Temný únik 18

Casey pristála na metle priamo pred vstupnou bránou paláca vlkolakov a poslušne sa nechala strážami prehľadať. Z letu bola mierne zmrznutá, ale už dávno si zvykla na nepohodlie spojené s týmto druhom cestovania. Zložila si dlhý kabát a dýchla na skrehnuté dlane.

„V poriadku,“ povedal vlk, ktorý jej zbežne prezrel neveľký batoh. „Ich Veličenstvá sú v trónnej sieni.“ Ukázal jej cestu a nechal ju rozbehnúť sa v ústrety problémom.

Najmladšia z bosoriek si zložila hrubú čiapku. Oboch vládcov našla na trónoch, Nikolaiov čisto nový.

„Veličenstvá,“ mierne sa im uklonila. „Volám sa Casey, prichádzam zo Salvatorovho kráľovstva.“

„Bosorka,“ spomenula si Lana. Mať v hlave všetkých spojencov vládcu britských upírov dá zabrať. „Je nám cťou.“

„Podobne.“ Podala im zápisník aj s papiermi. „Naša prekladateľka Isobel ho rozlúštila. Okamžite ma poslala za vami. Máme problém. Obrovský.“

O hodinu boli do salónika pre návštevy privlečení Georgy s Danny, obaja ospalí a s príliš spokojnými úsmevmi na tvárach.

Čiernovlasá bosorka zagúľala očami a nechala si všetky oplzlé poznámky pre seba.

Jordana sa hodila do kresla a zívla. „Tak čo je také dôležité, že to nepočkalo do ďalšieho týždňa?“

Iste. Vlkolaci a ich libido. Casey z ničoho nič rozbolela hlava a pred očami sa jej zjavil výjav dvoch zvíjajúcich sa neznámych tiel. Jedno z nich sa však nápadne podobalo Brianovi. Okamžite sa však stratil a ona si nebola istá, čo si má myslieť. Mala vidinu, alebo len potrebuje sex?

„V prvom rade mám jednu osobnú otázku,“ začala. „Si mačka?“

Danny vyvalila oči a Nikolai ustrnul. Prepukol už škandál?

„P-prosím?“

„Toto je denník ženy, ktorá píše o rase tigrov. Rase protikladnej k vlkolakom. Rase rebelov a údajných zradcov. A po tom, čo si vyviedla u vás doma... spojila som si dve a dve. Tak je to pravda?“

Neochotne prikývla. „Kto to ešte vie?“

„Isobel a Salvator. Obaja sa rozhodli pomlčať, kým si to váš dvor nevyrieši.“

Kráľovský pár si vydýchol.

„Čo sa píše v denníku?“ prehovoril George. „Nepriletela si sem, len aby si nám ho vrátila.“

„To je pravda.“ Prešla k oknu a zatiahla ťažký záves. „Píše sa v ňom o veľmi... znepokojivej histórii.“

Jordana sa pomrvila. „Akej?“ Bohovia vedia, že história jej rodu je viac než znepokojivá.

„Prešli tvoji predkovia niekedy do Afriky?“ vyzvedala Casey.

„Asi áno. Tak ako upíri, v prvých etapách existencie ľudstva sme sa aj my pohybovali v kolískach civilizácie. Aspoň niektorí. Prečo?“

Casey nalistovala stránku s nákresom čohosi oblého, šperku vykladaného diamantmi. „Hovorí ti to niečo?“

„Náhrdelník z Aleppa,“ identifikovala ho okamžite. „Bol nájdený niekoľko tisícročí dozadu v Aleppe ako pozostalosť jedného z tamojších tigrích rodov.“

Lana si trela spánky. „Povedz mi, že tam už nie je.“

Danny sa zachmúrila. „Ak niekedy aj niečo v Aleppe bolo, už je to dávno preč,“ povedala tvrdým hlasom. „Tak ako duch celého mesta.“

Casey si smutne vzdychla, potom pokrútila hlavou. Majú vlastné problémy. Na filozofovanie o ľudských zverstvách nemajú čas. „Ten náhrdelník, čo o ňom vieš?“

„Nič extra. Je to len stará pamiatka, ktorá sa stratila v stredoveku.“

„A práve v tom sa mýliš. V akom jazyku je nápis na prívesku?“ Casey jej hodila zápisník.

