Temné puto 13

Erin s tlčúcim srdcom vkĺzla do Salvatorovej izby. Kráľ práve vyšiel zo sprchy a okamžite vycítil jej nepokoj. Priskočil k nej a vzal jej chladné dlane do svojich. „Čo sa stalo?“

Bez slova mu ukázala nové zuby.

„Aha. Je to tu. “

„Ty si... s tým počítal?“

„Že Pramatke upírov narastú zuby? Podozrenie tu bolo.“ Láskavo sa usmial a vzal jej tvár do dlaní. „Prečo sa tak bojíš?“

„Nie som pripravená,“ zverila sa. „Na to, že som upírka. Proste... som tak svoju budúcnosť nevidela.“

„Budúcnosť je málokedy predvídateľná.“ Pobozkal ju na pootvorené pery. „Ale ty si zázrak, Erin. Si naša Pramatka.“

„Necítim sa veľmi matersky.“

Privinul si ju k sebe. „Nie je to o predpísaných pocitoch. Musíš sa zmieriť s vlastnou existenciou.“ Pozrel jej do očí. „A teraz hlavne potrebuješ krv.“

Skrútilo jej žalúdok. „Ja... ani nie som hladná.“

Salvator ju s úsmevom postrčil na posteľ a hneď sa k nej pripojil. „Ale si, miláčik.“ Pobozkal ju na krk. „Obaja to vieme.“

Striaslo ju. Je veľa druhov hladu. Salvator zablúdil dlaňou na jej hebké stehno a nenáhlivo postupoval vyššie. „Aké... aké to je?“ vzdychla.

Škrabol ju zubami na krku. „Je to nový druh rozkoše. Uvidíš.“ Roztrhol nočnú košieľku, aby sa nemusel namáhať s vyzliekaním a zbavil sa aj osušky. Ich nahé telá sa zmyselne prebudili.

Erin zagúľala očami. „Že sa ja pri tebe namáham s obliekaním. Budem proste chodiť nahá.“

Vsal jej bradavku do úst. „Súhlasím,“ povedal a šiel trápiť aj druhú. „Vlastne ti to ako kráľ nariaďujem.“

Odfrkla si. „Tebe sa tak podriadim.“

Prestal sa jej venovať a vzhliadol. V očiach sa mu blyslo niečo nebezpečné. „Tak nie?“ Vstal a nechal ju celú rozpálenú na posteli.

„Hej, čo si myslíš, že robíš?“

Siahol do nočného stolíka. „Chystám sa ťa naučiť spôsobom.“ Vytiahol lesklé putá.

„To teda nie! Zabudni!“ Chcela mu ujsť, ale zachytil ju, vzal jej ruky a po krátkom boji ich pripútal o záhlavie postele.

Keď Erin pochopila, že bude po jeho, prestala sa brániť a jej vzrušenie narástlo. Je úchylná, keď chce byť spútaná mocným upírskym kráľom, ktorý si s ňou bude robiť čo chce? A tie jeho rozpustené vlasy... Spojila stehná, aby aspoň trochu uľavila páľave medzi nimi.

„Budeš poslušná?“ opýtal sa prísne.

„Až naprší a uschne,“ odsekla.

„Uvidíme.“ Opäť siahol do stolíka a v ruke sa mu objavilo... obyčajné pierko. Biele, chlpaté pierko.

„Č-čo s tou vecou chceš robiť?“

Vyceril na ňu zuby. „Priviesť ťa do šialenstva. Pomaly.“ Zľahka jej ním prešiel po kľúčnej kosti. Zastonala. „Znovu a znovu.“

Nikdy by jej nenapadlo, čo dokáže obyčajné pierko. Salvator jej ním prechádzal po tele, šteklil ju a zároveň vzrušoval. Stačilo mu pár minút a trhala putami v snahe oslobodiť sa. Bradavky mala neuveriteľne citlivé a prosili o každé pohladenie. Prsia jej oťaželi. Na brušku bola šteklivá a čím šiel nižšie, tým viac túžila po dotyku, ktorý jej odopieral.

