Temný únik 11

Danny vyskočila zo stoličky a otočila sa čelom k manželovi. Nedokázala odhadnúť, čo ho zaujímalo viac – tie vibrátory alebo fakt, že jeho kráľ mal byť len nastrčená bábika.

Dúfala, že ho tými listami zamestná. Zmätie. Aby prestal sledovať jej ľudí a ona ich mohla naďalej pašovať do Európy. Nikdy by jej nenapadlo, že ju priamo konfrontuje.

„Čo odo mňa chceš, George?“ prskla.

Prekrížil si ruky na hrudi. „Pravdu. O čo ti išlo? Prečo si mi zverila tie listy? Tvoj rod ich musel ukrývať celé storočia.“

Škrípala zubami. „Pretože o nich vie aj David. Našiel by spôsob, ako ich použiť proti Nikolaiovi,“ odpovedala mu polovičnou pravdou.

„A to divadielko s alkoholom? To si mi o nich nemohla povedať normálne?“

„Nie, pretože takto som dúfala, že ma kvôli nim nebudeš otravovať,“ prezradila mu. „Nechcem mať nič spoločné s mocenskými bojmi. Nikolai je hlupák, keď nekladie otázky o vlastnej minulosti!“

George sa zamračil. „Nikolai urobil pre naše kráľovstvo veľa.“

Bojovne zdvihla bradu. „Pre kráľovstvo vybudované na lžiach. Pre mňa neurobil nič,“ vyhlásila.

„Nemôžeš o tom vedieť nič! Si ešte decko, sotva dosť staré na to byť manželkou!“

To bola slušná metaforická facka. Vekový rozdiel medzi ňou, jej manželom a Nikolaiom samotným sa nedal ignorovať. Aj medzi nesmrteľnými je len dieťa.

Jordana pootvorila pery, kým sa spamätala. Šelma v nej bola príliš blízko povrchu. Chcela naňho skočiť a ukázať mu, že detské roky sú dávno preč.

„Tak decko,“ povedala vyrovnane. „Máš pravdu. Som len rozmaznané dieťa, ktoré muselo čeliť pokusu o znásilnenie, byť svedkom vraždy vlastných rodičov a ktoré prišlo o právo povedať nie pri výbere vlastného manžela. Vieš čo?“ Urobila krok k nemu a pozrela mu do očí. „Dokonči to! Dokonči poníženie, ku ktorému môj život smeruje!“ rozhodila rukami. „Vezmi si to posledné, čo som ti ešte nedala! No tak! Si manžel je to tvoje právo! A si dosť dominantný, aby si ma k tomu prinútil!“

George svoje slová oľutoval, len čo mu vyšli z jeho nepodarených úst. Mohol Jordanu obviniť z čohokoľvek, len nie z detinskosti. Vďaka nej majú dobré vzťahy so Salvatorom, jeho podporu a spoluprácu. „Tak som to nemyslel,“ zašomral.

„Ale áno, myslel!“ kričala. „Myslíš, že ma baví byť tu? A ešte k tomu s tebou? Zostávam len preto, že nemám kam ísť! Nemám nič, George! Všetok majetok mojej rodiny pripadol Davidovi! Nemám domov, nemám rodinu!“ Aspoň nie takú, ku ktorej by sa mohla priznávať. A čia je to vina?

Nikolaiova.

„Tu budeš mať vždy domov,“ oponoval jej.

„Nie, George. Tu len prespávam,“ zmiernila svoj tón. „Nemáš ani poňatia, čo tvorí domov.“ Zotrela si jedinú slzu a náhlivo odišla z jeho pracovne.

George si pretrel strhanú tvár. Jeho schopnosť komunikácie potrebuje vážne vylepšenia. Nedokázal totiž odhadnúť vlastnú manželku.

Špiónov, dvojitých agentov, zradcov, teroristov a maniakov prekukol ihneď. Vysporiadal sa s manipulátormi aj radikálmi.

Jordana?

Ani kúsok. Nerozumel jej. Akoby ani nebola vlčica. Akoby medzi jeho ľud nepatrila.