Jordana prižmúrila oči a snažila sa rozoznať znaky na nákrese. „Nemám poňatia.“

„Pochopiteľne. Ľudia si dávajú záležať, aby každý, kto ho ovláda, čím skôr umrel.“

„O čom to hovoríš?“

„Staroveká aramejčina. Strašný jazyk. Isobel sa ho podarilo rozlúštiť. Ten nápis v podstate hovorí niečo ako V krvi spojí vodca silu rodu.“

„Nerozumiem.“

Casey si vzdychla a posadila sa ku krbu. „V zápisníku je príbeh. Znepokojivý príbeh. Píše sa v ňom o tigrovi-čarodejníkovi, ktorý mal brilantný nápad obísť vašu hierarchiu a nájsť spôsob ako pomocou tohto náhrdelníka dať moc nad tigrami komukoľvek.“

George nadvihol obočie. Sám pocítil moc tigrov a silno pochyboval, že by ju niečo predčilo. „Ako?“

„Krátko po príchode Bytostí temnoty do ľudského sveta naše počty klesli a aj  tigrov zostalo len pár rodov. Biologicky sú všetci ich potomkami. Tento čarodejník zobral krv každému z ich členov a vložil ju do náhrdelníka ukutého z práve vyvretej lávy sopky. Zdá sa, že pri výbuchu sa uvoľnilo aj veľké množstvo mágie. Tá spôsobila, že krv, ktorá koluje v žilách každého tigra na planéte, je vystopovateľná až k náhrdelníku a ktokoľvek si ho nasadí, ovládne celý rod tigrov,“ vysvetlila im komplikovane.

„Prečo by niečo také robil vlastnému druhu?“ zhrozil sa Nikolai.

„Všetky Bytosti temnoty boli na pokraji vyhynutia. Tigre to museli mať ešte horšie. Niekto z vlkov mu zaplatil, sľúbil mu ochranu a azyl.“

George zavrčal. „O koľko sa stavíme, že to bol zhodou okolností Davidov predok?“

„Je to možné,“ zamyslela sa Jordana. „A keďže ma nepresvedčil po dobrom, pokúsi sa nájsť nový spôsob ovládnutia tigrov. S ich pomocou si podriadi vlkov a ak sa všetci pridajú na Juliusovu stranu...“ Zaliala ju panika, ktorá podráždila každého vlka v miestnosti.

George k nej prešiel a vzal jej dlaň do svojej. „Kde je náhrdelník teraz?“

Danny chvíľu trvalo nájsť vlastný hlas. „J-ja neviem. Ako som povedala, zmizol už v stredoveku. Ako si vôbec môžeme byť istí, že ten zápisník neklame?“ rozhorčila sa.

„A riskla by si nečinnosť, aj keby klamal?“ opýtala sa Lana múdro. „David riskoval všetko, aby sa dostal k trónu.“

„Nemôžeme vedieť, či má rovnakú informáciu o náhrdelníku,“ pripomenul im George.

„Alebo si ho nechával ako poslednú možnosť,“ dodala Casey. „Ak chcete moju radu, radšej ho nájdite skôr než on, a potom sa hádajte o pravdivosti legendy.“

Danny vstala a začala sa prechádzať od okna ku krbu. „Dobre. Krok po kroku. Máme tu zápisník od neznámeho autora. V akom je jazyku?“

„Latinčina, prechádza do starej francúzštiny,“ odvetila Casey. „Salvator to odhadol na dvanáste až štrnáste storočie.“

„Aramejčina sa používala pred viac ako dvetisíc rokmi. Náhrdelník je starý minimálne štyritisíc rokov, aspoň podľa starých textov. Nápis bol pridaný neskôr. A nájsť sopku nie je práve ako hľadať poklad. Obzvlášť takú, ktorá chrlí magickú lávu.“

Casey zívla. „Vlastne je tu presný dátum aj miesto vytvorenia náhrdelníka. Nenachádzali sa tigre asi tak osem tisíc rokov dozadu v dnešnej Keni?“

Jordana sa zastavila a so zatajeným dychom sa otočila k zvedavému obecenstvu. Pery sa jej triasli. „Menengai,“ povedala takmer šeptom.

„Čo je Menengai?“ nechápal Nikolai.

Nahlas preglgla. „Prekliate miesto. Zdroj hrôzy a ničenia.“ Nešťastne sa vrátila k Georgeovi. Ten si ju pritiahol na kolená. „Je to sopka v Keni. Keď naposledy – pred osemtisíc rokmi – vybuchla, uvoľnila obrovské množstvo mágie. Čiernej mágie. Moji predkovia mali snahu prežiť v Afrike, než prešli na Sibír. Boli tam. Cítili zlo a pokúšali sa presvedčiť každého, aby sa k nej nepribližoval, ale márne. Čierna mágia volala ľudí. Dala im moc za cenu nevinnej ľudskej obete. Dodnes pretrvala u niektorých afrických šamanov a vkradla sa aj do myslí vplyvných ľudí. Netušíte, koľkí dodnes obetujú bábätká za vidinou moci. Dostanú ju, áno, ale nevedia čo ich to bude stáť. Sopka pritiahne ich čierne duše a bude ich páliť, až sa sami stanú jej súčasťou. Už ste počuli o pekle? Menengai je jeho synonymom. Ak bol náhrdelník ukutý v nej...“ Striasla sa.

