Temný únik 14

Jordana sa obliekla do maskáčov a čierneho trička a rýchlo si upravila vlasy. Keď zbehla späť dolu, jej druhovia už mali Erin, Georga, Lydiu aj Javiera zviazaných a prelepovali im ústa.

„Kde sú ostatní?“ opýtala sa.

„V lese naokolo,“ odvetil Carter a pritiahol Lydiu k ostatným v rohu obývačky. Mrmlali a pokúšali sa oslobodiť z metrov povrazov, ale nemali šancu. „Deti sme poslali na sekundárne stanovištia.“

„Ako ste vedeli, že máte prísť?“

„Naši hackeri zaznamenali snahy o kontrolu transakcií. Vedeli sme, že je zle.“

Povzdychla si. Ako sa z tohto vyvlečie? George ju prepaľoval pohľadom a Erin sa tiež netvárila priateľsky.

Brian, opretý o krb, kývol hlavou smerom k zajatcom. „Nemôžeme ich držať večne. Minimálne Pramatku nie.“

Erin vydala neurčitý zvuk, ktorý znel ako niekoľko nadávok.

Jordana túto situáciu rozhodne neplánovala. Čo urobí? Celé jej krytie je preč, Javier s Lydiou určite zavolali posily a to im dáva len pár hodín na rozmyslenie. Nehovoriac o plánovanom útoku na Nikolaia.

Ninja s Luciferom sa vrátili, len čo zatiahli všetky závesy a zamkli vchodové dvere. Na toto skutočne nepotrebujú svedkov. „No? Nejaký brilantný nápad?“ opýtal sa Lucifer a hodil sa do kresla.

Jordana si kľakla pred Georgea. „Ak budeš kričať, vrátim pásku na miesto,“ varovala ho, než mu ju strhla.

„Toto si kráľovsky prehnala, Jordana,“ boli jeho prvé slová. „Pusti nás a možno dostaneš miernejší trest.“

Zagúľala očami. „Môžeme preskočiť tú fázu keď mi budeš dohovárať? Nemám na to čas.“

Spražil ju pohľadom.

„No vidíš, to je lepšie. Teraz potrebujem vedieť detaily tvojej misie, zainteresované osoby a správy, ktoré ste podali Nikolaiovi.“

Pobavene nadvihol jeden kútik úst. „Na to môžeš rovno zabudnúť.“

„Mám ťa prinútiť?“ varovala ho.

„Som trénovaný zvládnuť mučenie. Nevytiahneš to zo mňa, Danny.“

Vzdychla a smutne vstala. „Carter? Budem potrebovať pomoc.“

Vlk za ňou len prikývol a poslal ich druhom správu. Pár sekúnd na to Jordana pocítila príval sily. Namierila ju proti manželovi a ten vyvalil oči. Toľko dominancie nepocítil ani od vlastného kráľa.

„Povedz mi o tvojej misii,“ zopakovala Danny.

Nedokázal ju neuposlúchnuť. „Mali sme vypátrať zradcu, ktorý prevádza vlkov spoza Uralu. Zároveň máme zatknúť rebelujúcich vlkov. O misii vie len najvyšší dvor upírov a Nikolai s Lanou. Neposlali sme mu žiadne konkrétne správy a nepožiadali ani o posily.“

Lydia doňho podráždene narazila lakťom.

„Vie Nikolai o hrozbe z Davidovej strany?“

„Áno. Naše manželstvo si vynútil pre to, aby som z teba vytiahol svedectvo o vražde tvojich rodičov. Ak ho získam a dokončím misiu, povolí nám rozvod.“

Jordane zmizla z tváre všetka farba a uvoľnila Georgea zo zovretia svojej moci.

Vlkolak sa prudko nadýchol a na čelo mu vystúpili kropaje potu. „Ako si to urobila?“ okríkol ju. Nikto, ani len Nikolai ho tak rýchlo k odpovedi neprinútil.

Danny sa odvrátila, aby nevidel jej slzy. Je vôbec niekto v jej živote, kto by si ju cenil pre to, kým je a nie pre to, čím ju môže využiť?

Carter na ňu v obavách pozrel. Jordana si už prešla mnohým, ale každá jedna zrada ju bolela rovnako.

