Temný únik 13

Ráno ju zobudil zvonček pri dverách. Ospalo sa vyhrabala spod prikrývok a keď pochopila, že George zadkom kvôli takej malichernosti nepohne, vydala sa na cestu nadol.

So zívnutím otvorila dvere a prehrabla si vrabčie hniezdo na hlave. Len čo však uvidela, kto za nimi stojí, zaplesla ich a začala si trieť spánky. Toto nezvládne. Nie hneď ráno, nie pred raňajkami a rozhodne nie triezva.

Zvonček sa ozval znova. „Dobre vieš, že ma aj tak vpustíš,“ povedal Brian vysokým hlasom. „A ak mám ešte dlhšie stáť na opätkoch, začnem si brať rukojemníkov.“

Podráždene otvorila dvere, zdrapla ho za golier a vtiahla ho dnu. „Ty musíš mať vážne sebevražedné sklony,“ prskla a pritlačila ho o stenu.

Dnes mal Brian na sebe letné  šaty s kvietkovaným vzorom, ladiacu šatku, červené lodičky a ružový svetrík. Parochňa mu pevne držala v jednoduchom cope.

„Buď si istá, že sa vo svojej role nevyžívam. Ale čas nás tlačí,“ ukázal na náramkové hodinky. „Čo mieniš urobiť s Nikolaiom?“

Zagúľala očami a odstúpila od neho. „Uvedomuješ si, že môj manžel patrí k tajnej polícii a na tvoju hlavu a pohlavné orgány je vypísaná odmena?“

Brian si dôstojne uhladil svetrík. „Pokiaľ viem, aj ty si posedíš pár milénií v base, keď na všetko príde,“ odbil ju.

Pricapila mu ruku na ústa. „Tichšie!“ Ako naschvál sa vtedy otvorili Georgeove dvere a jej manžel začal pobehovať po poschodí.

Jordana odtiahla Briana aj s lodičkami do kuchyne, kde otvorila jednu zo skriniek a vysypala na zem všetky korenia, ktoré našla. Okamžite z toho začala kýchať, ale aspoň tým zmätie Georgeov nos a on nezacíti Briana.

„Napadlo ti, že by si mohla využiť jeho konexie a ochrániť Nikolaia?“ rýpal ďalej Brian a posadil sa za stôl s nohami doširoka rozkročenými. Jordana uvidela čo nechcela, a v mysli si zapísala poznámku, že si musí vypláchnuť oči svätenou vodou.

„Neprezradím mu, kto som, Brian.“ Otvorila chladničku, vzala si smotanu a začala ju pred ním jesť.

Pobavene nadvihol kútiky úst. „Čudujem sa, že na to ešte neprišiel, keď skonzumuješ toľko smotany.“

Celá nazúrená len krútila hlavou. Ako ho odtiaľto dostane? „Nehovor mi, že ti až tak záleží na Nikolaiovi, aby si riskoval svoju kožu v Británii.“

„Mám svoje dôvody,“ mykol plecami a falošné prsia mu nezdravo nadskočili. „Tiež by pomohlo, keby sa tvoj ľud prestal konečne skrývať.“

Zaškrípala zubami. „A čo konkrétne chápeš pod pojmom môj ľud?“

Brian si odfrkol. „Ideme hrať túto hru? Vážne? Tak dobre. Viem, že dominancia medzi vami prúdi na základe vedomej podpory. Viem, že dokážeš zosadiť Nikolaia, ale zároveň by si mu mohla dodať silu, ktorá by definitívne utvrdila jeho pozíciu. A ešte jedna vec.“ Naklonil sa bližšie k nej. „Viem, že v bezvedomí svoju totožnosť neutajíš.“

Jordana sebou trhla. Tak tieto informácie nemôže mať ani od Zoe. Čo ju priviedlo k hroznému poznaniu, že Brian si musel byť veľmi blízky s niekým z jej druhu. Pretože niektoré tajomstvá sa jednoducho neprezrádzajú, ani len pod hrozbou mučenia.

Kam až siahajú Brianove kontakty?

Nedostala príležitosť vymlátiť to z neho, pretože vtedy sa došuchtal rozospatý George, oblečený len v teplákoch.

Toto nemôže dopadnúť dobre, uvedomila si Jordana. Celá napätá čakala, či jej manžel túto smiešnu maškarádu odhalí.

„Ránko,“ pozdravil prispato a zvedavo pozrel na Briana. „Ach, máme návštevu?“

Brian ani na sekundu nezaváhal. Nasadil vysoký hlas a spojil nohy k sebe. „Dobré ránko aj tebe, svalovec. Posilňuješ?“

Jordana sa plesla po čele.