Casey si opatrne vzala zápisník a zbežne ho prelistovala. „Takže je možné, že legenda hovorí pravdu.“

Jordana si prehrabla strapaté vlasy. „Nie každý o sopke vie. Ktokoľvek zápisník spísal...“ Čosi jej docvaklo. „Musel byť z môjho rodu.“ Vzala si zápisník. „Vravíš latinčina a francúzština? Štrnáste storočie?“

Bosorka prikývla.

„V tom prípade je len jedna osoba, ktorá ho mohla napísať.“ Privrela oči. „Posledná majiteľka náhrdelníka a moja dávna príbuzná.“

„Kto?“ Nikolai ani nedýchal.

„Cateline.“

Casey sebou pri tom mene trhla. „Kto?“ zopakovala. Opäť mala pred očami tie prepletené telá.

Jordana pokrútila hlavou. „Nemáme čas. Musíme sa vrátiť do Británie a ísť v jej stopách. To urobí David. Mýlila som sa. Náhrdelník sa nestratil. Cateline bola dosť chytrá na to, aby ho ukryla.“ Zamierila k dverám.

„Počkaj!“ zastavil ju Nikolai. „Ako si tým môžeš byť istá?“

Danny zdvihla kútiky pier. „Pretože to ona ti dala tvoj trón.“

George dobehol Jordanu až v ich komnatách. Práve sa prezliekala a on nemal chuť na nič iné, než ju zase zatiahnuť do postele. Má tá žena aj nejaké decentné spodné prádlo?

„O čo tu ide?“ dožadoval sa vysvetlenia.

Otočila sa k nemu s prázdnym pohľadom. „Boj neskončil. Kým nebude David za mrežami, nikdy neskončí.“

S prekríženými rukami sa oprel o dvere. „Nie, toto nie je o Davidovi.“ Zamyslene si ju premeral. „Ide o Cateline, však?“

Zovrela pery a otočila sa k nemu chrbtom.

„Skutočne sa k nej prirovnávaš?“ Nemohol uveriť, že na to vôbec pomyslela.

Danny na seba hodila vyťahaný rolák a obliekla si džínsy. „A v čom sa líšime, hm? Tiež som bola nasilu vydatá, odtrhnutá od domova. Tak ako ona, musím tajiť čo mi je prirodzené. Nikto sa nepostaví na moju stranu, na stranu ženy ktorej vzali právo povedať Nie!“ štekla obviňujúco. „Jediný rozdiel je, že mne sa podarilo prežiť dvadsiate piate narodeniny.“

George škrípal zubami. „Tak ma vidíš? Ako nejakého... násilníka?“ oboril sa na ňu.

„Obaja vieme, že keby si chcel, môžeš si vynútiť manželské práva a nikto sa neodváži ti odporovať,“ pripomenula mu chladne.

Vlk ju zdrapol za lakeť a tvrdo oprel o stenu. S rukou na jej krehkom krku sa uistil, že sa nebude brániť. Sálala z neho zúrivosť a zvieracia polovička túžila dokázať opačnému pohlaviu, kto je tu pánom situácie. „A v tom je ten rozdiel, drahá Jordana,“ zašepkal jej na pery rovnako chladným tónom. „Na rozdiel od jej manžela, ja to jednoducho neurobím, lebo nechcem.“ Pustil ju a odstúpil, než by sa prestal ovládať. Potom odišiel a tresol za sebou dverami.

Danny roztrasene stála pri posteli a objala sa rukami. Z plachty sa na ňu škerila zaschnutá krv jej stratenej nevinnosti. Snažila sa nemyslieť na Cateline a jej osud. Neskončí ako ona. Nedovolí to. Aj keby mala ísť do vojny proti vlkom, nevymení vlastný život za politické machinácie.

Nikolai rozrazil dvere salónu, kde sa zdržiavali tigre. „Pôjdete so mnou!“ prikázal im a náhlivo mieril do svojej pracovne. Tigre ho zvedavo nasledovali.

„O čo ide, pane?“ odvážil sa jeden z nich opýtať.

