Erin
rozlepila oči. Prečo ju len všetko tak bolí? Potom si spomenula a hriešne
sa usmiala. Ponaťahovala sa a zistila, že Salvator už v posteli nie
je.
Zamračila
sa. Kde má svojho upíra?
„Dobré
ránko,“ zaznelo od dverí.
Prudko
sa otočila a bolesť v stehnách jej pripomenula, čo sa včera odohralo.
Na plachte sa stále vynímala tmavá škvrna zaschnutej krvi.
Salvator
stál na prahu, polonahý, na sebe vyťahané tepláky a vlasy strapaté ako
barbar. Jej barbar.
Očervenela.
Včera to obaja prehnali. Pohádali sa ako psy a skončili v posteli.
A čo v tej posteli robili... Pozrela na svoje telo. Na stehnách mala
modriny a na hrudi cucfleky. Tipovala, že jej krk na tom nie je o nič
lepšie.
Salvator
si všimol jej pohľad a zasyčal. Posadil sa k nej a prstom jemne
prešiel po farebnej pokožke stehien. Pocítil niečo ako výčitky. Nemusel byť
taký hrubý. Bola to jej prvá noc.
Erin mu
z nejakého dôvodu nedokázala pozrieť do očí. Chce ju ešte vôbec, keď si
konečne uľavil? Kedysi jej povedal, že nie je jeho.
Bez
jediného slova vstal, prešiel do kúpeľne a napustil vaňu. Prilial vonné
oleje a soli, potom sa vrátil a videl, že vstáva. Podľa pohybov mala
bolesti. Zase len bolesti.
Pribehol
a zdvihol ju do náručia. Prekvapene zhíkla. „Čo to robíš?“
„Snažím
sa uľahčiť ti to.“ Preniesol ju k vani a pomaly ju do nej ponoril.
Jej telo
obalila teplá voda a svaly k nej vysielali ďakovné signály. Bolesť
ustupovala. Do nosa jej udrela upokojujúca vôňa levandule. Uvoľnene sa oprela.
„Čoskoro
to prejde,“ sľúbil jej. „Relaxuj a ja zatiaľ spravím raňajky a zavri
tie ústa, áno, viem variť keď veľmi chcem.“
S hlasným
cvaknutím ho poslúchla. Jej upír chce variť? Nestačí, že tento dom už raz
vyhorel?
Salvator
vstal. Takže takto. Užil si a zase sa vrátia do starých koľají. Že si
robila nádeje!
„Mimochodom,“
povedal a čosi vzal z poličky. „Toto mi Conor pribalil
k batožine.“ Hodil jej knihu a Erin ju v letku zachytila. „Možno
v nej nájdeš inšpiráciu.“ S tým posolstvom sa zvrtol
a vypochodoval z dverí.
Erin
zazrela na knihu. Obočie jej vyletelo až k stropu. „Kamasutra?!“
Keď
prišla do kuchyne, voňala po kúpeli a vlhké vlasy jej padali na plecia.
Mala na sebe len župan a cucfleky podivne vybledli.
Salvator
sa skutočne činil. Mali miešané vajíčka, slaninu, opečené toasty a kopu
zeleniny a ovocia.
Niekoľkokrát
zamrkala. „Kráľ britských upírov v zástere,“ povedala neveriacky. „A ja
nemám foťák!“
Vyceril
na ňu tesáky a poslal ju k stolu, kde sa k nej pripojil, len čo
im nalial čaj.
„Tebe
Conor vážne pribalil Kamasutru?“ nedalo jej neopýtať sa.
„Uhm.
A nechci vedieť, čo tí dvaja ukrývajú v nočnom stolíku. Možno by si
ich mala občas pozvať na vyšetrenie.“
Odrazu
ju to nesmierne zaujímalo. „Čo?“
„Och,
nechcem ťa vydesiť. Ešte včera si predsa bola panna.“
Zase
očervenela. Budú o tom vôbec hovoriť? „A dnes ráno si mi dal Kamasutru.“
Jej
rumenec ho vzrušil. A tá ženská, pre všetko na svete, nesmie nikdy viac
jesť uhorku, lebo z nej skolabuje! „Možno ich spolu preskúmame.“
Rozkašľala
sa. „P-prosím?“
Mykol
plecami. „Alebo sa ti to včera... nepáčilo?“ Čo ak zistila, že ho nechce? Že má
na viac? Nebol k nej práve nežný. Bohovia, veď ju do tej postele dotiahol
násilím!
