Temný únik 15

George sa vynoril z dymu pár sekúnd po tom, čo Danny odpadla. „Ten bastard ušiel!“

Lana už kľačala pri jeho zakrvavenej manželke. „Na to nemysli. Potrebuje pomoc. Nájdi lekárov!“

Stále v šoku z celej situácie sa rozbehol chodbami, hľadajúc nemocničné krídlo paláca. To praskalo vo švíkoch, ale džinovia premiestňovali ľahšie zranených k Salvatorovi. Dvaja lekári sa s ním vrátili k trónnej sieni, naložili Jordanu na nosítka a s hrôzou zistili, že nedýcha.

Trvalo im nekonečnú minútu priviesť ju späť k životu. To ju už obstúpil tím lekárov a George nemal šancu čokoľvek vidieť. Odviedli ju na ošetrovňu.

Chcel sa za ňou pustiť, ale Nikolai ho zastavil. „Postarajú sa o ňu moji najlepší liečitelia,“ uistil ho.

Zvieralo mu srdce. „Vedela, čo jej urobí. Vedela to a aj tak ťa bránila,“ zopakoval očividné.

„Ja viem.“

Davida zabije.

„George! Sústreď sa! Máme vážnejšie problémy!“

„Aké, do pekla?! Moja manželka bojuje o život!“ okríkol ho.

„A ja mám palác plný mačiek!“ Ukázal na neisté tigre sediace na jednej kope. „Potrebujeme to vyriešiť, než sa tento škandál rozšíri.“

Jordana sa budila pomaly. Najskôr len pootvorila oči na pol sekundy, potom sa jej podarilo udržať ich otvorené dlhšie.

Sústredila sa na svoje okolie. Bola tma a všetko voňalo dezinfekciou. Ošetrovňa.

Malátne sa nadýchla a s námahou posadila. V ruke mala pichnutú infúziu. Nikto ju nepripútal, len ju obliekli do tenkej bielej košieľky.

Celé telo ju bolelo. Tak ako každý nesmrteľný sa hojí rýchlo, ale to neznamená, že rany nebolia. Cítila, že niektoré sa zapálili, obzvlášť tá najväčšia na pravom boku. Zlomená ruka sa zrástla a zostala jej len jazva. Nechcela ani pomyslieť na to, ako vyzerá zvyšok jej tela. Ohromné množstvo jaziev nikdy nezmizne, jej telo zostane naveky zohavené.

Môj ľud, pomyslela si. Kde sú? Zabil ich Nikolai? Uväznil Georgea za to, že ju včas neodhalil? Že ju bránil proti Davidovi?

Bosými nohami sa dotkla podlahy. Musí ujsť. S námahou vstala a prekonala počiatočný závrat. Skontrolovala, či košieľka nemá na chrbte otvor a keď sa uistila, že je celá, v tme zamierila ku dverám. Hodiny na stene ukazovali, že je niečo po polnoci. Vlci sú buď na love, alebo spia.

Potichu cupitala cez prázdnu chodbu. Musela sa opierať o stenu, aby nespadla. Zalievala ju panika. Je slabá. Ako sa prebojuje von? Ako zachráni svoj ľud? Nenávidela bezmocnosť. Bezmocnosť a samotu.

Pri schodoch zastavila a zhlboka dýchala. Hlava sa jej krútila. Možno si nemala odpojiť tú infúziu. Schod po schode sa dostala z podzemných priestorov na prízemie. Na čele sa jej perlil pot a ruky jej tŕpli.

Z očí sa jej vykotúľali slzy. „Musíš, Danny,“ hovorila si. „Potrebujú ťa. Tvoj ľud nikoho iného nemá.“ Jazyk sa jej plietol.

Odlepila sa od steny. Viečka jej oťažievali. Zakopávala o vlastné nohy, ale nevzdávala sa. Prešla na ďalšiu chodbu a odhadovala smer k východu. Ale ako sa dostane cez stráže?

Smrkla. Medzi všetkými tigrami je jediná pediatrička. Čo si tie deti bez nej počnú? „Deti... už idem,“ sľúbila im slabučko.

