Temné puto 7

Brian s úsmevom načúval ich slovným výmenám. Konečne si to povedali. Musel uznať, že sa náramne bavil na Erininej opitosti.

Keby vedel, že im stačí len jeden slabý moment a fľaša Absinthu, dávno by im trochu oslabil mozgy.

Za tie dni, čo ich tajne sledoval, vycítil ich bolesť. Roky klamstiev a poloprávd sa na nich kruto podpísali.

Unavene sa oprel o kmeň stromu. Strážil ich deň-noc. So sebou mal len zásoby krvi a spával maximálne hodinu, usadený vo vetvách stromov. Nebolo to dvakrát pohodlné. Navyše musel byť neustále zamaskovaný. Vojenské maskáče neboli nijak pohodlné a stebielka trávy a listy si bude z vlasov vyberať celé týždne. Maskovacie farby na tvár si ani nezmýval.

Cucol si zo sáčku B negatív, zatiaľ čo počúval Erin tichučko vzlykať vo svojej izbe. Bola zničená, ale potrebovala túto facku. Salvator prišiel o veľa sily, ktorú bude potrebovať. Obzvlášť ak si naňho zasadol Julius. Ten démon je nebezpečnejší, než si všetci myslia. A on nemá jediný dôkaz, ako proti nemu poštvať upírov. O anjeloch ani nehovoriac.

Neustále mu v hlave vŕalo Zoeino podozrenie. Žeby Erin skutočne nebola len človek? Myslel si, že si jej rodokmeň naštudoval dôkladne. Jej rodičia sú náboženskí fanatici zo silno veriacej línie. Pôvodom zo Škótska, odkiaľ sa jej predkovia presťahovali po druhej svetovej vojne.

Čo mu uniká? Ľuďom sa vždy rodia len ľudia. Bez výnimky. Tak ako sa upírom rodia len upíri. A Erin je vo všetkých ohľadoch človek.

Opäť zavolal Zoe. Tentoraz ho nezrušila. „Brian, dostaň ma láskavo z tohto blázinca, než niekoho zavraždím,“ povedala namiesto slušného Prosím.

„Problémy?“ uškrnul sa.

„Problémy boli, keď sa zistilo, že si nažive. Problémy boli, keď súdili Annie za Izabelline činy. Toto je peklo!“

„Stále ste sa s vyšetrovaním nepohli?“

„Conor trvá na tom, že všetko je tvoja vina. Špióni nenašli jedinú slušnú stopu. Nikto ma tu neberie vážne. A Aislin sa zotavuje z otrasu mozgu. Všetci sme zavretí v Conorovom sídle a ja prichádzam aj o tú poslednú bunku zdravého rozumu. A prisahám, ak mi Oliver ešte raz pozrie na zadok, urvem mu všetky vytŕčajúce časti tela!“ vyzúrila sa.

Brian zaťal zuby. Teraz naozaj nie je čas na Oliverove dráždenie hada v podobe nazúrenej Zoe. „Ten je naša posledná starosť. Čo Javier? Už sa dal do práce?“

Javier bol skutočne veľkým problémom. Tak ako Zoe, aj on bol len nasadeným špiónom a mal iného zamestnávateľa. Teda zamestnávateľov. A roznášal informácie, ktoré teraz nemali opustiť kráľovstvo.

Upírka si odfrkla. „Všetko už vykecal. Ešte v to ráno po výbuchu.“

Brian zanadával. „Robí niečo podozrivé?“

„Nie. Neaktivoval zvyšných agentov. Čo je dobré, lebo to necháva na nás a nezaťahuje do toho iné frakcie. Teda aspoň jeho šéfovia si to očividne neželajú.“

„Aj to je lepšie ako nič.“

„Pravda. Ale to je jedno, týchto tu ešte ustrážim. Ako to ide v Aylesbury? Ešte sa nepozabíjali?“

Zachechtal sa. „Nemajú k tomu ďaleko. Našťastie sa zdá, že ich tu nikto nenašiel. Pokiaľ teda niekde v Číne nezačujú ich hádky. Jačia po sebe ako paviány.“