Vyvalila
oči. „Nepáčilo? Ty si ten kto sa ma ráno stova dotkol!“ obvinila ho.
„Veď si
bola celá modrá! Polícia by ma zavrela za týranie,“ bránil sa.
Mávla rukou.
„Nezveličuj. Keby si nebol upír, chrbát máš samý škrabanec.“
Zasenene
sa usmial. Áno, jeho človiečik teda vie škrabať. Poriadne. „Znamená to, že to
včera nebolo naposledy?“
Odložila
toast a sladko sa oprela o stôl. „To mi povedz ty.“
Jeho.
Celá jeho. Aj s tou drzou papuľou. Pritiahol si ju na kolená
a pobozkal. Stále tak nevinne sladká. Bradavky sa jej pod županom napli.
Výborne, nech nie je jediný, kto trpí.
Vzal jej
nedojedený toast a priblížil ho k Erininým perám. Na tom, že by ju
kŕmil vlastnými rukami, bolo niečo nenormálne majetnícke a napĺňalo ho to
spokojnosťou.
Erin si
poslušne odhryzla. Keby ich tak videli na dvore... Ale nie sú tam. Sú sami, len
oni dvaja a celý svet im môže byť ukradnutý.
Salvator
ju po celý čas hladil po spodnej časti chrbta. Akoby ju to vôbec mohlo odlákať
od tej monštruóznej erekcie, na ktorej takmer sedela.
V takejto
zvláštnej atmosfére pomaly dojedli a Erin sa neustále mrvila. Bola
vzrušená a chcela sa vrátiť do postele. A ten idiot si pokojne
vychutnával čaj s mliekom. Chcel ju dohnať do šialenstva?
Keď
skončil, priblížil pery k jej uchu. „Ako veľmi to chceš?“ zašepkal.
Naskočila
jej husia koža. „Nevieš to sám?“
Voľnou
rukou jej rozhrnul župan a začal dráždiť jednu bradavku. „Viem. Si celá
vlhká. Cítim to, Erin.“
Zastonala
a zaklonila hlavu. Pokožka jej brnela. „Tak na čo čakáš?“ vzdychla na jeho
pery.
Chladne
sa odtiahol a vstal, pričom ju vrátil na pôvodné miesto. „Po jedle by sme
mali chvíľu počkať.“ A začal odnášať riad, akoby sa nič nedialo. Len úsmev
ho prezrádzal.
Erin
zaškrípala zubami. „Už ti niekto povedal, že si nenormálne drzý kretén?“
prskla. Keď ho ona dostane do rúk... a do postele...
„Pár ich
bolo. Čo keby sme si zahrali šach?“
Zamrkala.
Má ju tu takmer nahú a on chce hrať šach? Chce snáď, aby sa zbláznila ako
on? „Tebe to včerajšie odkrvenie mozgu asi neurobilo dobre, čo?“
Upratal
kuchyňu a prešiel k nej. „A kto povedal, že sa tá krv vrátila späť?“
Pohľad
jej skĺzol na napätú látku v jeho rozkroku. „A čo mám urobiť, Ó Vaše
Veličenstvo, aby ste úbohé dievča päť vzal do svojej postele?“ prehovorila
afektovane a do toho sa zatvárila ako prvotriedna šľapka.
„Poraziť
ma v šachu,“ vyzval ju a pomaly odkráčal.
Erin
váhala tri sekundy. S toľkou krvou mimo mozgu to nebude ťažké. „Počkaj
ma!“ rozbehla sa za ním.
Salvator
sa včas otočil, vzal ju do náručia a s veselým smiechom ju odnášal do
svojej izby.
Conor si
prehrabol vlasy. Musí si to priznať – sú v slepej uličke. Ich jediný
podozrivý, Brian, za sebou buď dobre zahladil stopy, alebo s výbuchom nemá
nič spoločné.