Zabočila a takmer narazila do dverí. Nedokázala si spomenúť kam vedú. Stlačila kľučku a prehupla sa do osvetlenej miestnosti. Oči ju zaboleli a chvíľu nič nevidela.

Keď zaostrila, vzlykla. „Nie!“ Dostala sa do jedálne, kde si jej manžel, Lana, Nikolai, Javier a Lydia práve dávali neskorú večeru.

„Jordana!“ vykríkol George a vyskočil na nohy.

Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Začala cúvať. „Nie. Nie. Nie.“ Prečo musí mať toľké nešťastie? Chcela utiecť, ale zozadu ju chytili mocné ruky. Ocitla sa v zajatí pevného tela. Porazene zvesila plecia.

„Máš ležať na ošetrovni,“ zašepkal jej do ucha. „Dva dni si bola v zvieracej podobe.“

Dva dni! Tigre sa na rozdiel od vlkov premenia na zviera vždy, keď sú v úplnom bezvedomí a mozog riadi len tie najzákladnejšie funkcie. Ak bola dva dni mimo, musela byť na hranici smrti.

George ju vzal do náručia. Desilo ho, ako veľmi sa snaží utiecť. Jordana musí byť neskutočne vydesená. Čo prežívala, keď musela žiť medzi vlkmi? Ako sa jej to podarilo? Mal milión otázok. „Potrebuješ odpočinok.“

Oči sa jej zatvárali. „Môj ľud... môj... ľud...“ Znovu odpadla.

Lana na ňu ustarane pozrela. Prvý deň sa nepohla od jej lôžka. „Zavolám lekárov,“ ponúkla sa.

George krútil hlavou. „Nech prinesú infúziu ku mne do izby. Dohliadnem na ňu sám.“ Pevnejšie ju uchopil.

„Keď sa zobudí, nebude nadšená,“ varoval ho Nikolai. „Chce ísť za svojimi.“

George si ju privinul k hrudi. „Ja sa o ňu postarám. Je to moja manželka.“ Ktorú nechal celé roky vydesenú medzi vlkmi, zatiaľ čo ona bola po celý čas mačka.

„Nateraz,“ mykol plecami Nikolai.

Po druhý raz sa Danny zobudila o niečo triezvejšia. Cítila, že sa už nezmenila na tigra, takže jej telo zvládlo boj o život.

Znepokojene otvorila oči a neisto zízala na mohutný baldachýn nad sebou. Nie, už nie je na ošetrovni. S námahou sa posadila a okamžite spoznala jednu z hosťovských komnát v Nikolaiovom paláci. Strhla si z ruky ďalšiu infúziu a opatrne pozrela pod prikrývku, či jej nezaviedli hadičky. Vydýchla si.

Najhoršie však ešte len prišlo. Vyhrnula si košeľu až na hruď a uvidela skazu, ktorú David napáchal. Od stehien až po prsia jej zostali odporné jazvy. Telo nimi mala doslova zasypané. Pokožka sa už stihla zrásť, ale hrôza zostala. Už nikdy nebude ako predtým!

Vzlykla. Nečakala, že to bude až tak hrozné. Pohľad na vlastné telo ju znechutil. Nezaznamenala, ako sa otvorili dvere a dnu potichu vošiel George.

„Danny!“

Uplakane k nemu zdvihla zlomený pohľad a pozviechala sa na nohy. Celá sa triasla. Niekoľko jaziev jej zostalo aj na odhalených rukách a nohách.

George k nej tromi rýchlymi krokmi pribehol, ale cúvla pred ním do rohu. „Len pokoj. Neublížim ti,“ tíšil ju a pomaly sa približoval.

„Chcem odísť. Chcem ísť preč!“ vykríkla.

A je to tu. Toto je to vystrašené dievčatko, ktoré pred rokmi opúšťal. Tentoraz však jej strach dáva zmysel. „Nikto ti tu neublíži, Danny,“ pokračoval pokojným tónom a jednou rukou jej pohladil líce. Roztriasla sa ešte viac.

„Kde sú? Kde je môj ľud?“ pípla.

