Temné puto 14

Erin osamela s bandou zvedavých upírov. Do líc sa jej nahrnula červeň a nevedela, čo múdre povedať.

„Takže... už ste si všetko povedali?“ nadhodila Kathrine. Nero do nej drgol. „No čo? Každý je tu zvedavý!“

„Vlastne sme si to vykričali,“ povedala Erin.

„A... už nemáš problém s endorfínmi?“ pípla Jasmine.

„No, ani nie. Možno som to prehnala, priznávam.“ Zdvihla pohľad. „Ale na všetkých vás sa hnevám, že ste ma nechali tak mu ubližovať!“ okríkla ich. „Myslíte, že som chcela Salvatora oslabovať? Keby som len poznala pravidlo nedobrovoľne danej krvi...“

„Salvator to nechcel,“ bránila sa Carolina.

Erin tresla po stole. „A to bezhlavo uposlúchnete každé jeho debilné rozhodnutie? To vám na ňom tak málo záleží?!“

„On to tak chcel,“ odvážil sa dodať Damian.

„Preboha, robíte milión vecí za jeho chrbtom a toto vám bolo ukradnuté?“ Vstala a oprela sa o stôl. Vírila v nej moc, ale nemohla si dovoliť použiť ju.

Okolosediaci na ňu nepozreli. Dúfala, že ich trápi vina, lebo ona s tou svojou bude žiť veľmi dlho.

„A teraz by mohol ísť niekto láskavo zachrániť Conora? Pretože Salvator je v poslednej dobe dosť neovládateľný.“

Brian poslal za Carmen najprv svojich spojencov, aby ju psychicky pripravili. Doprial im celú hodinu, počas ktorej sa nervózne prechádzal popred dvere skromnej ošetrovne.

Keď sa konečne odvážil vojsť, Carmen mala v sebe dva balíky krvi a sedela na lôžku. Najhoršie zranenia boli vyliečené, ale pár dní sa ešte bude podobať na mŕtvolu.

„Brian,“ povedala, len čo ho uvidela.

„Carmen,“ kývol jej na pozdrav a pridal sa k skupinke okolo nej. „Ako sa cítiš?“

„Lepšie. Hoci zvyknúť si na nové zuby bude trochu obtiažne,“ vzdychla. „Vďaka za záchranu.“

„Neurobil som to nezištne.“

„Chápem.“ Prešla si dlaňou po čele. „Asi je to spravodlivá výmena. Máš to u mňa.“

„Ako dlho si bola v tom pekle?“

„Úprimne, netuším. Ale musel to byť minimálne rok.“

Zovrelo mu žalúdok. Na to, čím si musela prejsť, v nej bolo ohromné množstvo sily. „Mučil ťa?“

Pokrútila hlavou. „Myslím, že skôr dúfal, že sa k nemu pridám.“

„Tak prečo sme ťa našli takú zničenú?“

„Práve to som ti chcela povedať. Julius niečo plánuje. Mučil ma len posledných pár týždňov, aby som mu prezradila jedno kúzlo z mojej knihy.“

Brian sa zamračil. „Počkaj, on tvoju knihu nemá?“

Napoly sa usmiala. „Nie. Než ma našiel, dala som ju niekomu inému.“

„Komu?“ zhrozil sa.

Previnilo sklopila pohľad. „Tak celkom netuším.“

„Ty netušíš?!“ zvýšil hlas.

Carmen sebou trhla. „Bola to moja kamarátka. Tak ako ja, na úteku. Neprezradila mi svoje pravé meno, oslovovala som ju Kassandra.“

„Dobre, dobre, od začiatku. Ako sa to všetko zomlelo?“

Carmen si pritiahla deku bližšie k telu a spustila: „Pred tebou som utiekla až do Ameriky. Do hôr. Tam som narazila na Kass, ako blúdi lesom, pretože po nej šla polícia. Nebola tam legálne a nechcela ísť do väzenia.“

„Tak si ju pribrala na svoje dobrodružstvo?“

„Áno. Zúfalo som túžila po spoločnosti. Spolu sme brázdili krajinu. Kass jedného dňa našla moju knihu a celkom sa vypytovala.“

„A to ti nebolo podozrivé?“

„Ale áno. Potom priznala, že je nesmrteľná. Tak som jej povedala pravdu a odvtedy mi niekoľkokrát zachránila život, keď ma tvoji kumpáni takmer dostali.“

Brian ustrnul. „Moji muži po tebe nešli,“ povedal potichu. „Stratili sme tvoju stopu už v San Maríne.“

Carmen ešte viac zbledla. „Po celý čas to bol Julius?“ šepla.

