Temné puto 15

Ten boj bol krátky. Asi. Erin uštedrila Juliusovi niekoľko hlbokých rán. Zalievala ho krv. Práve to ho nahnevalo a zmenil sa na stroj.

Udrel ju. Veľakrát.

Odzbrojil.

Zhodil na zem.

Odplazila sa.

Dolapil ju.

Pred očami mala Salvatorovu tvár.

Otvorila mechanizmus v prsteni.

Pichla si smrteľnú dávku jedu. Nikdy by Juliusovi nedala vládu nad sebou. Radšej umrie.

Potom hmla. Temnota.

Bolesť. Strašná bolesť. Niečo od nej chcel, ale prestala vnímať čo. Mučil ju.

Prestala spomínať.

Upadala do zabudnutia, prichádzala o zmysly.

Ako sa volá?

Prečo všetko bolí?

Čo od nej ten muž chce?

Ako sa sem dostala?

Plynuli dni. Týždne. Julius upustil od mučenia, len čo pochopil, že Erin prišla o pamäť, identitu. Ale bola stratená. Bála sa vlastného tieňa, ničomu nerozumela a zabudla, či je človek, upír, alebo vôbec bytosť z mäsa a kostí.

Každý deň splýval s tým nasledujúcim.

Cudzí muž príde, pýta sa jej veci, na ktoré nepozná odpoveď, potom prinesú jedlo a pred spaním ju stráže odviedli do sprchy.

Nemala rany. Aj bolesť vyzerala ako dávny prelud.

Čo tu robí?

Chcem ti pomôcť.

Si moja najsilnejšia bojovníčka.

Dokážeš poraziť mojich nepriateľov.

Preto si sa narodila.

Tvoje zbrane ich zabijú.

Pomôž mi. Je to tvoj osud.

Máš obrovskú moc.

Patríš mi. Podriaď sa.

Poslúchni ma.

Jeho slová ju miatli. Skutočne ju zachránil?

Upíri ťa držali vo svojej moci trinásť rokov.

Salvator Anglický ti úmyselne a pravidelne ubližoval. Pil od teba krv. Krv, ktorú si mu nechcela dať. Je len tvoja.

Nechceš sa pomstiť?

Bola si obeť.

Väzeň.

Podceňovali ťa.

Dávali ti najavo tvoju slabosť.

Začala si pre nich mať cenu len keď zistili, čo ovládaš.

Tvoja moc je ich skazou. Máš právoplatné miesto na tróne.

Môžeš ovládnuť upírov. Zobrať im životy.

To je tá bolesť, o ktorej sníva každú noc? Je Salvator Anglický naozaj také monštrum?

Salvator by nikdy nedal najavo svoje zúfalstvo pred poddanými. Preto sa dôstojne zavrel vo svojej zvukotesnej pracovni a až tam zreval ako ranené zviera.

Štyri týždne. Štyri predlhé, bezsenné týždne prehľadávali všetky miesta, kde bol Julius kedy videný. Prečesali Londýn.

Navštívili každé jedno miesto, ktoré Erin poznala.

Vyjednávali s démonmi aj anjelmi. Nič. Nikto nevedel, kde Erin je a či vôbec žije.

To posledné ho desilo najviac. Nemá to ako zistiť. Puto je preč. A po prvý raz v živote mu chýbalo!

„Prenikla ti pod kožu hlbšie, než si si myslel, čo?“ prekvapil ho Brianov vyrovnaný hlas.

Salvator sa strhol a zazrel na svojho predchodcu rozvaleného v jeho novučičkom kresle pred masívnym stolom.

„Ako si sa, krucinál, dostal z cely?“

Čiernovlasý upír sa len uškrnul. „Mám svoje metódy.“

„A verného špióna, hm?“

„Nepopieram. Ako si na tom s pátraním po Erin?“

„Výborne, preto tu zavýjam od zúfalstva.“ Salvator našiel svoju dýku, len pre istotu. Stále nevedel, ako sa vysporiadať s Brianom. Pomohol mu, áno, ale ublížil mnohým jeho poddaným. A určite má dôvod, prečo toľko riskoval. Sebecký dôvod.

„Julius nie je práve milosrdný. Ešte stále veríš, že žije? Nebola by pre ňu milosrdnejšia smrť?“

Stiahlo mu hrdlo a takmer sa rozplakal. Chcel mať Erin nažive, ale nie za cenu, že je kruto mučená. Napriek tomu ho pomyslenie na jej smrť zvnútra ničilo.

