pondělí 16. března 2020

Temný únik 10




Zoeine oči potemneli a ruka inštinktívne zamierila k ukrytej dýke na opasku, ale ovládla sa. „Keďže si ma ešte neudala, predpokladám, že požaduješ za svoje mlčanie protislužbu.“
Jordana potlačila spokojný úsmev. Salvator Anglický má okrem Juliusa ešte jedného nepriateľa. Briana, jeho predchodcu na tróne.


Bývalý kráľ Veľkej Británie v stredoveku zradil svoju rasu, privolal na Britániu skazu v podobe krutého zabíjania medzi ľuďmi, upírmi a vlkolakmi, nafingoval vlastnú smrť a rozhodol sa získať moc nečestnými prostriedkami. Len nedávno sa na jeho činy prišlo a odvtedy je z neho hľadaný zločinec. Tiež je verejne známe, že má na Salvatorovom dvore svojho veľmi informovaného špeha, ktorého nie a nie odhaliť.
Veď kto by podozrieval nevinnú, roztomilú a oddanú Zoe, ktorá Salvatorovi slúžila toľko rokov?
Danny by to tiež nenapadlo. V prvom rade jej do záležitostí upírov nič nie je a Brian nemá dôvod zaujímať sa o vlkolakov. Nedávno však vycítila upíra vo svojej prítomnosti, keď bola za svojimi spojencami, keď zháňala nové doklady a keď podvádzala na letiskách.
Žiadny vlkolak by toho schopný nebol, nemajú inštinkty ako ona. Ibaže Danny to vedela. Cítila. Dalo jej to určitú námahu, ale nakoniec spozorovala Zoein štýl sledovania a sama na ňu nasadila svojich ľudí.
Čoskoro vedela všetko. A bola pripravená svoje vedomosti využiť.
Keby sa nenachádzala v danej situácii, možno by povedala Salvatorovi pravdu. Ale aj ona je zločinec a preto musí voliť medzi zlým a horším.
„Tajná polícia. Hovor!“
Zoe prekvapene pootvorila pery, potom nadvihla obočie. „Nehovor mi, že niekto prebudil spiacich agentov!“ zastonala.
Danny sa na ňu zamračila. Potrebuje odpovede a potrebuje ich hneď. „Zoe, rozprávaj! Čo vieš a čo mi hrozí?“
Upírka si nepokojne prehrabla vlasy. „Veľkráli upírov a kráľovský dvor vlkolakov túžili po mieri dávno pred podpísaním všetkých dohôd. Ľud však nebol pripravený. Nechceli sa prestať medzi sebou biť. Naši a tvoj kráľ však pochopili, že keby naše rasy spojili sily, boli by neporaziteľné. Obzvlášť v boji proti ľuďom, ktorí po nás od stredoveku šli. Na niekoľkých neoficiálnych stretnutiach sa teda dohodli, že svojich najlepších bojovníkov spoja, vytrénujú a tak pomaly zmenia systém od najnižších úrovní. Na každom dvore je umiestnený minimálne jeden agent tajnej polície zodpovedajúci sa len najvyššiemu dvoru alebo Nikolaiovi. Vyšetrujú prípady, ktoré ohrozujú našu suverenitu, alebo by mohli mať škandálne následky. Obvykle ide o veľmi ťažké zločiny a vinník nie je postavený pred verejný súd. Na Salvatorovom dvore patrí k tajnej polícii Javier a Oliver je vo výslužbe.“
No výborne, dvaja z troch Salvatorových ochrankárov sú tajní agenti a Zoe je nastrčený špión. Môže to byť ešte horšie?
Danny si zahryzla do pery, aby z nej nevyšiel prúd nadávok. „Georgy je jedným z nich,“ priznala neochotne. „Pristihla som ich, keď mali poradu. Na pomoc im prišla Lydia z najvyššieho dvora.“
Zoe zasyčala. Lydia je jedna z najnebezpečnejších žien medzi upírmi a niekedy naháňa hrôzu aj samotným veľkráľom. Je až príliš chytrá, smrtiaca a dotieravá.
„Idú po tebe, však?“ tipla si.
Danny sa zničene posadila za stôl. „Vedia len, že niekto prevádza vlkov spoza Uralu až sem. Prišli na moje cestičky.“
„To je všetko? Nič viac?“
„Nuž, rodiny zatiaľ nenašli. George si stále myslí, že som vlčica. A môj strýko David sa chystá zvrhnúť Nikolaia,“ vysypala jej všetky svoje problémy. Aj tak to už horšie nemôže byť.
Zoe odsunula stoličku na opačnom konci a zamyslela sa. Je v záujme všetkých, vrátane Briana, aby britské kráľovstvo nepadlo. Cez Salvatora majú upíri najlepšie vzťahy s vlkolakmi a tie budú potrebovať, keď vypukne blížiaca sa vojna s Juliusovými silami.
Jordanin druh je na tenkom ľade. Nikolai ich môže opäť zahnať do pustatiny v Rusku, alebo prijať fakt, že jeho spôsob vlády je nanič a len on môže za utrpenie, ktoré tak dlho znášali.
V každom prípade ho čakajú neľahké chvíle. Samozrejme, len ak v sebe Danny nájde dosť sily bojovať o svoje práva.
„Chceš si nárokovať na jeho trón?“ opýtala sa jej Zoe.
Odpoveď neprišla ihneď. „Ak budem musieť, áno. Nedovolím mu viac utláčať môj ľud. Rozhodnutie bude na ňom.“
Zoe premýšľala nad všetkými možnosťami. „Pomôžem ti,“ rozhodla sa nakoniec.
Jordana vyvalila oči. Takýto vývoj situácie nečakala. „Ako prosím?“
„Nie je v nikoho záujme, aby sa strhli mocenské boje medzi vlkolakmi. Si v tom sama, potrebuješ spojencov mimo svojej rasy.“
„Výmenou za čo?“ Jordana nebola taká hlúpa, aby si myslela, že to Zoe robí len z dobrého srdca.
Upírka sa usmiala. „Keď pôjde do tuhého, odprisaháš mi, že budeš bojovať na strane proti Juliusovi z Pergamonu.“


