mu hneď dodala silu. Erinine ruky ho jemne hladili na chrbte a telo mala úplne uvoľnené. Namiesto výkrikov bolesti počul len spokojné stony.

Keď skončil, opäť si ľahol a prehodil cez ich telá prikrývku.

„Musíš vôbec spať, keď si nakŕmený?“ opýtala sa stále ospalá Erin.

„Nie, ale rád spím s tebou.“ Pobozkal ju.

Ako spokojné mačiatko ho objala a o chvíľu už pravidelne odfukovala.

Uprostred noci Erin prepadol hlad a potichu vycupitala na prázdnu chodbu. V tme si to namierila do kuchyne a nestretla jediného upíra. Všetci museli byť zalezení v izbách alebo strážili objekt vonku.

Erinin vylepšený zrak jej bez problémov umožnil lokalizovať chladničku. Otvorila ju a oči jej zasvietili. Isobeline koláčiky. Droga celého Londýna. Vybrala celú dózu, naliala si mlieko a začala sa napchávať.

Asi v polovici hostiny ju vydesil hromový hlas. „No pekne!“

Vydesene sa otočila a pri vstupe našla polonahého Salvatora. Bol strapatý a ešte viac na zjedenie ako koláčiky.

„Vyžieraš a mňa nepozveš?“ vytkol jej pobavene.

Vzdorovito sa vystrela. „Ty si svoju dávku dobroty značky AB mal pred pár hodinami. Toto je moja chvíľa.“

Prešiel k nej. „Sebecký škriatok.“

„Daj si pohov, pijavica. O svoje jedlo sa budem biť.“

Siahol jej za chrbát. „Isobeline koláčiky? Ty zradkyňa!“ Ukradol si dva kúsky.

„Hej, našla som ich prvá!“ skočila po ňom.

Salvator ju chytil a uväznil jej ruky za chrbtom. „A ja som silnejší.“

Urazene sa odvrátila. „Takže moja krv ti už nestačí? To kraľovanie ti nejako stúplo do hlavy!“

Odfrkol si. „Miláčik môj najdrahší, aj keby som si mal vybrať medzi sexom s tebou a Isobelinými koláčikmi...“

„A ty ešte váhaš, bastard?!“ Vykrútila sa mu a kopla ho do nohy.

Usmial sa a pobozkal ju na oduté  pery. Erin sa hneď poddala. „Ale no tak. Ty dobre vieš, že nie je nič lepšie než tvoja AB a tvoje sladké telo podo mnou.“ Vybozkával si cestičku k jej uchu a vsal ušný lalôčik.

Zastonala. „Hmm... neverím ti.“

„Nie?“ Jednou rukou jej vyhrnul nočnú košieľku a našiel stvrdnutú bradavku. „Asi ťa budem musieť presvedčiť.“

Oprela sa oňho. „Asi áno,“ vzdychla.

Salvatorova ďalšia veta jej podlomila nohy. „Na tomto Conorovom stole sme to ešte nerobili,“ šepol jej do ucha.

„To by sme mali napraviť,“ súhlasila vzrušene. Jeho silné ruky ju nadvihli a usadili na masívnu drevenú dosku. „Salvator... chcem ťa! Hneď!“

„Keď inak nedáš...“ Vyslobodil sa z nohavíc a prudko prirazil.

Erin sa k nemu roztrasene primkla. „Áno, áno...“

Ani jeden z nich si však nevšimol malé zelené svetielko na intercome, signalizujúce že ich malé dostaveníčko nie je tak celkom súkromné...

Vo svojich izbách zatiaľ upíri šokovane načúvali. Conor zamrzol uprostred pohybu. Sediac na posteli neveriacky mrkal a občas sa aj uštipol, či sa mu nesníva. Isobel po jeho boku naprázdno otvárala a zatvárala ústa.

Keď sa Salvator vrátil, Conor nariadil nové bezpečnostné opatrenie – v celom dome bude počas noci zapnutý intercom a zvuky z verejných priestorov sa budú prenášať do izieb. Upíri sa tak cítili bezpečnejšie a takto nemuseli byť po celom dome zbytočné stráže.

Vzrušené vzdychy sa stupňovali. Conor takmer zošedivel, keď Erin prosila Salvatora, aby sa napil a on poslúchol.