„Erin bude bojovať do posledného dychu,“ povedal, pretože ju pozná.

„Veď práve.“ Vyložil si nohy na stôl. „Videl som, čo urobil Carmen.“

Áno, ale prečo ju odtiaľ vôbec... Bohovia! Oči sa mu rozšírili hrôzou. „Carmen nie je mŕtva, však?“

Brianovi zaiskrili oči.

„Nemohol si vedieť, že nerozumela kúzlu proti putu, keby ti to sama nepovedala! Ty si ju premenil!“

Zovrel pery. „Áno. Mal som v úmysle dostať sa k jej knihe, ale než ju Julius dostal, ukryla ju,“ priznal bez okolkov.

„Prečo mi to hovoríš?“

Brian sa spokojne usmial. „Pretože viem, že Conor sa okamžite pustí do pátrania, aby ma predbehol. A ja mu budem v pätách.“

Ako inak. V tomto chlapovi nie je štipka svedomia. Čokoľvek upíri zistia, mu okamžite jeho špeh zreferuje. „Si vážne skazený, Brian.“

„Vieš, Salvator, už ma prestalo baviť neustále sa len starať o dobro iných. Robiť rozhodcu, sudcu, diplomata, vyjednávača, aby som vyhovel všetkým dvorom. Čoskoro zistíš, že sa z teba stáva fackovací panák. Nesmiem tamto, lebo by to pobúrilo týchto, ale musím hento, aby som vyhovel tamtým. Kde medzi tým je tvoj život?“

Kráľ sa zasmial. „Myslíš, že ma týmito rečami zmeníš? Že začnem pochybovať nad sebou? Meniť sa na teba?“

„Je to prirodzený vývoj.“

Salvator prešiel k stolu a z opačnej strany sa oprel o chladnú dosku. „Vývoj ti neberie slobodnú vôľu. Ty sám sa rozhoduješ, čo urobíš so svojím životom. Ja som sa rozhodol pre mier. A ako tak hodnotím, získalo to na moju stranu bosorky, valkýry, anjelov, vlkolakov a plnú podporu najvyššieho dvora. Čo máš ty?“

To bola rana pod pás a Brian zaškrípal zubami. „A predsa potrebuješ mňa, aby som ti zachraňoval zadok,“ odsekol vynaliezavo.

„Nerobím si nádeje, že si sa zmenil na samaritána. Z nejakého dôvodu ma potrebuješ.“ Salvator sa mu zadíval do očí. „Mňa alebo Erin. Je to tak?“

Brian sa o odpoveď nepodelil. Dôstojne vstal. „Moje ciele sú na míle vzdialené tvojmu spôsobu myslenia.“ Prešiel k oknu. „Bolo mi potešením, Veličenstvo.“ Jediným svižným pohybom odsunul sklenenú tabuľu a vyskočil.

Salvator sa ani nenamáhal s prekvapením. Vedel, že Briana tu neudrží. Keď pozrel nadol, svojho predchodcu nikde nevidel. A nebude plytvať svojimi mužmi, aby ho hľadal.

Carys zasyčala, keď za sebou zavrela dvere Juliusovej komnaty. Ten chlap je neukojiteľný. Pol dňa vytrvalo pracovala na tom, aby ho unavila a teraz svoju námahu cítila v stehnách.

Sexuálny boh. To jediné ju pri pomyslení naňho napadlo a o to sa cítila horšie, že si užíva každú sekundu.

Keď toto skončí a ja ho zabijem, budem potrebovať armádu psychiatrov, pomyslela si ako kráčala spleťou chodieb do podzemia.

Luskla prstami a jej červené kučery sa aspoň trochu upravili.

Situácia s Erin ju desila viac, než by bolo normálne. Tá žena je mocnejšia než si myslí a teraz ani nevie k akému živočíšnemu druhu patrí.

Julius vie čo robí. Zhromažďuje moc a je dosť chytrý na to, aby okolo toho nerobil rozruch. Udrie v tichosti a tvrdo.

Horšie je, že ešte sa nenašla sila a bytosť, ktoré by ho dokázali zastaviť. Ani ona sama, zhmotnenie ľudskej skazenosti a absolútnosti anjelov.

A akoby nemala dosť problémov, najvyšší dvor upírov je na hranici pádu. Dvaja veľkráli už našli svoje kráľovné.