George si premeral mužatku pred sebou a kýchol. Nos mu upchalo rozsypané korenie. „Ehm, zdravím.“

Brian mal tú drzosť, že k nemu natiahol ruku ako skutočná dáma a zaklipkal očami. „Som Brianne, Jordanina kolegyňa,“ predstavil sa, vediac že silné korenie zabráni vlkolakovi vycítiť lož.

Jordane zabehla smotana.

„Teší ma,“ potriasol mu rukou a potom zazrel na Danny. Tá vyzerala, že by radšej zvádzala zápasy v bahne.

„Ospravedlňujem sa, že som sem vpadla tak skoro,“ pokračoval Brian veselo. „Ale potrebovala som od Danny radu ohľadom predčasnej menštruácie mojej najstaršej. Chúďatko vydesené, vyteká to z nej ako-“

Jordana sa začala dusiť smotanou a George spriadal plány úteku.

Do toho všetkého im zase zazvonil zvonček a hneď sa ozvalo hlasné klopanie. „Jordana! Danny, otvor! Ten šialenec nám ušiel!“ sťažoval sa Lucifer.

„Tak toto je môj koniec,“ vzdychla a chcelo sa jej plakať.

Dvere obalila slabá mágia a otvorili sa. Dnu sa okamžite nahrnuli Ninja s Luciferom, obaja zadýchaní.

„Ty!“ Ninja ukázal na Briana a pustil sa za ním.

„Hej, čo sa tu deje?!“ okríkol všetkých George a zastavil tých dvoch šialencov na polceste v obývačke.

Nastalo mŕtvolné ticho.

„No?! Čakám!“ Prekrížil si ruky na vypracovanej hrudi.

Jordana od nervozity obhrýzala lyžičku. Ale nie, situácia nemohla zostať na tejto úrovni katastrofy. Do toho všetkého musela cez už otvorené dvere nabehnúť Erin s nie práve milým výrazom v tvári. „Tak kde je ten pomätenec? Kde je Brian?“

Niekoľko kilometrov od práve prebiehajúceho receptu na hromadné vraždenie sa najmladšia z bosoriek, Casey, predierala lesom patriacim svorke. V ruke zvierala kompas a už po stý raz zakopla o koreň stromu.

„Google mapy mi môžu tak nanajvýš...“ zatla zuby. Nadávanie jej nepomôže. „Kúsok od Londýna a pokrytie nulové. Vážne úroveň.“

Podliezla spadnutý kmeň stromu a trmácala sa ďalej na sever. „Mohla som skúsiť háčkovanie. Abstraktnú maľbu. Kvantovú fyziku. Ale nie.“ Predrala sa cez husté kríky na malý kopček zbavený všetkého porastu okrem trávy. Uhladila si čierne vlasy s dvomi červenými pramienkami a zhlboka sa nadýchla. „Musela som sa nechať stiahnuť rýpaním v minulosti,“ dokončila spŕšku sťažností.

Kompas si vložila do vrecka maskáčových nohavíc a zdvihla oči k oblohe. Niet divu, že počas preletu na metle nič nezaznamenala. Toto miesto stále chráni mágia.

Začala stúpať po idylicky zelenej tráve posiatej náhrobnými kameňmi. Väčšina z nich bola popraskaná, mená dávno stratené pôsobením času. Nakláňali sa na všetky strany, alebo sa úplne rozpadli.

Casey pokorne sklonila hlavu na počesť všetkých vyhasnutých životov. Tak ako všetky nesmrteľné bytosti, aj ona má veľkú úctu k smrti a zosnulým. Pretože vie, že smrťou nikdy nič nekončí.

Prechádzala pomedzi hroby. Nie je expertka, ale mala pocit, že sú všetky z jedného obdobia. Z roku 1341. Roku, keď Brian Anglický zradil a na jeho miesto nastúpil Salvator.

Pokiaľ Casey vedela, Brian sa v tom čase rozhodol – doslovne – ovládnuť svet tým, že ukradne mocné magické knihy obsahujúce rozkúskované kúzlo schopné ovládnuť mysle. Ibaže sa mu to nepodarilo a on z hnevu poslal na britských upírov ich najväčších nepriateľov z radov vlkolakov aj ľudí. Ten masaker sa zapísal do dejín nesmrteľných.

Casey nenávidela Briana z dôvodov nezávislých na jeho krvavej zrade. Nikomu neprezradila prečo. Ani to nemala v pláne.

Pred niekoľkými rokmi bola nútená predstierať, že sa k nemu chce pridať, aby mu jednu z kníh ukradla priamo spred nosa. A bohovia vedia, že v ten deň obetovala príliš mnoho.

