Temné puto 9

Ubehol ďalší týždeň, počas ktorého sa upíri na Conorov rozkaz rozbehli po krajine, aby vypátrali Erinine korene, Brian sa zmenil na opicu, ktorá väčšinu času strávila v korunách stromov, a Erin so Salvatorom zase trávili väčšinu času nahí.

Týždeň, počas ktorého si nikto nevšimol to, čo už Erin viac nedokázala popierať. Niečo sa s ňou dialo.

Ráno sa obzerala v kúpeľni a hľadala známky modrín po Salvatorových zuboch a drsných dotykoch. Jej pokožka však bola bezchybne biela, nepoškodená.

Na druhej strane, lopatky a chrbticu mala v jednom ohni. Boleli ju kríže a hoci stavbu kostry študovala len okrajovo, vedela že medzi lopatkami a chrbticou by žiadne viditeľné kosti byť nemali.

Zabalená v župane zišla do kuchyne a Salvator prestal pripravovať raňajky, len čo ju zbadal.

„Erin, je ti niečo?“

Preglgla. Počul jej srdce. Bilo na poplach. „Niečo... niečo nie je správne. So mnou.“

Pribehol k nej a objal ju okolo pása. „Prečo? Hovor so mnou.“

Netušila, ako mu opísať svoje pocity. Nešlo to. Cítila... niečo. Ako prúd v mori, skrytý ale silný. Oprela sa oňho. „Moje modriny. Vidíš, ako rýchlo miznú?“

Nemohol poprieť, že si to nevšimol. Erin sa uzdravovala zázračne rýchlo.

„To nie je všetko. Včera som sa v sprche porezala žiletkou.“

„A?“

Nedokázala mu to povedať. Prešla k stojanu na nože a než ju zhrozený Salvator zastavil, porezala si predlaktie. Na zem padlo niekoľko kvapiek jej krvi, než sa rana spojila a zahojila bez jedinej jazvičky, priamo pred ich očami.

Upírovi klesla sánka. Žiadny smrteľník sa takto neuzdravuje.

„Nepremenil si ma, však nie?“ uisťovala sa.

„To by som si bez tvojho súhlasu nedovolil. A bola by si mimo dlhé hodiny.“

Nepochybovala o jeho slovách. O to viac bola ale vydesená. „Tak čo to môže byť?“

Netušil. Sám bol prekvapený. „Stále máš moc lovcov, nie? Nemôže to byť ono?“

Pokrútila hlavou. „Moja moc lovkyne... má iné vymoženosti.“

Vzal jej studené dlane do svojich. Erin mu nikdy nepovedala o svojej ohromnej moci, no on vedel, čoho je schopná. Vyslal do jej pokožky kúsok mágie.

Nebránila sa, keď sa na jej tele postupne začali tvoriť nákresy rôznych zbraní – od dýk až po predlhé meče. Všetko sa navzájom prekrývalo ako zlé tetovanie, ktoré jej siahalo od dlaní až po líca a stehná.

Čas od času Erin tieto zbrane využívala. Neboli len nakreslené, ale fyzicky prítomné v jej tele. Ktorúkoľvek z nich mohla za cenu nepríjemnej bolesti povolať, aby sa mohla brániť.

Nie každý lovec zvládal túto moc a málokedy ju jej nositelia využívali. Začarované zbrane boli schopné zabiť upírov rýchlejšie než tie normálne.

Váhavo pozrela na Salvatora. Nevyzeral vydesene, skôr zvedavo. Nikdy mu neukázala všetko, čoho bola schopná, ale dýky naňho niekedy vytiahla. Napríklad keď sa u nich po prvý raz zjavila Isobel a on ju chcel zabiť.

Radšej sa vytrhla z jeho zovretia a vrátila pokožku do bežnej podoby. „Toto nemá s lovcami nič spoločné. Mením sa, Salvator. A neviem na čo.“

„Prečo teraz?“ zamyslel sa. „Nikdy predtým si podobné príznaky nemala?“

„Nie. Bojím sa,“ priznala.

Salvator ju okamžite uzavrel vo svojom objatí a pobozkal na spánok. „Pokojne. Dýchaj, Erin. Prídeme na to. Spolu.“

Brianov mozog pracoval na plné obrátky. Začínal tušiť, čo sa mohlo stať a zalial ho strach. Ak v tom má prsty Julius...

Zliezol zo stromu a ponaťahoval si svaly. Zašiel hlbšie do lesa, aby Salvatorov citlivý sluch nezachytil, ako bude okrikovať anjela...