Troch ešte čaká náročný boj. A Abby, ich sestra tomu nasadí korunu. Teda pokiaľ sa dovtedy nenechajú zabiť, čo momentálne hrozí tomu hlupákovi Dariovi.

Ten by zošalel, keby vedel ktorá kráľovná je určená jemu. Jediný ju má vpísanú v osude celé storočia. A anjeli len z dobrej vôle čakajú.

Alec, to je iný prípad. Je až príliš dobrý vo vyhýbaní sa podstatným veciam. Carys sa nerada hrala na dohadzovačku, ale možno bude musieť zasiahnuť.

A nakoniec Drew, piaty kráľ. On jediný vybuchne a to čoskoro. Dve tisícky rokov drží bratov pohromade, robí im krytie a pestúnku. Mali by sa naučiť existovať bez neho.

Ale to je všetko vo hviezdach. Bez mieru v Británii sa ani najvyšší dvor neupokojí.

Nespokojne vošla do modernej cely, kde sa na jednoduchej posteli krčila vychudnutá, utrápená žena.

Upreli sa na ňu veľké zelené oči plné zmätku. Schúlila sa ešte viac do klbka v očakávaní bolesti. Juliusove mučiace metódy z nej urobili tieň seba samej.

Carys za sebou zavrela a obyčajnou myšlienkou poškodila kameru tak, aby nezaznamenala nič od jej príchodu.

„Voláš sa Erin,“ poveda a oprela sa o stenu. „Myslela si si, že si človek. Nedávno si zistila, že si Pramatka, upírka prvej línie nesúca počiatočnú DNA.“

Bledé pery sa pootvorili.

„Už trinásť rokov žiješ so Salvatorom Anglickým, kráľom Veľkej Británie. V snahe ochrániť ho pred Juliusom si ho vyzvala na súboj a prehrala,“ hovorila monotónne a priamo, bez opisov a vytáčok. „Než si omdlela, dala si si jed, ale ten nebol namiešaný pre metabolizmus upírov a spôsobil stratu tvojej pamäte. Julius chce len tvoju moc. Preto ťa mučil.“

„Ako mám vedieť, že mi neklameš?“ odvážila sa prehovoriť Erin.

„Nemám dôvod. Juliusova smrť je aj mojím cieľom. Nanešťastie je príliš mocný. Jediné, čo môžem robiť je dohliadať naňho a krotiť jeho temperament. Myslí si, že som jeho spojenec, ale v skutočnosti som anjel. Spávam s ním, aby som naňho mala aspoň nejaký vplyv.“ Hlas jej trochu poskočil, ale ovládla svoje emócie.

„Prečo mi toto všetko hovoríš?“

Carys si povzdychla a usadila sa na jedinú stoličku v cele. „Pretože si nemôžem dovoliť nechať ťa uňho. Si príliš mocná.“

Erin sa strhla. „Prišla si ma zabiť?“

„Isteže nie, som anjel.“

„Si milenkou toho... zvera.“

Anjel uhol pohľadom. „Môj otec zničil svet. V žilách mi koluje aj jeho krv. Bol horší ako Julius. Ak je toto cena za prežitie, zaplatím ju.“

Erin na ňu nechápavo civela.

„Prišla som z budúcnosti,“ vysvetlila Carys jemne. „Zastaviť otca. Ale on ešte nie je zlý. Pomáha. Na vraha ho zmenila smrť matky. A tak si hovorím... dokážem to zmeniť? Zabrániť mu stať sa monštrom?“ Zotrela si slzu. „Už som zmenila veľa vecí. Ako v Británii, tak na najvyššom dvore upírov. Svet je už teraz na novej ceste, nedospeje do bodu, odkiaľ som prišla. Julius je schopný hrozných vecí... a ja tiež.“ Vstala. „Jeho posteľ je jediné miesto, kde je niekým iným. Buď ho zmením, alebo zabijem. Tak ako svojho otca.“

Erin preglgla. „A č-čo urobíš so mnou?“

Carys na ňu uprene pozrela. „Pošlem ťa preč. Julius nikdy nezistí, že som to bola ja.“

„Pustíš ma do sveta so všetkým, čo si mi povedala?“

Anjel vyceril zuby. „Ach, moja drahá, ale ty si nebudeš pamätať nič.“ Priložila jej ruku na čelo a Erin sa prepadla do sladkého bezvedomia.