Striasla sa. Nie, nesmie na to myslieť. Dostane ho na kolená a k tomu potrebuje informácie. Aj napriek spísaným svedectvám zúčastnených, vrátane jeho komplica Izabely, Casey našla v celom príbehu priveľa šedých miest. A ak má toho vraha niekedy odpraviť, potrebuje presne vedieť, s kým má tú česť.

Pátranie ju priviedlo až sem, na zabudnutý cintorín vlkolakov. Títo boli pri masakri osobne. Nikto z nich neprežil.

Casey  pokľakla pred relatívne zachovaným náhrobným kameňom a prstami prešla po drsnom povrchu. Zapísala si meno a pokračovala. Ako zistila, všetci mŕtvi sú výhradne muži. Vlčice muži v tých dobách málokedy posielali do bojov. Pre vlkolakov platí pravidlo, že ženy umierajú medzi poslednými, pretože ich prioritou je chrániť deti. Zdá sa, že v tomto boji všetky ušli.

Kráčala vyššie a vyššie. V najvyššom bode našla prekvapenie. Dva hroby. Odlišné od ostatných.

Prvý mal náhrobný kameň naklonený a tráva nad ním vyschla. Keď sa prizrela bližšie, uvidela na ňom tenké rytiny, takmer neviditeľné voľným okom.

Musela na ne priložiť papier a prejsť po nich ceruzkou, aby ich vôbec mohla identifikovať. Znepokojene zistila, že sa jedná o sled latinských slov naznačujúcich kliatbu. Niekto tohto mŕtveho preklial tými najhoršími slovami. Prečo? Podľa popisu na náhrobku to bol samotný alfa svorky, vodca. Kto by sa odvážil takto znevážiť jeho pamiatku?

Otočila sa k druhému hrobu, zvedavá kto leží vedľa. Prekvapene vyvalila oči. Žena. Pri alfovi svorky ležala žena menom Cateline, ale jej priezvisko niekto úmyselne rozryl tak, že sa nedalo prečítať. Jej hrob však bol najzachovalejší zo všetkých. Pri kameni rástli biele ruže a nad telom kvitli narcisy, konvalinky a sedmokrásky.

Casey sa obzrela. Ako môže niečo kvitnúť v týchto podmienkach? A kto si vôbec dal tú námahu? Ani len vlkolaci sem už nechodia.

„Kto si bola, Cateline?“ zašepkala Casey do ticha. „A ako si umrela?“

Odpoveďou jej bol len závan vetra.

Casey dlho, predlho hľadela na jej hrob, akoby jej čas mohol dopriať odpoveď. Keď však neprišla, prinútila sa vrátiť späť do Salvatorovho sídla. Možno upíri alebo Danny budú vedieť viac.

Mŕtvolné ticho po Erininej otázke by sa dalo krájať.

„P-prosím?“ vykoktala Danny po chvíli, pretože to už nezniesla.

Erin zagúľala očami. „Som Pramatka upírov, cítim ich existenciu,“ ukázala na svoju hlavu. „Ešte zaznamenám, keď mi nejaký vojde na územie Londýna.“ Pohľadom prebehla po Ninjovi s Luciferom, než sa pristavila na Brianovi.

Oči jej išli vyletieť z jamiek. „Brian? Ty si si oholil nohy?!“ Neveriacky si ho premeriavala.

Upír si len porazene vzdychol. „Fajn, fajn. Ešte jeden komentár na moje nohy a neudržím sa.“ Strhol si parochňu, odkopol lodičky a vyzliekol si šaty, pod ktorými mal tielko a šortky.

George nemal slov. Obviňujúco pozrel na Danny, ktorá ho očividne vpustila a ešte k tomu aj dobrovoľne. „No? Chceš niečo dodať?“

„Jordana ma vpustila, pretože som jej prišiel povedať, že na Nikolaia sa chystá atentát a niekto by s tým mal niečo robiť,“ odpovedal namiesto nej Brian.

„A ty si taký obetavý, že si sa kvôli nenávidenej rase prezliekol za ženu a riskoval svoj život v Británii?“ posmievala sa mu Erin.

„Prečo si s tým otravoval Danny?“ položil vlastnú otázku George.

„Pretože sa rozhýbe skôr než ty a celá jeho ochranka. A je to jej strýko, kto sa ho silou-mocou snaží zvrhnúť.“

George zasyčal. David. Iste. Kto iný? „Sú tvoje zdroje hodnoverné?“ opýtal sa už miernejšie.

„Snáď neveríš jeho rozprávočke?“ rozčúlila sa Erin.