„Aj to je pokrok.“

„Keď vravíš. Zistila si niečo nové o tej anomálii v Erininej krvi?“

„Nič relevantné. Čokoľvek to je, je to neaktívne. Erinina rodina je rozhodne ľudská.“

„Nijaké výnimky?“

„Skôr jedna zvláštnosť. Vieš, že Erin je jedináčik? To je trochu divné na hodnoty, ktoré vyznáva jej rodina. Veď vieš, sex len za účelom oplodnenia, žiadne predchádzanie tehotenstvu a podobné nezmysly.“

„Áno, je to neobvyklé. Ale možno si jej rodičia len povedali, že sex nie je zaujímavý.“

„Tiež som si to myslela, ale niečo sa mi podarilo nájsť. Jej matka dvakrát potratila ešte pred jej narodením. Druhý potrat bol sprevádzaný komplikáciami a museli ju operovať. Aká je podľa teba šanca po tom všetkom otehotnieť?“

„É, malá? Nie som práve osoba s maternicou, Zoe.“

Zoe na druhej strane gúľala očami. „Áno, malá. Tak ma napadlo, čo ak si Erin osvojili?“

„O tom by predsa boli záznamy.“

„Nie nevyhnutne. Všade je Erin uvedená ako ich biologická dcéra. Je to možno bláznivá teória, ale čo ak jej rodičia zatajili druhý potrat a jednoducho si našli vhodného opusteného novorodenca?“

„A kde by si len tak našla pohodené dieťatko?“

Aj na to mala odpoveď. „Napríklad v neďalekom sirotinci vedľa kláštora mníšok?“

To už bola stopa. „Je možné, že by tam boli nejaké záznamy?“

„No, ten kláštor už neexistuje. Ukázalo sa, že sa tam konali nekalé praktiky s adopciami. Aká náhoda, čo?“

Vskutku. „Je možné vykonať nejaké vyšetrovanie?“

„Za týchto okolností? Ešte aj na prechádzku po dvore potrebujem povolenie! Toto je mimo môj dosah, Brian.“

Nevadí. Pošle tam svojich mužov. „Som vďačný aj za to, Zoe. Pokračuj a nenechaj sa chytiť.“

Zasmiala sa. „Ja? Ty si ten, kto kempuje pri úkryte kráľa britských upírov.“

„Chápem, chápem. Maj sa, Zoe.“

„Drž sa, Brian.“

Upír zložil a sledoval zapadajúce slnko. Koho si to Salvator priviedol do domu? A je to skutočne on, na koho bol mierený útok?

Erin nemohla uveriť, že jej Salvator zatajil tak dôležitú vec. Ako si to mohla za toľko rokov nevšimnúť? Bola až tak sebecká?

V tej chvíli sa nenávidela. Schúlená do klbka na svojej posteli ignorovala hlad aj únavu a len čumela do neznáma. Kiež by sa dokázala zbaviť toho puta. Dala by za to čokoľvek. Len aby Salvator viac netrpel.

Niekoľkohodinový plač ju nakoniec natoľko vyčerpal, že zaspala.

Netušila, že Salvator stojí pred dverami, opretý o stenu, a ľutuje každé jedno slovo, ktoré jej povedal. Jej plač z neho vysával všetko teplo.

Keď vzlyky ustali, dopotácal sa do svojej izby a hodil sa na posteľ. Prečo jej dokáže len ubližovať?

Možno by si mal konečne pripustiť, že to nezvláda. Mal by odstúpiť z trónu a zmieriť sa s tým, že čoskoro aj tak umrie, pretože Erin sa rozhodne nenechá premeniť na upírku.

Erin prebral uprostred noci hlad. Od rána nejedla a jej žalúdok sa dožadoval svojej porcie. Dávno ho rozmaznala tým, že Salvatorovi v noci tajne vyjedala chladničku.

Potichu na seba hodila župan a cupitala tmavým domom k jedinej láske svojho života, ktorá ju po otvorení privítala svetlom a zásobami jedla.

Okamžite do seba natlačila toast, odjedla zo šalátu a oči jej zažiarili pri pohľade na čokoládový koláč. Zahryzla doň a svet bol zase o niečo krajší.

Ktosi za ňou si odkašľal.

V panike sa otočila, v ústach koláč, v jednej ruke mlieko, v druhej pohár. Salvatora ten pohľad pobavil.

„Takže to ty si mi celé tie roky kradla zásoby.“ Stál tam ako boh pomsty, polonahý a strapatý. Skoro, ale len skoro, lepší ako ten čokoládový koláč.

Erin si uvoľnila ruky a dojedla koláč. „Na chladničke nebol zámok,“ bránila sa.

„Chutí?“

Previnilo prikývla. Napila sa mlieka. Nenápadne poškuľovala po ďalšom kúsku koláča.

Salvator podišiel bližšie. „Už ti je lepšie?“ zaujímal sa úprimne.

Lepšie? Bolo jej nanič ako ešte nikdy. „Nie,“ povedala s pohľadom upretým do zeme. „Prepáč, už pôjdem. Bola som len hladná.“ A mala ten luxus, že svoj hlad mohla uhasiť.

Chystala sa odísť, ale Salvator ju chytil za lakeť a oprel o linku za ňou. „Erin, pozri sa na mňa.“

Nedokázala to. Salvator bol pre ňu cudzí. Nikdy nestrávili toľko času spolu a je jasné, že im to neprospieva. Cítila sa pri ňom malá ako mravec a nemalo to nič spoločné s jeho úctyhodnou výškou dvoch metrov. „Prosím, pusti ma.“ Inak sa mu tu zosype.

„Nechcel som, aby si sa to dozvedela takto. Bol som nahnevaný a neovládal som sa.“

Konečne k nemu zdvihla uslzené oči. „A ako si mi to chcel oznámiť? Na smrteľnej posteli?“ Vytrhla ruku z jeho zovretia. „Myslela som si, že sme si niečo vybudovali, Salvator. Aspoň kúsok vzájomného porozumenia. Ale ty si mi ani nedal možnosť dokázať ti, že ťa nevnímam ako nepriateľa. Nikdy si ma nebral ako rovnocennú.“ A to bolelo najviac. Nikdy mu nebola dosť dobrá. Ani len na to, aby poznala takú banalitu, ako pravidlo nedobrovoľne danej krvi. Nebola preňho nič, len prostriedok prežitia.

Salvatorovi jej slzy fyzicky ubližovali. Zvieralo mu srdce. Po celý ten čas ho ľúbila. Chcela mu dať všetko a on si to nevšimol. „Len som ťa chcel chrániť. Vzdala si sa všetkého, aby som prežil.“

Smrkla. „Vzdala. Ale nič som nedostala na výmenu. Len lži a nenávisť tvojich poddaných. Vieš, ako veľmi mi na nich záleží? Myslela som, že budú mojou rodinou a dostala som len nenávisť. Kvôli tebe.“

Tie slová boleli. Nikdy ho nenapadlo, že Erin by si skutočne mohla obľúbiť kráľovstvo plné pijavíc. Bojovala predsa proti nim. „Prosím neplač. Napravíme to.“ Zotrel jej slanú slzu z tváre. Erin nad tým dotykom privrela oči.

„Už niet čo naprávať. Je neskoro. Príliš neskoro,“ povedala temne. Vzdala sa. Vyprchala z nej nádej. Kedysi verila, že je aspoň malá šanca, že so Salvatorom budú spolu. Teraz už len dúfala, že ho bude stretávať čo najmenej.

Nechala ho stáť v kuchyni a s bolesťou v srdci kráčala po schodoch nahor. Kolená sa jej triasli. Srdce sa jej rozpadalo a cez slzy sotva videla.

Na odpočívadle to už nezvládla a musela sa oprieť o zábradlie.

Dorazu ju zovreli dve mocné ruky a trochu necitlivo ju opreli o stenu. Salvator sa nad ňou týčil ako hora a temné oči sa zdali ešte tmavšie.

„Som kráľ a ja rozhodnem, kedy je neskoro,“ zavrčal.

„Pusti ma!“ jačala.

„Nikdy viac.“ Nadvihol ju, omotal si jej nohy okolo pása a pobozkal ju. Po trinástich rokoch urobil to, na čo mal chuť už v deň, keď sa spolu pobili.

Erin od šoku zmeravela. Sníva sa jej. Tak ako už mnohkrát. Ibaže pocit Salvatorových pier bol viac než reálny a jeho jazyk stváral veci, ktoré by si sama určite nevysnila.

Prázdnotu v jej vnútri nahradila pálčivá potreba. Salvator sa jej dotýka. Jeho pevné telo ju pritláčalo k stene a zubami jej nežne zahryzol do spodnej pery.

Zastonala a prehrala ten boj. Ruky zaborila do jeho zlatistej hrivy a bozk opätovala. Takmer vyvrcholila, keď jazykom našla jeho tesáky. Toto chcela. Túto blízkosť a pocit tepla. Priam horúčavy.

Salvator dostal erekciu v momente, keď na jej perách ochutnal zvyšky čokolády. Erin mu možno od začiatku odporovala, ale teraz sa mu roztopila v náručí.

Mal chuť zatriasť ňou, prečo ho toľko rokov trápila. Toto mohli mať už dávno. A rozhodne si to vykompenzujú. Počnúc dneškom.

Erin zaznamenala, že sa s ňou svet hýbe, keď ju Salvator odnášal do svojej izby. Ani na chvíľu od nej neodtrhol pery. Len čo prekonali schody, zase ju oprel o stenu.

„Salvator,“ zastonala. V hlave mala milión dôvodov, prečo by mu mala vraziť a ujsť. A len jediný prečo by mali pokračovať. A ten jediný vyhral. Chcela vedieť, či je Salvator naozaj taký dobrý ako sa šepkalo medzi upírmi. Na jeho posteľové výkony sa skladali ódy.

„Zastav ma, do toho,“ pokúšal ju, keď jej rozväzoval župan. Chcel ju nahú a to hneď.

Erin prechádzali elektrické výboje, keď ju jeho ruky pohladili po nahej pokožke. Ochotne mu pomohla zbaviť ju župana, pod ktorým mala len spodné prádlo. „Nenávidím ťa,“ vzdychla.

Salvator ju pobozkal na krk. Pošteklil ju jazykom. Bohovia, bola rozkošná. A mala na sebe ladiacu súpravu krajkového prádla. „Áno? Nenávidíš ma?“ Zaboril jej ruku do vlasov a zaklonil jej hlavu. „Tak bojuj, Erin.“

Plná adrenalínu sa mu pokúsila vytrhnúť. Chcela ho zmátiť, hodiť na posteľ a robiť s ním veci, ktoré slušné ženy nerobia. „Choď do pekla!“ Po lícach jej tiekli slzy dlhoročnej frustrácie. A nebolo to jediné miesto na tele, kde bola úplne vlhká.

„Rád. A ty ma tam budeš sprevádzať.“ Jemne jej zahryzol do krku, nadvihol ju a prehodil si ju cez plece.

„Salvator! Ty necivilizovaný grobian!“ okríkla ho a pokúšala sa mu päsťami ublížiť. Sotva to cítil. Musí ju mať. Keby ho nechcela, nedotkol by sa jej. Ale to dievča je v jednom ohni a on tiež. Rozrazil dvere do svojej izby.

„Už si mi nadávala aj horšie, cukríček, strácaš fantáziu,“ zavrčal na ňu.

„Hulvát! Nie som tvoja hračka, tak ma láskavo pusti, inak...“

Hodil ju na obrovskú manželskú posteľ s nebesami, až nadskočila. Vlasy jej lietali okolo tváre. „Inak čo? Zabiješ ma? Prosím. Rád si dám súboj ako predohru.“

Och, ten namyslený, egoistický upír si myslí, že vyhral? Chcela ho. Veľmi. Ale nech sa prepadne, ak mu to uľahčí. Jej upír sa musí naučiť, že ona nie je žiadna poslušná ženuška.