V intercome to zapraskalo. „Conor, neviem odkiaľ máš tento remix, ale nie si vtipný,“ povedal mu Kamal z vedľajšej izby.

„Toto nie je remix,“ šepol priškrtene. „Toto je naživo z našej kuchyne.“

Armáda upírov sa v tom momente vyvalila z izieb, aby sa presvedčili, že je to pravda.

Výkriky pomaly ustávali a Erin so Salvatorom si vymieňali drobné nežnôstky. Nehlučnú spoločnosť nezaznamenali.

„Tak čo, ešte stále by si váhal?“ podpichla ho Erin, keď si naprávala košieľku.

Divoko ju k sebe pritiahol. „A čo keby sme mali oboje, hm? Vezmeme si koláčiky do postele a tam sa... pohráme.“

Zachvela sa. „Keď si Vaše Veličenstvo želá...“

So smiechom zhrabol dózu a ťahal ju hore do izby na druhé kolo.

Na chodbe sa strhol ruch. Desiatky zvedavcov sa nahrnuli k ich dverám, ale nepočuli nič. Zvukotesný uzáver robil svoje.

„Oni spolu spia!“ neveril tomu Oliver. „Spia spolu a nič nám nepovedali!“

„A Salvator má plnohodnotnú krv,“ dodala Jasmine. „Je pri plnej sile.“

„Čo ma je po jeho krvi,“ zavrčala Isobel. „Tí dvaja mi zneuctili môj nový stôl!“

Nasledujúce ráno na seba Erin musela dať rolák aby zakryla tmavý cucflek. Škerila sa ako malá pubertiačka. Vybrala sa na raňajky skôr a dopriala Salvatorovi pár minút osamote, aby ich nikto nevypočúval, keby prišli spolu.

Vkráčala do jedálne, kde okolo stola sedelo takmer celé osadenstvo domu. Tí, ktorí sa nezmestili, sa opierali o pulty alebo o stenu. V rukách mali sendviče a nepriehľadné poháre s krvou.

A všetci na ňu upreli pohľad. Zarazila sa. „Ehm... dobré ránko,“ pozdravila a vzala si z pultu bohaté raňajky.

Priam cítila, ako ju sledujú. „Je všetko v poriadku?“ opýtala sa.

Conor sa nevinne usmial. „Iste. V najlepšom. Spala si dobre?“

Stále podozrievavo sa posadila na voľné miesto pri stole. „Odkedy ťa zaujíma môj spánok? Hej, na stole je nový obrus?“

Isobel po Conorovm boku len niečo zavrčala a kopla do seba kávu.

Erin mykla plecami a pustila sa do lievancov. Upírske nálady nikdy nepochopí.

Po niekoľkých minútach sa k nim pridal aj Salvator. Tiež sa stal terčom zvedavých pohľadov. „Čo je to s vami?“ opýtal sa, keď sa usadil vedľa Erin.

„Takíto sú odkedy som prišla. Dal si im do jedla nejaké drogy?“ odpovedala mu a do úst si nastriekala slušnú dávku šľahačky.

Miestnosť sa naplnila potlačovaným smiechom a maskovacím kašľom. Nadvihla obočie a hlasno preglgla. Upíri sa šli udusiť smiechom.

„Takto to dopadne, keď nemajú pravidelné dovolenky,“ ukázal Salvator rukou naokolo. „Sú z nich uzlíky nervov.“

„Vidím.“ Pomrvila sa. Odkedy prišla, začala upírov podivne vnímať. Ich existenciu. Životnú silu. Horšie však bolo, že bola neustále hladná a jedlo nepomáhalo.

„A čo vy dvaja?“ nadhodil Damian. „Aj vy ste mali takú malú dovolenku v Aylesbury. Nič zaujímavé sa nestalo?“

Erin trochu očervenela, ale Salvator s kamennou tvárou krútil hlavou. „Nič, čo by stálo za zmienku.“

„Naozaj?“ rýpal Nikias.

Erin by mu už niečo odsekla, ale vchodové dvere sa rozleteli a stála v nich zadýchaná Zoe. „Chytili sme votrelcov,“ oznámila. „Asi by ste ich radi videli.“

Salvator okamžite vystrelil von s Erin a zvyškom upírov v pätách.