Kráľ pozapínal počítače a kamery. „Jordanin strýko si nedá pokoj. Nezastavím ho, ale môžem jej dať šancu. Jej aj vám.“

„Ako?“

Nikolai sa vystrel a odvážne všetkým čelil. „Tým, že o vás všetkým poviem. Ak to urobím prvý a zaručím sa za vás, David vlkov nebude môcť poštvať proti mačkám. Budú bojovať za vašu ochranu.“

Tigre si vymenili obozretné pohľady. „Podkopete si vlastnú autoritu.“

Mykol plecami. „Tak je asi čas zistiť, či ma moji poddaní počúvajú zo strachu alebo z rešpektu.“ Vrátil sa k technike a začal namáhavú videokonferenciu.

Carys, anjel z najvyšších sfér neba, pôvodom z budúcnosti, pozorovala dianie na kráľovskom dvore vlkolakov z bezpečia oblakov a hrýzla si peru. Keď prišla z budúcnosti, z konca sveta, mala jediný cieľ – zabiť vlastného otca. Ak by to urobila, zabráni najhoršej skaze aká kedy mohla ľudstvo aj bytosti temnoty, nesmrteľných, postretnúť.

Namiesto toho sa pristihla, ako zamotáva jeden osud za druhým, prepisuje históriu a vytvára úplne nový obraz budúcnosti, ktorá sa každým dňom zdala byť desivejšia a desivejšia.

Namiesto otcovraždy sa radšej rozhodla stať milenkou Juliusa, démona bez štipky súcitu, a ochrániť svet pred ním. Ak mu zabráni spojiť sa s jej otcom... Kedysi si myslela, že to postačí. Teraz si začínala uvedomovať, že nech sa snaží akokoľvek, Julius jedného dňa zaútočí a až to bude skutočný boj o prežitie.

Teraz ale ide do tuhého. Jordana sa pokúša odhaliť minulosť, ktorá mala navždy zostať pochovaná. Stratená.

„Dilema, však?“ ozval sa za ňou hlboký hlas.

Vystrašene nadskočila a otočila sa k zahalenému Ninjovi, ktorého samotná existencia ju privádza do šialenstva. Nedokáže vycítiť jeho dušu, nevie aká je jeho moc a odkiaľ pochádza. V budúcnosti sa s ním nestretla a na jej vkus je až príliš informovaný o veciach, ktoré by ani len anjeli nemali vedieť.

„Prosím?“

Prešiel k nej pomedzi oblaky. Nespadol na zem, ako by sa to stalo väčšine bytostí. Akú moc to v sebe ukrýva? „Ak ju necháš tápať v temnotách, David vyhrá. Ak sa má dozvedieť pravdu, odsúdiš dva životy k strašnému utrpeniu a porušíš najposvätnejšie pravidlo anjelov.“

Srdce sa jej rozbúchalo. „Ako to môžeš vedieť?“

Odfrkol si. „Poznám ťa, Carys. Lepšie, než poznáš ty sama seba. Viem kam sa uberajú tvoje myšlienky. Si zúfalá. Strácaš kontrolu.“

Vzdorovito zdvihla bradu. Možno ju stráca, ale nech sa prepadne, ak by mu to mala priznať! „Všetko zvládam, ďakujem za starosť.“

„Iste.“ Pristúpil k nej a nazrel na letisko, kde Jordana, George a Carys nastupovali do lietadla. „Obetuješ bosorku,“ predpovedal. „Obetuješ jej život.“

V ústach jej vyschlo. „Nemám na výber.“

„Keď vravíš. Mimochodom, čo je to s tvojím výzorom?“

Zažmurkala a odvrátila sa od trojice pod nimi. „S mojím výzorom?“

„Nehraj sa na hlúpu.“ Prekrížil si ruky na hrudi. „Povedal som ti, že ťa poznám. Viem ako vyzeráš.“

Od zúrivosti naňho vycerila zuby.

Zasmial sa. „Nemusíš sa báť, tvoj otec ťa nespozná. Určite nie tu v nebi. No tak. Uvoľni sa. Ukáž mi ženu, ktorá drieme pod povrchom.“

Behom jedinej sekundy sa zmenila do podoby červenovlasej, červenookej okrídlenej ženy. Išiel z nej strach. Ninja sa pod maskou len usmial. Áno, toto je skutočná Carys. Nespútaný živel. Žena, ktorá odmieta vlastný pôvod.

Nevadí. Časom ju opäť naučí vážiť si samu seba. „Chceš radu?“

„Nie.“

Ignoroval jej odpoveď. „Ak obetuješ Casey, Danny umrie.“

„To vidím aj sama, Sherlock!“

Jeho úsmev sa len rozšíril. Stále je v nej iskra. „Nesmieš bosorku postaviť proti Brianovi.“

Prižmúrila naňho oči. „Prečo?“

„Ver mi. Môže ho nenávidieť, odsúdiť jeho činy, ale ak budú vo vojne na znepriatelených stranách, budúcnosť môže dopadnúť veľmi, veľmi zle.“