„Majú vlastné izby. Nikolai ich neuväznil, len nechce, aby opustili palác kým... sa veci nevysvetlia.“

Veci sa nevysvetlia. Teraz sa už môžu len zhoršiť. Vyhostí ich všetkých na Sibír a tentoraz si dá dobrý pozor, aby sa nevrátili. „Chcem ich vidieť. Chcem vedieť, že sú v poriadku!“

„Danny!“ povedal prísne. „Pozri sa na mňa!“

Neochotne tak urobila.

„Tigre sú v poriadku. Majú kde spať, päťkrát denne jedlo, internet a káblovku.“

Inštinkt, ktorý majú tigre spoločný s vlkmi, jej napovedal, že neklame. Mierne si vydýchla. Nikolai možno nie je taký krutý, ako sa zdá.

George ju uväznil vo svojom objatí. „Celý život si ako tigrica žila medzi vlkolakmi?“

„Takmer. Moji rodičia...“

„Ale ako? Videl som ťa v zvieracej podobe. Ako vlčicu.“

Unavená z toľkých klamstiev vzdychla. „Mimikry. Keď sme v menšine, dokážeme udržať ilúziu vlka, ale nemáme s ním nič spoločné.“

Ako si, do pekla, mohol nevšimnúť, že jeho vlastná manželka je mačka? Niet divu že bola po svadbe ako šialená. Mačka medzi vlkmi.

„Ale prečo tie pletky s vlkmi za Uralom?“ naliehal ďalej. „Myslel som si, že chceš zvrhnúť Nikolaia, ale ty si sa postavila na jeho obranu. Danny, o čom celá táto hra je?“

Trochu hystericky sa zasmiala. O čom táto hra je? „Ty si to ešte nepochopil, však?“

Zmätene krútil hlavou.

Jordana si pretrela oči. „Všetci údajní vlci za Uralom sú tigre ako ja. Je to môj ľud. A ja som ich jediná právoplatná kráľovná.“

George sedel dobré dva metre od Jordany a neisto na ňu hľadel. Nikolai stál pri okne, rovnako nervózny. Len Lana sa dobre bavila a klesla na pohovku vedľa tigrice.

V malom salóniku nebolo viac svedkov a paranoidný Nikolai na stôl položil rušičku signálu, pretože nesmrteľní majú fetiš na odpočúvanie aj vo vlastných radoch.

„Na počiatku zaznamenanej histórie,“ začala Danny vážne, „žili tigre s vlkolakmi v horách spoločne. Na Urale. Došlo však medzi nimi k roztržkám a bojom o moc. My mačky máme odlišné delenie moci a dominanciu. Vlci nás znenávideli. Moji predkovia sa teda oddelili a zamierili na východ. Viacerí zostali na Sibíri, ale niektorí prešli do Kanady. Tam už ale žili domorodci vo vlčích svorkách. Moji predkovia sa preto rozdelili a vstúpili do týchto svoriek predstierajúc, že sú vlci. Kým boli v menšine, dokázali udržať ilúziu vlka a na tigre sa zabudlo. Európski vlci ich vymazali z histórie a vyhlásili každého za Uralom za nepriateľa.“

„Ale prečo?“ nedalo Nikolaiovi.

Jordana si zahryzla do pery. „Ako som povedala, naša moc prúdi inak. Vy vlci ste individualisti. Vybojujete si dominanciu a idete proti každému, kto vás vyzve. Poddaní sa podriaďujú, pretože sú slabší, nie pre to, že si vás vybrali. Nič proti Vám, Veličenstvo,“ dodala. „Hovorím obecne.“

Prikývol. „Netituluj ma. Lezie mi to na nervy,“ zavrčal a posadil sa k Georgeovi.

„Moc medzi mačkami je holistická. Pokiaľ skupina podporuje svojho vodcu, ten získa moc a môže ju využívať. Ak podporu stratí, je rovnako slabý ako každý jednotlivec. Je to veľmi komplexný systém. Môj rod patril k prvým vládcom tigrov. V Kanade síce boli nútení stiahnuť sa, ale naša moc sa nestratila. Nie každý je schopný prijať toľké množstvo energie. Preto aj medzi nami platí určitá dominancia na základe dedičnosti, ale dá sa obísť. Ja, ako posledná svojho rodu, dokážem pohltiť obrovské množstvo energie a prakticky ju využiť v akte dominancie nad inými vlkmi. Preto si proti mne bezbranný aj ty, George. Ak by som však bola dlhšiu dobu mimo svojich poddaných, moja moc zoslabne. A áno, Nikolai, než sa opýtaš, som mocnejšia než ty. Môžem ťa zvrhnúť.“

Vlkolačí kráľ si uvoľnil odrazu tesný golier.