Salvator jej pošteklil lýtka, zastavil sa na kolenách a lenivo, pomaly postupoval vyššie. Erin v nemej prosbe roztvorila stehná, ale on sa vlhkému, ružovému miestu vyhol a zamieril hore.

„Prosím,“ zamrnčala. Bola taká krásna. A len jeho. Pokožka jej nadobudla rozkošný, zmyselný odtieň. Krv jej divoko pulzovala.

„Ešte nie, drahá. Netrpela si dosť.“ Ľahkým dotykom pierka sa zastavil na krku, pohladil viditeľnú žilu a potom aj pootvorené pery.

„Salvator...“

„Pššš.“ Sklonil sa a pobozkal ju. Ich jazyky sa preplietli. Erinine pery sa chveli. Jemne do nich zahryzol. Oblizol jej rozkošné tesáčiky. „Si len moja,“ zašepkal majetnícky. „Uvedomuješ si to?“

„Len tvoja,“ súhlasila bez váhania. Inak to ani nechcela. Dôverovala mu aj spútaná. Jemu vždy.

„A vždy aj budeš,“ dodal.

Omámene naňho pozrela. „To by si chcel?“

Prikývol. „Aj keby som mal čakať ďalších trinásť rokov.“

V srdci jej vykvitla nádej a niečo, čo ju zasiahlo ako blesk. Znásobilo to jej vášeň. „Chcem sa ťa dotknúť,“ prosila.

Salvator rýchlo odomkol putá. Erin ho objala a stiahla k sebe na posteľ. Rukami mu prechádzala po tele. Cítiť toľkú silu ju napĺňalo nepoznaným druhom pokoja. Je jedno, aký je silný, pretože by to nikdy nevyužil proti nej. On nie.

Pretočila ho pod seba. „Uvedomuješ si, že nikdy nebudem poslušná? Milá? Ústretová?“

Chytil ju za zadoček a nasmeroval na svoju vztýčenú pýchu. „To sa uvidí. Putá sa zháňajú ľahko.“

Zľahka naňho dosadla a jej vnútro sa stiahlo v predzvesti vyvrcholenia. Salvator zadržal dych. „A budem ti protirečiť.“ Nadvihla sa a znova klesla.

„A ja si už nájdem spôsob,“ prstami začal masírovať jednu bradavku, „ako ťa presvedčiť.“

Erin konečne našla správny rytmus. Zabudla na slová a len sa pohybovala. Salvatorova druhá ruka ju začala hladiť nad miestom, kde boli spojení. „Ach!“

„Poďme, Erin,“ zašepkal jej do ucha. „Zahryzni sa!“

Zuby ju zaboleli. Možno by vzdorovala, ale viedol ju inštinkt a pristihla sa, ako oblizuje kožu nad Salvatorovou žilou na krku. Potom jej zuby preťali pokožku a ústa jej zaliala tá najlahodnejšia chuť na svete.

Hltavo pila a ich tempo sa zrýchľovalo. Salvator ju povzbudzoval dotykmi, až sa všetko to napätie nedalo vydržať a celé jej vnútro sa stiahlo.

Vytiahla zuby z krku a vykríkla. Bolo to neuveriteľné, intenzívnejšie než kedykoľvek predtým. Spamätala sa dosť na to, aby zacelila Salvatorove ranky, než úplne ochabla.

Jej upír ale nemal v pláne skončiť. Prehupol sa nad ňu, stále tvrdý. „Aké to bolo?“ opýtal sa.

Oblizla si pery. „Neuveriteľné,“ pípla tichučko. Pocítila príval novej sily. Pomrvila sa. „Viac. Chcem viac!“

„Vitaj vo svete upírov, miláčik.“ Pobozkal ju a tvrdo prirazil. „Naša sexuálna energia je nevyčerpateľná.“

Uprostred noci spolu ležali prepletení na rozhádzanej posteli a pozorovali tichý dážď za oknom.

„Vieš, že tie tvoje zuby pred ostatnými dlho neutajíme?“ zamrmlal Salvator.