„Má pravdu,“ ozval sa Ninja. „Aj my sme sem prišli za Danny, aby sme ju varovali. David je hrozba, ktorá musí byť eliminovaná.“

George rozhodil rukami. „Môžete mi vysvetliť, prečo všetci chodia s problémami za mojou manželkou?“

Danny sa prinútila prestať obhrýzať lyžičku. Mysľou zachytila niekoľko vecí súčasne. Jej ľudia sa zhromaždili v okolí domu. Posielali jej dostatok sily, aby sa mohla brániť. To znamená, že Georgeovi kolegovia z tajnej polície už musia vedieť, že v dome niečo nie je v poriadku a rozhodli sa poctiť ich návštevou.

Všetky pohľady sa upreli na nervóznu ženu, ktorá strácala pevnú pôdu pod nohami. Nevinne sa usmiala, odložila prázdny kelímok od smotany a lyžičku, a uhladila si vlasy. „Pretože disponujem väčšou mocou, než George,“ povedala nakoniec.

George nedokázal zastaviť pobavené odfrknutie. „Danny, neber to osobne ale ja-“

„Si v tajnej polícii, viem,“ skočila mu reči, pretože mala podozrenie, že dnes vyjdú najavo aj horšie pravdy.

Vlkolak zalapal po dychu a po všetkých prebehol pohľadom. „Čo je toto za konšpiráciu?“

Ako čerešnička na torte vtedy cez dvere vošli Lydia s Javierom, obaja ozbrojení a bojovo naladení. Namierili na Danny svoje uspávacie strelné zbrane. „George, odstúp od nej!“ prikázal Javier, ktorý si až neskôr všimol zvláštnu zmes zúčastnených. „A toto je čo?“

Brian sa presunul k Jordane. Ak majú všetci vyviaznuť živí, potrebuje ju pri vedomí.

„Javier, čo tu chcete?“ Už aj George začínal mať migrénu. Trel si špičku nosa v snahe neprepadnúť panike.

Lydia namierila zbraň Brianovi na rozkrok. „Preverovali sme podozrivé transakcie. Hádaj kam nás priviedli?“ Zazrela na Danny. „Tvoja drahá ženuška stojí za celým sprisahaním. Presun vlkov spoza Uralu financovala z tvojich účtov. Máme dôkazy.“

George ohromene pozrel na Jordanu, ktorá sa sebavedome narovnala a niečo z jej nevinnosti a naivity sa stratilo. Prekrížila si ruky na hrudi a nadvihla jeden kútik úst. „Vedela som, že mám tie peniaze preprať cez viac firiem,“ zamrmlala, unavená celým divadielkom.

„Ruky nad hlavu, vy dvaja!“ prikázal im Javier autoritatívne. „A na kolená! Zatýkam vás!“

Jordana mnohokrát cítila strach. Neistotu. Dnes však nie. Dnes cítila silu ktorá jej prináležala a bola konečne pripravená bojovať za seba, svoj druh a ich práva. Jediné, čo ju mrzelo bolo, že zradila Georga skutočne nepekným spôsobom, ktorý si nezaslúžil. Koniec-koncov, on jej nikdy neublížil.

Zúčastnení sa rozdelili na dva tábory – v obývačke stáli Javier, Lydia, George a Erin a proti nim sa v kuchyni rozostavili Ninja, Lucifer, Danny a Brian.

„Nerád sa opakujem,“ zavrčal Javier a ruka so zbraňou sa mu ani nezatriasla.

„Nerada počúvam príkazy,“ odsekla mu autoritatívne.

„Javier,“ šepol George. „Nechaj to na mňa.“ Postavil sa ku kolegovi a vypustil na Danny svoju dominanciu v plnej sile. Nútil ju pokľaknúť a zdvihnúť ruky, ale ani to ňou nehlo.

Spokojne sa usmiala. „Prekvapenie.“ A v jedinej sekunde ho zasiahla vlastným vplyvom. George skončil na kolenách, šokovaný a neschopný vstať.

Erin okamžite konala a prinútila Briana zdvihnúť ruky svojou silou Pramatky, ale Danny sa postavila pred neho. „Ak ho chceš, prejdi cezo mňa.“

Kráľovná zaváhala. Nedokázala sa postaviť dlhoročnej priateľke.

Javier stratil nervy a vystrelil. Uspávaciu šípku v letku zachytil Ninja a odhodil ju do umývadla. „Na toto skutočne nemáme čas.“

„Je po všetkom,“ povedala vlčica. „Dom je obkľúčený.“

„Prosím?“ vyštekli naraz Lydia, Javier a George.

Cez dvere prišli ďalší hostia. Päť ozbrojených mužov a štyri ženy organizovane nakráčali do obývačky.

„George, zoznám sa s mojimi druhmi spoza Uralu. Tými, ktorých si spolu s Nikolaiom nechal trápiť sa zimou a hladom,“ predstavila ich Danny bez jedinej štipky emócie.