„Ideme do Dánska,“ rozhodla. „Zachránime toho blchonosiča a konečne sa zbavíme Davida. Brian?“ Otočila sa k bývalému kráľovi.

„Áno?“

„Potrebujem pomoc tvojho špeha.“

Erin spozornela a vyslala k Brianovi myšlienku na Zoe. Ten sa zarazil a na sekundu na ňu pozrel.

„Ako keby sa stalo. Čo máš v pláne?“

„Poviem ti cestou. Carter, vy pôjdete za deťmi. Do Dánska poletím len ja, Ninja, Lucifer a Brian.“

„Ale...“

„Žiadne ale,“ zarazila ho. „Máme hodinu, než upíri začnú pátrať po Erin a ja si musím vybaviť veľa telefonátov. Vy odíďte, než vás spozorujú vlci.“

Kým bola Danny zamestnaná tajuplnými telefonátmi, Brian sa znovu posadil a dovolil Erin votrieť sa mu do hlavy, aby sa porozprávali.

„Zoe bude potrebovať tvoju pomoc,“ povedal v hlave.

„Prečo by som jej mala pomáhať?“

„Nemôžeme si dovoliť Nikolaiovu smrť. Toto je politická záležitosť, Erin.“

„Som zviazaná v dome svojej najlepšej priateľky!“

„Ktorá je očividne bezradná.“

„O čom je celá táto situácia, Brian?“

„Pochopíš neskôr. Tentoraz sme ale opäť na jednej lodi. Dokážeš sa s tým zmieriť?“

Ešte viac sa naňho mračila. Napokon však nebadane prikývla a o niečo pokojnejšie sa oprela o stenu.

Dnešok bude dlhý deň.

Danny si zarezervovala letenky a overila u svojich spojencov, že Nikolai stále nič nevie.

„Tvoj špeh ich musí nájsť presne dve hodiny po našom odchode,“ kládla Brianovi na srdce, kým si balila zbrane mimo dosluchu zajatcov. „Presne toľko potrebujú na to, aby nás sledovali najbližším lietadlom.“

„My vieme, že je to Zoe,“ povedal znudene Lucifer opretý o stenu. „Nemusíš zahmlievať.“

Jordana aj Brian naňho prekvapene pozreli.

„Dlhý príbeh,“ objasnil Ninja.

Pokrútila hlavou. Na to nemá čas. „Vy dvaja ste záloha. Premiestnite sa do Kodane a nevystrkujte nos, pokiaľ to nebude nevyhnutné. My s Brianom poletíme.“

„Je vážne na nič, že nás nedokážete premiestniť,“ neodpustil si Brian, zatiaľ čo sa obliekal do šiat a upravoval si prsia.

„Obmedzenia mágie,“ odvetil Ninja, hoci Lucifer vedel že klame. Ani jeden však nechcel prezradiť pravdu o sebe.

„Choďte!“ posielala ich Danny.

Obaja naraz zmizli a ona osamela s groteskným Brianom. „Čas zmiznúť.“ Zhrabla zbrane a naposledy sa vrátila do obývačky. „Čoskoro po vás príde záchrana,“ oznámila zajatcom.

Sklonila sa k stolíku vedľa kresla na čítanie a zospodu nahmatala ukrytý náhradný pas. Ruka jej však zaznamenala aj niečo iné. Znepokojene klesla na kolená a posvietila si mobilom na maličký predmet.

„Brian!“ vykríkla.

„Čo je?“

Rozbila stolík a ukázala na nenápadnú plošticu v jeho ráme. „David ju musel nainštalovať, keď nás prepadol.“ Zaliala ju hrôza. „Ale to znamená...“

„Že Nikolaiova smrť sa presunula zo zajtrajška na práve teraz,“ dokončil za ňu a ťahal ju von z dverí.

George penil ako besný pes, keď ho Zoe konečne oslobodila aj s ostatnými upírmi. „Zabijem ju! Nie, najskôr ju šmarím do toho najhoršieho väzenia, až potom ju zabijem!“ prskal.

Dokázal sa preniesť cez šok, že akýmsi spôsobom je dominantnejšia než on. Ale že použila jeho vlastné financie na nezákonnú činnosť? To jej ešte spočíta!