Pokrútil hlavou. Potrebuje spánok. Len čo vyrieši tento prípad, s Jordanou sa rozvedie a bude po všetkom. Nech ju znáša iný muž. To je najlepšie riešenie.

Drake, anjel z najvyšších oddelení v nebi, a momentálne vyslanec operených na Zemi, sa zjavil v pracovni Salvatora Anglického a prečkal počiatočné lapanie po dychu.

„Skúšal si už niekedy dvere?“ oboril sa naňho kráľ britských upírov rozhorčene.

Znudene si upravil svoj šarlátový kabát takmer po zem. „Zbytočné mrhanie drevom, ak chceš počuť môj názor.“

Salvator potlačil nutkanie hodiť po anjelovi lampu. „Tak čo ťa ku mne privádza?“ opýtal sa slušne a oprel sa vo svojom kresle.

„Niekto, a podľa mojich skúseností z posledných rokov, niekto odtiaľto, niečo posral. Prečo zrazu vidím budúcnosť, v ktorej Nikolai z rodu vlkolakov umiera?“ Vážne zazrel na upíra.

Salvator sa pomrvil. Ak mal niekto s Nikolaiom dobré vzťahy, bol to on a najvyšší dvor upírov. „A odkiaľ to mám vedieť? Ja proti nemu nič nemám.“

„Zhromažďuješ vo svojom kráľovstve všetky pochybné existencie. Je jedno kde na svete sa niečo udeje, vždy problémy vystopujem k tebe,“ argumentoval anjel. „Tak ma ušetri bolesti hlavy a povedz mi, ktorý z tvojich drahých spojencov sa namočil do problémov.“

Salvator unavene privrel oči. Oveľa radšej mal obdobie tichej nevraživosti medzi nesmrteľnými a anjelmi. „Neviem o ničom, čo by sa týkalo Nikolaia a vlkolakov obecne. Len Jordanin šialený strýko tu robí rozruch, ale toho zvládneme.“

Drake spozornel. „Jordanin strýko?“ Rýchlo si mentálne prebehol nebeské záznamy a vytiahol jeho zložku. Zamračil sa. „Ten chlap je šialený.“

„No vidíš, tak choď píliť nervy jemu,“ odháňal ho.

„On mi odpovede nedá. Skontroluj si vlastné rady, Salvator. Nikolai musí zostať na tróne, aj keby som ho oň mal priklincovať!“

„Lebo čo? Padne svet?“

Anjel sa zamračil. Prečo ho nikto neberie vážne? Vojna s démonmi je na spadnutie, ľudskí lovci nesmrteľných, pozostatky inkvizície, sa podivne stiahli a jeden namrzený veľkráľ si povedal, že sa so všetkými zahrá na mačku a myš tým, že zdrhne.

„Úprimne? Chceš brutálne krutú odpoveď?“

Nechce, ale aj tak vedel, že ju dostane.

„Potrebujem to šteňa pri moci, aby sa stal hrozbou pre iné šteňa, ktoré sa trasie strachom z vojny, ktorú môže vyvolať, a tým rozhodí jedného otravného nemŕtveho, ktorý sa hrá na mŕtveho, aby mohol strpčovať život ďalšiemu nemŕtvemu, ktorý zase strpčuje život mne, pretože ho, kurva, stále nedokážem nájsť, a zúfalo ho potrebujem pri šteňati číslo dva! Pochopil?!“

„Vyzerám na to?! Koľko osudov, preboha, prepája tvoje myslenie?“

„Priveľa na môj vkus,“ zavrčal Drake.

„Potrebuješ dovolenku,“ navrhol mu jemne Salvator.

„Potrebujem, aby ste sa všetci prestali správať ako banda urazených deciek na ihrisku,“ zasyčal pobúrene Drake a znovu si uhladil kabát. „Musím ísť. Mimochodom, nezabudni zajtra zavolať na dvor vlkolakov,“ pripomenul mu. „Je výročie smrti princeznej.“

Jordana už dávnejšie pochopila, že je mierny psychopat. To človek musí byť, aby prežil v jej situácii. Preto sa ani necítila vinná, keď si ráno privstala a upiekla toasty.