Erin vzdychla a zavrela oči. Neutaja veľa vecí. „Nero tu nie je len tak. Došla im trpezlivosť, však?“

Vzdychol a pobozkal ju do vlasov. „Kedysi som dostal ultimátum. Jedného dňa budeš mojou kráľovnou, inak ma zosadia a budem označený za zradcu za to, že som si ťa tak dlho nechal pobehovať po kráľovstve.“

Vydesene sa k nemu otočila. „To nemyslíš vážne!“ Jedna vec je užívať si s ním, ale na trón nemala ani pomyslenie. Všetci ju nenávidia! A bola by nanič kráľovnou.

Salvator jej odhrnul z tváre ohnivý pramienok. „Prečo ťa to tak prekvapuje?“

Posadila sa. „Ja nemôžem byť na tróne, úplne ti preskočilo?“

Jej strach ho dojal. „Vieš o mojom kráľovstve všetko. Záleží ti na ňom.“

„Somarina.“ Vstala a zažala nočnú lampu. „Salvator, rýchlo Nerovi vysvetli, že sa to nikdy nestane, jasné?“

„Si Pramatka upírov a vadí ti, že sa staneš kráľovnou?“

„Moja genetická výbava zo mňa vládkyňu nerobí,“ sykla.

Salvator sa zachmúril, vstal a navliekol si nohavice. „Niečo by si mala vidieť.“ Hodil jej svoje tričko.

„Kam ideme?“

„Uvidíš. Hlavne buď potichu. Conor by ma zabil, keby vedel že ti to chcem ukázať.“ Erin absolútne nechápala svoje postavenie v kráľovstve a čiastočne za to mohol on. Vždy jej dával najavo, že nie je jeho plnohodnotnou členkou.

Nenápadne vyšli z jeho izby a po špičkách zamierili do Conorovej pracovne. Salvator ťahal Erin za ruku, aby sa uistil, že nezdrhne.

Po ceste opäť nikoho nestretli a Salvator si predsavzal, že s upírmi preberie bezpečnosť vnútri domu.

Erin zostala zvedavo stáť pri dverách, zatiaľ čo Salvator zložil zo steny abstraktný obraz a odhalil ukrytý trezor. Heslo poznal – Conor mu prezradil čo v ňom je, pretože to zachránili z jeho paláca.

Posvätne pohladil drahý kov na ozdobnom vankúši, než ho vzal do rúk a ukázal okrúhly predmet Erin. „Conor ju dal vyrobiť keď si mala dvadsať.“

Klesla jej sánka. V očiach sa jej zalesklo, keď sa svetlo lampy odrazilo od zlatej koruny vykladanej drahokamami. Mala nádherný, jemný tvar, z ktorého išli smerom nadol zlaté retiazky. Neveriacky zdvihla pohľad k Salvatorovi.

„Naozaj si si myslela, že ťa tu nechcú?“ šepol.

„Nuž, dávali mi to dosť jasne najavo,“ neodpustila si.

„Oni len nechcú manipulovateľnú slečinku, ktorá predo mnou pokľakne kvôli postaveniu a moci.“

„A vyzerám snáď, že po tom túžim?“ nasupila sa.

„Nie. Ale odmietala si upírov, to bol ich druhý strach. Odmietala si to, čo je nám prirodzené.“

Zovrela pery. Odmietla to, áno. Ale bola predsa lovkyňa! Salvator jej vzal časť života, hoci zlého, ale nedal jej na výber. Nemohli sa čudovať, že sa len bránila. „Ja ťa nechcem kvôli moci, Salvator.“

„A ja to viem.“ Odložil korunu na stôl a vytiahol aj ostatné klenoty – pečatný prsteň, rubínový náhrdelník a akúsi poskladanú šarlátovú látku. „Toto si asi ešte nevidela.“

„Čo je to?“ Pristúpila bližšie.