„Vyzerá to tak.“

Nepokojne sa pomrvila. „No, aby som to skrátila, po pár mesiacoch ma títo prenasledovatelia dostali. Zranili ma, keď som sa vracala z nákupu, ale podarilo sa mi dostať sa do chaty, kde sme bývali a zaprisahať ju, aby knihu ochránila. Poslala som ju preč a omdlela som. Keď som prišla k sebe, bola som v jeho pevnosti. Zvyšok už poznáte.“

Bolo to stále horšie a horšie. „Popíš mi to dievča,“ poprosil ju.

„Priemerne vysoká, čiernovláska. Modrooká. Ale je možné, že to boli šošovky. Prirodzene bledá. Vytiahla som z nej, že je Európanka, ale nič viac. Podľa prízvuku by som to tipla na Škandináviu, ale rozhodne nie Rusko.“

„Rasa?“

Mykla plecami. „To mi nikdy neprezradila. Ale nemala zuby.“

Málo, primálo indícií. „Nič viac?“

„Snažila sa vyzerať obyčajne. Nesnorila som.“

Isteže nie. Carmen je stelesnené dobro a dôvera. „Nevadí. Poradíme si. Takže prečo sa nakoniec Julius rozhodol mučiť ťa?“

Zachvela sa a jeden z jeho pomocníkov ju objal. „V každej z kníh sú iné čary, to už asi vieš.“

Prikývol.

„V tej mojej je postup, ako oslobodiť upíra z panenského uhryznutia.“

Miestnosť naplnilo zalapanie po dychu. Brian zovrel päste. „A ty si mu ho nechcela dať. Prečo?“

„Lebo nie som hlúpa!“ vyhlásila. „Jediný upír spojený takýmto putom  je Salvator Anglický a ja som bývala v pravidelnom kontakte s Conorom. Čokoľvek Julius plánuje, nemôže to byť dobré. Tak som odmietla.“

„Julius neberie Nie ako odpoveď,“ zamrmlal ten, ktorý ju držal.

Sklopila pohľad. „Na to som prišla. Mrzí ma to, ale... nedalo sa to vydržať.“

Brian zaťal zuby. „Pozná postup?“

Zničene prikývla. „Lá-lámal mi kosti. Ja som ne-nemohla... tak mi je to ľúto.“

Brian ju jemne pohladil po ramene. „Neospravedlňuj sa za krutosť iných, Carmen. Odolávala si viac než dosť.“

„Ale čo bude teraz so Salvatorom? Čo Julius plánuje?“

To v tej chvíli nevedel ani on. Ale rozhodne sa nechystá nič dobré.

Raňajky dávno skončili, Conor mal nový monokel a Salvator sa netváril ani trochu previnilo. Nikto sa však nepohol od stola.

Všetci tam sedeli, hľadeli na Erin a svojho kráľa a čakali na každú nepríjemnú podrobnosť, o ktorú by sa dvojica podelila.

Erin neprehovorila ani slovo. Za prvé, nedokázala im povedať o svojom pôvode a za druhé, ťažila ju vina za to, že poza Salvatorov chrbát vyzvala Juliusa.

Mala by mu to povedať? Ako veľmi by sa hneval? Alebo by bol nadšený možnosťou, že ich puto sa konečne pretrhne?

Sklopila pohľad. A to ešte ani upíri nevedia, že hierarchicky stojí nad nimi. Dokonca aj nad veľkráľmi.

„Takže,“ nadhodila Isobel. „Čo bude teraz?“

„Teraz si nechám opraviť palác, vrátime sa do normálu a zistíme, prečo má Brian potrebu pomáhať mi,“ odpovedal Salvator.

Všetkým bolo jasné, že na to sa nepýtala. Ale jeho tón im napovedal, aby ďalej nerýpali.

Erin vstala. „Ja... asi potrebujem byť chvíľu... sama.“

Po jej odchode nastalo ešte trápnejšie ticho. Salvator si stisol koreň nosa. „Už ste ju nechali trpieť dosť. Dáva mi plnohodnotnú krv. Čo keby ste sa k nej začali správať aspoň ako k rovnocennej?“

„Plánuješ z nej urobiť svoju kráľovnú?“ vyletelo z Kathrine.