„Carys!“ zreval. „Dostav sem svoj operený zadok, aby som ho mohol nakopať!“

Medzi stromami sa zablesklo a odrazu tam stála vysoká červenovlasá žena v anjelskej tunike sivej farby. Jej rovnako červené oči desili takmer každého, ale on sa naučil ignorovať to.

Podišiel k nej. „Erin má pod kožou arzenál zbraní. Odrazu sa vyspí so Salvatorom a získa neznáme schopnosti. Nechceš mi niečo povedať?“

Carys si previnilo zahryzla do pery. „Julius,“ vysvetlila jediným slovkom.

Brian zanadával. „Čo on má spoločné s Erin? Ona je nikto.“

Carys sa oprela o spadnutý kmeň. „Julius kedysi riadil niekoľko buniek lovcov v Británii. Pôvodne chcel oslabiť Salvatora, ale len čo bola Erin uhryznutá, stiahol sa.“

„Prečo?“

„Nie som si istá,“ pripustila. „Ani neviem, prečo ju zrazu chce zabiť. Akoby mu došli nervy.“

„Erin sa nenarodila ako človek. Čo o tom vieš?“

„Popravde, nič. Moja znalosť budúcnosti bola taká, že Salvator bol zosadený a Erin zabili vlastní. On umrel spolu s ňou.“

Nádherná predstava. V hlave mu dunelo. „Čo Julius Erin urobil?“

„Ja neviem, prisahám! Môžem len hádať, že jej niečo dal... moc. A spútal ju. Vravíš, že sa vyspala so Salvatorom? Zrejme všetko súvisí s panenstvom. Jeho strata odštartovala zmeny.“

Jasné. Julius je známy tým, že kradne jedinečné sily od anjelov, ktoré občas darujú ľuďom. Ide o dary ako predpovedanie budúcnosti, videnie duchov a podobne, ale niekdy tie dary hraničia s nadprirodzenom – vrhanie bleskov, premiestňovanie, čítanie myšlienok.

Tieto schopnosti človeka po smrti opustia a on našiel spôsob, ako ich zachytiť a využiť vo svoj prospech. Zrejme Erin použil na uskladnenie jedného z týchto darov.

„Takže uviazal jej moc na panenstvo?“

„Nie je to neobvyklé. Panenstvo symbolizuje dospelosť.“ Zamračila sa. „No, aspoň kedysi to tak bolo. Julius vie byť staromódny.“

Brian si prehrabol čierne vlasy. „Ak do nej vložil nejakú moc, prečo ju chce mŕtvu?“

„Uvažuj, upír. Vložil moc do lovkyne. Tá je teraz spoločníčkou najmocnejšieho kráľa na svete.“

„Chceš mi povedať, že ona má moc čeliť Juliusovi? Že sa jej... bojí?“

Carys si povzdychla. „Rozhodne ju vidí ako hrozbu.“ Zamračila sa a zdvihla pohľad k nebu. „Musím ísť. Dávaj na nich pozor. Tentoraz som aj ja slepá pri pohľade do budúcnosti.“ A zmizla.

Brian sa unavene zviezol na zem. Mal radšej doby, keď bol za zloducha a každý ho chcel zabiť.

„Dobre, len pokojne. Zatiaľ sme prišli len na to, že sa ti neprirodzene rýchlo hoja rany.“ Salvator sa pomrvil a zovrel Erin v náručí. Ležali spolu na gauči a on ju pevne objímal. Jej strach mu napĺňal nozdry.

Zaborila nos do jeho hrude. „Čo je prirodzené pre každú rasu okrem ľudí,“ dodala.

„A vieme, že tvoja DNA je o niečo iná, keďže si lovkyňa.“

Zahryzla si do pery. „Nie všetci lovci majú pozmenenú DNA,“ prezradila. „Väčšina sú ľudia. Potom sú tu nesmrteľní ako Ray. Tých je sotva pár desiatok. A nakoniec sú takí ako ja. Máme pod kožou zbrane.“

„A ako ste k nim prišli?“

Už dávno prestala byť verná lovcom a odpovedala na každú otázku, ktorú sa jej upíri opýtali. „Mala som prirodzený talent na boj. Preto som bojovala v tak mladom veku. Ray ma cvičil a potom, jedného dňa, nás navštívil jeho priateľ, ktorý mi tie zbrane vložil do pokožky. Bolelo to, ale krátko. Nikdy viac som ho nevidela.“

Pohladil ju po hebkých vlasoch. Nedokázal pochopiť, prečo sa jej to začalo diať práve teraz. Vôňa jej krvi sa zmenila len trošičku, čo pripisoval prívalu hormónov a endorfínov. „Je to len hojenie, Erin.“