„Plášť.“ Rozprestrel ho. „Nosia sa pri oficiálnych príležitostiach. Každý kráľ má svoj erb. Toto je môj.“

Erin ohromene pohladila ťažkú látku lemovanú zlatými niťami. V jej strede bol precízne vyšitý zlomený meč obrastený popínavými ružami, nad ktorým práve vychádzalo slnko.

„Symbol mieru,“ vysvetlil jej. „Keď som prevzal vládu po Brianovi, ukončil som všetky zahraničné boje, v ktorých sme boli zapletení. Odvtedy moje kráľovstvo nikdy neútočí, len sa bráni na vlastnom území.“

 To veľa vysvetľovalo. „Aj... aj ten p-plášť...?“

„Je tvoj? Áno. Všetky šperky sú robené na tvoje miery. Pozri.“ Podal jej prsteň.

Erin ho poťažkala v dlani, než si všimla slová vyryté na jeho vnútornej časti – dlhý život Jej Veličenstvu Kráľovnej Erin Anglickej.

Dych sa jej zasekol v hrdle. Trasúcimi sa rukami odložila prsteň a cúvla. Jedna vec je vyvádzať so Salvatorom v posteli... a na iných miestach, a druhá vec je vládnuť kráľovstvu!

„Č-čo sa stane, ak... to neurobíš? Ak sa nestanem... ako znelo ultimátum?“ Už zvládla dosť hrozných vecí, ktoré pred ňou tajil. Zmieri sa s ďalšou?

Salvator naskladal veci do trezoru a zavrel ho. Neotočil sa späť k nej, keď prehovoril. „Prídem o trón a budem vyhlásený za zradcu, lebo som pridlho... paktoval s lovkyňou. Zradcovia sú buď uväznení na doživotie – čo je trochu problematické medzi nesmrteľnými, alebo sú... potichu odstránení,“ povedal dutým, neprítomným hlasom.

Vzlykla, ale nerozplakala sa. On bol pre ňu vždy silný a teraz bude silná ona. Možno bude čoskoro slobodný. Ak Julius nájde spôsob odstránenia ich spojenia... Bol ochotný pre ňu obetovať život a presne to mu dlhuje.

Podišla k nemu a zozadu ho objala. Pobozkala ho na odhalený chrbát. „Len nech to skúsia. Rada si vyskúšam svoje schopnosti.“

Neodpovedal. Erin to neurobí a aj ona to kdesi v hĺbke srdca tuší. Veľkráli musia zostať nažive a na trónoch. Udržujú mier rovnako ako on a keby padli, mocenské boje by uvrhli svet do temných časov.

„Nechcem, aby si mala pocit že ťa do niečoho tlačím. Je tvoje slobodné rozhodnutie či prijmeš korunu.“

Rozbúchalo sa jej srdce. Koruna. Ale na to, aby bola kráľovnou, musí sa vydať za kráľa. „A čo ty?“ šepla. „Ty nemáš pocit, že to robíš z nutnosti?“

„Som kráľ. Musím robiť veľa vecí pre dobro svojho ľudu.“ Otočil sa k nej. „Veci, ktoré sa mi nepáčia. Sledujem, ako za mňa moji upíri bojujú.“

Preglgla. Dotlačili ho do toho. On ju nechce. Ale v mene mieru je ochotný obetovať všetko.

„Ale,“ pokračoval po chvíli, „nikdy by mi nebolo ľúto, ak po mojom boku budeš stáť ty.“

Prekvapene zamrkala.

„Si silná, nezávislá a dokážeš stáť za svojimi názormi.“ Objal ju, nadvihol a posadil na stôl, aby k sebe mali bližšie. „A navyše ma ľúbiš.“

Erin po poslednej vete nadskočila. Takmer chcela vyhŕknuť: Ako to vieš? Namiesto toho sa ovládla. „A k tomu záveru si ako došiel, pán korunovaná hlava?“

Salvator podľa jej splašeného tlkotu vedel, že sa nemýli. Usmial sa a lenivo ju pobozkal na kľúčnu kosť. „Povedala si mi to.“

„Kedy?“

„Poznáš výraz In Vino Veritas? Nuž, ty si síce chlastala Absinth, ale vo výsledku...“

Erin si pritisla ruku na svoje zradné ústa. To nemohla povedať! Ani spitá namol by také niečo neprezradila! „Vymýšľaš si!“ obvinila ho.

