Temný únik 20

„Cateline rozhodne náhrdelník mala na svadbe,“ premýšľala Danny nasledujúci deň. Stála pred tabuľou v Georgeovej pracovni a kreslila na ňu časovú os. Pred ňou na stoličkách sedel jej manžel, Javier, Lydia a Casey. „Tak ako aj na veľkom stretnutí svoriek o dva roky neskôr, je to uvedené v záznamoch.“ Nakreslila dva body a na konci osi ďalší. „Umrela v roku 1341, počas bojov keď Brian zradil. Existujú dve varianty. Prvá – odovzdala ho niekomu ešte pred tou osudnou nocou, alebo ho niekto prebral až po jej smrti.“

Lydia si robila rýchle poznámky a listovala v historických záznamoch, ktoré im poskytol najvyšší dvor a Salvator. „Jej telo bolo nájdené nasledujúce ráno. Bez doplnkov.“

„Svedkovia?“ opýtal sa George.

„Žiadni,“ pokrútila hlavou. „Nie je známy ani dôvod, prečo nebola s ostatnými vlčicami mimo Londýna.“

„Ak by bol náhrdelník v rukách nepriateľov, už by sme to vedeli,“ teoretizoval Javier. „To vylučuje aj Briana.“

Danny si nebola istá, či Brian spadá do kategórie nepriateľ, ale pomlčala.

„Možno by sme mohli zistiť, či ho mala na sebe v čase svojej smrti,“ pípla Casey neisto.

Všetky oči sa upreli na mladú bosorku.

Odkašľala si. „Nuž, existuje isté kúzlo. Niekoľkokrát som ho použila, keď som študovala históriu. Dokážem pomocou neho uvidieť minulosť. Ak poznám presný dátum, na krátku chvíľu mi mágia umožní uvidieť, čo sa už stalo,“ vysvetlila im.

„Je to nebezpečné?“ obávala sa Jordana.

„Nie. Je to ako sen, len som pri zmysloch. Je to síce strela naslepo, ale aspoň zistíme, či náhrdelník stihla ukryť alebo nie.“

„Nebude to pekný pohľad, Casey,“ upozornil ju Javier. „V tú noc sa diali brutálne masakre. Cateline neumrela jednoduchou smrťou. Zvládneš to?“

Sebaisto prikývla. „Nič nemôže byť horšie než náhľad do stredovekých mučiarní.“

Lydia nadvihla obočie.

„Môj doktorát,“ ozrejmila bosorka.

„Čo budeš potrebovať?“ George nechcel strácať čas.

„Päť sviečok, balík krvi, levanduľu a nákres postavenia hviezd k potrebnému dátumu.“

O necelú hodinu už sedela uprostred krvou nakresleného pentagramu, okolo nej horeli sviečky a v nádobách horeli bylinky. Casey sa povystierala, potom privrela oči. „Budem plne schopná konverzácie. Scéna sa odohrá len v mojej hlave, takže ma môžete kedykoľvek osloviť. Ale aby som počula rozhovory z minulosti, potrebujem ticho.“

Všetci prikývli.

Bosorka začala odriekať latinské zaklínadlo, plne uvoľnená a prepojená s mágiou. Plamene sviečok zažiarili jasnejšie a mäkké svetlo zvýraznilo jej tvár. Na malú chvíľu prišla o dych, keď sa preniesla do minulosti.

„Som tam,“ povedala s úsmevom. „Je noc.“ Mierne nepokojne sa zamračila. „To je zvláštne, všetko vidím...“ Pokrútila hlavou. „Cateline leží v posteli. Niekto je pri nej.“

Ticho v miestnosti by sa dalo krájať. Casey však bola mysľou úplne inde. Uvidela na stredovek luxusne zariadenú spálňu s veľkou posteľou, hrubými kobercami a plápolajúcim krbom. Všetko vo farbách čiernej a červenej.

„Myslíš, že sa sem ešte niekedy vrátime?“ opýtala sa Cateline postavy v tieňoch.

„Do Británie? Alebo tohto domu?“ zaznel povedomý hlas.

„Oboje.“ Lenivo sa pretočila na bok a podoprela si hlavu. Na sebe mala len ľahkú košieľku.