Zdvihla k nemu tvár. „Ale ja som človek. Prečo sa mi to deje?“

Bol zúfalý, že jej nevie odpovedať. Keby tu mali Aislin, už by dostali podrobný výklad. On bol teraz bezmocný a ubíjalo ho, že Erin trpí. Pobozkal ju na roztrasené pery. „A záleží na tom? Hojenie je dobré. Som rád, že sa to stalo. Si tak odolnejšia.“

Zastonala a schúlila sa mu na hrudi. Má pravdu. Necerí predsa tesáky, netúži po krvi a nemení podobu. Čo je zlé na tom, že sa jej hoja rany? Možno to spôsobuje jej spojenie so Salvatorom. Keď navzájom cítia bolesť, prečo nie? „Asi máš pravdu.“ Zívla. „Idem do postele.“

Salvator jej to nedovolil. Zdvihol ju a na rukách odniesol do spálne.

Erin sa dievčensky zachichotala. „Kedy sa veta Idem do postele zmenila na Ideme si to rozdať?“

Upír s úškrnom rozkopol dvere. „Odvtedy, čo sa o tú posteľ delíme.“ A uložil ju do mäkkých prikrývok.

Brian len gúľal očami, keď k nemu zase doľahli vzdychy a výkriky. Vytiahol malé nožničky a začal si robiť manikúru. Áno, až tak bol zúfalý.

Keby bol len o niečo viac zlomyseľnejší, natočil by ich a video poslal Conorovi. Rozhodol sa však, že bude lepšie, ak sa nikto nedozvie, že Salvator Anglický je znovu pri plnej sile a má pravidelný sex.

Stopol im čas. Tí dvaja to dokázali zvládnuť za päť minút aj štyri hodiny.

Po takmer šesťdesiatich minútach pochopil, že tak skoro sa neunavia.

Erinin pôvod mu vŕtal v hlave. Mohla byť čímkoľvek, ak Julius spútal jej moc. Hoci mohol vylúčiť bosorky, nemala  dvojfarebné vlasy. A teoreticky aj anjelov, tí sú vychovávaní v nebi.

Patrí vôbec k známej rase? Čo ak...

Zavibroval mu mobil. Znudene ho zdvihol. „Čo je?“

„Brian, do Aylesbury mieria štyri neoznačené autá. Vyštartovali z Oxfordu a podľa niektorých zdrojov je v jednom z nich Julius,“ oznámil mu jeho kumpán.

Upír od šoku spadol zo stromu. Chvíľu šmátral po mobile, než si ho vydesene priložil k uchu. „Si si istý?“

„Máš nanajvýš sedem minút. Julius už vie, že sú nažive.“

Áno, to si domyslel. Zhodil kuklu, rozopol si maskáčovú bundu a odhodil ju do kríkov. „Stiahnite sa,“ prikázal. „O tých dvoch sa postarám sám.“

„Si si istý?“

Vzdychol a uprel pohľad na dom. „Nie, ale nemám na výber. Maj sa.“ Hodil mobil na zem a rozdupal ho.

Julius má na jeho vkus priveľkú moc. Čokoľvek urobil, zistil, že životy Erin a Salvatora nevyhasli. Môže tušiť, že Erin sa mení?

Ponorený do nebezpečných myšlienok vyslal k vchodovým dverám silné kúzlo a vylomil ich z pántov.

Vbehol dnu a zamieril do spálne. Bez dlhšieho váhania trhol dverami a prekvapil ospalú dvojicu, ktorá sa len teraz spamätala z orgazmu.

„Brian!“ vykríkol Salvator a pretočil ich tak, aby chránil Erin svojím telom.

„Nemáme čas. Julius už vie, že ste nažive,“ povedal a začal im hádzať roztrúsené oblečenie. „Švihnite si, o chvíľu je tu.“

Obaja šokovane civeli. Erin sa mierne triasla hrôzou, ale Salvator bol pripravený pustiť sa do boja. „Čo tu robíš?“ opýtal sa ho s vycerenými zubami.

„Snažím sa zabrániť vašej smrti, ak dovolíte.“ Prešiel k oknu. „Tú bombu som ti nedal do paláca ja,“ povedal. „Bol som na opačnom konci sveta.“

Salvator už vstal a natiahol si nohavice. Erin vystrčil z miestnosti. „A to ti mám veriť? Ako si vôbec... aha. Tvoj špeh.“ Povedal mu, kde sú.