Pre Georgea.

Nenútene drvila na kuchynskej linke Viagru na prášok. Z jej skúsenosti potrebujú vlkolaci tak desaťnásobok bežnej ľudskej dávky, aby aspoň trochu pocítili účinky farmaceutík. Nemienila však nič riskovať a rozdrvila celé balenie. George je predsa kus chlapa.

Zmiešala prášok s kečupom, ktorý vstrekla do toastov a nechala mu ich na stole.

Odišla do práce skôr, než sa zobudil. Keď jej vzal vibrátory, nie je dôvod aby netrpel aj on.

Keď si zašla na obed do reštaurácie na prízemí, škvŕkalo jej v žalúdku. Objednala si dvojitú porciu mäsa a kým ona nevinne jedla, len pár metrov od budovy ju s nečitateľným výrazom sledovala tá posledná osoba, ktorú by tu čakala.

Brianove hnedé oči sa od vlčice nepohli už dobrých pätnásť minút. Sedel na lavičke oproti oknám a pri uchu si držal mobil.

„Nenávidím ťa,“ povedal s hlbokým vrčaním.

„Povedala som ti, že Salvator celé ostrovy obkolesil mágiou,“ dohovárala mu Carmen, bývalá strážkyňa mocnej magickej knihy, a jeho nová spojenkyňa, ktorú len nedávno premenil na upírku. „Akokoľvek by si sa tam premiestnil, našli by ťa do piatich minút. A tiež by zachytili tvoju mágiu.“

Potiahol za golier roláku. „Nepresvedčila si ma.“

Žena na druhom konci si vzdychla. „Tak ešte raz – Londýn je najsledovanejšie mesto na svete, s jednou kamerou na každý meter štvorcový. A všetky majú hacknuté upíri. Vasily Ruský im dal program na rozpoznávanie tvárí. Nikdy by si sa tam neukryl, jasné?“

„Toto je ponižujúce,“ zdôraznil.

„A kto za to môže? Provokuješ ich celé roky! Najskôr Isobel, potom Annie, nasadíš im tam špeha a akoby to nestačilo, stále sa pletieš do ich záležitostí!“ oborila sa naňho.

Zaškrípal zubami. Opakoval si, že od Jordany závisia aj jeho plány. „Za toto mi zaplatíš,“ zavrčal a zložil.

Pomaly vstal a okamžite sa trikrát potkol, kým sa mu podarilo prejsť cez ulicu. Vo vestibule si počkal na Jordanu a v patričnej vzdialenosti ju sledoval do ordinácie. Keďže nechcel svedkov, počkal v čakárni, kým neodišla posledná rodinka s malým bábätkom, až potom vošiel dnu.

Danny vzhliadla od stola. „Ako vám môžem pomôcť?“

„Musím sa s vami o niečom poradiť,“ povedala podivná žena dosť hrubým hlasom. „Našli by ste si čas?“

Zvedavo prikývla a sledovala, ako objemnejšia žena vošla a našľapovala na opätkoch, akoby mala v topánkach ježka. Žena sa posadila a tvárila sa ako malé dieťa, ktoré za trest niekto zobral na operu.

„Tak s čím vám pomôžem?“ pokúsila sa o profesionálny tón. Nikto predsa nemôže za to, že vyzerá ako mužatka.

Ženine hnedé oči si ju premerali. Sedela s kolenami od seba, čo jej dovoľovala voľnejšia sukňa. Pár sekúnd na to sa spamätala a nohy spojila.

„Máte dnes ešte pacientov?“ opýtala sa.

„Ohlásených nie a ordinačné hodiny skončili. Ste v poriadku? Vyzeráte trochu podráždene.“

Zo ženy vyšiel zdĺhavý vzdych. Z ničoho nič zdvihla ruku a stiahla si z hlavy parochňu. Pod ňou sa objavili husté čierne vlasy. „To bude podprsenkou. Ako s tou vecou dokážete žiť?“ povedal teraz už čisto mužský hlas.