Postavila sa na posteli, než ju stihol chytiť. „Nemysli si, že si ma sem odvlečieš a ja roztiahnem nohy!“

Uškrnul sa. „Ale áno, presne to urobíš. A ešte ťa to bude tešiť.“ Jedinou rukou ju chytil za stehno, zhodil ju späť na posteľ a pretočil ju na brucho. Keby nebola panna, v momente je v nej. Ani on však nie je taký krutý, aby jej ublížil týmto spôsobom.

Erinin výkrik udusil vankúš a keď sa spamätala, teplá dlaň jej prechádzala po zadku a mierila k brušku. Napla svaly. Salvator bol blízko, hruďou sa dotýkal jej chrbta.

„Dúfam, že nie sú tvoje obľúbené,“ povedal sekundu pred tým, než jej roztrhol nohavičky a odhodil ich na zem.

„Barbar!“ podarilo sa jej zvriesknuť. Potom jeho ruka doputovala až medzi stehná a prikryla jej citlivé miestečko. Erin zastonala. Vzrušovalo ju, že ju premohol.

„Och, čo to tu máme?“ Prešiel po hladkej pokožke. „Niekto sa už pre mňa pripravil.“

Očervenela. Pravidelne chodila na voskové odstraňovanie chĺpkov a teraz to ľutovala. Ktovie, či by bola preňho rovnako príťažlivá, keby vyzerala ako Yeti.

Ale čo si to nahovára, Salvator si nevrzol trinásť rokov. Pretiahol by aj lepšie vyzerajúcu opicu.

„Nefandi si,“ odsekla.

„Hm, zbožňujem, keď sa brániš.“ Prisal sa na citlivú pokožku medzi krkom a ramenom. „A pritom vieš, že to chceš.“ Prstami prešiel po Erininom vlhkom a vzrušenom pohlaví. Áno, rozhodne ju nenúti.

„Toto ti vrátim,“ vyhrážala sa mu bez dychu. Ešte chvíľu a niečo sa stane. Celé vnútro sa jej napínalo a Salvatorove prsty nemali zľutovania. Krúžili, skúmali a dráždili. Toľkokrát o tom snívala...

„V to úprimne dúfam.“ Ponoril do nej jeden prst. Viac nepotreboval. Trinásť rokov frustrácie sa na nej podpísalo. Divoko vyvrcholila, stiahla sa okolo neho a vykríkla.

Zmietala sa ako ryba na suchu a jeho silné ruky ju ani jediný raz nepustili. Anjeli na nebesiach, túto silu chcela kedysi premôcť? Nedokázala ani myslieť, ako ňou prechádzali vlny rozkoše. Takže takýto je to pocit. Šťastne sa usmiala.

Prudko sa otočila k svojej pijavici a pobozkala ho. Nebolo možné ignorovať jeho mohutnú erekciu, ktorá ju tlačila na stehne. Stále mal na sebe nohavice.

„Daj si to dolu.“ Spoločnými silami ho zbavili jediného kusu oblečenia a jej podprsenka preletela izbou ako posledná.

„Už nikdy ani len nenaznač, že ťa beriem ako dcéru,“ varoval ju. „Inak budem zlý.“

Rukami mu prešla po svalnatej hrudi. Takto to dopadne, keď si trinásť rokov lieči nedostatok sexu v posilke. „Už sa bojím,“ odvetila vzrušene.

„Potvora drzá!“ Vzal do zubov jednu napnutú bradavku. Erin zasyčala a prehla sa ako luk. „Je čas naučiť ťa, kde je tvoje miesto.“

Erin nedokázala nájsť chytrú odpoveď, keď sa jej tak dotýkal. Len nemo prosila o viac. Netrvalo dlho a bola znovu vzrušená. Musela mať na pamäti, že Salvator uprednostnil jej potešenie pred svojím. Muselo ho to už fyzicky bolieť.

Postrčila ho do hrude a prinútila ho ľahnúť si na posteľ. „Teraz sa budem hrať ja.“ Nečakala, kým to pochopí, vzala ho do dlane a užívala si jeho ston.