Nepoznal
nikoho iného, kto by mal záujem zničiť asi najsilnejšie upírske kráľovstvo na
svete.
Zoe mu
priniesla niekoľko dokumentov o Juliusovi z Pergamonu. Nedávno ho
naštvali, ale nepovažoval ho za impulzívneho hlupáka bažiaceho po pomste. Na to
je príliš inteligentný.
Nemá sa
čoho chytiť. Salvator nemôže zostať ukrytý navždy a už aj tak ho veľkráli
otravovali každý deň, aby zistili, ako sa mu darí.
Keby len
vedeli, ako veľmi netúži po tróne... Keď sa stal Salvatorovým prvým mužom,
urobil to s istotou, že kráľovi sa narodí potomok, ktorý prevezme vládu
nad Britániou. Ale teraz? Erin mu nikdy dieťa nedá.
Obecne
medzi upírmi vládla demokracia. Ak by sa im kráľ nepáčil, zosadia ho
a zvolia si nového. Ale krv mala vždy prednosť. A on nepochyboval, že
Salvator by syna či dcéru vychoval správne.
Vzdychol.
Využil všetky prostriedky, aby dal kráľovský palác čo najskôr do poriadku. Nech
sa má Salvator kam vrátiť.
Dopraje
im ešte týždeň. Potom bude musieť vyjsť s pravdou von a Salvator bude
zase kráľom. Posilnia ochranku, budú opatrnejší... ale bez riadnych dôkazov im
ani zázrak nepomôže.
Ktosi mu
zaklopal na dvere pracovne. Unavene povedal: „Ďalej.“
Do miestnosti
vcupitala Zoe a držala za ruku slabú Aislin. Len nedávno ju pustili
z nemocnice a stále vyzerala ako zbitý pes. Na celom tele mala
škrabance a štichy.
„Ako sa
máš, maličká?“ zaujímal sa úprimne.
Posadila
sa do kresla pred jeho stolom a opatrne mykla plecami. „Už mi bolo lepšie.
Nechcem vám pridávať starosti.“
„Aislin,
ty nie si starosť. Bez teba by bola polka kráľovstva mŕtva. Je načase, aby si
myslela aj na seba.“
Slabučko
sa usmiala. „Závidím vám vaše rýchle hojenie. Ja si cítim každé rebro.“
Ľutoval
ju. Mali by ju premeniť. Veľa vecí by to uľahčilo, ale ona nikdy nenaznačila,
že by mala záujem o nesmrteľnosť.
„Tak čo
vás ku mne priviedlo?“ zmenil tému.
Aislin
si odkašľala a pozrela na Zoe. Tá prižmúrila oči. „No... podarilo sa vám
zachrániť moje lekárske záznamy?“
Prikývol.
„Naši experti preniesli informácie do nového disku.“
Zoe
akoby si vydýchla.
„Je
v nich niečo dôležité?“
Aislin
sa pomrvila. „Možno. Máš k dátam prístup aj teraz?“
Prikývol.
„Nájdi
súbor Pokusy a v ňom zložku Kukučka.“
Začal klikať
myšou. „Kukučka?“
„Odvodené
od kukučieho vajca... pochopíš neskôr.“
„Je tu
ochrana heslom.“ Odkedy si Aislin hesluje záznamy?
Mladá
žena bola čoraz nepokojnejšia. Srdce jej bilo zrýchlene. „Dátum Salvatorovho
nástupu na trón obrátene.“
Conor sa
začínal báť, čo v zložke nájde. Zoe to očividne vedela a prinútila
Aislin povedať mu to. Ale prečo by Aislin niečo tajila? „Som tam. Čo to je?“
„Erinine
krvné rozbory. Otvor si snímky.“
Urobil
to a zamračil sa. „To nie je bežný krvný obraz.“
„Ja
viem. Všetky moje pokusy sú zapísané v bloku na konci. Ale... je tam obraz
jej DNA.“
Prehľadal
niekoľko podivných krvných obrazov, kým nenašiel pre bežného človeka
nepochopiteľné DNA testy. Hneď na nich niečo nesedelo. „Čo to má znamenať,
Aislin?“ šepol hrozivo.
Pokrútila
hlavou, až jej zapraskalo v krku. „Ja neviem. Ale možno je to dôvod útoku.