Na príjazdovej ceste ochranka v kuklách obkľúčila dve vyškerené postavy. Tie bez odporu čakali, kým ich niekto privíta.

Salvator hneď vedel, že je zle. Tentoraz to nie je priateľská návšteva. Jeho kráľovstvo je v nebezpečenstve a budú sa robiť poriadky. Aj Erin vycítila jeho nervozitu.

„Vaše Veličenstvá,“ zachrčal a uklonil sa Nerovi a jeho kráľovnej Kathrine.

„V poriadku, Salvator,“ zbavil ho tej povinnosti veľkráľ. „Trochu sme sa rozhodli otestovať úroveň tvojich bezpečnostných zložiek. Impozantné.“

Bol by radšej, keby ich zastrelili. Vystrúhal úsmev. „Vidím, že správy o mojom zmŕtvychvstaní cestujú rýchlo.“ Mávnutím ruky odvolal ochranku.

„Si populárny. A úprimne nás potešilo, že si sa vrátil na trón.“

Erin privrela oči. Z Nera išla obrovská sila a sálali z neho roky jeho života. Niet divu, že vládne všetkým upírom na Zemi. Autorita je jeho druhá koža. Autorita a moc. Neuveriteľná moc.

„Iste,“ precedil medzi zuby. „Čo keby sme šli dovnútra? Určite si chcete odpočinúť,“ navrhol zo slušnosti.

„Výborný nápad.“ Kathrine sa usmiala, aby trochu uvoľnila situáciu. „Sme vyhladovaní. Nerobila Isobel náhodou jej preslávené koláčiky?“

Upírka zatla päste. „V noci záhadne zmizli.“

„Och, to nevadí.“ Ťahala Nera dnu. „Postačí aj horúca čokoláda a sušienky.“

Salvator bol nútený ísť za nimi. Erin sa zdržala a vytratila sa do malého sadu so záhonmi kvetov. Väčšina už dávno odkvitla, pretože zima klopala na dvere. Napriek tomu potrebovala predýchať neustále narastajúci počet divných pocitov.

Nemohla viac popierať svoj hlad. Jedlo nestačilo. Potrebuje krv. Tá predstava ju znechucovala, ale nebola tak hlúpa, aby popierala očividné. Problém je v tom, že vôbec nemá upírske tesáky a bez tých sa asi ťažko napije.

Kedysi sa pýtala Salvatora, prečo jej niekto jednoducho nemôže odobrať krv, ktorú by on vypil, ale vysvetlil jej, že po ukryznutí panny nejde o krv, ale o akt samotného uhryznutia. A to oboma smermi.

Takže je v bezvýchodiskovej situácii. Ako dlho takto vydrží?

Akoby mágia vycítila jej nepokoj a hneď ju zaboleli zuby. Od prekvapivého náporu bolesti klesla na kolená.

„Erin!“ Zoe k nej odkiaľsi pribehla a podoprela ju. „Dýchaj. Je ti zle?“ Ťahala ju na nohy.

Pokrútila hlavou. „Zvládnem to.“

Zoe ju dotiahla až k lavičke, kde ju posadila. „Kolená k sebe. Hlavu medzi ne,“ prikazovala skúsene. „Dýchaj.“

Erin sa schúlila do určenej pozície a nasávala studený vzduch. Cítila vlhkosť. Príde dážď. „Prečo, Zoe?“ šepla ubolene. „Prečo to robíš?“

Upírka sa k nej sklonila. „Pomáham ti, veď si bledá ako stena!“

Smutne sa zasmiala. „O tom nehovorím.“ Zdvihla hlavu a odhrnula si vlasy z tváre. „Prečo pomáhaš Brianovi?“

Zoe takmer spadla na zadok a obzrela sa, či ich niekto nepočuje. „Odkiaľ...“

„Už chvíľu som mala podozrenie,“ priznala pokojne. „Brian ťa sem poslal presne vtedy, keď sa mu nepodarilo zlikvidovať Annie.“

Upírka uprela pohľad do neznáma. „Nie som najatý vrah,“ sykla.

„Aj to som pochopila. Annie stále dýcha. Mala si ju len odpratať čo najďalej, však?“

Nebadane prikývla.