To bola otázka, ktorá mu ťažila svedomie. Vedel, že raz jej musí nasadiť korunu, ale nechcel aby to bolo z nutnosti. Ich svet ju musí najprv prijať ako jeho manželku, upírku a až potom možno pramatku. „Myslím, že tam to smeruje už celé roky.“

Nasledujúce dni boli plné napätia. Erin si všímala nové pohľady od upírov, zvedavé, hodnotiace. Ukrývala pred nimi svoje zuby a tajomstvá, ale svedomie ju čoraz viac ťažilo.

Každú noc spávala v Salvatorovej posteli. Každú noc ju nadobro vyčerpal a potom jej dodal sily svojou krvou. A naopak.

Jeho sídlo sa obnovovalo rýchlosťou blesku. Dni sa menili na týždne a Salvator už začal kupovať nábytok do dostavaného krídla.

Erininou jedinou dôverníčkou bola, paradoxne, Zoe. Učila ju zvládať nové upírske schopnosti a dávala jej lekcie boja zblízka.

O Brianovi nepadlo ani slovo. Zoe nebola pripravená zo seba dostať celý príbeh a Erin si nebola istá, že ho chce poznať.

Ani nie dva mesiace po ich návrate bol kráľovský palác zabezpečený. Nero dočasne povolal vlastnú ochranku a dal strážiť Londýn, kým sa situácia neupokojí.

Poslednú noc pred návratom do starého paláca Conor usporiadal malú oslavu na svojom zadnom dvore.

Kopa upírov sa pustila do prineseného jedla, koláčov a alkoholu.

Erin sa tiež zúčastnila, ale dopriala Salvatorovi vzácne chvíle so svojimi poddanými a nenápadne sa vytratila späť do domu. Aj tak bola viac za atrakciu než čokoľvek iné.

Ukrytá v kuchyni zjedla polovicu čokolády.

„Je čas, Erin,“ prehovoril hlas za ňou.

Ustrnula a malátne sa otočila k zamračenej Carys.

„Julius našiel spôsob, ako prelomiť panenské puto. Mám ťa eskortovať na miesto konania súboja.“

Nie! Ešte nie je pripravená! Srdce sa jej zovrelo strachom a neistotou. „H-hneď teraz?“ pípla.

„Áno. Zober si akúkoľvek zbraň chceš.“

Preglgla. Pozrela von z okna a uvidela, ako sa Salvator smeje medzi pozvanými bosorkami. Nemôže mu to povedať. Zastavil by ju.

„Daj mi päť minút.“ Prebehla do malého skladu zbraní pri dverách a vzala si ľahký, krátky meč. Po chvíli váhania z vrecka vybrala jednoduchý prsteň. Sama si ho vyrobila, keď sa dostala do Aislininho chemického laboratória. Možno ho bude musieť použiť.

Radšej si ho nasadila na ľavú ruku.

Vrátila sa do kuchyne. „Som pripravená.“

Carys sa stále mračila. Očividne sa jej vzniknutá situácia nepáčila, ale nemala moc ju zmeniť. Čo je zvláštne, keďže je anjel. Ale na druhej strane, spojila sily s démonom. Určite nemá čisté úmysly.

Vzala Erin za ruku a premiestnila sa s ňou na lesnú čistinku kdesi ďaleko. Uprostred sa pokojne prechádzal Julius, na sebe čierne oblečenie a ťažké topánky. Dlhé vlasy si stiahol do gumičky a vyzeral ešte desivejšie než naposledy.

Keď ju uvidel, zastavil sa a pery sa mu zvlnili v krutom úsmeve.

„Vitaj, Erin. Užila si si svoje posledné dni?“ Jeho neznámy prízvuk ju vytáčal do nepríčetnosti.

„Povedz, kompenzuješ si tým svojím obrovským sebavedomím niečo?“ rozhodla sa dráždiť hada bosou nohou.

Ani brvou nemihol. Carys ich oboch obišla a postavila sa na kraj čistinky.

„Čo moje puto so Salvatorom?“ prešla k obchodným záležitostiam.

Julius z vrecka vybral kus papiera a malú skúmavku s rozdrvenými bylinkami. „Budem potrebovať kvapku tvojej krvi,“ oznámil jej. „Urob to sama, aby si ma nepodozrievala.“ Podal jej skúmavku a ani sa nedotkol dýky za opaskom.