Možno vôbec nešlo o Salvatora.“
„A
o čo teda? Je v jej krvi niečo cenné?“
„Povedala
som, že netuším. Ale jej DNA... nie je ľudská, Conor. Myslela som si, že je to
jej spojením so Salvatorom, ale začínam pochybovať.“
Tak to
rozhodne bola nová premenná. „Prečo si nám to nepovedala skôr?“
„Považovala
som to za normálne, vzhľadom na jej prepojenie so Salvatorom. A tá vec
v krvi stále spí, je neaktívna.“
„A
nenapadlo ťa, že to môže ublížiť Salvatorovi?“ karhal ju.
Pokrútila
hlavou. „Oboch pravidelne testujem. Salvatora sa tá vec ani nedotkla. Nikdy by
som neohrozila život ani jedného z nich.“
Conor
zazrel na Zoe. „Ty si to vedela?“
Netvárila
sa veľmi previnilo. „Áno. Tiež som to nepovažovala za dôležité, ale od toho
útoku som mala veľa času premýšľať.“ Vytiahla z vrecka USB kľúč. „Toto sú
informácie, ktoré som získala.“
Bez
slova si ich vzal a v tichu prebehol očami v počítači. Čoraz
viac sa mračil. „No, to mení situáciu.“
Zoe
v duchu ďakovala mocnostiam, že ju nevysmial. Bola zúfalá z ich
posadnutosti Brianom. Nechcela zhoršovať Aislininu situáciu, ale došli jej
nervy, preto ju vytiahla z postele a prinútila Conorovi všetko
vyklopiť.
Snáď sa
im podarí prísť na to, či útok bol skutočne namierený na Salvatora.
Odviedla
unavenú Aislin do jej izby, láskyplne ju prikryla a podala jej pohár vody.
Previnilo sa zavrela v komore na potraviny a zavolala Brianovi.
„Začnú
skúmať Erin,“ oznámila mu šťastne. „Podstrčila som im svoje zistenia.“
„Uhm, to
je super.“ Na druhej strane znelo chrúmanie.
„Si
v pohode? Nič zvláštne sa nedeje? Stále na strome?“
„Všetko
po starom,“ uistil ju.
„Ty
chrúmeš popcorn?“ začudovala sa.
„Musel
som si ho spraviť. Toto je lepšie ako kino!“ zvolal nadšene.
Zagúľala
očami. „Ešte sa nepozabíjali?“
Zachechtal
sa. „Nie. Ale kriku je tu dosť,“ povedal posmešne. „Inak hrajú šach, karty...
bežné záležitosti.“
„Prečo
to znie tak nejasne? Brian, čo sa tam deje?“
Upír si
odpil z coly. „Niečo ti prezradím – za tieto dni mi tie storočia mimo
diania stáli.“ Zasmial sa. „Tí dvaja sú na nezaplatenie.“
Z jeho
úst to znelo čoraz horšie a horšie. Už niečo rozbili? Podpálili? Stojí ten
dom vôbec? „Vieš čo, bav sa. Ja tu mám dosť problémov aj bez nich.“
„Verím.
Ou... to bola sila, páni. Kto by to bol o Salvatorovi povedal?“
Vzdychla.
„Maj sa, Brian.“
„Čau
čau.“ A zložil.
Brian,
sediac na strome, mal na kolenách popcorn, v jednej ruke colu
a v druhej ďalekohľad. Vzdychy počul aj na takúto diaľku.
Tí dvaja
boli ako dve nadržané fretky posilnené Viagrou. Keď dohrali šach – a on
vedel, že Salvator nechal Erin vyhrať – dali si obed a partičku
vyzliekacieho pokeru.
Teraz si
to rozdávali na zemi v obývačke a ani sa nenamáhali zatiahnuť závesy.
Po
nekonečnej hodine fučania a stonania sa konečne upokojili a ľahli si
pred krb. Salvator si k sebe chrbtom pritiahol Erin a jemne ju
objímal.
„Ty si
naozaj netušil, že mám len šestnásť, keď si ma uhryzol?“ opýtala sa
s úsmevom neveriacky.