Erin sa trhane nadýchla. Zoe bola malé zlatíčko, preto nechápala jej vernosť Brianovi. Ale možno je to preto, lebo nechápe ani Briana. „A keď chcel Ekremovu armádu, ty si ho informovala o Kamalových krokoch.“

Ďalší nemý súhlas. Zoe vyzerala zničene.

„A stavím sa, že si mala nájsť aj Conorovu knihu, ale to sa ti nepodarilo. Preto zaútočil.“

Zoe sa posadila na opačný koniec lavičky. „Neposlal ma sem zabíjať. Som len zved.“

Erin sa k nej prisunula. „Ja viem, Zoe. A nebyť teba, nikdy by sa k nám včas nedostal.“

„Skutočne nemá záujem zničiť kráľovstvo.“

„Odpusť ak ti neuverím. Netuším, čo má v pláne, ale poďakuj mu. Určite si s ním v kontakte.“

„Povieš to Salvatorovi?“

Neodpovedala hneď. Zatiaľ im Zoe len pomohla. Bojovala na ich strane. „Budem na teba dohliadať,“ povedala. „Kým neurobíš nič... neprijateľné, tento rozhovor sa neudial.“

Upírka podozrievavo nadvihla obočie. Erin sa zmenila. Niečo v nej akoby dospelo. „Vieš prečo som tu? Prečo Brian poslal mňa?“

Erin si trela spánky. „Vidím tvoj strach, keď ťa obkľúčia silnejší, hlavne muži. Myslím, že si tu z pomsty.“

Zoe bola stratená v minulosti. Možno jej Erin pomôže s dilemou. „Môžem sa pomstiť niekomu, kto si na svoj ohavný čin... nepamätá?“

„V tom ti asi neporadím. Čo ti hovorí srdce?“

„To umrelo už dávno,“ zamrmlala.

Erin mykla plecami a váhavo vstala. „Mýliš sa. Srdce je odolné. Len málokedy súhlasí so zdravým rozumom.“

O tom sa nemohla hádať. Zostala na lavičke, ponorená do svojich myšlienok a nechala Erin ísť bojovať s vlastnými démonmi.

Nero s Kathrine vstúpili do prázdnej pracovne, ktorú pôvodne používal Conor, a teraz poslúžila ako tiché miesto pre Salvatora.

„Viem, prečo ste tu,“ začal kráľ ešte než si sadol do otočného kresla. „Moje ultimátum vypršalo. Posledné týždne definitívne ukázali, že je kráľovstvo oslabené.“

„Som rád, že si mi ušetril námahu s prednáškou,“ povedal Nero, keď prisunul stoličku sebe aj Kathrine. Tá ho plesla po ruke.

„Buď ústretovejší,“ prskla.

Na Salvatorovo prekvapenie sa na ňu Nero neoboril, len bezmocne vzdychol.

„Ide o to,“ ujala sa slova, „že velíš obrovskej sile, Salvator. Nejde len o upírov, ale o tvojich spojencov. Si najmocnejší kráľ na planéte a vládneš krpatému ostrovčeku.“

„A to vám vadí?“

„Isteže nie, máš našu plnú podporu.“ Drgla do manžela.

„Áno, máš,“ pritakal poslušne.

Kathrine sa naňho sladko usmiala, potom sa vrátila k Salvatorovi. „A posledné týždne poukázali len na tvoju slabinu. Slabinu, ktorá sa môže stať silou.“

„Nedovolím vám zasahovať do Erininho života!“ odsekol. Čo tam po tom, že upírkou už napoly je. Ide o princíp a on konečne našiel silu vzdorovať svetu len kvôli nej.

„A tým že pred ňou všetko ukrývaš jej pomáhaš?“ opýtal sa Nero. „Už nie je malá.“

Salvatorovu reč prerušilo zaklopanie na dvere. Conor nečakal a hneď vošiel. Bol dosť chytrý na to, aby si do pracovne dal mikrofóny a teraz vedel, že Salvator ťahá za kratší koniec. „Prepáčte, ale musím nutne hovoriť s Nerom.“

„Práve teraz sa to nehodí,“ zavrčal Salvator.

Jeho prvý muž ho zvysoka ignoroval, zdrapol veľkráľa za tričko a ťahal ho von z dverí. „Je to dôležité. Ide o... bezpečnosť... po jeho príchode. Neboli nenápadní. Proste mi daj päť minút.“ A zmizol na chodbe.

„Conor, čo to stváraš?“ Nero sa mu vytrhol a zamračil sa.

„Čuš a poď. Niečo musíš vedieť.“

„Uvedomuješ si, že si neúctivý k svojmu veľkráľovi? Toto správanie je...“

„Mám v paži tvoju etiketu.“ Strčil ho do voľného salónika a zamkol za nimi. Tam ich už privítali Damian s Kamalom a Will s ochrankou.

„Dobre, čo to má znamenať?“ Nero začínal strácať nervy.

„Pred pár dňami sme zaviedli nové bezpečnostné opatrenia,“ začal Will, držiac v ruke mobil. „Mali sme celú noc zapnutý intercom a toto... sme nahrali. Salvator nevie, že to máme.“ A spustil mu veselý mix vzdychov a výkrikov.

Keď sa Nero vrátil do pracovne, zotieral si slzy smiechu a uškŕňal sa. Kathrine nadvihla obočie, ale on jej pohľadom naznačil, že k vysvetleniu dôjde neskôr.

„Vieš ty čo, Salvator? S Kathrine tu chvíľu pobudneme a pomôžeme ti, než sa vrátiš do paláca.“

„Naozaj?“ čudovala sa veľkráľovná. Jej manžel veľmi neobľuboval politické návštevy. Conor mu musel povedať niečo naozaj závažné.

„Áno, drahá. Keď som tu bol naposledy na poriadnej návšteve, ženy ešte ani nemohli voliť.“

Salvator takmer rozdrvil operadlá kresla. Chcel sa Nera zbaviť, nie ho mať na krku práve teraz! „Nie je to tu práve bezpečné,“ presviedčal ho.

„Ale prosím ťa! Máš viac než schopnú ochranku. Dajte nám pripraviť izbu. Ja zavolám do Verony, že sa zdržíme.“

Nemohol odmietnuť. Porazene zaklonil hlavu a predstavoval si masovú vraždu, ktorej by sa Nero aktívne zúčastnil ako obeť. „Fajn.“ Vydal príkazy cez intercom, ospravedlnil sa a šiel si vybiť zlosť na boxovacom vreci.

Erin sa na večeri neobjavila. Zoe vzala podnos, naložila jej slušnú porciu a všetko jej odniesla do izby. Tam ju našla celú bledú na posteli, ako si kefkou masíruje ďasná.

„Niečo som ti priniesla.“ Posadila sa k nej, odložila kefku a prinútila ju otvoriť ústa. „Ukáž, pozriem sa.“

Erin nadvihla hornú peru. Ostré tesáky sa prerezávali rekordnou rýchlosťou a občas to tkanivo nezvládlo a spustila sa krv. Zoe Brian informoval o Erininej premene, preto sa ani netvárila prekvapene.

„Myslím, že dosiahli maximálnu veľkosť,“ odhadla. „Bolesť by mala ustúpiť.“

„Bouo ha chase,“ zahuhňala Erin, pretože sa s novým tvarom zubov bála aj rozprávať.

„Prestaň s tým. Zuby sedia v lebke tak, aby si navzájom neprekážali,“ vysvetlila jej. „Rozprávanie ti nebude robiť problémy.“

Erin opatrne zavrela ústa. „Ako to robíte, že vám pri rozprávaní tesáky nevidno?“

Zoe jej podala misku so zemiakovou kašou a nakrájaným mäsom. „Chce to cvik.“

Mladšia žena zhltla večeru aj s dezertom, ale stále cítila hlad. Zoe to na nej videla. „Čo chce Nero?“

Upírka potlačila úsmev. Nedokázala Erin prezradiť, že všetci už všetko vedia a zatiahli do toho aj veľkráľa. „Chcel sa na vlastné oči presvedčiť, že to Salvator zvláda,“ zaklamala.

Erin to radšej neskúmala do hĺbky. Ešte stále sa nevyrovnala s tým, že je Pramatka všetkých upírov, aj keď len z genetického hľadiska.