Mužský smiech. „Myslel som si, že to tu nenávidíš.“

„Možno som preháňala,“ priznala.

„Cat, snáď nechceš náš útek zase odložiť?“ K posteli pristúpil polonahý Brian, čierne vlasy strapaté, pery stále červené od bozkov. „Už sú to tri mesiace. O chvíľu sa začneš zaobľovať.“

Casey zalapala po dychu. Bohovia, tí dvaja boli milenci?! V časoch, keď boli vlci s upírmi v otvorenej vojne?

Načiahla sa k nemu a pohladila ho na vypracovanej hrudi. „Nie, drahý. O tri dni manžel odchádza na lov. Len čo bude preč, som len tvoja. Naveky.“ Zľahka ho pobozkala. Brian nežne položil dlaň na jej stále relatívne ploché bruško. V tvári mal toľko citu, nehy a vášne, koľko Casey nevidela v celom kráľovstve dohromady. Brian tú ženu... miloval?

„Už sa neviem dočkať až spoznáme naše malé,“ šepkal jej nadšene, keď sa k nej posadil a ona sa k nemu privinula. „Bude krásne po tebe.“ Pobozkal ju do vlasov.

„A láskavé po tebe,“ zasmiala sa dobrosrdečne a hravo mu zahryzla do krku.

„Nepokúšaj ma, mačiatko. Nosíš pod srdcom moje dieťa, musíme byť opatrnejší.“ Majetnícky položil dlaň na Catelinino bruško. „Mám niekoľko čarodejných kníh. Je v nich mocná mágia. Pomôže nám ukryť sa a vychovať naše dieťa bez strachu zo spoločnosti.“

Casey potlačila vzlyk. Kríženci viacerých rás nikdy neboli vnímaní pozitívne. A v stredoveku? Už len tým, že sa narodili, získali ortieľ smrti. Nehovoriac o ich rodičoch.

Cateline sa nešťastne posadila. „Je mi tak ľúto, že prídeš o trón, Brian. Tvoje plány... tvoje sny...“

Upír jej priložil prst na pery. „Moje plány a sny sa točia len okolo teba a nášho malého. Salvator bude dobrý kráľ. Viem to.“

Do čela jej spadla blond kučierka, ktorú si nervózne odhrnula. „Ale nemá tvoje vízie. Myslíš, že by mu napadlo uzmieriť naše rasy? Uzmieriť všetky rasy? Vybudovať bezpečné útočisko pre každého? Sníval si len o mieri, Brian. Kvôli mne sa z teba stane vyvrheľ.“

Brian si povzdychol a s Cateline v náručí sa oprel o záhlavie. „Akýkoľvek môj politický cieľ bez teba nemá zmysel. Aj ty sa mnohého vzdávaš. Prídeš o vplyv, o šancu pomôcť mačkám.“

Odfrkla si. „Myslíš, že túžim zostať po boku toho násilníka?“ Smrkla. „Je mi odporný. Už pol roka sa ma nedotkol a bol to najšťastnejší polrok môjho života.“ Ešte tesnejšie sa privinula k Brianovi. „Ľúbim ťa. Pôjdem s tebou kamkoľvek. Urobila som, čo som mohla. Dala som vlkom šancu na spravodlivého vládcu. A náhrdelník je v bezpečí.“

Brian jej lenivo masíroval šiju. „Aj ja ťa ľúbim, mačiatko. Uvidíš, jedného dňa budú tigre slobodné. A medzi našimi rasami mier.“

S nádejou k nemu zdvihla pohľad. „Prečo sme sa nemohli stretnúť skôr? Prečo som musela takmer umrieť po bitke od toho barbara, než si si ma našiel?“

Brianova tvár potemnela. „Nikdy viac sa ťa nedotkne. A jedného dňa, drahá Cat, si ho nájdem a zaplatí za každú jednu modrinu, každú zlomenú kosť a každú slzu, ktorú si preliala. Na to pamätaj!“

Prikývla. Z Briana strach nemala. Nikdy. Ani keď bol pološialený hnevom, dokonca ani keď sa pohádali. Nikdy na ňu nevztiahol ruku. Nikdy si ju nevzal násilím.

Aby ho rozveselila, preplietla im prsty. „Premýšľal si už nad menom?“

Zasmial sa. „Na to je snáď ešte skoro.“

„Meno je dôležité,“ trvala na svojom. „Musí byť silné, vznešené a pekné. Tak ako otecko.“ Pobozkala ho na zápästie.

Brian ju stiahol obkročmo na seba a úprimne sa usmial. Ten chlap je schopný úprimného úsmevu? Casey nevedela, čo si má myslieť.

„A zároveň nežné, láskavé a jedinečné ako mamička.“ Prstom jej prešiel po kľúčnej kosti. „Je zvláštne vidieť ťa bez náhrdelníka.“

„Pre mňa oslobodzujúce. Tak dlho som niesla zodpovednosť, až som cítila len strach. V rukách strážcu knihy bude v bezpečí.“

„Skutočne si náhrdelník zverila človeku?“

Cateline zagúľala očami. „Už sme to preberali, Brian. Strážcovia magických kníh sú najvhodnejší pre takýto údel. Sú neutrálni, spojení so svetom nesmrteľných a majú skúsenosti s ukrývaním.“

„Napriek tomu som ich knihy získal až podivne ľahko,“ oponoval.

„Obyčajné šťastie. Veľmi ťa prosím, Brian, nikdy nepátraj po knihe rodu De León. Nechaj týchto strážcov na pokoji, dovoľ im stratiť sa v dejinách. Len vtedy bude náhrdelník v bezpečí.“

Trucovito našpúlil pery a Cateline vyprskla do smiechu. „Si ako malé dieťa.“

Jeho odpoveď zanikla v rachote trieštiacich sa dverí. Obaja milenci vyskočili na nohy, pripravení čeliť nepriateľovi. Cateline zvýskla, keď na prahu uvidela svojho manžela, tvár skrivenú hnevom, v rukách ostrý meč. Za ním stáli jeho dvaja pobočníci, spolu s... upírmi? Čo robia upíri s vlkmi?

„Takže je to pravda,“ povedal nebezpečne vyzerajúci vlkolak, ktorého samotný zjav Cateline k smrti desil. „Alfa ti nestačil. Potrebovala si kráľa, ty šľapka!“

„Nie!“ vykríkla.

„Už ani slovo, bastard!“ zreval Brian a nahmatal svoj meč. „A vy dvaja, na čo čakáte?“ Pozrel na dvoch upírov za Catelininým manželom. „Bráňte ma!“

Ani sa nepohli.

Alfa sa zasmial. „Obávam sa, že nie každý tvoj poddaný je nadšený tvojou vládou, Brian.“ S dupotom vošiel do malého domčeka, ktorý bol ich útočiskom. „Priznávam, keď za mnou prišli, neveril som, že by táto úbožiačka vliezla do postele upírovi, ale pozrime sa.“ Namieril na nich meč. „Vlastný druh jej nestačí.“

„To nie je pravda!“ kričala so slzami v očiach, pevne pritisnutá k Brianovi. „Si odporný násilník! Nenávidím ťa!“

Nepríjemný vlk vyceril zuby. „Ale mať v sebe malého bastarda ti nevadí, hm? Suka!“

Zhrozene si priložila ruku na brucho. Odkiaľ to vie? „Naše dieťa s tebou nemá nič spoločné. Nechaj nás odísť!“

Muži sa zasmiali.

„Podržte mi ju,“ prikázal jej manžel a dvaja vlci ju násilne odtrhli od Briana, vykrútili jej obe ruky a prinútili ju kľaknúť si.

„Prosím, nie!“ kričala.

Brian sa k nej pokúšal prebiť, ale jeho vlastní poddaní ho držali na mieste. „Čo za kráľa sa to zníži k styku so psom?“ posmieval sa mu upír. „Vždy som vedel, že koruna ti nesedí. A nemýlil som sa.“

„Toto vám neodpustím,“ zasyčal na nich a neprestával bojovať. „Pustite ma!“

Cateline prišlo od bolesti špatne. Ešte stále čas od času bojovala s nevoľnosťou a strach ju úplne ochromoval. „Prosím, nerob to Sergey,“ prosila ho. „Nikomu sme neublížili!“

Zmagorený vlk ju udrel do tváre.

„Ty bastard!“ Brian si vykĺbil rameno, ako sa bránil. Jeden z upírov mu zabodol dýku do brucha, aby ho oslabil.

„Neublížili?“ Sergey ju zdrapol za vlasy a vykrútil jej krk, aby naňho videla. „Celá svorka už vie, že moja manželka je fľandra, ktorá roztiahla nohy pred upírom! Majú ma za blázna! Takýto čin nenechám bez trestu. Aj tak si bola mizerná manželka.“

Odstúpil a švihol mečom vo vzduchu. „Ten bastard by aj tak len poškvrnil tvár tohto sveta.“ A bez zľutovania jej prebodol spodnú časť brucha.

Brianov krik ju ohlušil, ale bolesť bola omnoho horšia. Cítila, že ten drobný život v nej vyhasol. Pri srdci ju zabolelo.

S plačom pozrela na Briana. Tvár mu zmáčali slzy, obe ruky mal zlomené a v bruchu dve dýky. Neustále opakoval jej meno.

Sergey sa mečom zahnal druhý raz a tentoraz jej v bruchu doslova vyrezal dieru. Tretia rana prišla do srdca a slová ľúbim ťa smerované Brianovi nikdy neopustili jej pery, pretože v tej chvíli sa bezmocne zrútila na zem. V posledných sekundách svojho rýchlo vyhasínajúceho života uvidela, ako Briana zahalila maska chladu a bezcitnosti. Odriekol akési zaklínadlo a na mieste zabil všetkých útočníkov.

Ibaže ku Cateline sa nikdy nedostal. Umrela skôr, než by mohol naposledy stisnúť jej životom pulzujúcu dlaň.

Casey si pritisla ruky na brucho a vykríkla, keď sa prebrala z tranzu.

„Čo je? Čo si videla?“ zhrozila sa Danny, keď uvidela jej spotené čelo a poblednutú tvár.

Bosorka zo seba nedokázala vydať súvislú vetu. Pritisla si ruku na ústa, naplo ju a len-len že stihla dobehnúť k oknu, kde vyvrátila svoje raňajky aj s obedom. Hystericky plakala a nedokázala sa odosobniť od vraždy, ktorú videla. Od pravdy, ktorú Brian musel tajiť toľké roky.

Drahí bohovia, keby toto vyšlo na povrch...

Čiesi ruky jej podržali vlasy, kým vracala. Keď si bola istá, že už nemá čo vyvrátiť, prijala pohárik s ústnou vodou, potom aj tú vypľula a zavrela okno.

Jordana stála pri nej s vlhkým uterákom. „Posaď sa, kolená k hrudi,“ poradila jej.

Casey sa na zemi schúlila do klbka. Vie Salvator, čím bol vykúpený jeho nástup na trón? Vie vôbec niekto, čo skutočne premenilo Briana na bezcitného maniaka?

Danny znepokojene pozrela na ostatných. Takúto reakciu nečakali. Čo mohla Casey uvidieť? Čo mohlo rozhodiť bosorku, ktorá videla hrôzy inkvizície a ešte o nich zvládla napísať práce?

George jej nalial pohár vody. Odtiahla sa od neho, ako keby ju popálil. Vzlykala na Jordaninom ramene.

„Len pokojne,“ tíšila ju tigrica jemným hláskom. „Je to preč. Minulosť je dávno preč.“ Hladila ju na chrbte a stuhnutých ramenách.

Casey sa rozvzlykala ešte hlasnejšie. Neprestala ani po dvoch hodinách usedavého plaču a pomaly prestávala vnímať okolie.

George siahol do tajnej priehradky pod stolom a vytiahol z nej injekciu. Podal ju Jordane. „Sedatívum. Na pár hodín ju uspí.“

S obavami prikývla a keď sa Casey nepozerala, vpichla jej celú dávku do ramena. Mladá žena do minúty odpadla.

„Čo, do pekla, mohla vidieť?!“ Prerušila náhle ticho Lydia.

„Niečo veľmi, veľmi zlé,“ tipla si Danny. „Pomôžte mi dostať ju k ostatným bosorkám.“ Nežne položila Casey na zem, než priniesli nosidlá. „Možno budú vedieť viac.“