Jordane klesla sánka, keď si jej hosť zložil tvárovú masku, ktorej časť zakrýval rolák, a pod ňou uvidela tvár Briana, bývalého kráľa Veľkej Británie.

Och, a jedného z najhľadanejších zločincov súčasnosti.

„B-Brian?“ zakoktala sa. Sníva sa jej!

Upír si znechutene spod pulóvra vytiahol push-upku a odkopol lodičky. „Povedal by som, že aj ja ťa rád spoznávam, ale nemyslím si, že ma rada vidíš.“

Nenachádzala slov. Skutočne jej nenapadla žiadna vhodná reakcia. Naprázdno otvárala a zatvárala ústa.

Brian zagúľal očami. „Aby bolo jasno, toto,“ ukázal na svoje prestrojenie, „nebol môj nápad.“

Dvíhali sa jej kútiky úst. Nešlo to inak. Nedokázala mať strach z hľadaného vraha, keď tu pred ňou sedí v sukni. Odkašľala si. „Ehm... ty si si oholil nohy?“ opýtala sa a hlas jej preskakoval do smiechu.

Upír ju spražil pohľadom. Možno by bol desivejší, keby nemal riasenku.

A očné linky.

A dymové líčenie.

„Vieš, že normálne sa predo mnou trasú aj králi?“ pripomenul jej vážne.

Prikryla si pery dlaňou. Toto je smrteľne vážna situácia. Tak prečo myslí jedine na to, že si Briana odfotí a vyvesí ho na Facebook? „Tak čo ťa ku mne privádza?“ podarilo sa jej povedať bez jediného zasmiatia.

Brian sa pomrvil. „Určite si dôvod mojej návštevy domyslíš aj sama. Ide o Juliusa.“

Aj ten by umrel smiechom, keby Briana teraz videl. „Už mi bolo oznámené, že spojil sily so strýkom Davidom. A? Všetko mám pod kontrolou.“

Upír sa naklonil a oprel sa o stôl. „Skutočne?“

Zneistela. Vedela, že aj Brian má záujem o Juliusovu porážku, ale to neznamená, že by cestou nezničil aj polovicu ľudstva a nesmrteľných. „Tak to vysyp a nechoď okolo horúcej kaše! Čo ťa prinútilo nasadiť si podprsenku a prísť až sem?“

„David má s Juliusom dohodu. On dostane trón a Julius zase nebude musieť bojovať proti vlkom, keď príde k boju. A čo sa stane, keď David zasadne na trón?“

„Zhodí ho z neho prvý dominantnejší vlkolak?“ navrhla. Nepozná snáď ten chlap ich princípy moci?

Brian vyvrátil oči k stropu. „Tak inak. Davida na tróne udrží Julius. Tomu sa nikto nepostaví. Doteraz vlci len držali hranicu na Urale. Ale ak sa tvoj ľud k Davidovi nepridá, prikáže všetkých povraždiť. A ja vážne potrebujem, aby sa niekto tomu idiotskému démonovi postavil!“

Aha, konečne sa dostal k jadru veci. To by bolo, aby konal nezištne. Jednoducho potrebuje odstrániť konkurenciu – Juliusa. Je len zhoda náhod, že väčšina sveta nesmrteľných ho tiež nemá rada. „A čo chceš odo mňa, Brian? Dobre vieš, že aj bez tvojho pričinenia budeme všetci bojovať proti Juliusovi.“

„Tvoj ľud je mocný, Jordana. Sama to vieš. Vymazali ste sa z histórie, aby ste boli v bezpečí, ale tie časy skončili. Nedovolím, aby vás niekto ohrozil. Julius, Nikolai, je to jedno.“

„Oholil si si nohy, aby si mi povedal, že schvaľuješ moje tajné transporty?“ rypla si.

Brianovi na čele zapulzovala žila. „Prišiel som, aby som ti oznámil, že pozajtra je naplánovaný atentát na Nikolaia a ty jediná s tým môžeš niečo urobiť.“