Upír ju
pobozkal na spánok a hladil ju po hladkom brušku. „Bol som tak sústredený
na tvoju AB, že mi to uniklo,“ priznal.
Veselo
si zahryzla do pery. „Až tak ti chutí?“
„Miláčik,
je to ako lahodné víno medzi viacerými značkami piva.“
Telo sa
jej otriaslo smiechom. „Lepšie prirovnanie ťa nenapadlo?“
„Nuž,
ešte by som mohol povedať ako čistokrvný pes medzi pouličnými orechmi, ale
nechcem byť nakopnutý do partií, ktoré sa len teraz prebrali.“
Erin ho
pobavene plesla. „Si vážne nemožný. Ako si sa ty dostal k trónu, to mi je
záhadou.“
Brian
ich ani nemusel vidieť, aby vedel, že sa Salvator celý napol a ustrnul.
Jeho samotného pichlo pri srdci.
„Nie je
to žiadny hrdinský príbeh,“ povedal vecne. „Bol som Brianova pravá ruka, prvý
muž. Najlepší priateľ.“ Odmlčal sa, akoby sám tým slovám neveril. Popravde,
Brianovi sa to tiež zdalo ako z iného života. „Kedže nemal potomkov,
koruna pripadla mne. Nikto proti mne nevystúpil a tak som sa snažil urobiť
všetko, aby to tak zostalo.“
Erin sa
k nemu otočila. „Chcel si byť kráľom?“
Mykol
plecami. „Počítal som s tou možnosťou. Vtedy upíri umierali vo vysokých
počtoch, viedlo sa veľa vojen. Ale za Brianom som smútil. Kedysi.“
Áno,
kedysi. Teraz zrejme ľutuje, že ho nezabil, kým mal príležitosť.
„Bol
dobrým kráľom?“
Oboch
mužov jej otázka prekvapila. Brian nad tým nikdy neuvažoval a Salvator
nespochybňoval činy svojho bývalého kráľa.
„Bol...
kráľom svojej doby. Stredoveku. Bojoval za svojich a proti všetkým.“
Brian
zovrel pery. Nebol práve kráľom kráľov, ale chránil si čo bolo jeho. Podporoval
veľkráľov a ľudí nemal práve v láske. Zarazilo ho, že Salvator
nevymenoval všetky jeho nedostatky. Mal ich viac než dosť.
„Odkiaľ
vôbec pochádza?“ vyzvedala ďalej Erin. „Teda, ty si Talian, pardón, Riman,
takže pochybujem, že ste sa zoznámili len tak.“
„Brian
pochádza odtiaľto, z Írska,“ prezradil jej. „Ja som sa sem dostal počas
útokov a založenia Londýna a už som tu zostal. Brian bol samotár, ale
mal charizmu. Nebol som pri jeho korunovácii. Našiel ma o mnoho rokov
neskôr. Mal som malý hrad uprostred ničoho a on vycítil, že som upír.
Prizval ma do svojho kráľovstva. Keďže k Rímu som už dlho nepatril,
súhlasil som. Chýbala mi spoločnosť iných upírov.“
Brian si
odfrkol. Vraj chýbala. V celej usadlosti žil sám, služobníctvo sa mu
vyhýbalo a lovil počas noci ako prízrak. A preťahoval všetky povoľné
ženy.
„Páni.
A Brian je rovnako starý ako ty?“
„Pár
dekád hore-dole.“
„Nikdy
sa nenamáhal nájsť si kráľovnú?“
Brianovi
takmer zabehla kola.
Salvator
sa zasmial. „Myslím, že svoju budúcnosť videl inak.“
„Aha.“
Erin sa mu uložila na hrudi. „Neviem prečo, ale mám pocit, že o ňom ešte
veľa nevieme.“
S tým
Salvator súhlasil. Briana určite nevideli naposledy...
Dakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatMoc děkuji :-)
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatmoc děkuji
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu ☺
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další skvělou kapitolu. A hlavně že se Brian baví 😁.
OdpovědětVymazatTak to zatím vypadá, že vše je na dobré cestě. Jen se bojím, co se pokazí. Děkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolu :-)
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu úžasnú kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem.Zuzana
OdpovědětVymazatděkuji
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazat