Temný únik 2

Súčasnosť, Londýn...

Jordana vyskočila spoza rohu, vystrelila tri guľky, dopadla k nízkemu múriku a skrčila sa za ním. Okolo nej lietali strely. Preplazila sa k náprotivnej stene, obehla ju a zvyšných nepriateľov zasiahla odzadu.

Budovou sa niesol porazený rev.

„Víťazstvooo!“ vykríkla a zdvihla svoju zbraň nad hlavu. Z úkrytov sa vynorili jej spolubojovníčky Erin, Isobel, Annie, Carolina a Jasmine.

„Baby mizerné,“ zafučal Conor a trel si postrelené pozadie s krásnym zeleným fľakom.

Isobel ho za trest strelila aj do stehna. „Ešte sa ti chce hrať proti opačnému pohlaviu?“

Vyceril na ňu zuby a zložil si prilbu. „No tak, nechali sme vás vyhrať, to je jasné.“

„Áno, áno,“ prisvedčili Salvator, Damian, Kamal, Nikias aj Will. „Chceli sme byť galantní.“

Ženy vyprskli do smiechu. „Prehrali ste na plnej čiare, páni. Sme lepšie!“ tešila sa Annie.

Šesť upírov sa urazene zvrtlo. Namierili si to k baru na okraji areálu, kde cvičili desiatky upírov a vlkolakov.

Jordana toto útočisko založila pred niekoľkými rokmi, keď nedokázala ovládať svoju zvieraciu polovičku. Tu sa naučila koncentrácii a zistila, že to pomáha aj iným mladým vlkom. Podelila si výdavky s upírmi a nielenže tým vybudovala pevné spojenectvo, ale našla aj svoje miesto medzi nimi.

Areál bol hneď za Londýnom na súkromnom, chránenom pozemku a ponúkal mnoho atrakcií – paintball, tréning v hustom lese, súťaženie v umelom jazere, bežecké a prekážkové dráhy, staré stavby na ukrývanie a mnoho ďalších. V bare mali upíri zásoby krvi a vlci surové mäso.

Trvalo roky, kým sa svorka naučila akceptovať Jordanu ako svoju vodkyňu. Nenávideli ju za to, ako vyhnala Georgyho. Potrebovali vodcu a ona to dlho odmietala. Ale nakoniec sa jej podarilo upokojiť a zhostiť sa úlohy manželky alfu.

Sama nevedela, kedy sa to stalo. Na začiatku sa bála každého. Po čase si dala aspoň tú námahu, aby skontrolovala mladých, zranených a tehotné ženy. Potom pomohla pri pôrodoch. Zabezpečovala prísun jedla. Liečila deti, kým nenadobudli vlčiu imunitu. Začala sa stretávať s upírmi. A odrazu je tu, plná sebavedomia, na vrchole síl.

Zradkyňa.

Zahryzla si do pery.

Keby len vlci vedeli pravdu. O nej. O jej rodine. O jej plánoch. Vedela, že sa blíži čas, keď všetko vyjde na povrch a Nikolaiov trón sa otrasie v základoch. A ona nebude tá, ktorá ho podrží.

Znepokojene sa posadila na barovú stoličku vedľa Salvatora a objednala si Vodku. Túžila premeniť sa a ísť sa prebehnúť, ale nemohla si to dovoliť. Nie pred všetkými.

Smutne vzdychla. Už sú to mesiace, odkedy naposledy zavítala do Ruska. Takmer ju pri tom odhalili. Strážcovia ju prichytili ako sa pokúša dostať skupinu vlkov cez hranice a strhol sa boj. Bola nútená použiť silnú mágiu, aby ich omráčila a oni si nič nepamätali.

Ani jediný raz za tie roky nevidela Georgyho. Netušila, do ktorej oblasti bol nasadený a ak bol v kontakte so svorkou, ju nikdy neoslovil. Pochybovala, že vôbec vie o tom, čo tu vystrája.

Mrzuto exla pohárik. Ako len mohol Nikolai dovoliť, aby ju zaňho vydali? On sám sa pred stáročiami vzoprel tradíciám, odmietol dohodnuté manželstvo a vzal si Lanu, chudobnú vlčicu neurodzeného pôvodu. Áno, ona síce nesúhlasila, ale aspoň jej dal priestor  zvyknúť si. Ich prvé dieťa sa narodilo desiatky rokov po svadbe.

„Zem volá Danny, si prítomná?“ zatriasla ňou Annie.

Zažmurkala a vrátila sa do reality. „Prepáč, zamyslela som sa.“

„To robíš v poslednom čase často. Deje sa niečo?“

Niečo áno. Ťaží ju svedomie? Rozhodne. Veď predsa do Británie, Salvatorovho mierumilovného kráľovstva, prepašovala stovky rebelov spoza Uralu. A on o tom ani nevie. „Nič dôležité,“ zaklamala.

„Podpisuje sa na nej nedostatok sexu,“ podpichla ju šibalsky Cari. „Chúďa naše chlpaté, trpí chorobou nazývanou panenstvo.“

Okolosediaci upíri vyprskli do smiechu. Danny zaškrípala zubami. „Pokiaľ viem, aj tebe tú chorobu musel vyliečiť až tvoj najdrahší manžel,“ vrátila jej to.

„Máš bod. Ale ty si vydatá.“

„Iba na papieri.“ Doliala si Vodku. „Asi si zaplatím gigola.“

Salvu smiechu prerušil príchod Antona, Georgyho najlepšieho priateľa. Kráčal neisto a v ruke zvieral mobil. V tvári mal zvláštny výraz.

Jordana hneď spozornela. „Anton? Stalo sa niečo? Je malý v poriadku?“ Len prednedávnom pomohla s náročným pôrodom jeho syna, pričom matka takmer umrela. Osud jeho rodiny jej veľmi ležal na srdci.

„Malý sa má dobre,“ odpovedal potichu. „Ja... Danny, niečo by si mala vedieť.“

Zoskočila zo stoličky. „Tak hovor, o čo ide?“

Privrel oči. „Volali z Nikolaiovho dvora v Dánsku. Georgy bol odvolaný zo služby. Vracia sa do Londýna.“

Všetko naokolo stíchlo. Upíri aj vlkolaci sa báli jediného – že Jordana to nezvládne a zase sa vráti k svojmu bývalému ja, vydesenému dievčatku neschopnému plniť si ani manželské povinnosti.

Danny sa prudko nadýchla. Nedokázala celkom presne pochopiť vlastné pocity, ale nie, strach sa nedostavil. Očakávanie možno. Aj zvedavosť. „K-kedy príde?“

„Dnes večer. Priletí okolo polnoci.“

Opäť boli všetky oči na nej. Zbledla. „Ehm... to bude problém.“ Otočila sa k upírom. „Prepáčte, musím ísť.“ A náhlivo ťahala Antona na parkovisko.

„Ty si premenila jeho izbu na posilňovňu?!“ okríkol ju Anton, keď stáli vo dverách a pozerali sa na moderné vybavenie vnútri.

Georgy vlastnil útulný domček asi pol hodinu cesty od Londýna, tak ako ostatní z jeho svorky. Na niekoľkých pozemkoch boli zoskupení všetci vlci. Všetko jej prenechal, takže zostalo na Jordane starať sa o majetok.

„Malo to byť dočasné riešenie,“ bránila sa.

„Dočasné riešenie? Kde má posteľ? A nábytok? A čo si vôbec urobila s domom? Je to tu ako v džungli!“

Zacmukala. Možno to nemala robiť. Po celom dome rástli kvety a malé stromy v kvetináčoch. Danny sa postarala aj o nové tapety s motívom lesa. Koberce boli zelené a huňaté. „Ako veľmi bude zúriť?“

Anton sa k nej otočil. „Dá ti oholiť chvost, Jordana. Nežartujem. Musíme to dať do poriadku.“

Pozrela z okna. Slnko už zapadalo. „Anton? Už som spomínala, že z jeho garáže som urobila zimnú záhradu?“

Georgy sedel v súkromnom lietadle smerujúcom z Dánska do Londýna a v temnom okne si nepokojne prezeral svoju jazvu. Na rozdiel od upírov, im sa rany zahoja, ale nezmiznú. Našťastie sa mu netiahla cez celú tvár, ale len bokom.

Oproti nemu sa pomrvil Javier, člen Salvatorovej elitnej ochranky. V tvári mal ako vždy nečitateľný výraz. „Nie je taká hrozná,“ povedal. „Poznám upíra, ktorý ma zjazvenú celú tvár aj telo. Ty máš ešte šťastie.“

Vzdychol. „Bol by som radšej, keby som našiel tú mrchu, ktorá mi to spravila,“ zavrčal.

Z kokpitu sa vynorila Lydia, upírka pod vedením najvyššieho dvora upírov. Posadila sa k Javierovi a usmiala sa na Georgyho. Vyžarovala zvláštnu silu, ktorá každého nútila hneď si ju obľúbiť. „Som si istá, že tvoja žena to bude považovať za niečo sexy,“ uistila ho s úsmevom.

Odfrkol si. Bude rád, ak mu Jordana vôbec pozrie do očí. „Tá ujde len čo začuje môj hlas.“

Javier nadvihol kútiky úst. Keby len vedel, aký pokrok u Danny nastal, odkedy odišiel. Nechal si to však pre seba. Nech na to príde sám.

Po chvíli z kokpitu vyšli ďalšie postavy – Dario, najvyšší veľkráľ upírov a Nikolai, vládca vlkolakov. Posunkom rúk im naznačili, aby sa zdržali poklony a iných oficialít.

Dario klesol do kresla oproti Georgymu a Nikolai vedľa neho.

„Situácia je vážna, páni,“ povedal Dario.

Lydia si odkašľala.

„A dáma,“ dodal s úsmevom.

Georgy sa pomrvil. „Takže ste dostali moju správu? Preto ste ma odvolali?“

Nikolai prikývol. „Urobili sme vlastný výskum.“ Podal mu kopu papierov. „Medzi nami je zradca, ktorý pomáha rebelom.“

Georgy preletel pohľadom po podozrivých záznamoch z letiska v Moskve. „Myslíte, že ich doslova pašujú do Európy?“

„My si to nemyslíme, my to vieme,“ opravil ho Nikolai. „Netušíme, koľko ich je a čo chcú. Ani jediný raz nezaútočili a to nás znepokojuje. Akoby sa chystali na niečo veľké.“

Georgy podal papiere Javierovi. „A chcete, aby som ich vypátral,“ odhadoval.

„Chceme, aby si zistil, kto je za tým všetkým,“ dodal Dario. „Tie lety mierili do Londýna, ale mali tri pristátia aj v iných štátoch. Javier je u Salvatora nasadený už roky, ale vlkov podľa dohody nechal na pokoji.“ Pozrel na Nikolaia. Bola to tajná dohoda medzi mocnými. A ctili si ju v mene zachovania mieru.

Georgy pozrel na dobrého známeho. „Javier, je možné, že sú do toho zapletení upíri?“

Pokrútil hlavou. „Tí britskí nie, preveril som ich. Je medzi nami špión od Briana, ale on má iné záujmy. Toto pochádza od chlpáčov.“

Georgy prižmúril oči. „Musíme preveriť všetky podozrivé osoby. Tu padajú hranice etiky medzi upírmi a vlkmi.“

„Preto sme sa tu aj zišli,“ potvrdil Dario. „Vy ste mimo systému. Pracujete pre nás, nie pre vaše rasy. Toto je väčšie, než my. Udržujeme mier už celé roky.“

„Nájdeme zradcu,“ uistil ich Georgy.

„Vieme, že áno. Obaja pre nás pracujete už dlho a máte za sebou horšie misie. Ale pamätajte – nikto, ani len Salvator nesmie odhaliť vaše krytie. Oficiálne neexistujete. Vašou jedinou spojkou bude Lydia,“ ukázal na upírku. „Všetko budete hlásiť jej a ona nám.“

Prikývli.

„Pokryjeme všetky výdavky a za úspešnú misiu dostanete tradičnú sumu.“

Georgy pokrútil hlavou. „Nechcem peniaze.“

Upír aj vlkolak prekvapene zažmurkali.

„Mám ich dosť. Ak dokončím úlohu, chcem, aby si anuloval moje manželstvo,“ povedal Nikolaiovi. „Nebolo dobrovoľné a ani naplnené.“

Nikolai preglgol. „Georgy...“

„Ber alebo nechaj tak. Oslobodíš ma od Jordany. Navždy. Vrátiš ju domov do Kanady a ja budem slobodný. To je moja cena. A chcem to mať v zmluve.“

Dvaja králi na seba pozreli. Doteraz svojim agentom platili len peniazmi. Možno majetkami po celkom kontinente, ale nikdy nie takto.

Nikolai vedel, čo je v stávke. Ak sú rebeli aktívni a ešte k tomu aj v Európe, ide mu o trón. Ale obetuje Jordanu? Súhlasil so sobášom, aby ju dostal pod Georgyho ochranu. Mal podozrenie, že by ju niekto zabil, ak by ostala v Kanade.

„Dobre,“ súhlasil neochotne. „Nájdi mi zradcu a budeš oslobodený od Jordany.“

Georgy sa po mnohých rokoch zasnene usmial.

„Tak toto si vážne vyriešila,“ prskol Anton, keď konečne napratali všetky stroje do Jordaninej izby. Sotva sa v nej mohli pohnúť. „Ešte nejaké prekvapenia? Mačky v pivnici?“

Zahryzla si do pery. Nie je čas na spovede o rebeloch. „Jeho auto.“

Vlkolak zbledol. „Danny, čo si urobila s jeho Rollsom?“

„Ja... som ho preparkovala.“

„Kam?!“

Nevinne sa usmiala. „Do podzemnej garáže obchodného domu. Prosím, nekrič.“

Anton rozhodil rukami, akoby ju chcel uškrtiť. „Daj mi kľúče. Počkaj. Čo je teda v druhej garáži?“

„No čo asi? Moje auto.“

„Tá tvoja rachotina z druhej ruky?“

„Je to zachovalé auto,“ bránila sa a pátrala po kľúčoch. Hodila ich Antonovi.

„Je to plechový smetiak na kolesách.“

Vyplazila naňho jazyk a postrčila ho na chodbu. „Choď po tú kraksňu za viac peňazí než je môj ročný plat a nechaj ostatné na mňa.“

Anton sa vo dverách otočil a vážne na ňu pozrel. „Zvládneš to, Danny? Keď príde Georgy?“

„Neutečiem, ak sa pýtaš na to,“ uistila ho. Už predsa nie je dieťa. Nevedela, ako sa to medzi nimi vyvinie, ale už nebude utekať. Nikdy viac.

Anton si nebol istý jej slovami, ale zvrtol sa a odišiel.

Jordana osamela. Mala predtuchu, že sa všetko zmení a nebola si istá, či k lepšiemu. Georgy bude problém. Hlavne ak sa stále zodpovedá Nikolaiovi.

S povzdychom prešla do kuchyne Georgyho útulného domčeka a otvorila mrazničku. Bolo v nej niekoľko balíkov surového mäsa. Vlci si naň potrpia, ale ona si nedala porciu už celé dni. Pokúsila sa vytiahnuť šuflík, ale bol primrznutý.

„Skvelé. Fakt skvelé.“ Pozrela na hodinky. Možno si stihne dať sprchu a nejako dať mrazničku do poriadku, než sem nabehne jej milovaný manžel.