Vkliesnil sa medzi jej nohy. „Myslíš?“ Stiahol jej najprv jedno ramienko, potom druhé. Zachvela sa a vzdychla. „Povedala si mi, že trpíš. Tým, že ťa vnímam ako dcéru, zatiaľ čo ty ma ľúbiš.“ A tá spomienka mu vždy zahriala srdce. Nežne ju pobozkal na kútik pier.

Očervenela a sklopila pohľad. Jej najväčšie tajomstvo je vonku. Mala pocit, že sa už nie je čím brániť, že Salvator si privlastnil všetko, čím je. Lebo má jej srdce.

„Prezraď mi, Erin,“ šepkal jej do ucha, zatiaľ čo rukami blúdil po stehnách a mieril vyššie. „Kedy?“ zahryzol jej do ušného lalôčika. „Kedy sa to stalo?“

Vykríkla, keď sa jej prstami dotkol na citlivom mieste a našiel ju vlhkú. Objala ho okolo krku. „K-keď  si po mňa prišiel v tom daždi,“ dostala zo seba.

Salvatora ovládlo niečo mocné. Celých trinásť rokov bola jeho. A aj bude. Či už ako milenka, kráľovná alebo to Pramatka. Bude jej musieť vymyslieť iné meno. V nijakej súvislosti jej nechce hovoriť matka.

„V ten deň som ťa chcel zobrať na nejaké odľahlé, teplé miestečko, kde by som ťa objal a ty by si sa mohla vyplakať,“ prezradil. „Musel som ťa držať v náručí, lebo som sa bál že mi zmizneš. Bola si taká zničená a predsa silná.“

Oprela sa čelom o jeho plece. „Dal si mi viac než tušíš, Salvator. Napriek tomu, čo som ti v zápale zlosti vykričala.“

Pohladil ju po vlasoch. „Je to za nami. Máme dnešok a máme snáď aj zajtrajšok. Zvyšok necháme na inokedy.“

Zasmiala sa a zdvihla k nemu tvár. „To mi stačí.“ Zvodne sa oňho obtrela. „A len tak medzi rečou... na tomto stole sme to tiež ešte nerobili.“

Len tie slová samotné ho dostali do stvrdnutého stavu. „To musíme rýchlo napraviť.“ Postrčil ju na dosku a strhol z nej košieľku.

Brian zaťal zuby a snažil sa nekričať, keď mu jeho spoločník vyťahoval otrávený šíp z tela. Mal ho zabodnutý priamo v oblasti žalúdka a použil veľa mágie, aby vôbec neumrel. Jed ho ešte potrápi, ale každá rana stála za to, čo dosiahol.

Vkradnúť sa do Juliusovej pevnosti bola samovražedná misia. Vzal na ňu len pár dôveryhodných. Nebyť tej naháňačky, počas ktorej zajal Juliusovho démona, nepodarilo by sa mu to. Získali od neho informácie o slabinách pevnosti a aj spôsobe, ako sa k nej dostať.

Zvyšok bol o tvrdom boji.

Ale podarilo sa. Na lôžku vedľa neho ležala kedysi divoká, odbojná Španielka. Carmen. Ona vzdorovala najviac. Len čo ju Conor varoval, že ide po knihách, zbalila sa a utiekla. Nikdy ju nedostihol.

Julius áno.

A po pobyte uňho sa na seba prestala podobať. Tvár mala dobitú, oči opuchnuté, nos zlomený a chýbalo jej niekoľko zubov. Niekto jej povytrhával chumáče čiernych vlasov. Kosť na pravej nohe mala zlomenú a zle zrastenú. Zápästia mala vykĺbené, prsty zlomené.