Erin nedôverčivo zazrela najprv naňho, potom na Carys. Tá nebadane prikývla.

Nuž, niežeby mala na výber. Pichla si do prsta ľavej ruky a nechala stiecť kvapku na bylinky. Okamžite sa zo skúmavky začalo dymiť.

Julius spustil zaklínadlo v jazyku, ktorému nerozumela, a čím dlhšie rozprával, tým viac dymu pribúdalo.

Len čo skončil, Erin prešiel mráz po chrbte a pocítila slabosť. Pustila skúmavku a chytila sa za srdce. Nepravidelne lapala po dychu. „Č-čo si mi to urobil?“

Ani sa nepohol. „Je to len dočasné. Opúšťa ťa mocná sila, ktorá vás spojila.“

Pokúsila sa zhlboka dýchať a pomaly sa preberala zo slabosti a šoku.

„Ako mám vedieť, že to zaúčinkovalo?“ neverila mu.

„Si Pramatka. Máš v sebe kúsok z každého upíra. Sústreď sa a vnímaj Salvatora,“ radil jej netrpezlivo.

Jasné, je Pramatka len pár dní a už má mať sily bohyne? Sotva sa dokáže ovládať. Napriek tomu zavrela oči a povolala všetku vnútornú silu, ktorú mala. Ide predsa o Salvatora.

Zovrelo jej srdce. Rozhodne ho zradila. Nečudovala by sa, keby ju už viac nechcel vidieť.

„Nedokážem to,“ zvolala frustrovane po minúte.

Julius si odfrkol. Porazí ju aj so zaviazanými očami.

Carys zasiahla. Podala jej sáčok s krvou. „Napi sa. Ak by ste boli spojení, krv vyvraciaš.“

Erin zhrabla krv a vypila polovicu balenia. Chutila celkom dobre, trochu slano. Utrela si pery a čakala.

Nič. Neprišlo jej zle. Vlastne sa zdalo, že ju krv trochu posilnila. „Dokázal si to,“ povedala neveriacky.

„Ešte toho o mojej moci veľa nevieš.“ Ani nepočkal, kým tie slová spracuje a zaútočil.

Salvator pustil pohár s Whisky, ktorý držal a oprel sa o strom. Pred očami sa mu zahmlelo, srdce spustilo nepravidelný rytmus.

„Salvator!“ Zoe bola prvá, kto si to všimol. Pribehla k nemu a podoprela ho. „Čo ti je?“

Všetci stíchli a v panike ustrnuli. Conor sa pomedzi nich predral k svojmu kráľovi.

Upír lapal po dychu a mal pocit, že z neho opadáva neviditeľná koža. Bol to desivý pocit. Celý sa roztriasol.

„No tak, hovor so mnou,“ prosil ho Conor cez zvonenie v ušiach. „Máš bolesti? Potrebuješ krv?“

Pokrútil hlavou. „E-Erin. Kde je?“ Cíti to isté?

Ako naschvál v tej chvíli ponad dom preletela helikoptéra a po lane sa z nej spustila jediná postava.

Dopadla medzi upírov a ignorovala zhrozené pohľady.

Brian.

Zoe takmer omdlela.

„Salvator!“ okríkol ho predchodca.

Conor musel žmurknúť, aby sa uistil, že sa mu nesníva. Než stihol vydať príkaz, aby ho spacifikovala ochranka, bývalý kráľ dobehol k nim a zatriasol Salvatorom.

„Počúvaj ma! Julius prelomil vaše puto. Našiel spôsob.“

Kráľ okamžite spozornel. „Čo?“

„Vnímaš?“

Prikývol. Rukou naznačil ochranke, aby nezasahovala.

„Neviem prečo teraz a takto, ale dostal sa k zaklínadlu na prelomenie vášho puta,“ sypal zo seba. „Má Erin.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Povedzme že mám svoje zdroje.“ Narovnal sa. Vlastne ho Carys varovala len pred pár minútami, keď si Erin šla po zbraň.

„Roky sa pokúšame nájsť spôsob na zlomenie puta a jemu sa to podarí len tak? Z ničoho nič?“ pochyboval Conor a ceril zuby. Isobel postrčil za seba, aby ju mohol chrániť.