„Vydesené malé dievčatko, určite!“ Pripravil si uspávaciu pištoľ. „Žiadna obeť, ale megamozog!“

„Nemôžem sa dovolať Nikolaiovi,“ oznámila mu Lydia nepokojne. „Ak mala Jordana pravdu...“

„Nemali by sme jej slovám prikladať práve veľkú pravdivosť,“ skočil jej do reči.

„George, sú tu džinovia!“ zavolala naňho Zoe. „Premiestnia vás priamo do Nikolaiovho paláca.“

„Konečne dobrá správa,“ vzdychol a vrátil sa do obývačky, kde už čakala skupinka džinov pripravená na boj. Každý vzal za ruku jedného agenta a spoločne zmizli.

Nikolaiov palác bol očividne pod útokom. Na chodbách ležali omráčené a zranené stráže, nábytok bol zničený a z viacerých smerov sa ozývali zvuky boja a výkriky. Džinovia sa podujali na neľahkú úlohu premiestniť vážne zranených do Británie na ošetrovňu.

George na nič nečakal a rozbehol sa k obytnej časti, kde by sa mali zdržiavať jeho vládcovia. Prekvapene však zistil, že skupinky vlkov sa pokúšajú prebiť do trónnej siene, ktorú bránili posledné stráže. Lana s Nikolaiom stáli za nimi, ozbrojení, pripravení do boja. Ich synovia vo vlčej podobe vrčali a držali pozície pri masívnych dverách zaberajúcich dve poschodia.

„Musíme sa dostať ku kráľovskej rodine a odviesť ich do bezpečia,“ povedal George čo najpokojnejšie.

Lydia s Javierom sa okamžite pustili do Davidových vlkov. Akokoľvek sa však snažili, museli sa viac brániť ako útočiť. Zradcovia boli v početnej presile.

„Kde si, ty zbabelec?!“ zakričal pomedzi údery a výstrely. „David!“

Spomenutý vlk sa bez náhlivosti vynoril spoza stĺporadia s krátkym mečom v ruke. „Si skutočne rýchly, to sa musí uznať. Prišiel si sa pozrieť na koniec Nikolaiovho kraľovania?“

George sa k nemu rozbehol s úmyslom dostať ho na pokraj smrti a možno ho nedopatrením zabiť. Zastavili ho však dvaja jeho vlci, ktorí ho zdrapli za ruky a vykrútili mu pištoľ aj dýku z dlaní.

„Jordanina moc je impozantná, nemyslíš? Takmer som neveril, že ju na teba niekedy použije.“

Pokúsil sa oslobodiť, ale nepriatelia ho stisli pevnejšie, až si takmer vykĺbil obe ramená. „S ňou sa vysporiadam rovnako ako s tebou.“

David si jeho slová k srdcu nevzal. „Ešte stále si to nepochopil, čo? A pri tom ti dala toľko indícií...“

Miestnosťou sa ozval Lydiin krik. Traja vlci ju naraz uhryzli a vytrhli jej priveľa mäsa na to, aby sa okamžite zregenerovala. Klesla na zem v bezvedomí. Javier na sekundu stratil sústredenie a ako sa ju pokúšal brániť, dostal ranu do hlavy a dopadol vedľa nej.

Stráže okolo kráľovskej rodiny ustupovali. Ak ich zaženú do trónnej siene, budú v pasci. George prosil bohov o zázrak.

Ten sa dostavil v podobe zadýchanej Jordany s Brianom (konečne v normálnom oblečení) v pätách. Nenamáhali sa prísť dverami, jednoducho preskočili cez zatvorené okná a okolo nich sa trieštilo sklo.

Jordana si dopriala sekundu na pochopenie situácie. Zazrela na Davida a ten mierne zneistel. Nahnevane vycerila zuby. „Ty jednoducho nevieš, kedy prestať.“ Namierila naňho poloautomat. „Urobíme to po dobrom, alebo po zlom?“

David sa odvrátil od Georgea a svoju pozornosť venoval neteri. Boj ustal, všetci čakali, čo sa bude diať. Brian sa popri stĺpoch pokúšal dostať k Lydii a Javierovi.

„Myslím, že na tvoje hrdinstvo je už neskoro, maličká Danny,“ povedal David slizko. „Ale ak ma necháš zabiť Nikolaia, možno z teba urobím svoju poradkyňu.“ Pohľadom jej prešiel po tele.

Striasla sa. Nemohla naňho vystreliť, pretože sa pohyboval za Georgeom a príliš blízko bojujúcich stáží. „Takže po zlom.“ Odhodila nepoužiteľnú zbraň. „Mačky, do boja!“ vykríkla.

Asi každý v tej chvíli dostal mierny šok. Najskôr to bola Jordana, ktorá klesla na všetky štyri a premenila sa do zvieracej podoby. Ibaže namiesto vlka na jej mieste stála nadrozmerná, desivá tigrica so zubami o veľkosti kuchynských nožov. Nahlas zrevala a pár sekúnd po nej sa tri štvrtiny stráží premenili na rovnako strašidelných tigrov. Pružne skočili na vlkov, hrýzli a trhali, až ich prinútili zmeniť sa do ľudskej podoby a vzdať sa.

Jordana metajúc chvostom krúžila okolo Davida, ktorý si pritiahol Georgea k telu ako živý štít, a pod krkom mu držal dýku.

„Toto je boj, do ktorého sa nechceš pustiť,“ povedal jej až príliš pokojne.

Brian medzitým vytiahol z vreciek sáčky s krvou a nalial ich obsah upírom do krku. Keď sa prebrali, pokračoval ku kráľovskej rodine, ochromenej dianím okolo nich. „Zmiznite!“ šepol.

Lana a Nikolai krútili hlavami. Premenili sa na vlkov a spolu so synmi obkľúčili Danny, Davida a Georgea. Tigre sa prechádzali pomedzi nich, pripravené kedykoľvek roztrhať Davida na kusy.

Jordana ešte viac vycerila zuby. Cítila Davidov potlačovaný strach. Vedel, že prehral, ale nikdy sa sám nevzdá. Nedokázala však naňho zaútočiť, keď držal Georgea ako rukojemníka.

S riešením situácie prišiel Brian. Znudene medzi nich hodil dymovnicu a George viac nepotreboval. Len čo začal David kašľať, vykrútil mu ruku a odkopol dýku.

David sa premenil na vlka a v tom chaose sa pokúsil zaútočiť na Nikolaia. Do cesty sa mu postavila Jordana. Bez zaváhania na ňu skočil a uhryzol ju do brucha.

Klbčili sa na zemi a Danny sa ho snažila odviesť od Nikolaia, ktorého obstúpili tigre. George nevedel, čo skôr – brániť kráľa alebo pomôcť manželke.

Danny vedela, že nevyhrá, no napriek tomu s Davidom bojovala. Nemohla dovoliť, aby sa dostal ku kráľovskej rodine – je príliš silný. Telo ju bolelo od množiacich sa uhryznutí, ale sama mu uštedrila pár nepekných rán. Podarilo sa jej zatlačiť ho do rohu a vďaka dymu už nedokázal Nikolaia nájsť.

V hneve sa na ňu vrhol a zahryzol jej do nohy. Zrevala bolesťou, neschopná mu viac čeliť. Dopadla na zem, zoslabnutá a krvácajúca.

David sa chystal k ďalšiemu útoku, ale z dymu sa vynoril mohutný sivý vlk, zahryzol sa mu do krku a odtiahol ho k stene. George.

Danny sa premenila späť na človeka. Ľavú ruku mala zlomenú, na bruchu krvavé uhryznutia a dve hlboké rany na krku.

Napriek bolesti sa prinútila vstať. Potácala sa dymom, mysliac len na svoj ľud, ktorý prezradil svoje krytie. Čo s nimi bude? Brali ju za svoju vládkyňu. Počúvali ju, spoliehali sa na ňu. Čo ak ich už viac nebude vedieť chrániť?

Nohy sa jej podlomili a padla na kolená. Dym pomaly ustupoval cez okná a dvere. Zistila, že kľačí pred vlastným kráľom, ktorý sa na ňu prvotriedne mračí.

Prešla ňou triaška. Začínala vidieť zahmlene a vedela, že čoskoro omdlie. V ústach mala sucho. Tigre k nej podišli a posielali jej energiu. Ani tá však nepostačila. Krvácala závratnou rýchlosťou.

„M-môj ľud,“ vykoktala. Z očí sa jej vykotúľali slzy. Telo jej vypovedalo službu. Zviezla sa na zem. „Prosím, neubližuj viac môjmu ľudu,“ povedala, než sa ponorila do temnoty.