Jordana sa vrátila domov neistá. Nemohla uveriť, že súhlasila. Ak sa doteraz necítila ako zradca, po dnešku sa ním môže nazývať. Chcela len odpovede, nie plán vojenskej stratégie!
Ako mohla súhlasiť? Zbláznila sa? George ju určite zabije.
Od nervozity zjedla celé balenie smotany z chladničky. Pridala do nej toľko cukru, že by to zabilo aj slona.
Zoe má však v jednej veci pravdu. Ak sa má pustiť do boja s tajnou políciou, musí im dať stopu, ktorú by nasledovali.
Vytiahla z police fľašu Georgeovej obľúbenej Vodky a začala premýšľať, koľko musí vypiť, aby bola skutočne na mol.

George sa vrátil neskoro večer a okamžite ho omámil pach silného alkoholu, z ktorého sa rozkýchal. „Danny?“ zakričal.
Odpoveďou mu bolo len tichučké zachichotanie. S obavou prešiel do obývačky, kde našiel svoju drahú manželku natiahnutú v kresle, s takmer prázdnou fľašou Vodky v ruke. Oblečenie mala pokrkvané a oči neprítomné.
„Georgeeee!“ privítala ho s prílišným nadšením. „Pridáš sa ku mne?“ ukázala na fľašu.
Potlačil nadávku. Ako keby nemal náročný deň, teraz musí sledovať toto. „Ty si sa opila?“ opýtal sa tichým hlasom a rozopol si vrchné gombíky na košeli.
„Len trrrošičku.“ Vstala na neisté nohy a pred pádom ju zachránil gauč, na ktorom sa zložila. Vyprskla do ďalšej salvy smiechu. „Dala som si krrrátkeho šlofíka a snívalo sa mi o Davidovi,“ povedala na vysvetlenie. „Alkohol ho zahnal.“
George zasyčal. Davidove činy na Jordane zanechali hlbšiu ranu, než by si sama pripustila. A jeho príchod všetko len oživil. „Tak poď, je čas ísť spať,“ vzdychol a dostal ju na nohy.
Zatackala sa a oprela sa oňho. „Hmmmm. Voniaš dobre. Zahryzla by som sa do teba.“ Pootvorila pery a prešla si po nich jazykom.
Jeho penis sa prebral a chcel sa s ňou osobne zoznámiť. George zastonal. „Aj keď to znie lákavo, radšej by som ťa pri tom mal triezvu.“ Podoprel ju a ťahal ju na poschodie.
Danny sa nechala zatiahnuť do izby, kde oblečená padla na posteľ. „Chcem viac Vodky,“ povedala po chvíli uvažovania.
„Už si mala dosť.“ Prikryl ju.
Odfrkla si a pretočila sa na bok. „Hlupák.“
„Prosím?“ nadvihol oči.
„David,“ povedala s očami upretými do neznáma. „Akoby ma niekedy mohol poštvať proti Nikolaiovi.“
„Teší ma, že si nášmu kráľovi verná,“ zasmial sa.
„Keby som chcela, zosadím ho už dáááávno,“ prekvapila ho vyhlásením. Zhrabla vankúš a pevne ho objala s úsmevom na tvári.
George ustrnul a nevedel, či hovorí pravdu pod vplyvom alkoholu, alebo si vymýšľa. Posadil sa k nej. „A ako by si to urobila?“ konverzoval pokojne.
Nadšene si zahryzla do spodnej pery a rozosmiala sa. „Moji predkovia sa poistili,“ šepla sprisahanecky. „Ukryli tie listy. Všetky špinavé detaily jeho nástupu na trón.“ Ďalší smiech udusila vo vankúši. „On ani netuší, že sme ho mohli poslať do horúcich pekiel. Teda môj rod.“ Zase smiech. „Je taaaaký krátkozraký.“
George ju neprerušoval. Nevedel o žiadnych listoch a rozhodne si nespomínal na akúkoľvek nečistú hru ohľadom Nikolaiovho nástupu na trón. Môže Jordana hovoriť pravdu? „Ehm, listy?“
Nadšene prikývla. „David o nich vie. Chudák, nemá k nim prístup. Banka to nedovolí.“
Banka? Čo jej rodina ukrýva? „Aká banka?“ naliehal.
Jordana zamávala rukou. „Choď preč. Chcem spať.“ Zavrela oči a pár minút na to už pravidelne odfukovala.
George ňou chcel zatriasť a dostať z nej aj zvyšok. O čom to mlela? Skutočne má niečo, čo môže Nikolaia zdiskreditovať? „Jordana?“ zašepkal do ticha.
Ani sa nepohla.
Pretrel si oči. Dnes sa asi nevyspí. Potichu vstal a začal prehľadávať Jordaninu izbu. Ak je niečo v banke, musí o tom mať papiere.
Nezabralo mu ani päť minút nájsť šuflík plný dokumentov. Mala v ňom pracovnú zmluvu, zmluvu o spolufinancovaní tréningového areálu, kopu študentských potvrdení a certifikátov, a úplne naspodku objavil obálku s papiermi potvrdzujúcimi prenájom bankového sejfu.
Odfotil si podstatné detaily, pevnejšie prikryl Jordanu a krátko po polnoci zavolal Lydii.
„Čo chceš, George?“ zavrčala ospalo.
„Vstávaj. Ideme vylúpiť banku.“