Anjeli na nebesiach, bol obrovský a tvrdý ako skala. Dlhé roky si predstavovala túto chvíľu, ale nič ju nemohlo pripraviť na trinásť rokov sexuálne frustrovaného upíra.

Salvator sa prehol, ešte viac sa natlačil do jej dlane. Na špičke sa zaleskla kvapka. Potom mu oči takmer vypadli z jamiek, lebo Erin ho oblizla a vsala do úst. Obklopilo ho vlhké teplo a on si v hlave musel začať recitovať periodickú tabuľku, aby sa nestrápnil.

Erin sa v duchu usmiala. A vraj porno nie je náučné. Vzala do rúk ťažký miešok pod penisom a Salvator bol nútený ju odstrčiť.

„Také ľahké to nebudeš mať.“ Násilne ju hodil zase na posteľ a roztiahol jej nohy. Tie dlhé nohy, o ktorých sníval nejednu noc.

„Chcela som ti len uľaviť,“ povedala gýčovo nevinne. Len oči sa jej blýskali. Salvator si nikdy nevšimol to množstvo dôvery, ktoré doňho vkladala. Vedela, že je silnejší a že ju to bude bolieť, ale dovolila mu pokračovať.

Sklonil sa k nej a vášnivo ju pobozkal. Bola tak sladká. Jemná. Dotkla sa jeho líca. Jemne ho pohladila prstom.

„Vždy si bola moja,“ zašepkal. „Vtedy som klamal.“

Rozbúšilo sa jej srdce. Tie slová pre ňu veľa znamenali. Voľnou rukou ho objala. „Som rada, že si ma uhryzol. Že si ma dostal preč od tých maniakov.“

Vydýchol si. Potreboval to počuť. Že neľutuje. Jemne sa jej prisal na krk. Vzrušene sa zachvela.

„Napi sa,“ povedala tichučko.

Salvator sa odtiahol. „Čo prosím?“

Erin naňho uprela oči zbitého šteňaťa. „Chcem, aby si sa napil. Tentoraz to bude dobrovoľne daná krv.“

Zahmlelo sa mu pred očami, ale pokrútil hlavou. „Nie. Neurobí ti to dobre.“ Navyše v tejto chvíli ju chcel vidieť kričať iným spôsobom.

„No tak. Napi sa a stlm bolesť.“ Nemohla uveriť, že to hovorí. Vždy považovala upírske endorfíny za nepriateľa. Teraz však chcela dať Salvatorovi, čo potrebuje. Všetko, čo potrebuje.

Zbiehali sa mu slinky. „Nikdy si to nechcela. Odmietam sa napiť len aby si si niečo dokázala, Erin. Neveríš našim endorfínom.“

Zdvihla k nemu hlavu a pobozkala ho. „Tak mi dokáž, že im veriť môžem.“ Prstom nadvihla jeho hornú peru a prešla ním po tesáku.

Salvator zastonal. Tá možnosť, že by po trinástich rokoch ochutnal plnohodnotnú krv... Priblížil pery k pulzujúcej žile. „Si si istá?“ šepol.

Preglgla. „Áno.“ Objala ho. Chcela mu uľaviť. Jej vinou trpel.

Salvator odhalil tesáky a ponoril ich do horúcej pokožky. Milisekundovú bolesť utlmil patričnou dávkou endorfínov a takmer so strachom si doprial plný dúšok.

Pred očami mal ohňostroj. Erinina jedinečná krv chutila lahodne a okamžite mu obnovovala sily. Pomaly pil, nechal ju pocítiť vplyv endorfínov, aby ich pochopila.

Erin jemne pípla, keď prenikol pokožkou, potom ju zaliala vlna vzrušenia a radosti. Usmiala sa a vychutnávala si to.

Necítila sa inak. Nemala pocit, že ju endorfíny k niečomu nútia. Chcela, aby Salvator pil a to sa nezmenilo. Ale zároveň vedela, že kedykoľvek je schopná povedať stop a neroztrhá jej to mozog na kusy, ako sa vždy obávala.