Jedna z jeho žien ju zbavila oblečenia a zbežne prehliadla. „Nebola znásilnená,“ vyhlásila. „Ale obávam sa, že ani tvoja mágia ju nedostane do pôvodného stavu.“

Tušil to. „Premeňte ju,“ vyhlásil. „Uspite ju, napravte kosti a urobte z nej upírku.“

„Si si istý, že je to múdre?“

Zničene pozrel na jej telesnú schránku. „Nie. Ale zaslúži si žiť.“

Erin sa ráno cítila nepríjemne. Ukrývať zuby nebolo vôbec zábavné. Čo však bolo horšie, cítila vôňu krvi z pohárov ostatných. A mala na ňu chuť!

Salvator ju pod stolom varovne kopol. Nemôže. Aj keby chcela.

Povzdychla si a vrátila sa k svojej slanine.

Keď sa prihrnul Conor s Isobel, zvláštne na nich pozreli a bez slova si prisadli. Kathrine s Nerom už dojedali dezerty a živo debatovali s Aislin.

„Conor, rád by som s tebou niečo prebral,“ ozval sa Salvator, keď si k nim prisadli.

„Iste, o čo ide?“

„Včera som, ehm, náhodou šiel po chodbe uprostred noci a nevidel som jediného agenta. Nie je to trochu riskantné?“

Celá miestnosť stíchla. Salvator začínal mať zlé tušenie.

Conor si odkašľal. „Mám to pod kontrolou,“ uistil ho. „Chodby sú... bezpečné.“

„Nemal som ten pocit. Boli prázdne, ktokoľvek sa mohol pohybovať po dome. A nainštalovať ďalšiu bombu.“

Isobel si trela spánky. „Salvator, nechceš to teraz preberať, jasné?“

„Ale chcem,“ trval na svojom. „Tak? Počúvam?“

„Tak my ideme... na prechádzku,“ zdvihol sa Nero a ťahal so sebou aj Kathrine.

„A ja mám nejaké... veci v meste,“ vymýšľal si Damian. „Spolu s Annie a... Nikom. Tiež by sme mali vyraziť.“

„Ja som tu vlastne ani nemal byť,“ uvedomil si Kamal. „Majte sa.“

Všetci sa začali pratať preč.

„To teda nie!“ okríkol ich Conor. Zastavili sa. „Vypijete si to pekne so mnou. Na miesta!“

Ešte aj Nero ho poslúchol a ako pokarhaný pes si sadol.

Conor previnilo pozrel na Willa. Ten len preglgol a prikývol.

„My... my máme zabezpečené chodby,“ začal Conor. „Celú noc. Len... to nevidíš.“

Salvator nadvihol obočie.

„No... chápeš, ehm, ono to je také vtipné.“

Will krútil hlavou. „Intercom. Je zapnutý každú noc,“ dostal zo seba na jeden dych. „Už od vášho príchodu. Zvuky z chodieb sa prenášajú do našich izieb.“

Erin vypadla z ruky prázdna šálka a Salvator nechcene rozdrvil vajíčko. Dôstojne si utrel dlaň. „Prosím?“ povedal a dúfal, že to nie je pravda.

Conor sa nenápadne odsunul. „Všetky miestnosti sú snímané. Chodby, kuchyňa a... napichol som si aj pracovňu.“

Salvatorovi poddaní a jeho kráľ s kráľovnou sa tvárili ako banda zbitých šteniatok.

Erin nemala slov. Vedia to.

„Takže vy ste počuli, no, všetko?“

Conor prikývol. „Všetko.“

Preto bol Nero odrazu taký veľkodušný.

„Aj keď sme...“

„Aj.“

„A v pracovni...“

„Každé slovo.“

Salvator privrel oči a chvíľu tak zostal. „Conor, máš päť sekúnd.“

Upír vyvalil oči. „Na čo?“

„Na útek. Potom ťa zmlátim za to, že ste z nás mali dobrý deň.“

„Ale Salvator,“ zasmial sa Conor.

„Jeden.“

Conor vstal a už ho nebolo. Než sa Salvator dostal k piatim, buchli vchodové dvere.

„Idem ho zabiť,“ oznámil ležérne kráľ a tiež sa dal do behu.