Brian sa k nemu obrátil. „Nemáme čas na dlhé rozhovory, Salvator. Môžeš na mňa nadávať cestou, ale teraz potrebujem, aby ste sa obliekli a vypadli.“

Erin napriek silnej bolesti povolala krátku dýku zo svojho tela a oblečená sa postavila k Salvatorovi. „Prečo si tu, Brian?“

Upír zazrel na dýku a klesla mu sánka. „Takže takto ťa vylepšil.“

Zamračila sa.

Brian jej pozrel do očí. „Chce teba, Erin. Julius ide po tebe.“

Salvator zbledol a stisol jej voľnú ruku. „Prečo by si nám pomáhal?“

V diaľke už zneli motory áut. Brian zatiahol závesy. „Lebo mám očividne masochisticko-samovražedné sklony. Poďme, ideme!“ Prešiel okolo nich a neobzrel sa, či ho nasledujú.

Salvatorove uši však tiež zaznamenali autá. A Brian ich predsa mohol zabiť už dávno. Ak niekto ide po jeho Erin...

Netušili, či robia dobre, ale rozbehli sa za ním zadným vchodom k lesu. Stihli sa len obuť a Salvator cez Erin prehodil tenkú bundu.

Len čo dobehli medzi stromy, Brian ukázal k domu.

Z áut vybehli mužské postavy a nahrnuli sa dnu. Zaznelo rozbíjanie nábytku a streľba. Krik a rozkazy.

Erin cúvla. Brian im práve zachránil holé životy. Spustila nebezpečnú zbraň a vrátila ju späť do svojho tela. Všetko ju bolelo.

„Čo teraz?“

Salvator sa postavil tak, aby ju mal Brian z dosahu. „Ako dlho nás špehuješ?“

Uškrnul sa. „Dosť dlho na to, aby som mal doživotnú traumu.“

Kráľ zaškrípal zubami. „O čo ti ide, hm? Čo od nás chceš, keď si nás tak veľkoryso nechal žiť?“

To Briana zabolelo. Ale prečo by mal byť prekvapený? Doteraz nič nerobil nezištne a vždy keď sa objavil, niekto umrel alebo trpel. „Momentálne chcem len, aby ste ma nasledovali,“ zavrčal. „Kúsok odtiaľto mám auto. Tamtí chlapíci začnú prehľadávať les a dovtedy vás musím dostať do bezpečia.“ Začal kráčať hlbšie do temného lesa.

Erin vydesene pozrela na Salvatora. Majú na výber? Čo ak ich niekde odchytia jeho kumpáni? Ale je lepšie nechať sa zajať Juliusom? Videli, ako umučil Jasmine. Sotva prežila.

Salvator rozhodol za oboch. Radšej sa pobije s Brianom. Nasledovali ho a neustále sa obzerali.

Brian ich neomylne viedol cestou, ktorú poznal len on, a snažil sa zahladzovať stopy.

„Aislin mala otras mozgu,“ povedal do ticha Brian. „Len prednedávnom sa vrátila medzi upírov.“

Erin zalapala po dychu. „Chúďa malé.“

Salvator neustále uvažoval, čo Brian sleduje touto záchranou. Rozhodne pochyboval, že sa zmenil na samaritána.

„Dostala sa z toho. Prečo si Salvatorovi nikdy nepovedala, že máš inú krv, Erin? Určite si to vedela.“

Salvator sa zastavil a vyčítavo pozrel na roztrasenú červenovlásku. Potkýnala sa a teraz takmer spadla. „O čom to hovorí?“

Preglgla. „Ja... nepovažovala som to za dôležité.“

„Prečo?“ vyzvedal.

„Aislin mi pred pár rokmi robila testy a našla anomáliu. Ale potom testovala Salvatora a zistila, že ho to nijako neovplyvňuje, preto sme došli k názoru, že nejde o nič nebezpečné,“ vysvetlila. „Prisahám, keby som vedela...“

Salvator jej stisol dlaň. „Verím ti. Len čo sa dostaneme do Londýna, zistíme čo sa stalo.“

Vydýchla si.

Brian ich doviedol až k ukrytému tereňáku, z ktorého strhol maskovaciu látku. „Nasadnite!“

Obaja naňho ironicky pozreli.

Zagúľal očami. „Budem za volantom, áno? Tak vás asi neohrozím a kedykoľvek ma môže jeden z vás podrezať. Myslím, že v nevýhode tu budem len ja.“

Salvator sa musel rozhodnúť rýchlo. „Fajn. Sedím vedľa teba.“ A napchal Erin na zadné sedadlo.

Brian si v duchu vydýchol, naštartoval a čo najopatrnejšie viedol auto von z lesa.