„Je to môj pôvod, ktorý chcel David využiť. Prinútiť ma zasadnúť na tvoj trón s tým, že on by mi prikázal čo robiť. Kvôli jeho... tyranii som po psychickej stránke voči nemu labilnejšia. David nie je tiger, ale vie o nás.“

„Napriek tomu zaútočil, hoci nemal tvoju podporu,“ nechápala Lana.

„Môj druh nie je len za Uralom. Pár desiatkam sa podarilo dostať naspäť do Európy a začleniť sa. Odhalili sprisahanie mocných vládcov svoriek, ktorí mali v pláne dosadiť Nikolaia ako hrdinského a spravodlivého kráľa na trón a po čase ho začať ovládať vo svoj prospech. Keďže vedeli, že Nikolaiove plány vládnutia nezahŕňajú vojny ale snahu o aký-taký mier, ukryli listy a... uistili sa, že ho nikto prostredníctvom dominancie neovládne.“

„O-oni mi pomohli?“ vyhabkal Nikolai.

Prikývla. „Dúfali, že časom možno stiahneš svoje jednotky z Uralu. Tigre to pár storočí zvládali, ale s nástupom moderných technológií sa im priťažilo. Zamedzil si im prístup k potravinám, dal do okolia miest a dedín snímače. Môj ľud hladuje, Nikolai. Matky rodia bez odbornej pomoci, deti nemajú dostatočne pestrú stravu.“

„Počkaj, počkaj, naspäť. Ako mohli upevniť moje postavenie? Ani som o nich nevedel!“

Vzdychla. Toľko k hre na city. „Tvoj trón. Kto ti ho postavil?“

„Bol to dar. Od... ani neviem od koho.“

„Od nás. Všimol si si, aký je masívny? To preto, že pod vrstvou dreva sú kosti tigrov. Znásobujú tvoju dominanciu. Aj Laninu.“

„Ja sedím na tróne z... kostí?“ Striasol sa.

„Áno.“

„A keby sa naň posadil David...“

„Mohol by ťa premôcť. Preto sa pokúšal dobyť trónnu sieň ako prvú.“

„Čo mu to napadlo, odrazu ma zosadiť?“

Mykla plecami. „Ninja s Luciferom ma varovali, že ho zlákal Julius. Bohovia vedia, že ten démon  nesmie získať viac moci. S tigrami na jeho strane by ste podľahli aj vy, vlci. Poštvať vlkov proti upírom a dve najmocnejšie rasy sa navzájom vyhladia,“ teoretizovala Danny. „Môžeme sa vrátiť k faktu, že môj ľud umiera na Sibíri? Áno, roky som ich nenápadne presúvala do Británie, ale to nestačí. Nikolai, prosím, pusti Ural. Daj nám slobodu.“

Kráľ uhol pohľadom a prehrabol si svetlé vlasy. „Je to... priveľký škandál, Jordana. Sám neviem, ako sa zachovať.“

Danny v panike hľadala pomoc u zničenej Lany, kráľovnej so zlatým srdcom, ako ju prezývali poddaní. Ani tá však nevyzerala nadšene.

„Po tom všetkom, čo sme obetovali... zachránili sme ti zadok! Odhalili našu existenciu!“ kričala Danny nahnevane. „Do konca života budem kvôli Davidovi vyzerať ako príšera!“

„Tak nehovor!“ zahriakol ju George. „Si stále krásna.“

Zagúľala očami. „O to teraz nejde. Chápem, že ťa čakajú ťažké politické rozhodnutia, Nikolai, ale nemôžeš kvôli tomu nechať trpieť nevinných.“ Nahnevane vstala a s buchnutím dverí zmizla na chodbe.

George v obavách uprel na svojho kráľa vševediacky pohľad.

„Ja viem, ja viem,“ zastavil Nikolai blížiacu sa prednášku. „Idem volať džinom.“