Jordana ráno zjedla kilo surového mäsa vo svojej zvieracej podobe a odišla skôr, než sa George vrátil. Kúpila od Caleba ďalšie doklady a varovala ho pred Georgym, Lydiou a Javierom.
Okamžite všetko odniesla Carterovi a zvyšok dňa strávila v útulku pre bezdomovcov, ktorý viedla. Zadarmo vyšetrila každého, kto sa necítil dobre, a rozdala lieky.
Nemusela hádať, čo robí jej drahý manžel. Určite je minimálne v polovici procesu vylúpenia bankového sejfu. Dávala mu tri hodiny, než sa spamätá z toho, čo tam nájde.

George, bledý a strhaný, sedel za stolom vo svojej pracovni a stále neveriacky hľadel na listy, ktoré našli v banke. Tie listy, bohovia...
Súkromná korešpondencia z dôb Nikolaiovho nástupu na trón. Vtedajší najsilnejší alfovia svoriek pozabíjali desiatky možných kráľov, než si svoje miesto dominanciou nad inými vydobyl Nikolai. Ani on nevedel, že ho tam dosadili úmyselne. Chceli, aby vládol a v pravý čas by mi dali najavo, že sú od neho silnejší. Manipulovali by ním z ústrania, urobili by z neho bábku, svoj nástroj.
Doslovne mu vydláždili cestu na trón krvou nevinných vlkolakov, všetkých silnejších než on.
A Nikolai dodnes netuší, že nemusí byť najsilnejším medzi vlkolakmi. Avšak ani jeden z alfov podieľajúcich sa na tomto pláne už nie je nažive. Čo situáciu len viac komplikuje.
Javier vošiel do pracovne a klesol do kresla vedľa pokojnej Lydie. Odhodil vrchnák z fľaše Vodky a vzdychol. „Ako sa dostali až k Jordane? Prečo ich mala?“
George si prehrabol vlasy a prstami prešiel po jazve na tvári. „Jej rodina patrí k najmocnejším v našom svete. Mali značný vplyv. Podržali Nikolaia na tróne, pretože im dal dostatočnú slobodu. Určite tušili, čo sa dialo. Než aby ho potopili, ukryli dôkazy.“
Lydia si prekrížila nohy. „Jordana musí byť vášmu kráľovi veľmi oddaná.“
Javier sa napil a okamžite odpornú tekutinu vypľul. „Fuj, čo to tu máš za zriedeninu?“
George spozornel a vzal si od neho fľašu. Privoňal k nej a vyšiel z neho pridusený smiech. „Tá malá potvorka. Vôbec sa neopila.“