Nechala sa unášať vlnou, zatiaľ čo Salvatorovi prechádzala dlaňami po chrbte, aby mu dala najavo, že je všetko v poriadku. Tak ako má byť. Tak ako to malo byť už dávno.

Salvatorovi stačilo minimum, aby bol opäť pri sile. Zacelil drobné ranky a odtiahol sa. Erin sa usmievala a oči sa jej leskli.

Nedokázal viac čakať. Jej krv a obnovená sila mu vzali sebaovládanie. Nastavil svoj tvrdý penis k jej vlhkému otvoru. Neskôr sa s ňou pohrá. Bohovia, ako sa s ňou len pohrá! Ale teraz potrebuje toto. Okamžite.

Pomaly postupoval vpred, kým nenarazil na bariéru a Erin sa zachvela. Nemohli sa tomu vyhnúť.

Pomaly prikývla a zovrela povlečenie v očakávaní bolesti.

Salvator sa zastavil a pohladil ju po zaťatých pästiach. Prinútil ju uvoľniť ich, zdvihol jej ich k hlave a preplietol im prsty.

Niečo v tom geste ju hlboko upokojilo. Je to Salvator. Nechce jej ublížiť. Vydýchla si. Dotkli sa čelami.

Prirazil.

Erin vykríkla a celá stuhla. Nerobila si nádeje, že to bude bezbolestné, ale príjemné to naozaj nebolo.

Salvator sa nehýbal a trpezlivo čakal. Nenávidel výraz bolesti v jej tvári. Akoby jej neublížil už dosť.

Po chvíli konečne vydýchla a svaly sa jej uvoľnili. Našla jeho oči, hľadala v nich oporu. Upokojujúco na ňu mrkol. Pustil jednu dlaň a nenáhlivo prechádzal rukou po jej tele až k miestu, kde boli spojení. Pohladil ju po citlivom výčnelku a vzrušenie sa vrátilo.

Vytiahol sa a prirazil. Erin sa vyklenula ako luk. Začal sa pomaly pohybovať a ona mu vyšla v ústrety.

„Chutilo?“ opýtala sa s úsmevom.

„Nemáš ani poňatia,“ zachrčal a nežne jej zahryzol do pery.

Opatrnosť sa z ich pohybov rýchlo vytratila. Nekonečné roky trápenia si vyberali svoju daň v podobe neutíchajúcej potreby a energie.

Salvator pocítil, že sa okolo neho začína sťahovať a nezvládol to. Vykríkol ako ranený lev a vyvrcholil, až takmer stratil vedomie.

Erin ho mocne objala nohami. Ten pocit sa jej páčil. Že je v nej. Bol silný, omnoho silnejší než ona, mohol urobiť čokoľvek. Ale ovládal sa. Neublížil jej. Aspoň nie viac než bolo nevyhnutné.

„Ty, Salvator?“ napadlo ju.

„Hmm?“ zamrmlal s perami na jej krku.

„Čo ochrana?“ Asi to mali prebrať už skôr, ale hormóny robia svoje.

Pohladil ju po pleci. „Človek s upírom neotehotnie a navyše viem, že ešte nie si v správnom dni cyklu,“ uistil ju. Aj keď ho predstava malého dieťatka s červenými vláskami dojala viac, než by si pripustil.

Erin sa pomrvila. „Ty si stále... tvrdý?“

Zasmial sa. „Trinásť dlhých rokov, Erin.“ Podoprel sa nad ňou, aby si videli do tvárí. „Tak ľahko z toho nevyviazneš.“ A pustil sa do druhého kola.

A tretieho.

A štvrtého.

Erin prestala svoje orgazmy po piatom počítať a matne si spomínala, ako Salvator naposledy vykríkol a konečne sa unavil.

Zaspala roztrasená a pritisnutá k nemu, zatiaľ čo cez nich prehodil prikrývku a objal ju tak mocne, až sa nedokázala pohnúť. A cítila sa slobodnejšie než kedykoľvek v živote.