Brian sa k nemu otočil. „Zaklínadlo bolo v Carmeninej knihe, v prastarom jazyku. Nerozumela mu. Až kým nestrávila rok v Juliusových celách a nespojila si súvislosti,“ vysvetlil mu. Potom pridal jedno nevinné klamstvo. „Umučil ju kvôli tomu na smrť.“

Conor zbledol. „Carmen je mŕtva?“

„Áno. Jej kniha je stratená. Niekomu ju dala, takže ju aspoň nemá Julius. To je všetko, čo viem.“

„A to ti máme veriť, že si riskoval svoju kožu, aby si nám priniesol novinky?“ postavila sa proti nemu Zoe, aby nevyzerala podozrivo.

Brian nedal ničím najavo, že ju pozná. „Julius je aj môj nepriateľ. A celkom by ma potešilo, keby na svojej strane nemal Pramatku.“

Desiatky upírov vyvalili oči.

Salvator zasyčal.

„Pramatku?“ nechápala Carolina a vykukla spoza napätého Kamala.

„Oni to nevedia?“ zarazil sa Brian.

Salvator zaklonil hlavu. Práve toto nepotreboval. „Chcela si ich rešpekt získať prirodzenou cestou,“ zavrčal. „Len nedávno sa začala kŕmiť.“

Nero, najviac vyvedený z miery, vystúpil vpred. „Erin je Pramatka? Skutočne?“

Kráľ nešťastne prikývol. „Vysvetlím vám to neskôr. Zistili sme to pri úteku do Londýna. Erin sa ani nedokáže ovládať.“ Pohľadom prepálil Briana. „Ako ju nájdem?“

Rozhodil rukami. „Odkiaľ to mám vedieť?“

„Zrazu nevieš všetko?“

Brian si s ťažkosťami zachovával pokoj. „Salvator, odhliadnuc od našich sporov, zamysli sa. Prišiel som ťa varovať, pretože jediný máš spojencov, mocných spojencov. Ja mám len moc. A je v záujme nás oboch, aby Julius nezískal Erin na svoju stranu. Násilím alebo inak.“

V tichu, ktoré nastalo, by bolo počuť aj padajúci špendlík.

Salvator škrípal zubami. Ak má Brian pravdu, Erin je v nebezpečenstve a nemá ju kto chrániť. Ak klame, vybral si na to sakra zlé miesto.

„Zoe?“ oslovil špiónku.

„Áno?“

„Odveď ho do... hosťovskej izby. A strážte ho, kým sa nerozhodnem čo s ním.“ A môže byť rád, že ho nešupol do cely.

Zoe na sekundu zaváhala, ale našťastie si to nikto nevšimol. Namierila na Briana dýku a on zagúľal očami.

„Môžem vám pomôcť,“ vyjednával.

„Prepáč ak o tom budem pochybovať,“ odsekol kráľ. „Odveďte ho!“

K Zoe sa pridal Oliver a Jason. Brian nemal na výber.

„Conor? Krv.“ Musí si overiť, či je to pravda. Ako do pekla získal Julius Erin? Majú predsa všetko strážené. Nemohol ju len tak uniesť.

Zúrivo si logol z pohára, ktorý mu prvý muž podal a hneď začal nadávať. „Do pekla!“

Jediný Damian mal odvahu ozvať sa. „Takže... záchrana Erin? Alebo Pramatky?“ Pretože sa zdá, že odteraz ju k Salvatorovi neviaže nič.

„Záchrana vašej budúcej kráľovnej!“ prskol. „Erin je moja a ten bastard Julius to čoskoro zistí tiež!“ Odhodil pohár. „Bosorky, prehľadajte svoje múdre knihy a pokúste sa nájsť čokoľvek, čo by nám pomohlo nájsť ju,“ začal vydávať príkazy.

Jasmine prikývla a s mobilom na uchu už oboznamovala tety so situáciou. Zamierila do domu po metlu.

„Casey, zavolaj valkýry. Povedz im, že viem o chlapovi, ktorý si zaslúži zmrzačenie a rád by som im doprial tú česť.“

Druhá bosorka tiež prikývla a nasledovala matku.

„Conor, požiadaj o pomoc vlkolakov. Jordana s Erin pracuje, mala by doraziť. A Nero?“

Veľkráľ mal v ruke mobil. „Moji agenti sú na ceste. Ďalší priletia z Verony prvým lietadlom.“

Vďačne prikývol. „Julius bude ľutovať, že jej skrivil čo i len vlások na hlave,“ predpovedal temne.