Jordana sa vrátila až po zotmení a okamžite spozorovala kabáty navyše v predsieni. Zacítila prítomnosť Javiera a Lydie.
Obozretne nahmatala dýky za pásom a váhala, či z kabelky vytiahnuť poslednú injekciu s nakazenou krvou, ktorú nosila z čírej paranoje.
„Danny?“ zakričal na ňu George z pracovne a ešte viac ju znervóznil. Zistil niečo? Prezrel si účty? Našiel proti nej dôkazy?
Zovrelo jej srdce. Nemala by radšej vybehnúť hore, zhrabnúť svoj pohotovostný batoh a vyskočiť z okna?
„Danny, poď sem na chvíľku!“ zaznelo opäť.
Preglgla. Stále má výhodu. Prebojuje sa cez nich. Georgea spacifikuje samotnou myšlienkou, Javiera zneškodní prvého a potom to bude jedna na jednu s Lydiou.
Odhodlane vošla do zatemnenej pracovne a nemohla si nevšimnúť rozložené listy na Georgeovom stole. Ani sa nenamáhal skryť fakt, že ich ukradol. Nedokázala včas vymyslieť vhodnú reakciu.
„My pôjdeme,“ zdvihla sa Lydia a tajomne sa usmiala. Javier ju nasledoval. „Ahoj Jordana. Rada ťa opäť vidím.“
Danny stuhla krv v žilách. „My sa poznáme?“ pípla, jedna ruka na dýke.
„Iste,“ odpovedala jej agentka. „Svedčila si v prospech Annie, keď bol Brian vyhlásený za zradcu. Potvrdila si jej nevinu.“
Takmer na to zabudla. Zo srdca jej spadol kameň. „Ach, jasné.“ Pokúsila sa o úsmev. Lydia ju vypočúvala, keď ju najvyšší dvor poslal po zistení, že Brian hodil všetky svoje zločiny na nevinnú ženu, ktorá je teraz súčasťou Salvatorovho kráľovstva.
Upíri odišli a nechali ju osamote s manželom, ktorý sa tváril tajomne a prezeral si ju od hlavy po päty. Sedel za stolom ako mafián, uhladený a v čistej košeli. Tá jazva na ňom bola ako afrodiziakum. Jordane zoslabli kolená. Čo bude teraz?
„Posaď sa,“ vyzval ju a ukázal na kreslo oproti nemu. Listy stále neukryl.
Niečo sa muselo pokaziť. Cítila to v kostiach. Poslúchla ho a čakala. Aké zlé to môže byť?
„Vieš aké sú pravidlá predstierania opitosti, drahá Danny?“ začal tichým hlasom a lakte si položil na vyleštený stôl. Bohovia, tými rukami by ju mohol zlomiť napoly!
Alebo jej dopriať desať – dvadsať orgazmov, dodala doteraz nepoznaná časť jej mozgu. Od hanby zružovela. „Ehm, o čom to hovoríš?“
Pozrel jej do očí a obalil ju svojou dominantnou silou, proti ktorej tentoraz nezvládala bojovať. „V prvom rade sa napiješ a vypláchneš si ústa alkoholom, aby bol z teba cítiť,“ povedal, akoby žiadnu otázku nepoložila. Jeho hlas ju priam pohládzal. Šelma v nej chcela priasť.
„Potom sa necháš nájsť v prítomnosti prázdnej alebo takmer prázdnej fľaše.“
Vie to! On vie, že sa neopila! Zbledla a zovrela pery. Neprirodzene sa vystrela.
„Jednu vec si však prehliadla,“ povedal jej priamo a vstal. „Nemôžeš preliať ochutenú vodku do fľaše inej značky.“
Zaškrípala zubami. Vedela, že ju mala radšej vyliať do drezu!
George prešiel za jej chrbát. Nevidela ho, ale neotočila sa. Vlci nemajú radi osoby za chrbtom. Sú tak zraniteľní a neubránia sa útoku. Napriek tomu ju pud sebazáchovy opustil.
Silné ruky jemne dopadli na jej útle plecia. Hriali, priam ju spaľovali. Pri uchu pocítila Georgeov dych. „Prečo si to urobila, Danny? Prečo si tak dlho tajila pravdu a potom ju zverila mne?“
K jej absolútnemu šoku z nej vyšiel ston. Na krku jej naskočili zimomriavky. Keby sa len o kúsok pohol, jeho pery by našli jej pokožku a...
„Prezraď mi to, Danny,“ šepkal jej do uška a jedna z rúk sa nenápadne pohla pozdĺž kľúčnej kosti k nechránenému hrdlu.
Pootvorila pery, plná strachu, adrenalínu a neistoty. Ten posledný pocit, ktorý ju ovládal, sa bála pomenovať.
„A keď už budeš hovoriť,“ mrmlal ďalej, „mohla by si mi vysvetliť, prečo do mojich firiem prišiel cez tucet vibrátorov!“
Jordana len zvládla vyvaliť oči. Až teraz je v maléri.

14 komentářů: